Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. október 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/81/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113234286
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3113234286.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobkyne C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., I. Y. XXXX/X proti
žalovanému S., s.r.o. so sídlom X., Y. XXX, W. XX XXX XXX, zastúpenému JUDr. C. J., advokátom so
sídlom X., E. 1, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín zo dňa 15.augusta 2017, č. k. 11C/239/2013-33 takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že kúpna zmluva, uzatvorená dňa 31.10.2013 medzi
žalobkyňou ako kupujúcou a žalovaným ako predávajúcim, ktorej predmetom je kúpa filtra AQUATIP
5000 M - E - ECO je neplatná. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistení,
že dňa 31.10.2013 bola uzavretá zmluva medzi žalovaným ako predávajúcim a žalobkyňou ako
kupujúcou, predmetom ktorej bol vodný filter za kúpnu cenu 1.455 Eur. Za predávajúceho konala a
zmluvu podpísala C. Y.. Dňa 31.10.2013 bola uzavretá Zmluva o pôžičke č. XXXXXXXXXX, medzi
spoločnosťou Y. Q. D., a.s. ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou. Pôžička bola poskytnutá na
kúpu vodného filtra za kúpnu cenu 1.455 Eur. Z dodacieho listu datovaného 04.11.2013 bolo zistené,
že žalobkyňa prevzala tovar, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy, čo potvrdila vlastnoručným podpisom.
Zo Zmluvy o zastúpení zo dňa 31.10.2013 vyplýva, že C. Y. ako zástupkyňa žalovaného uzavrela
zmluvu so žalobkyňou, na základe ktorej žalobkyňa ako zástupca môže príležitostne uzatvárať obchody
v mene a na účet zastúpeného, teda žalovaného. Z výpovede zo dňa 06.11.2013 bolo zistené, že
uvedený deň žalobkyňa dala výpoveď (v súlade s čl. VI. ods.2) zo Zmluvy o zastúpení uzavretej
dňa 31.10.2013 medzi žalobkyňou na strane zástupcu a žalovaným na strane zastúpeného, a to bez
uvedenia dôvodu. Listom zo dňa 13.11.2013 adresovaným Y. Q. D., a.s. žalobkyňa odstúpila od Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 31.10.2013 z dôvodu, že nemala v úmysle
podpísať zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Listom zo dňa 02.12.2013 žalobkyňa vyzvala žalovaného
na uzatvorenie Dohody o zrušení kúpnej zmluvy zo dňa 31.10.2013 a zaslala mu návrhu tejto dohody
s tým, aby v lehote 5 dní odo dňa jej doručenia návrh podpísal a jedno vyhotovenie jej zaslal. Z listu
žalovaného zo dňa 13.11.2013 označeného ako pokus o mimosúdne urovnanie veci vyplynulo, že
akceptuje, že žalobkyňa od zmluvy o úvere uzavretej so spoločnosťou Y. Q. D., a.s. platne odstúpila a z
uvedeného dôvodu došlo medzi žalovaným a touto spoločnosťou k vysporiadaniu finančných záležitostí
týkajúcich sa žalobkyni poskytnutého úveru za účelom financovania kúpy v zmysle uzavretej kúpnej
zmluvy. Zároveň keďže kúpna zmluva bola riadne uzavretá a stále je v platnosti vyzval žalobkyňu na
úhradu dojednanej kúpnej ceny vo výške 1.455 Eur s tým, že v prípade jej neuhradenia žalovaný bude
nútený postupovať podaním návrhu príslušnému súdu na určenie jej povinnosti rozhodnutím súdu a

