Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. november 2017

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 11Csp/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716209751
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2017:7716209751.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudkyňa JUDr. Tatiana Sabadošová v právnej veci žalobcu Intrum Justitia

Slovakia, s.r.o. so sídlom Mýtna 48, Bratislava 821 08, IČO: 35 831 154 zastúpeného advokátom
JUDr. Jánom Šoltésom so sídlom Mýtna 48, P. O. BOX 205, 810 00 Bratislava, IČO: 37 927 795
proti žalovanému M., zastúpeného advokátom JUDr. Imrichom Hrubým, so sídlom Farská 32, 071 01
Michalovce, IČO: 35 550 295, o zaplatenie sumy 456,30 € s prísl. a o vzájomnom návrhu žalovaného
o zaplatenie 150,- € takto

r o z h o d o l :

I. Konanie vo veci nároku žalobcu voči žalovanému o zaplatenie sumy 456,30 € s príslušenstvom z
a s t a v u j e.

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému sumu 150,- € do 3 (troch) dní od právoplatnosti
rozsudku.

III. Priznáva úspešnému žalovanému v konaní vo veci nároku žalobcu voči žalovanému o zaplatenie
sumy 456,30 € s príslušenstvom náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v pomere 100 %.

IV. Priznáva úspešnému žalovanému vo veci vzájomného návrhu žalovaného voči žalobcovi o
zaplatenie sumy 150,- € náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v pomere 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding a.s. so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01
Kežmarok, IČO: 35 923 130 sa žalobou doručenou súdu 8.7.2016 domáhal proti žalovanému zaplatenia
sumy456,30€spolusúrokomzomeškaniavovýške8,5%ročneztejtosumyod29.7.2013dozaplatenia
a náhrady trov konania. Odôvodnil to tým, že strany sporu uzavreli medzi sebou Zmluvu o pôžičke č.
XXXXXXXX dňa 4.11.2010, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému pôžičku
vo výške 1.823,36 € na kúpu spotrebného materiálu označeného v Zmluve. Žalovaný sa zaviazal splácať

túto pôžičku v pravidelných 36 mesačných splátkach v sume 49,01 €. Ku dňu podania žaloby uhradil
sumu 1.359,- €. Keďže porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, teda jednotlivé splátky
riadne a včas v súlade so zmluvou a jej podmienkami tak dňa 20.7.2013 ho právny predchodca žalobcu
predžalobnou upomienkou vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo, ktoré však žalovaný
ku dňu podania žaloby neuhradil. Skonštatoval, že celkový dlh ku dňu podania žaloby predstavoval
456,30 €. Neuplatňuje si zmluvnú pokutu. Ku dňu podania žaloby mal žalovaný uhradiť sumu 1.815,30
€. Súčasťou tohto mali byť aj náklady, ktoré vznikli s vymáhaním pohľadávky, ktoré si však žalobca

neuplatnil v konaní. Celková výška dlžnej sumy má predstavovať istinu 1.815,30 € - uhradené splátky
1.359,- €, čo predstavuje rozdiel 456,30 €.2. V priebehu konania súd na základe návrhu právneho predchodcu žalobcu pripustil uznesením č.k.
11Csp 4/2016-103 zo dňa 9.12.2016 zámenu strán tak, že namiesto vyššie označeného právneho
predchodcu, ktorý z konania vystúpil vstúpil do konania žalobca Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. z dôvodu,

že došlo k postúpeniu tejto pohľadávky. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.12.2016.

3. Žalovaný voči uplatňovanému nároku žalobcom námietku premlčania a navrhol voči nemu žalobu
zamietnuť. Poukázal na to, že vyhotovenie Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXXXX podpísanej dňa
04.11.2010, na základe ktorej sa žalobca domáha zaplatenia sumy od žalovaného, a ktorú predložil

žalovaný súdu, je oproti vyhotoveniu, ktoré bolo žalovanému odovzdané po podpise, rozdielne. V
žalobcovom vyhotovení je doplnený termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, pôžičky. Tvrdil,
že žalobca jednostranne doplnil do zmluvy tento termín, čím v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona
č.129/ 2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ako „ zákon o spotrebiteľských
úveroch“ alebo len ako „zákon“), v zmluve nedodržal podstatnú náležitosť. V zmysle § 11 ods. 1 písm.

b) zákona o spotrebiteľských úveroch porušenie uvedenej povinnosti má za následok bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru, resp. pôžičky. Uviedol, že žalobca dal do pozornosti Rozsudok Súdneho dvora
EU zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová (ďalej v
texte len ako „ rozsudok“). V 4 bode uvedeného rozsudku je uvedené : „Článok 23 smernice 2008/48
sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave

stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2
tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať sa zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide
o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
“ Neuvedenie termínu konečnej splatnosti pôžičky považuje žalovaný za okolnosť, ktorej neuvedenie
spochybňuje možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Článok 10 ods. 2 písm. c) smernice

