Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. október 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/48/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816205953
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8816205953.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov

senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: R Collectors s.r.o.,
so sídlom Dvořákovo námestie 8A, 811 02 Bratislava IČO: 50 094 297, právne zastúp. Advokátskou
kanceláriou RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo Nábrežia 8A 811 02 Bratislava, IČO: 47232471
proti žalovanému: A. Z., Y.. XX.X.XXXX, C. K. XX/XXXX, XXX XX G. Y. L., o zaplatenie 1.943,06 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. XCsp/XX/
XXXX-XX zo dňa 28. septembra 2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby

ako aj o náhrade trov konania.

Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie úrokov z istiny v
sume 80,- eur. Ďalej uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 637,72 eur spolu s úrokom
z omeškania
vo výške 5,25% ročne zo sumy 1117,72 eur od 28.2.2014 do 18.3.2014,
vo výške 5,25% ročne zo sumy 1097,72 eur od 19.3.2014 do 19.4.2014,

vo výške 5,25% ročne zo sumy 1077,72 eur od 20.4.2014 do 19.5.2014,
vo výške 5,25% ročne zo sumy 1057,72 eur od 20.5.2014 do 18.6.2014,
vo výške 5,15% ročne zo sumy 1037,72 eur od 19.6.2014 do 19.7.2014,
vo výške 5,15% ročne zo sumy 1017,72 eur od 20.7.2014 do 18.8.2014,
vo výške 5,15% ročne zo sumy 997,72 eur od 19.8.2014 do 18.9.2014,
vo výške 5,05% ročne zo sumy 977,72 eur od 19.9.2014 do 20.10.2014,
vo výške 5,05% ročne zo sumy 957,72 eur od 21.10.2014 do 18.11.2014,

vo výške 5,05% ročne zo sumy 937,72 eur od 19.11.2014 do 15.12.2014,
vo výške 5,05% ročne zo sumy 917,72 eur od 16.12.2014 do 19.1.2015,
vo výške 5,05% ročne zo sumy 897,72 eur od 20.1.2015 do 18.2.2015,
vo výške 5,05% ročne zo sumy 877,72 eur od 19.2.2015 do 18.3.2015,
vo výške 5,05% ročne zo sumy 857,72 eur od 19.3.2015 do 18.5.2015,
vo výške 5,05% ročne zo sumy 837,72 eur od 19.5.2015 do 18.6.2015,
vo výške 5,05% ročne zo sumy 817,72 eur od 19.6.2015 do 21.7.2015,

vo výške 5,05% ročne zo sumy 797,72 eur od 22.7.2015 do 18.9.2015,
vo výške 5,05% ročne zo sumy 777,72 eur od 19.9.2015 do 15.12.2015,
vo výške 5,00% ročne zo sumy 757,72 eur od 16.12.2015 do 18.3.2016,
vo výške 5,00% ročne zo sumy 737,72 eur od 19.3.2016 do 18.4.2016,vo výške 5,00% ročne zo sumy 717,72 eur od 19.4.2016 do 19.9.2016,
vo výške 5,00% ročne zo sumy 697,72 eur od 20.9.2016 do 17.1.2017,
vo výške 5,00% ročne zo sumy 677,72 eur od 18.1.2017 do 20.2.2017,

vo výške 5,00% ročne zo sumy 657,72 eur od 21.2.2017 do 18.5.2017,
vo výške 5,00% ročne zo sumy 637,72 eur od 19.5.2017 do zaplatenia,

a to všetko mu povoľuje uhradiť v 20,-eurových mesačných splátkach splatných vždy každého 25-teho
dňa toho, ktorého mesiaca k rukám žalobcu, začínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod následkami

straty výhody splátok. Ďalej vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. Žalovanému proti žalobcovi náhradu
trov konania nepriznal.

2. Výrok rozsudku odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 9.8.2016
domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 1943,06 eur, úroku v sume 451,58 eur, zmluvného
úroku vo výške 24,50% zo sumy 1943,06 eur od 13.2.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške

5,00%ročnezosumy1.943,06eurod19.4.2016dozaplateniaanáhradytrovkonania.Vžalobeuviedol,
že dňa 14.11.2011 uzatvorili žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník zmluvu o úvere dostupná pôžička
č. XXXXXXXXXX (ďalej aj „Zmluva“). Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli o. i. Obchodné podmienky
žalobcu pre spotrebiteľské úvery ( „OP SÚ“), Všeobecné obchodné podmienky Žalobcu (ďalej aj „VOP“).
Žalovaný svojím podpisom potvrdil, že sa s týmito dokumentmi oboznámil a súhlasí s ich obsahom.

