Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. október 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/50/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214207567
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8214207567.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľakovej a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO:
31 575 951, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanému: A. O., H..: XX.XX.XXXX, C. D.
XXX/XXX, XXX XX D., o zaplatenie 947,24 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bardejov č. k. XC/XXX/XXXX - XX zo dňa 19. apríla 2018 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v tej napadnutej časti, ktorou bola zamietnutá žaloba v
prevyšujúcej časti o nároku na úroky z omeškania z nezaplatených úrokov.

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia mu vracia
vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 947,24 Eur, kapitalizované úroky vo výške 76,95 Eur, dohodnuté
úroky vo výške 19,90 % ročne zo sumy 947,24 Eur od 28.10.2014 do zaplatenia, úroky z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 947,24 Eur od 28.10.2014 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku. V časti čo do uplatnených poplatkov súd prvej inštancie konanie zastavil a v
prevyšujúcej časti čo do nároku úroku z omeškania z nezaplatených úrokov žalobu zamietol. Súčasne

vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2.Rozhodnutieprávneodôvodnilustanovením§517ods.1,2,§559ods.1,2§657,§658ods.1zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“); nariadením vlády SR
č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a ustanovením §
144, § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“).

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v tomto konaní priznal titulom splatného úveru celkovo sumu
947,24 Eur, kapitalizované úroky vo výške 76,95 Eur, dohodnuté úroky vo výške 19,90 % ročne zo sumy
947,24 Eur od 28.10.2014 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 947,24 Eur
od 28.10.2014 do zaplatenia a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V časti čo
do uplatnených poplatkov titulom späťvzatia návrhu súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil a
v prevyšujúcej časti čo do uplatneného nároku úrokov z omeškania z nezaplatených úrokov žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2
C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 2 C.s.p. keď podľa pomeru úspechu žiadnej zo strán nepriznal
nárok na náhradu trov konania.5. Proti tomuto rozsudku v rozsahu zamietnutej časti žaloby a v časti rozhodnutia o trovách konania
podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Žalobca sa nestotožnil s použitými argumentmi

súdu prvej inštancie a považuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti za nesprávny a
poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Uviedol, že súd žalobu zamietol v časti čo do uplatneného nároku úrokov z omeškania z nezaplatených
úrokov ako nedôvodnú, pričom uvedené súd neodôvodnil. Nakoľko ma žalobca za to, že rozsudok
nie je v tejto časti náležite odôvodnený poukázal na konštantnú judikatúru vo vzťahu k náležitému a

správnemuodôvodňovaniusúdnychrozhodnutí.Kuplatnenémuúrokuzomeškaniazobchodnéhoúroku
vyčísleného ku dňu zosplatnenia úveru žalobca poukázal na citáciu rozsudku Krajského súdu v Prešove
zo dňa 27.03.2008, sp. zn. XCob/XX/XXXX, v ktorom súd konštatoval, že pri úrokoch z poskytnutého
úveru je možné pri omeškaní požadovať z týchto zmeškaných úrokov úroky z omeškania. Vzhľadom na
uvedené rozhodnutie s poukazom na ústavný princíp právnej istoty, ktorého súčasťou je aj predvídateľná
a konzistentná judikatúra, má žalobca za to, že ma nárok aj na úrok z omeškania zo zmluvných úrokov

vyčíslených do zosplatnenia úveru. Poukázal na fakt, že zmluvné úroky boli vyčíslené pevnou sumou
ako zmluvný úrok naakumulovaný z istiny do dňa zosplatnenia a tento sa ďalej nenavyšuje. Práve z toho
dôvodu nejde podľa žalobcu o rozpor so zásadou anatocizmu, ktorá ma zamedziť neodôvodnenému
navyšovaniunárokovveriteľa.PrepotvrdeniesvojichtvrdeníopäťpoukázalnajudikatúruKrajskéhosúdu
v Banskej Bystrici. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania namietal, že súd prvej inštancie žiadnej zo

strán nepriznal nárok na náhradu trov konania, pričom pri posudzovaní úspechu a neúspechu v konaní
prihliadal nielen na úspech v konaní v časti istiny ale aj v časti príslušenstva. Žalobca má za to, že súd
pri výpočte náhrady trov konania postupoval nesprávne, keď pri určení hodnoty sporu neprihliadal iba na
žalovanú istinu. Doplnil, že ak sú úroky len príslušenstvom pohľadávky, pri posudzovaní miery úspechu
sa na ne neprihliada (rozsudok KS Trnava č.k. XXCoPr/X/XXXX z 27.07.2016, uznesenie NS SR č.k.

XObo/XXX/XXXX z 27.11.2008). Súd prvej inštancie nemal pri posudzovaní úspechu prihliadať na
úspech v časti príslušenstva a mal dospieť k záveru, že žalobca bol úspešný v rozsahu 100% (žalovaná
istina 947,24 Eur, priznaná istina 947,24 Eur), žalovaný bol úspešný v rozsahu 0%, a teda čistý úspech
žalobcu je 100%. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu
zmenil tak, že žalovaného zaviaže povinnosťou zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% p.a.

z nezaplatených úrokov 76,95 Eur od 28.10.2014 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a žalobcovi zároveň priznal náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo
výške zaplatených súdnych poplatkov.

