Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. november 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoPr/4/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114215226
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8114215226.2

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov
JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej, v právnej veci žalobkyne PaedDr. V. F., PhD., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX W., právne zastúpená JUDr. Jozefom Onďákom, advokátom so
sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, proti žalovanej W. univerzita v Prešove, so sídlom 17. Novembra,
080 01 Prešov, IČO: 17 070 775, právne zastúpenej JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom
Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29Cpr 3/2014-222 zo dňa 20. februára
2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že stranám náhradu trov prvoinštančného konania
n e p r i z n á v a.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou a o náhradu mzdy z a m i e t a.

II. Žalovaná m á nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.“

2. Rozhodnutie o trovách konania právne posúdil ustanovením § 255 odsek 1 a 2, § 262 odsek 1 a 2
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

3. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že výpoveď daná žalobkyni dňa 28.03.2014 je platná a
preto žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou ako aj o náhradu mzdy zamietol.
Žalovaná bola úspešná v celom rozsahu a preto (nezistiac dôvody na aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p.)
jej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

4. Proti výroku o trovách konania podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok
v napadnutom rozsahu zmenil tak, že náhradu trov konania žalovanej neprizná. Rozsudok v bode II.
považuje za nesprávny z dôvodu, že neboli zohľadnené dôvody hodné osobitného zreteľa. Rozsudkom
Okresného súdu Prešov sp. zn. 27P/297/2013 zo dňa 30.09.2014 boli žalobkyni zverené do osobnej
starostlivosti dve deti, čo významným spôsobom ovplyvňuje finančné zaťaženie žalobkyne. Jej príjem
spolu s výživným za rok 2017 predstavuje cca 1.750 Eur mesačne. Výdavky, ktoré je potrebné hradiť
sú výdavky na bývanie v A. (cca 320 Eur mesačne), výdavky na stravu, cestovné, mobil, oblečenie,
hygienické potreby, náklady na lekárov, životné poistenie (spolu cca 750 Eur mesačne), výdavky na syna
P., ktorý je študentom vysokej školy v K. (približne 500 Eur mesačne) a na dcéru V., ktorá je študentkou

strednej školy v A. (približne 500 Eur mesačne). Na dcéru V. tiež v školskom roku 2017/2018 vynaložila
jednorazové výdavky na vodičský preukaz (630 Eur), lyžiarsky zájazd (120 Eur) a stužkovú slávnosť (300
Eur). Príjem žalobkyne po ročnej PN sa zvýšil o 207,20 Eur na základe priznania čiastočného invalidného
dôchodku (po ťažkej operácii driekovej chrbtice s trvalými následkami) s poklesom schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť na 45 %. Žalobkyňa je držiteľkou preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím s funkčnou poruchou 50 %, čo žalobkyňu ako matku - samoživiteľku dvoch detí značne
existenčne ohrozuje. O príjmoch ako aj výdavkoch predložila žalobkyňa listinné potvrdenia.

5. K odvolaniu žalobkyne podala vyjadrenie žalovaná. Uviedol, že žalobkyňa v priebehu konania
nepreukázala svoje sociálne, majetkové a zárobkové pomery. Aj v samotnom odvolaní poukazuje
všeobecne na svoje príjmy a výdavky bez uvedenia ďalších skutočností, z ktorým by bolo možné vyvodiť
výnimočnosť okolností, pre ktoré by bolo dôvodné nepriznať úspešnej strane nárok na náhradu trov
konania. Poukázal na skutočnosť, že príjem žalobkyne je nad priemerom mesačnej mzdy zamestnanca
hospodárstva SR.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.),
vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutom rozsahu, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania
(§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

7. Podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

8. Podľa ustanovenia § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.

9. Z obsahu spisu (hlavne z podaného odvolania) vyplýva, že žalobkyňa bola od 01.10.2009 do
31.05.2014 zamestnancom žalovanej, pričom uvedený pracovný pomer skončil výpoveďou zo strany
žalovanej, z dôvodu odňatia veniam docendi - poverenia učiť. Žalobkyňa bola odo dňa 01.06.2014
zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Dňa 31.12.2014 žalobkyňa uzatvorila pracovnú
zmluvu so zamestnávateľom - F. K. F. F. O.z., v zmysle ktorej pracovný pomer trval od 01.01.2015 do
28.02.2015. Dňa 28.08.2015 uzatvorila žalobkyňa pracovnú zmluvu so zamestnávateľom - M. M., M.
W., s tým, že miestom výkonu práce sa stalo mesto A.. V zmysle uvedenej pracovnej zmluvy bola mzda
za vykonanú prácu (na pozícii referenta na Úseku riadenia a Oddelené ľudských zdrojov a manažérstva
kvality) dohodnutá na sumu 900 Eur mesačne. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že žalobkyni bol rozhodnutím
Sociálnej poisťovne č. XXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX priznaný od 17.11.2017 invalidný dôchodok
v sume 203,10 Eur mesačne, pričom od dňa 01.01.2018 bol zvýšený na sumu 207,20 Eur mesačne.
Z obsahu uvedeného rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa lekárskeho posudku č. XXXX/XXXXX
zo dňa XX.XX.XXXX má žalobkyňa stanovenú mieru funkčnej poruchy na 50 %.

10. Z obsahu spisu tiež odvolací súd zistil, že žalobkyňa je rozvedená, pričom rozsudkom Okresného
súdu Prešov sp. zn. 27P/297/2013-141 zo dňa 30.09.2014 boli deti P. a V. žalobkyni zverené do osobnej
starostlivosti. Otec mal. detí bol rozsudkom zaviazaný prispievať na výživu maloletých sumou 200 Eur
a 150 Eur mesačne. Žalobkyňa žije spolu s deťmi v A., pričom syn P. mal v čase vydania napadnutého
rozhodnutia 21 rokov a bol (a v súčasnosti aj je) študentom W. fakulty L. W. Q. M. v K. a dcéra V. mala
17 rokov a bola študentkou strednej školy - K. v A.. Voči deťom má žalobkyňa (ako aj jej bývalý manžel)
ešte stále vyživovaciu povinnosť. Napriek tomu, že príjem žalobkyne je mierne vyšší ako priemerná
mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR (ako na to správne poukázala žalovaná), jej výdavky
sú taktiež pomerne vysoké. Spolu s deťmi žije v A., kde sú výdavky na živobytie nepochybne vyššie.
Deti žalobkyne sa v súčasnosti pripravujú na budúce povolanie, s čím sú spojené zvýšené výdavky
na štúdium, cestovanie do školy, či ubytovanie (pre syna P.). Vzhľadom na zdravotný stav žalobkyne,
jej možnosti, schopnosti a odôvodnené výdavky jej rodiny je podľa názoru odvolacieho súdu namieste
aplikovať ustanovenia § 257 C.s.p..

11. Účelom ustanovenia § 257 C.s.p. je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom
skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť

života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov
konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok
vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné
okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie
(v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci
neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti
nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň
možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. (Pozri
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. 2 M Cdo 17/2009)

13. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu
nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s
veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o
úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom
na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. (Pozri uznesenie Ústavného súdu SR
z 8. decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14)

14. Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanom prípade existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktoré odôvodňujú nepriznanie trov konania žiadnej zo sporových strán. Uvedené dôvody
spočívajú v zárobkových a majetkových pomeroch žalobkyne (v súvislosti s jej reálnymi možnosťami a
schopnosťami). Aplikácia uvedeného ustanovenia podľa názoru odvolacieho súdu neodporuje dobrým
mravom a nejde ani o neprimeranú tvrdosť voči žalovanej.

15. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 388 C.s.p. zmenil výrok o trovách konania tak, že stranám
náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 a 2 v spojení s
§ 262 odsek 1, § 255 odsek 1 a § 257 C.s.p.. Z dôvodu plného úspechu žalobkyne v odvolacom konaní
by jej patril voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Preukazovanie
a odvolávanie sa na dôvody hodné osobitného zreteľa až v odvolacom konaní však považoval odvolací
súd za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal. Takýto postup v konaní zbytočne navyšuje trovy konania. V prípade poukázania
na majetkové pomery žalobkyne (a ich preukázania) už pred súdom prvej inštancie by bolo konanie
podstatne jednoduchšie, kratšie a menej nákladné.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 C.s.p. v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 4. 3. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.