Na základe Zmluvy žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 2 000,00 eur (ďalej aj
„Istina“).NazákladeZmluvnýchdokumentovsažalovanýzaviazal:a)vstanovenejlehotevrátiťžalobcovi
Istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa Zmluvných dokumentov (všetky tieto
peňažné plnenia Žalovaného ďalej spolu aj „Uver“), b) plniť ostatné povinnosti v zmysle Zmluvných
dokumentov. Žalovaný neplnil Úver riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovaného s plnením Úveru

žalobca vyhlásil dňa 12.2.2014 Úver za predčasne splatný. Ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti
Úveru (t. j. k 12.2.2014) bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi nasledovné dlžné sumy: a) nezaplatenú
Istinu vo výške 1.943,06 eur; b) úrok z Istiny v celkovej výške 451,58 eur (od momentu poskytnutia Úveru
do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti Úveru), c) bankové poplatky vo výške 4,42 eur. Celková
dlžná suma ku dňu vyhlásenia predčasnej splatností. Úveru bola 2 399,06 eur (ďalej aj „Celková dlžná

suma“). Po vyhlásení predčasnej splatnosti Úveru žalovaný časť Celkovej dlžnej sumy zaplatil. Poslednú
čiastkovú úhradu Celkovej dlžnej sumy žalovaný vykonal dňa 18.4.2016.

3. Žalovaný uviedol, že so žalobou žalobcu súhlasí, avšak z dôvodu, že je v hmotnej núdzi, žiada o
povolenie splátok v sume po 20,- eur mesačne.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to, zmluvou o úvere zo
10.11.2011 spolu s Obchodnými podmienkami pre úver- dostupná pôžička účinnými od 1.8.2011,
Výzvou na úhradu dlžnej sumy z 12.2.2014 s kópiou doručenky, Aktuálnym stavom úveru ku
dňu 1.8.2016, Všeobecnými obchodnými podmienkami. Ďalej vykonal dokazovanie oboznámením

písomným podaním žalobcu z 6.7.2017 a zistil tento skutkový stav veci:

5. V priebehu konania podal pôvodný žalobca na tunajší súd návrh na zmenu účastníka na strane
žalobcu. Súd uznesením zo dňa 8.8.2017 č.k. XCsp/XX/XXXX - XX pripustil, aby do konania namiesto
pôvodného žalobcu: Poštová banka, a.s. so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31

340 890, do konania vstúpil ako žalobca R Collectors s. r. o. so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02
Bratislava, IČO: 50 094 297.

6. Pôvodný žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 14.11.2011 Zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXXX. Podľa čl. 3 Zmluvy bola výška úveru 2000,- eur, úroková sadzba bola dohodnutá vo

výške 24,50% ročne, splatnosť úveru bola dohodnutá formou 70 mesačných splátok vo výške 57,29 eur,
pričom splatnosť prvej splátky bola dňa 14.12.2011 a konečná splatnosť úveru dňa 14.9.2017. RPMN
predstavovala 28,23%. Celková výška nákladov bol uvedená v sume 1826,37 eur.

7. Nakoľko písomným podaním zo dňa 6.7.2017 žalobca zobral svoju žalobu späť v časti o zaplatenie

úrokov z istiny v sume 80,- eur pred začatím pojednávania, súd v tejto časti konanie zastavil.

8. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože
ju žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverovýchpodmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to,
že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu

postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

9. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

10. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu ako banka a
žalovaný ako dlžník dňa 14.11.2011 uzatvorili Zmluvu o úvere - dostupná pôžička, č. XXXXXXXXXX.
Podľa čl. 3 Zmluvy bola výška úveru 2000,- eur, úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 24,509 ročne,

splatnosťúveruboladohodnutáformou70mesačnýchsplátokvovýške57,29eur,pričomsplatnosťprvej
splátky bola dňa 14.12.2011 a konečná splatnosť úveru dňa 14.9.2017. RPMN predstavovala 28,23%.
Celková výška nákladov bol uvedená v sume 1826,37 eur.

11. V danom prípade zmluve chýba údaj požadovaný podľa § 9 ods. 2 písm. j) a k) zákona o

spotrebiteľských úveroch. Zákon výslovne vyžaduje špecifikáciu splátky, aká časť z nej náleží istine,
aká časť úroku a koľko z nej predstavujú prípadné poplatky. Splátky v zmysle požiadavky zákonnej
úpravy musia byť špecifikované, teda rozpísané podľa hodnoty istiny a hodnoty úroku, príp. poplatkov
v jednotlivých splátkach. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva potom
zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zákon,

ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v
konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom.
Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie výšky
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (u každej takejto čiastkovej položky). Spotrebiteľ by takto nemal

byť pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, zavádzaný ani problematickým údajom o úrokoch, z ktorého
nebude schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková
cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť.