následným exekučným vymáhaním. Na základe takto vykonaného dokazovania dospel súd k záveru,
že je daný naliehavý právny záujem žalobkyne na určení neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, pretože
takýto určovací výrok je žiaduci pre jej právnu istotu. Z napadnutej kúpnej zmluvy žalovaný by sa mohol
domáhať od žalobkyne zaplatenia kúpnej ceny vo výške 1.455 Eur ako to vlastne uvádza aj vo svojom
pokuse o mimosúdne urovnanie v liste zo dňa 13.11.2013, v ktorom žiada žalobkyňu o úhradu dojednanej
kúpnej ceny vo výške 1.455 Eur v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom priamo na účet s tým,
že ďalej v liste uvádza, že splnením si svojej povinnosti a uhradením pohľadávky v stanovenej lehote
predíde povinnosti ďalej úhrady trov konania, ako aj prípadnej následnej úhrady exekučných trov. Na
základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že návrh žalobkyne na určenie neplatnosti predmetnej
kúpnej zmluvy je dôvodný. Kúpna zmluva, ktorú uzatvorila žalobkyňa so žalovaným je vlastne vopred
pripravovaná formulárovo, keď do dopredu predtlačenej formy sú vpisované údaje o kupujúcom, ako aj
predmete kúpy, kúpna cena a dodanie, z čoho je zrejmé, že obsah tejto kúpnej zmluvy nemala žalobkyňa
možnosť vôbec ovplyvniť. Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobkyňa nemala záujem so
žalovaným 1/ uzatvoriť predmetnú kúpnu zmluvu, ale mala záujem pracovať pre žalovaného pri predaji
vodných filtrov. Žalovaný uzavretie pracovnej zmluvy podmieňoval uzavretím kúpnej zmluvy na filter, a
to napriek tomu, že si musel byť vedomý toho, že žalobkyňa si filtračné zariadenie sama dovoliť nemôže.
Z ustanovení zmluvy o pôžičke totiž jasne vyplýva, že žalovaný si bol vedomý toho, že žalobkyňa má
čistý mesačný príjem cca 400 Eur, a teda filtračné zariadenie za 1.455 Eur je nad rámec jej majetkových
pomerov a nemôže si toto dovoliť. Zrejme z tohto dôvodu jej žalovaný zároveň sprostredkoval na úhradu
kúpnej ceny vodného filtra úver. Ponuka práce zo strany žalovaného tak mala len zastrieť skutočný
záujem žalovaného, a to získať od žalobkyne finančné prostriedky za odpredaný filter a to aj za cenu
uzavretia pre žalobkyňu nevýhodnej úverovej zmluvy. Z vyššie uvedených skutočností tak vyplýva,
že žalobkyňa ako starobná dôchodkyňa nemala záujem o vodný filter, mala záujem získať prácu,
ktorú však žalovaný 1/ podmieňoval kúpou filtračného zariadenia. Z citovaných právnych ustanovení
občianskeho zákonníka vyplýva, že jednou z podstatných náležitostí právneho úkonu je náležitosť vôle,
ktorá musí byť vážna, slobodná a bez omylu a tiesne. V danom prípade táto základná zložka právneho
úkonu absentuje. Žalobkyňa nemala vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu, ale získať pracovnú pozíciu. Na
základe uvedeného je tak uzavretá kúpna zmluva absolútne neplatná pre nedostatok vôle. Žalovaný
si ani nepreveril či žalobkyňa spĺňa kvalifikačné predpoklady na túto pracovnú pozíciu. Na základe
uvedeného je súd toho názoru, že žalovaný nemal nikdy záujem žalobkyňu zamestnať, jeho jediným
cieľom bolo pod zámienkou prísľubu zamestnania predať žalobkyni filtračné zariadenie, hoci žalobkyňa
preukázateľne nemala prostriedky na jeho kúpu a o filtračné zariadenie záujem ani nemala. Jednou z
podstatných náležitostí platného právneho úkonu je náležitosť z vôle, ktorá musí byť vážna, slobodná,
bez omylu a tiesne. Absencia tejto základnej zložky právneho úkonu má za následok jeho neplatnosť
v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a