6. Na základe doručenej výzvy súdu prvej inštancie sa žalovaný k podanému odvolaniu žalobcu

nevyjadril.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „C.s.p.“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.),
oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej

časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p.,
bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol
odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok
preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli
byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch

uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 C.s.p.). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací
súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu
a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods.2, § 219 ods. 1, 3 C.s.p.). Po prieskume
napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 C.s.p.) dospel odvolací
súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné

potvrdiť.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky P..Ú. XX/XX).9. Podstatným odvolacím argumentom žalobcu bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie vychádzal z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.), a že napadnutý rozsudok nie je
dostatočne odôvodnený.

10. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. X

L. X/XXXX).

11. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval opodstatnenosť a dôvodnosť žalobcom
uplatnenej pohľadávky voči žalovanému, ktorá vznikla v súvislosti so zmluvným vzťahom medzi stranami
sporu založeným spotrebiteľskou zmluvou o úvere č. XXXXX dňa 20.03.2012, na základe ktorej žalobca
ako veriteľ poskytol žalovanému úver - peňažné prostriedky vo výške 1.000,- Eur.

12. Odvolací súd je názoru, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď nároky žalobcu s výnimkou
poplatkov, vo vzťahu ku ktorým žalobca vzal žalobu späť, žalobcovi nepriznal. V tomto smere je
rozhodnutie súdu prvej inštancie zákonné a vecne správne.

13. Vzhľadom na uplatnená námietku ohľadne nedostatočne odôvodneného rozhodnutia súdu prvej
inštancie v časti zamietnutia nároku žalobcu odvolací súd s ohľadom na potvrdenie správnosti
uvedeného postupu súdu prvej inštancie uvádza nasledovné:

14. Pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 5,00 %

ročne z nezaplatených kapitalizovaných úrokov v sume 76,95 Eur išlo o zákonne rozhodnutie, nakoľko
veriteľ nemá právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva, pretože ani Občiansky ani
Obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú. Úročí (úrokom z omeškania) sa teda len istina,
nie príslušenstvo pohľadávky. V opačnom prípade by sa vytvorila nová kategória príslušenstvo z
príslušenstva, čo by aj napriek prípadnej dohode zmluvných strán bolo v rozpore s dobrými mravmi

(§ 39 OZ). Navyše ustanovenie § 121 ods. 3 OZ presne definuje, že príslušenstvom pohľadávky sú
úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením, teda nie úroky z
omeškania z úrokov.

15. Z uvedeného je zrejme, že návrh žalobcu nebol dôvodný v časti, v ktorej sa žalobca domáha od

žalovaného zaplatenia úroku z omeškania z nezaplateného úroku 76,94 Eur. Na uvedenom nič nemení
ani dohoda účastníkov, nakoľko táto by pre obchádzanie zákona bola absolútne neplatná.

16. Odvolací súd v tomto smere poukazuje tiež na právny názor vyslovený Najvyšším súdom ČR v
rozsudku pod sp.zn. XX X. XXX/XXXX zo dňa 24.03.2004, ako aj Ústavným súdom ČR v uznesení pod

sp.zn. Ú. XXXX/XX zo dňa 13.11.2008 vychádzajúc z právnej úpravy obsahovo zhodnej so slovenskou
uviedol, že podľa štandardného výkladu podávaného súdnou praxou definícia príslušenstva pohľadávky
obsiahnutá v ust. § 121 ods.3 OZ platí aj pre obchodné záväzkové vzťahy. Úroky, úroky z omeškania
a poplatok z omeškania sú teda podľa § 121 ods.3 OZ príslušenstvom pohľadávky, ktorou sa v zmysle
tohto ustanovenia a v nadväznosti na definíciu záväzkového vzťahu v § 488 OZ rozumie peňažné

plnenie, na ktoré má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene dochádza
priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým,
ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku
zaniká aj akcesorický úrokový záväzok; pretrváva len povinnosť zaplatiť už dospelé úroky. Tým, že včas
nesplatí úroky z istiny sa dlžník dostáva do omeškania s plnením príslušenstva a nie do omeškania

s plnením vlastného dlhu. Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (t.j. úroky z
omeškaniazdojednanýchúrokov),potomveriteľnemápreto,žeaniObčianskyaaniObchodnýzákonník
mu túto možnosť nepriznávajú. Inak povedané, oba právne predpisy nezakotvujú majetkové sankcie pre
prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky (zákaz anatocizmu). Podľa záveru Najvyššieho
súdu Českej republiky, teda záver založený na úvahe, podľa ktorej Obchodný zákonník v spojení