12. Poukázal aj na názory vyslovené v rozhodnutiach slovenských súdov.

13. Pokiaľ ide o názor vyjadrený v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci F.-
XX/XX, Home Credit Slovakia, a.s. c/a R. E., je potrebné uviesť nasledovné:

14. V uvedenej právnej veci Súdny dvor EÚ vo svojej odpovedi na 1. otázku uviedol, že Článok 10 ods.

2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom
22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave.

15. Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské
štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od
ustanovení tejto Smernice. Zákon o spotrebiteľských úveroch, platný a účinný v čase uzavretia zmluvy,
nad rámec smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej

zmluvy o úvere na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti
spotrebiteľského úveru.

16. Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch sa tak líši od požiadavky Smernice. Zákon o
spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a jednoznačne vyžaduje vyjadrenie jednak splátok

istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí
okresných súdov, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovaťvyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom
úvere považuje v zmysle § 11 ods. 1 Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v
spotrebiteľskej zmluve iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa.

17. Pri rozpore medzi Smernicou a zákonom sa nemôže bez ďalšieho automaticky uplatniť Smernica
pred vnútroštátnym právom. Vnútroštátny súd musí skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok,
resp. nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku
smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci

v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako
také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.

18. V prípadoch, kedy súdy rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti
a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je
možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok.

19. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na
splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok,
jednalo by sa o výklad vnútroštátneho zákona contra legem (bližšie k danej problematike napríklad
aj http://www.najpravo.sk/clanky/preco-rozsudok-sdeu-vo-veci-home-credit-slovakia-c-a-klara-biroova-

nie-je-sposobily-zmenit-rozhodovaciu-prax-vseobecnych-sudov-sr.html ).

20. V súlade s § 220 ods. 2 CSP súd zohľadňuje aj ustálenú rozhodovaciu prax súdov. Pokiaľ ide
rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci F.-XX/XX, Home Credit Slovakia, a.s., proti R. E., je
potrebné uviesť, že judikatúra vyšších súdov sa v otázke jeho aplikácie odlišuje. Súd preto poukazuje

na vyššie cit. ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a najmä na interpretačné pravidlo citované v
rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. X W. XX/XXXX zo dňa 24. júna 2013, podľa
ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je
potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.

21. Súd preto pri výbere ustálenej rozhodovacej praxe priklonil sa k tej, ktorá uprednostňuje výklad
sledujúci záujem spotrebiteľa, teda výklad pre spotrebiteľa jednoznačne výhodnejší, nakoľko princíp
ochrany práv spotrebiteľa patrí podľa ustálenej praxe medzi jeden z najdôležitejších princípov právneho
poriadku. V súvislosti s významnosťou tohto princípu súd poukazuje na názor vyslovený v rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. X F. X/XXXX, podľa ktorého „princíp „vigilantibus iura

scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych
okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.“

22. Odhliadnuc od uvedeného, taktiež nie je naplnené zákonné ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) zákona o
spotrebiteľských úveroch, pričom ďalšou zákonnou náležitosťou úverovej zmluvy v čase jej uzatvorenia

bolaajcelkováčiastka,ktorúmáspotrebiteľzaplatiť.Takýtoúdajvpredmetnejzmluveuzatvorenejmedzi
stranami sporu absentuje, v zmluve je uvedená iba výška nákladov, ktoré mal žalovaný v súvislosti s
poskytnutým úverom zaplatiť. Celkové náklady však číselne vyjadrené v samotnej zmluve nie sú.

23. Na viac v súvislosti s absenciou zákonnej náležitosti úveru podľa § 9 ods. 2 písm. k ), a to

neuvedenia výšky, počtu a termínov splátok poplatkov súd poukazuje na skutočnosť, že v zmluve sa
nikde nenachádza údaj o výške splátky poplatku za poistenie, ktoré mal žalovaný žalobcovi mesačne
platiť.Ajkeďbolavzmluveexplicitneuvedenácelkovávýškamesačnejsplátkyvrátanepoistnéhovsume
57,29 eur, nikde však nebola uvedená konkrétna výška poplatku za poistenie. Zo zmluvy jednoznačne
nevyplýva,akásumajednotlivejsplátkypripadalanaúhradupoplatkuzapoistenie.Vprípadeuvedeného

úveru išlo o čiastku 3,29 eur mesačne, čo je zrejmé z výpisu - aktuálneho stavu úveru.