žalovaným, je absolútne neplatným právnym úkonom práve pre nedostatok vôle na strane žalobkyne,
takúto kúpnu zmluvu uzatvoriť, keďže vôľa žalobkyne nesmerovala k zakúpeniu vodného filtra, ale k
získaniu pracovnej pozície pri predaji vodných filtrov, s cieľom zlepšiť si tak svoje finančné pomery,
keďže je starobnou dôchodkyňou a jej príjem, ktorý tvorí starobný dôchodok, nie je vysoký. Jej vôľou
bolo teda získať pracovnú pozíciu, ktorej ponuku žalovaný inzeroval, na ktorú ona reflektovala, ktorú
však v konečnom dôsledku žalovaný podmieňoval uzavretím kúpnej zmluvy na vodný filter. Dôvodom,
ktorý viedol žalobkyňu k podpisu kúpnej zmluvy bolo jej očakávanie, že jej predmetná činnosť (teda
výkon sľubovanej pracovnej pozície) bude vynášať, čo však logicky nebolo možné z jej strany legitímne
očakávať v dôsledku toho, že si ako starobná dôchodkyňa pri výške svojho starobného dôchodku
(cca 400,- Eur) zakúpi vodný filter, pre ňu naviac v domácnosti nevyužiteľný, ktorého kúpna cena v
porovnaní s výškou jej starobného dôchodku je výrazne nad jej možnosti a z hľadiska zabezpečenia
jej odôvodnených potrieb, so zreteľom na vývoj cien, by výrazne znížila jej životnú úroveň napriek
tomu, že vodný filter nemožno považovať za vec nevyhnutne potrebnú k zabezpečeniu jej potrieb,
nehovoriac o tom, že tento nemožno vzhľadom na jeho využitie a cenu, považovať ani za štandardné
vybavenie domácnosti. Naplnenie takýchto legitímnych očakávaní, mohlo byť na strane žalobkyne
spojené len s výkonom pracovnej pozície, ktorej ponuku žalovaný inzeroval, a na ktorú ona reflektovala,
podmienky výkonu ktorej žalovaný však zneprehľadnil podmienením kúpy filtračného zariadenia z jej
strany, s čím súvisel tiež pre ňu za nevýhodných podmienok poskytnutý jej úver na úhradu kúpnej
ceny, ale jej "benefitom" poskytnutým jej zo strany žalovaného, bolo získanie pre ňu nevyužiteľnej
veci a výrazné zníženie si svojho životného štandardu v dôsledku mesačných splátok pôžičky. Je v
rozpore so základnými princípmi logiky, aby si žalobkyňa pri svojom mesačnom príjme, ktorý si chcela
vylepšiť v zmysle legitímnych očakávaní práve prácou pre žalovaného, vedome svoju životnú úroveň
takýmto spôsobom naopak výrazne zhoršovala. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Z dokazovania mal súd prvej inštancie ďalej
za preukázané, že konanie žalovaného má prvky nekalej obchodnej praktiky a konanie je v rozpore s
dobrými mravmi. Podľa § 4 ods. 8 Zákona č. 250/2007o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať
v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie
najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie
alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže
privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä
omyl, lesť, výraznú nerovnosť zmluvných strán, ale tiež porušovanie zmluvnej slobody. Z ustanovenia
§ 7 ods. 1 Zákona č. 250/2007 je zrejmé, že nekalé obchodné praktiky sú zakázané. S poukazom
na ustanovenie § 7 ods. 2 písm. b/ podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa
rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie,
ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil. Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej
schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho, pri konaní vo vzťahu
k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásady dobrej viery. Z
dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa prejavila záujem si privyrobiť a to vykonávaním činnosti