s Občianskym zákonníkom priznávajú veriteľovi bez ďalšieho aj právo úročiť zákonne príslušenstvo
pohľadávky (žiadať úroky z omeškania, z dojednaných úrokov), je nesprávny.17. V kontexte uvedeného, odvolací súd ustálil, že úroky z omeškania nie je možné priznať aj z
nezaplatených úrokov, pretože by tak súd priznal príslušenstvo (úroky z omeškania) z príslušenstva
(úrokov), čo je, ako odvolací súd už vyššie uviedol, v rozpore s § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka

a v právnej teórii sa takýto postup označuje ako tzv. anatocizmus. V zmysle uvedeného ustanovenia
Občianskeho zákonníka úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky. Teda zákon rozlišuje medzi
pohľadávkou a úrokmi, resp. úrokmi z omeškania, ktoré sú zahrnuté v rámci jej príslušenstva. Uplatnenie
si príslušenstva pohľadávky (úrokov z omeškania) z príslušenstva pohľadávky, ktorými riadne úroky sú,
zákon nepredpokladá.

18. Vychádzajúc z týchto dôvodov odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2
C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou bola zamietnutá žaloba v prevyšujúcom rozsahu ako
vecne správny potvrdil.

19. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

20. Podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

21. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania alebo strane, ktorej
to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela
alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred
všeobecným súdom.

22. K napadnutému výroku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania odvolací súd uvádza, že súd
rozhoduje o nároku na náhradu trov konania podľa zásad o náhrade trov konania a uplatnením týchto
zásad určí pomer vyjadrený percentom alebo zlomkom. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady
trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná

náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a
výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok
meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu.
Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti
strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo

veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí,
že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Nárok na
čiastočnú náhradu trov konania sa vypočíta tak, že úspech strany konania, ktorej vznikla povinnosť na
náhradu trov, sa odpočíta od úspechu strany, ktorej vzniklo právo na náhradu trov, a výsledok zakladá
pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva.

23. Všeobecný súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať
tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho závery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé. Za
arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver
nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného

súdu Slovenskejrepubliky sp. zn. P.. Ú. XXX/XXXX z 28. februára 2006).

24. Odvolací súd konštatuje, že z preskúmavaného rozhodnutia v časti výroku o náhrade trov konania
nie je dostatočným spôsobom možné zistiť postup súdu prvej inštancie pri určení rozsahu žalovaného
návrhu, ktorý bol rozhodujúci pre určenie pomeru úspechu strán konania a celkové dôvody súdu prvej

inštancie pri určení pomeru úspechu strán konania a nároku na náhradu trov konania, čím zaťažil
svoje rozhodnutie nepreskúmateľnosťou. Je nutné zdôrazniť, že štruktúra odôvodnenia rozhodnutia
je vždy v priamej spojitosti so základným právom strán konania na súdnu ochranu podľa článku 46
ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje
ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 236 ods. 2 C.s.p., dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie

je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom.25. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutia je odrazom práva strán konania na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu. Porušením tohto práva strany konania na jednej
strane a povinnosti súdu na druhej strane sa stranám konania odníma možnosť náležite argumentovať

proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Len takéto
rozhodnutie možno označiť za preskúmateľné. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým
preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu
súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje stranám konania posúdiť ako súd
v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy.

26. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia bez konkrétneho vysvetlenia uviedol, že podľa pomeru
úspechu strán nepriznal nárok náhradu trov konania. Takýto záver mohol súd prvej inštancie urobiť
len za predpokladu argumentačného základu, odôvodňujúceho jeho výpočet (pri posudzovaní pomeru

úspechu a neúspechu strán v konaní).

27. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie preto nie je možné nepochybne zistiť, z akých
skutkových zistení súd prvej inštancie vychádzal a ako vec právne posúdil. Je preto potrebné uviesť, že
napadnuté rozhodnutie trpí nedostatkom spočívajúcim v jeho nepreskúmateľnosti. Žalobca tak dôvodne

namietal nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu určenia úspechu strán v spore.

28. S prihliadnutím na uvedené dôvody preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku o náhrade trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. v spojení s § 391 ods. 1,
2 C.s.p., zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nesprávnym procesným postupom

súd prvej inštancie znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil svoje procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok vzhľadom na absenciu argumentačného
základu, ktorý by odvolací súd mohol preskúmať (vo vzťahu k výpočtu pomeru úspechu a neúspechu
strán v konaní), nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

29. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní (§ 391 ods. 1 C.s.p.) opätovne rozhodne o náhrade trov konania
vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v intenciách uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu
a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery pri rozhodovaní o náhrade
trov konania na základe zásady úspechu, pričom sa musí vyporiadať so všetkými argumentmi žalobcu
uvedenými v odvolaní a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby jeho rozhodnutie pôsobilo presvedčivo,

jasne a zrozumiteľne. Zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2,
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je možné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 C.s.p.).