24. Pre absenciu týchto (povinných) náležitostí zmluvy je potrebné považovať tento spotrebiteľský úver
za úver bez poplatkov a bez úrokov, ako to vyplýva z cit. ust. § 11 ods. 1 písm. a) zák. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy. Aj absencia iba jednej z nich má tie isté dôsledky.

25. Podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľoviznáme, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby
súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť
zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za

ponúkaných podmienok.

26. V predmetnej zmluve bola uvedená RPMN vo výške 28,23 %, pričom podľa prepočtu má
byť správne uvedená sadzba 30,89 % (výpočet súd realizoval prostredníctvom kalkulačky ). Súd pri tomto výpočte vychádzal z

výšky úveru 2000,- eur, výšky splátky úveru 57,29 eur pri ich počte 70. Z daného vyplýva, že v zmluve
je nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo má podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o
spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy za následok, že tento úver je bezúročný a
bez poplatkov, a to od počiatku. Žalobca totiž do výpočtu nezarátal poplatok za poistenie, ktorý považuje
za doplnkovú dobrovoľnú službu. Zo samotného formulára úverovej zmluvy však nevyplýva, že sa jedná
o dobrovoľnú službu, ktorá nemá byť súčasťou RPMN. Spotrebiteľ má možnosť iba zaškrtnutím políčka

vybrať si jeden zo súborov poistenia, a to základný, alebo komplexný a zároveň zaškrtnutím políčka
vyhlasuje, či spĺňa, alebo nespĺňa podmienky na vznik poistenia. Dokonca vo formulári sa nenachádza
ani políčku na odmietnutie poistenia, ktoré sa štandardne v zmluvách podobného typu. V súvislosti so
zarátaním poplatku za poistenie do výpočtu RPMN pozri rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn.
XXCo/XX/XXXX zo dňa 25.04.2017.

27. Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku. V danej súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. X N. XX/XXXX, z odôvodnenia ktorého je zrejmé, že „ustanovenie § 52

ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.“

28. Ako je zrejmé zo zmluvy o pôžičke, konečná splatnosť bola dohodnutá na 70 mesiacov. Začiatok

plynutia premlčacej doby je potrebné stanoviť v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok
odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne
plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Vzhľadom na skutočnosť, že došlo k
predčasnému zosplatneniu úveru až ju dňu 12.2.2014 a žaloba bola podaná na súde dňa 9.8.2016, do

vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celého dlhu sa premlčujú jednotlivé splatné splátky. Veriteľ totiž svoje
právo na zaplatenie celého zvyšku dlhu môže uplatniť iba do zročnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Ak veriteľ toto svoje právo nevyužije a proti dlžníkovi neuplatní zaplatenie celého zvyšku dlhu, prestane
dňom zročnosti najbližšie nasledujúcej splátky plynúť premlčacia doba pre celý zvyšok dlhu. Jednotlivé
splátky sa opäť premlčujú samostatne od ich zročnosti až do okamihu, keď dlžník nesplní niektorú zo

splátok. Nepremlčanými splátkami tak sú splátky splatné tri roky spätne od podania žaloby, teda splátky
splatné po 9.8.2013. Jedná sa tak o 50 nepremlčaných splátok.

29.Súdjetohonázoru,žeakékoľvekustanoveniezmluvy,vrozpores§54ods.1OZzhoršujepostavenie
žalovanej ako spotrebiteľa, v prípade, že výlučnou aplikáciou Obchodného zákonníka prakticky vylučuje

použitie ust. Občianskeho zákonníka o premlčaní. Paušálne uprednostnenie Obchodného zákonníka by
malo na spotrebiteľov nepriaznivé následky hraničiace až s neprístupnosťou k občianskym právam,
ktoré priznáva Občiansky zákonník na rozdiel od Obchodného zákonníka.

30. Podľa rozhodnutia Krajského súdu Prešov sp.zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 10.12.2013 „..súd so

zreteľomnauvedenénevidídôvodnavylúčenieaplikáciepriaznivejšiehoustanovenieopremlčacejdobe
trojročnej podľa Občianskeho zákonníka oproti premlčacej dobe štvorročnej typickej podľa Obchodného
zákonníka, a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 OZ. Občiansky zákonník ako kódex občianskeho
súkromného práva úpravu premlčania má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia (porov. tiež uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.1.2011 sp. zn. X N. F. XX/XXXX).“

31. Žalobca v zmysle zmluvy poskytol žalovanej výške 2000,- eur. Podľa predloženej špecifikácie
žalovaný k predmetnej zmluve uhradil 1362,28 eur, z toho sumu 862,28 eur do vyhlásenia mimoriadnejsplatnosti, po vyhlásení mimoriadnej splatnosti do podania žaloby sumu 420,- eur a po podaní žaloby
sumu 80,- eur, preto je povinný žalobcovi vrátiť sumu 637,72 eur.