pre žalovaného. Po podpísaní zmluvy o zastúpení, čo bolo v jej prvoradom záujem, bolo jej podsunuté
podpísať aj ďalšie dva právne úkony a to kúpnu zmluvu a zmluvu o úvere. Vzhľadom na celkovú situáciu,
došlo k využitiu obchodnej praktiky, ktorá nemôže byť obchodnou praktikou požívajúcou zákonnú
ochranu. Konanie žalovaného, ktorý vylákal uzavretie kúpnej zmluvy pod prísľubom zamestnania je
konaním v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Obč. zákonníka. Na základe toho je takto uzavretý právny
úkon absolútne neplatný i podľa § 39 Obč. zákonníka. Súd na základe uvedených skutočností žalobe
vyhovel a určil, že predmetná kúpna zmluva je neplatná. Nakoľko všeobecný súd nemusí dať odpovede
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam
(II.ÚS 251/04, III. ÚS 209/04) súd nevyhovel návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom svedka,
nakoľko mali ním byť preukázané skutočnosti, ktoré sa právne irelevantné vo vzťahu k predmetnej veci.
Vec právne posudzoval aj podľa § 137 písm. c/ CSP, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 - 5 Občianskeho zákonníka,
§ 2 ods. 1 písm. a/, b/, § 3 ods. 5, § 7 ods. 1, 2, 4, § 8 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
v znení neskorších predpisov, § 3 ods. 1, 2 § 37 ods. 1 - 3, § 39 Občianskeho zákonníka. O trovách
konania súd rozhodol podľa § 255 CSP a úspešnej žalobkyni, ktorá si náhradu trov konania neuplatnila
a zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú právo na náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v §
365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP. Nestotožnil sa s odôvodnením rozsudku, v zmysle ktorého žalobkyňa
nemala záujem uzatvoriť predmetnú kúpnu zmluvu, v dôsledku čoho nie je splnená jedna z podstatných
náležitostí platného právneho úkonu, a to náležitosť vôle, ktorá musí byť slobodná, vážna, bez omylu
a tiesne. Dôvodil, že za účelom kúpy filtračného zariadenia sa žalobkyňa dostavila sama, z vlastnej
iniciatívy, do prevádzkarne predávajúceho na adrese X., kde prejavila záujem o kúpu filtračného
zariadenia, preto sa so žalovaným rozhodla uzatvoriť predmetnú kúpnu zmluvu. Žalobkyni bol daný
na výber spôsob úhrady kúpnej ceny, nakoľko nedisponovala s hotovosťou, rozhodla sa pre úhradu
kúpnej ceny prostredníctvom úveru od spoločnosti Y. Q. D., a.s. so sídlom G., P. XXXX/XXX. Žalobkyňa
podpísala zmluvu až potom, ako bola s jej obsahom oboznámená. Pri kontakte so žalovaným jej boli
vysvetlené všetky podmienky kúpy, bola oboznámená s výrobkom, s jeho vlastnosťami a všetkými
dôležitými informáciami, ktorí by mohli mať vplyv na jej rozhodnutie, a až následne kúpnu zmluvu
vlastnoručne podpísala, čím vyjadrila svoj súhlas s obsahom záväzku a spôsobom financovania
záväzku. Predmetné filtračné zariadenie si žalobkyňa slobodne prevzala v mieste svojho trvalého
bydliska, o čom svedčí aj jej vlastnoručný podpis na dodacom liste č. XXXXXX z 04.11.2013. Poukázal
aj na stanovisko ústavného sudcu C. P., podľa ktorého všeobecné súdy vrátane ústavného súdu
ochranu spotrebiteľov pustili už tak ďaleko, že títo nemusia riešiť žiadne adekvátne dôsledky za svoje
konanie, aj keď uzavrú akúkoľvek zmluvu, dokonca čokoľvek, čo sa prieči zdravému rozumu, a to sa už
dotýka samej podstaty primeranosti práva, v dôsledku čoho spotrebiteľa z úradnej povinnosti zbavujú
jeho zodpovednosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd rozhodol o zmene
rozsudku súdu prvej inštancie, prípadne vec inak právne posúdil.

3. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení nesúhlasila s obvineniami žalovaného uvedenými v
odvolaní. Všetky okolnosti sa odohrali presne tak, ako bolo správne opísané v odôvodnení napadnutého
rozsudku. Zastávala názor, že odvolanie žalovaného obsahuje nepravdivé tvrdenia, a to najmä, že do
prevádzkarne žalovaného sa nedostavila za účelom kúpy žiadneho tovaru, ale za účelom získania
práce, o filtračné zariadenie záujem nemala, bolo je nanútené ako podmienka pre ďalšiu spoluprácu

so žalovaným, hoci ho nemala ako využiť, a filtračné zariadenie si neprevzala v mieste svojho trvalého
bydliska, ale na inom mieste v Trenčíne /pri OC Južanka/. Na stretnutí so žalovaným len podpísala
dodací list, na základe ktorého bolo filtračné zariadenie zástupcom žalovaného odvezené a uskladnené
v prevádzkarni. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 /keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem/v spojení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
5. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015
Z. z. (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované. Keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie i odvolanie žalovaného bolo podané po
01.07.2016, aj odvolací súd postupoval v zmysle vyššie uvedeného prechodného ustanovenia CSP.

6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom názore, že kúpna zmluva zo dňa
31.10.2013 uzavretá medzi stranami sporu zakladá spotrebiteľský vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným.
Potom ako žalobkyňa prejavila záujem si privyrobiť, a to vykonávaním činnosti pre žalovaného, po
podpísaní zmluvy o zastúpení, bolo jej podsunuté podpísať aj ďalšie dva právne úkony, a to kúpnu
zmluvu a zmluvu o úvere. Vzhľadom na celkovú situáciu došlo k využitiu obchodnej praktiky, ktorá
nemôže byť obchodnou praktikou požívajúcou zákonnú ochranu. Konanie žalovaného, ktorý vylákal
uzavretie kúpnej zmluvy pod prísľubom zamestnania je konaním v rozpore s dobrými mravmi podľa §
3 Obč. zákonníka. Na základe toho je takto uzavretý právny úkon absolútne neplatný i podľa § 39 Obč.
zákonníka. Súd na základe uvedených skutočností žalobe vyhovel a určil, že predmetná kúpna zmluva
je neplatná.

7. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s
odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie vo
svojom odôvodnení zodpovedal otázky, ktoré majú pre daný spor podstatný význam, dostatočne objasnil
skutkový stav veci a správne vec aj po právnej stránke posúdil. K odvolacím námietkam žalobcu uvádza
nasledovné:

8. Spotrebiteľský vzťah je jedným z príkladov nerovných vzťahov, v ktorých sa stretáva dodávateľ
- profesionál ako silnejšia strana so zákazníkom - spotrebiteľom ako slabšou stranou. Východiskom
spotrebiteľskej ochrany je postulát, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktu, s
ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a konečne zo zreteľom
na možnosť stanoviť zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy
je charakteristické, že podnet k zmluvnému dojednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom
spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednanie pripravený, pri kontrakte je využívaný moment prekvapenia
a neskúsenosti spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa má vyrovnať túto faktickú nerovnosť a to formou
obmedzenia autonómie vôle.

9. Preto po zistení v danej veci, že je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy,
a že medzi stranami sporu vznikol uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy spotrebiteľský vzťah, správne
súd prvej inštancie skúmal predmetnú kúpnu zmluvu z hľadiska zvýšenej ochrany slabšej strany tohto
záväzkového vzťahu, a to žalobkyne, ktorá je v postavení spotrebiteľa. Odvolací súd zhodne ako súd
prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná kúpna zmluva je neplatná v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi, nakoľko žalovaný dosiahol uzavretie predmetnej
kúpnej zmluvy použitím nekalej obchodnej praktiky, ktorá bola v rozpore s požiadavkami odbornej
starostlivosti, a ktorá podstatným spôsobom narušila ekonomické správanie žalobkyne ako priemerného
spotrebiteľa podľa § 7 ods. 1 - 4 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase
uzavretia kúpnej zmluvy. Spôsob a okolnosti za akých uzavrel žalovaný so žalobkyňou predmetnú kúpnu
zmluvu, jednoznačne smerovali k tomu, že žalobkyňa ako spotrebiteľ, urobila rozhodnutie o obchodnej
transakcii, týkajúcej sa predmetnej kúpnej zmluvy, o ktorú nemala záujem, a ktorú by nebola uzavrela
so žalovaným, keďže jej úmyslom nebolo kúpa filtračného zariadenia, ale výkon práce pre žalovaného
podľa zmluvy o zastúpení (predaj tovaru žalobcu), teda zadováženie si príjmu. O týchto skutočnostiach

svedčia listinné dôkazy - kúpna zmluva, zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o zastúpení, všetky
uzavreté v ten istý deň, dňa 31.10.2013

10. Odvolací súd napokon dodáva, že u žalovaného takéto nekalé obchodné praktiky boli preukázané
aj v ďalších súdnych konaniach / napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/418/2015,
rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 5Co/677/2014, rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp. zn.
8Co/1098/2015/.

11. Odvolacie námietky žalovaného boli preto neopodstatnené.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. Úspešnej žalobkyni odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP z dôvodu, že žalobkyňa si takéto trovy neuplatnila a z obsahu
spisu vyplýva, že jej preukázateľne žiadne nevznikli.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 11. 1. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.