32. Keďže žalobca má v danom prípade nárok iba na istinu úveru bez úroku z dôvodov uvedených
vyššie (spotrebiteľský úver je bez úrokov a bez poplatkov, netransparentná inkorporačná doložka),
istina pripadajúca na jednu splátku predstavuje sumu 28,57 eur (výpočet: suma poskytnutého úveru
2000:70 splátok = 28,57 eur. Nepremlčaná istina pozostávajúca z 50 nepremlčaných splátok úveru tak
spolu predstavuje sumu 1428,50 eur. Úhrady žalovaného v sume 1362,28 eur boli zarátané najskôr na

20 splátok skôr splatnej premlčanej istiny v sume 571,43 eur. Zvyšné úhrady na nepremlčané splátky.
Žalovaného tak súd zaviazal na úhradu nesplatenej a nepremlčanej istiny v sume 637,72 eur. V tejto
časti bol nárok žalobcu dôvodný, preto v uvedenom rozsahu súd žalobe vyhovel. Vo zvyšku súd žalobu
z dôvodov uvedených vyššie zamietol a v časti o zaplatenie 80,- eur po podaní žaloby, konanie zastavil.

33. V súvislosti so započítavaním platieb žalovaného najskôr na istinu a až následne na príslušenstvo

pohľadávky podľa článku 5 bodu 5.6 Obchodných podmienok súd poukazuje aj na rozsudok Krajského
súdu v Prešove zo dňa 20. 09. 2011, sp. zn. XCo XX/XXXX, podľa ktorého ak zmluva umožňuje
ľubovôľu dodávateľa v tak závažnej otázke, akou je rozhodovanie o účele platby, a teda svojvoľné
rozhodovanie o výške nielen príslušenstva, ale v konečnom dôsledku aj o výške samotnej istiny
pohľadávky, nerešpektujúc pritom určenie účelu platby zo strany spotrebiteľa, je zmluva v tejto časti

hrubo nevyvážená. Ustanovenie zmluvy vedúce k opísanému stavu je v neprospech spotrebiteľa a
pokiaľ nie je spotrebiteľom osobitne vyjednané, ale je v rámci kontraktácie nadiktované v režime tzv.
štandardnej typovej (adhéznej) zmluvy, ide vždy o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

34. Konečnú splatnosť úveru žalobca vyhlásil ku dňu 12.2.2014, pričom predčasné vyhlásenie splatnosti

bolo žalovanému doručené dňa 17.2.2014 a pohľadávku žalobcu mal uhradiť do 10 dní. Žalobcovi
teda dňom nasledujúcim po 27.2.2014 preukázateľne vznikol nárok na úrok omeškania z celej dlžnej
sumy. Podľa zistenia súdu výška úroku z omeškania ku dňu 28.2.2014 bola 5,25 % ročne ( 5 %
+ 0,25 % - úroková sadzba ECB k uvedenému dňu). Úrok z omeškania pri sadzbe zvýšenej o päť
percentuálnych bodov v uvedenom období žalobca požadoval, čo je zrejmé z predloženého výpisu

prehľadu uplatňovaných nárokov, napriek tomu, že záväzkový vzťah vznikol v roku 2011. Súd preto
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania pri výške sadzby od 5,25 % do 5% ročne zo
sumy priznanej istiny, po zohľadnení čiastkových úhrad žalovaného po vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru s poukazom na príslušnú úrokovú sadzbu ECB, a čo do zvyšku v tejto časti žalobu zamietol.

35. Bezprostredne vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané
v splátkach. Vzhľadom na sociálnu a finančnú situáciu žalovaného, ktorý je v hmotnej núdzi, súd mu
povolil uhradiť dlžnú sumu v primeraných splátkach. Na aktivačných prácach poberal sumu 124,- eur,,
no po skončení prác bude poberať iba sumu 64,- eur mesačne. Žije s družkou, ktorá poberá dôchodok
v sume 250,- eur. Súd preto určil primerané splátky po 20,- eur. O trovách konania rozhodol podľa §

255 ods. 1,2 CSP.

36. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie a to voči zamietavému výroku III. rozsudku a vo
výroku IV. rozsudku o trovách konania z dôvodu, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 pís. f/ CSP) vecne

správne právne posúdil (odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h/ CSP) súd nesprávne procesným
postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 b/ CSP). K tvrdeniu súdu
prvej inštancie, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje výška, počet a termíny splátok podľa
§ 9 ods.2 písm. k/ zákona č.129/2010 Z. z., na základe čoho sa považuje úver za bezúročný a bez

poplatkov, namietal nesprávne posúdenie veci. V danom prípade nebola dohodnutá amortizácia istiny
úveru a z toho dôvodu sa náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č.129/2010 Z. z. dá vyhovieť jedine
nasledovným spôsobom, ktorý považuje žalobca za postačujúci. Zmluva o úvere obsahuje požadované
náležitosti keďže sa v nej uvádza výška úveru, úrok vyjadrený úrokovou sadzbou, výška mesačnej
splátky, RPMN banky, taktiež priemernú RPMN na trhu, celkovú výšku úveru, dátum prvej splátky, dátum

nasledujúcich splátok, počet mesačných splátok, dátum konečnej splatnosti úveru, posudzovanosť v
zmluvnomvzťahu.Splácaniespotrebiteľskéhoúverubolodojednanévoformeanuitnýchsplátok,ktorých
výška sa počas celého splácania úveru nemení, a ktoré v sebe zahŕňajú splátky časti úrok aj časti
istiny. Z doslovného znenia ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch nieje možné vyvodiť, že v Zmluve o spotrebiteľskom úvere musí byť rozpísaná splátka úveru na časť
istiny, časť úroku a iných poplatkov. Považuje za absolútne dostatočné a v súlade so zákonom ak
Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje vyčíslenie istiny úroku a poplatku a zároveň určuje počet,

výšku a termíny splatnosti jednotlivých splátok, ktorými sa má táto celková čiastka splatiť. Poukázal v
tejto súvislosti na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.9.2012 sp. zn. XXCo/XXX/
XXXX, na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.04.2017 sp. zn. XXCo/XX/XXXX v obnovenej
veci k tvrdeniu súdu, že Smernici nemožno priznať ani nepriamy účinok v podobe eurokonformného
výkladu.... Akýkoľvek eurokonformný výklad v zákonných ustanovení by bol v priamom rozpore so

zákonom, nahrádzal by výslovné znenie zákona, čo je neprípustné pretože by sa jednalo o výklad
contra legem. Poukázal na to, že z dôvodovej správy zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch vyplýva, že zákon o spotrebiteľských úveroch bol prijatý za účelom transpozície Smernice č.
2008/48/ES. V Čl. 22 ods. 1 Smernice je uvedené že „keďže táto Smernica obsahuje harmonizované
ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia,
ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto Smernice.“ Smernica 2008/48/ES neumožňovala odchýliť sa

od jej ustanovení. Súd prvého stupňa tak v napadnutom rozsudku nesprávne vyložil ustanovenie §
9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Skutočnosť, že Slovenská republika nesprávne
transponovala Smernicu 2008/48/ES do svojho vnútroštátneho poriadku a postupovala úplne v rozpore
s Čl. 22 ods. 1 Smernice 2008/48/ES preukazuje rozsudok Súdneho dvora EÚ č. 42/2015 zo dňa
9.11.2016. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku vo veci F.-XX/XXXX podal výklad Smernice č. 2008/48

tak, že mesačná splátka nemusí byť rozčlenená na sumu pripadajúcu na istinu, úroky a poplatky.
Dané rozhodnutie ukázalo na nesprávny výklad zákona č.129/2010 Z. z.. K údajnej absencii uvedenia
celkovej čiastky úveru namietal, že údaj o celkovej čiastke úvery je v zmluve uvedený, keď sa v čl.
3 bod 1, posledná veta zmluvy uvádza, že „Celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a
celkových nákladov spojených s úverom.“ Zmluva o úvere obsahuje všetky požiadavky, ktoré zákon o

spotrebiteľských úveroch vyžaduje vychádzajúc pritom z pre Slovenskú republiku záväzného rozsudku
súdneho dvora vo veci č. F.-XX/XXXX HomeCredit Slovakia. V predmetnom rozsudku súdny dvor S
uviedol, že v prípade ak zmluva úvere neobsahuje všetky náležitosti podľa čl. 10 ods. 2 Smernice,
sankcia v podobe toho, že zmluva sa považuje za zmluvu bez úrokov a poplatkov je primeraná len v
prípade, ak ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah

svojho záväzku. Podľa jeho názoru uvedenie celkovej čiastky úveru tak ako je vedená v zmluve spĺňa
zákonom vyžadovanú náležitosť na spôsob uvedenia celkovej čiastky úveru. Nesúhlasil s odôvodnením
rozsudku, ktorý konštatoval že „aj keď bola v zmluve explicitne uvedená celková výška mesačnej splátky
vrátane poistného v sume 57,29 eur, nikde však nebola uvedená konkrétna výška poplatku za poistenie.
Zo zmluvy jednoznačne nevyplýva, aká suma jednotlivej splátky pripadala na úhradu poplatku za

poistenie, v prípade uvedeného úveru išlo o čiastku 3,29 eur mesačne, čo je zrejmé z výpisu aktuálneho
stavu úveru.“ Poukázal na bod 3.2 zmluvy, kde sa uvádza že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným
sa riadi okrem iného aj ustanoveniami sadzobníka poplatkov. Platí, že „zmluva o úvere nemusí byť
nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky povinné náležitosti musia byť vyhotovené
písomne alebo na inom trvalom nosiči.“ Zmluva o úvere obsahovala inkorporačnú dĺžku článku 3.2

zmluvy. Záver súdu o tom, že ide o netransparentnú doložku je nesprávny. Zmluva obsahuje štandardnú
inkorporačnú doložku, takej veľkosti písma ako zvyšok zmluvy, ktorú platné právo umožňuje dojednať v
rámci štandardnej formulárovej zmluvy. Zmluva tak obsahovala údaj o sadzbe poistného. Záver súdu o
tom, že pre absenciu povinných náležitostí zmluvy je potrebné považovať tento spotrebiteľský úver za
úver bez poplatku a bez úrokový, je tak nesprávny. Namietal, že údaj o celkovej čiastke, ktorú je žalovaný

povinný zaplatiť a vo výške RPMN je vyčíslený správne. Do celkových nákladov žalobca nezapočítal
poplatky spojené s poistením úveru. Poskytnutie úveru totiž nebolo podmienené uzatvorením poistenia
schopnosti splácať úver. Poistenie úveru bolo poskytnuté na základe výslovnej žiadosti žalovaného,
pričom nebol povinný uzatvoriť poistnú zmluvu poistenia úveru pre prípad neschopnosti splácať úver.
V čase uzatvorenia zmluvy informačný systém žalobcu umožňoval vyčísliť výšku mesačnej splátky len

na celé eura nahor. Ak žalovaný požadoval dobu splácania úveru v trvaní 70 mesiacov, informačný
systémžalobcovzaokrúhlivýškumesačnejsplátkynaceléeuranahor,nasumu54,-eur(bezpoistného).
Výsledkom toho procesu bolo rozpočítanie celkovej požadovanej čiastky úveru na požadovaný počet
splátok, pričom splátka ktorá nedosiahla výšku pevnej mesačnej splátky bola určená ako posledná.
Výška 1. až 69. mesačnej splátky bola 54,- eur (bez poistného). Výška 70. mesačnej splátky bola

49,17 eur. Po splatení poslednej splátky v poradí, by žalobca vyslovil žalovanému oznámenie o splatení
pohľadávky a v prípade preplatku, by bol tento preplatok žalovanému vrátený. Celková výška nákladov
úveru bola vyčíslená správne v sume 1.828,37 eur podľa nasledovného výpočtu: 1.828,37 eur (69
splátok po 54 eur, 70. splátka vo výške 49,17 eur, splátka úveru v hotovosti spolu 53,20 eur t.j. spolu3.828,37 eur - 2.000,- eur istina ) = 1.828,37 eur náklady úveru. Z dôvodu, že do celkovej výšky nákladov
neboli zahrnuté náklady žalovaného z titulu poistenia schopnosti splácať úver (išlo o dobrovoľné a
nepodmienené poistenie), suma poistného nie je určujúca ani pri výpočte RPMN. Hodnota RPMN je v

zmluve o úvere uvedená správne vo výške 28,23 %. K premlčaniu nároku uviedol, že podľa rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR sp. zn. XMCdo/XX/XXXX zo dňa 27.08.2015 a rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystricisp.zn.XXCo/XXX/XXXXzodňa27.08.2014jenapredmetnúúverovúzmluvupotrebnéaplikovať
ustanovenia týkajúce sa premlčania podľa Obchodného zákonníka t.j. 4 roky. K zosplatneniu úveru
došlo dňa 12.02.2014 a nárok by sa premlčal dňa 12.02.2018. Žalobca teda podal žalobu včas, nie

len podľa Obchodného zákonníka, ale aj podľa noriem Občianskeho zákonníka. Žalovaný písomne
uznal celú dlžnú sumu čo do výšky a dôvodu dňa 17.05.2016. Uznanie dlhu žalovaným predložil ako
prílohu k odvolaniu. Podľa jeho názoru v dôsledku uznania nároku by k premlčaniu jeho nároku došla
dňa 17.05.2020. Ďalej namietal, že rozsudok je prekvapivý, nakoľko žalobca nemal možnosť sa počas
konania vyjadriť k dôvodom zamietnutia žaloby. Žalovaný neuviedol súdu žiaden dôvod, pre ktorý by
mala byť žaloba čo už len aj čiastočne zamietnutá. Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP). Navrhol aby, odvolací súd podľa §
389 CSP zrušil prvostupňové rozhodnutie v napadnutej časti a vrátil vec na nové prejednanie súdu prvej
inštancie, alebo aby odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že žalobe
žalobcu v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. K

odvolaniu pripojil vyjadrenie dlžníka k dlhu zo dňa 17.05.2016, ktorým uznal svoj dlh vo výške 3.299,93
eur aktuálny k 16.05.2016. Z titulu uzatvorenej zmluvy o úvere č.210589511, veriteľ Poštová banka a.s. s
tým, že dlh uhradí jednorázovo do 16.05.2016 na účet spoločnosti Poštová banka a.s.. Navrhol mesačnú
splátku 30,- eur, deň úhrady 20.06. v mesiaci, prvú splátku uhradí 20.6.. Ďalej uviedol, že voči dlhu nemá
námietky.

37. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

38. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP) preskúmal rozhodnutie

súdu prvej inštancie ako aj konanie mu predchádzajúce podľa zásad vyplývajúcich z ustanovenia §
379 a nasledujúcich CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario). Pri preskúmavaní
napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol
oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom
odvolaní.Výnimkoubymohlibyťlenvadykonania,ktorésatýkajúprocesnýchpodmienok,ajkeďneboliv

odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1,2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne
vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia rozsudku
na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods.2, § 219 ods. 1,3).
Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods.1,2 CSP)
dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie

v napadnutom rozsahu je vecne správne.

39. V odvolacom konaní posúdil odvolací súd relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky Q..Ú. XX/XX).

40. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

41. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

42. Právna otázka, ktorú žalobca nastolil v odvolaní, keď namietal záver o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru bola naozaj v praxi súdov (aj odvolacích) zodpovedaná rôzne. Napokonsvedčia o tom, aj rozhodnutia tunajšieho súdu uvedené v dôvodoch rozhodnutia súdu prvej inštancie
a i rozhodnutia, na ktoré poukázal odvolateľ. Od rozhodnutia súdu prvej inštancie došlo vašak ku
skutočností, keď uvedenú otázku týkajúcu sa eurokonformného výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm.

k/ zákona č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch riešil a zodpovedal dovolací súd a ten uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 22.02.2018 sp. zn. XCdo/XXX/XXXX dal odpoveď na otázky, ktoré sú relevantné
i na prejednanie podaného odvolania k predmetnej veci. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v konaní
nebolospornéatedasanestotožňujesnázoromsúduprvejinštancie,žezmluvaospotrebiteľskomúvere
má všeobecné náležitosti podľa Občianskeho zákonníka. Sporným nebolo ani to, že vymedzuje tiež

celkovú výšku úroku, výšku mesačnej anuitnej splátky, počas splátok a termíny splátok. Eurokonformný
výklad § 9 ods.2 písm. k/ zákona č.129/2010 Z. z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie
nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok,
to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca
bežné úroky a poplatky.

43. Odvolací súd však poukazuje na bod 60 napadnutého rozsudku prvej inštancie, k uvedenej RPMN,
ktorý odvodňuje záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

44. Odvolacia námietka žalobcu spočívajúca v namietanom nesprávnom postupe súdu prvej inštancie
a vydaniu prekvapivého rozsudku z dôvodu, že sa nemal možnosť počas konania vyjadriť k dôvodom

zamietnutia žaloby, súd považuje za nedôvodnú. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní prihliadal
na práva slabšej strany - spotrebiteľa- žalovaného a takýto postup v rozhodovaní súdov nemohol byť
pre žalobcu neznámy vzhľadom na rozhodovanie v iných veciach kde je žalobcom.

45. Z uvedených dôvodov odvolací súd mal za to, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú

spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie.

46. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil
skutkový stav a zo zistených skutočností vzhľadom na bod 60 a nasledujúce napadnutého rozsudku
vyvodil správny právny záver. Svoje rozhodnutie odôvodnil riadne a v rozhodnutí sa vysporiadal

s podstatnými argumentmi. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkovým a
právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčil odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom v uvedenom smere, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

47.Ksprávnemurozhodnutiusúduprvejinštancievovecisamejzodpovedajúajsúvisiacivýrokotrovách

konania, ktoré odvolací súd považuje za vecne správny a zákonný.

48. So zreteľom na všetky tieto okolnosti odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods.
1,2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

49. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP. Vzhľadom na to, že žalobca nebol úspešný a
žalovaný si neuplatnil nárok na náhradu trov konania, sporovým stranám nepriznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

50. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).