2008/48 znie: “Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza dĺžku trvania zmluvy o úvere. “
Smernica 2008/48 bola implementovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky zákonom
o spotrebiteľských úveroch, ktorý v § 9 ods. 2 písm. f) ako podstatnú náležitosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere uvádza dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru. Súdny dvor Európskej únie sa v danom rozsudku zaoberal výkladom smernice,

nievýkladomzákona,ktorýjepresúdprirozhodovanízáväzný.Žiadenvýkladnemôženahradiťvýslovné
znenie zákona. Uviedol, že v bode 3 uvedeného rozsudku je uvedené : „Článok 10 ods. 2 písm. h) a
i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom

22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej
úprave. “ Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 znie:
“Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza:
h) výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia;

i) v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať
si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania
zmluvy o úvere.
Amortizačnátabuľkauvádzasplátky,ktorésamajúzaplatiť,alehotyapodmienkyichúhrady;tátotabuľka
obsahuje rozpis každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej

sadzby úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné
náklady podľa zmluvy o úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že
údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby úveru alebo dodatočných
nákladov v súlade so zmluvou o úvere.“ Ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch
v znení platnom v čase podpisu zmluvy znie : „Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.“ Požiadavka zákona je rozdielna od požiadavky
smernice, kde zákon ide nad rámec smernice a jednoznačne požaduje v spotrebiteľskej zmluve

vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia
zákona existuje konštantná judikatúra slovenských súdov (potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR
- Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/61/2015 zo dňa 28. 06. 2016, Rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3 Sžo / 19 /2012 zo dňa 12.03.2013, ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešovzo dňa 21.02.2012, sp. zn. 3S/53/2011-43, Rozsudok Krajského súdu Trnava zo dňa 22.10.2014 sp. zn.
24Co/228/2014, Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. sz. 14Co/692/2015 zo dňa 31.05.2016,
Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/127/2015 zo dňa 20. 04. 2015, rozsudok Krajského súdu

Prešov sp. zn. 1S/108/2011 zo dňa 16.01.2014, Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/11/2015
zo dňa 25. 08. 2016, Rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/396/2013 zo dňa 12.02.2014;
Rozsudok Krajského súdu Trenčín zo dňa sp. zn. 19Co/594/2015 zo dňa 25. 08. 2016 ), desiatkami
rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR, v zmysle ktorej sa má toto
ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok

poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona za
bezúročnú a bez poplatkov. Vnútroštátne súdy v zmysle konštantnej judikatúry potvrdili výklad zákona
napriek jednoznačnému ustanoveniu smernice tak, že sa vyžaduje členenie splátok na splátky istiny,
úrokov a poplatkov. Spotrebiteľ v zmysle zákona má právo byť informovaný o výške úrokov z úveru
a poplatkoch. V zmysle zmlúv, ktoré nečlenia splátky na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, má
spotrebiteľ plniť úver v jednotlivých splátkach, ale od samotného počiatku nevie, koľko má hradiť na

istinu úveru a koľko má hradiť na odplatu veriteľa - úroky úveru a poplatky úveru. Veriteľ to od samého
začiatkuveľmidobrevieamáotomvedomosť,aletakútoinformáciuspotrebiteľovineposkytuje.Žalobca
ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a
poplatkov. A to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené.
Obchodnú podmienku použitú žalobcom v zmluve spočívajúca v nečlenení splátok na splátky istiny,

úrokov a iných poplatkov považujeme za neprijateľnú podmienku v zmysle ust. § 53 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Je na svojvôli veriteľa ako bude priraďovať
splátky spotrebiteľa a určovať, aká časť sa použije na splátku istiny a aká na splátky odmeny veriteľa,
pričom spotrebiteľ nemá možnosť tento postup veriteľa nijako ovplyvniť. Veriteľ musí mať vedomosť o
tom, ako chce priraďovať jednotlivé splátky k úrokom a ako k istine od počiatku, vo svojich zmluvách

musí túto skutočnosť spotrebiteľom oznámiť. Spotrebiteľovi sú predložené na podpis zmluvy, v ktorých
absolútne nie je uvedené, v akej výške bude mesačne spotrebiteľ hradiť úroky úverov ako odmenu
veriteľa a v akom pomere bude splácať istinu úveru. Keďže toto rozdelenie neurčuje spotrebiteľ a
ani nie je o spôsobe tohto pomeru informovaný pred uzavretím zmluvy a ani v zmluve samotnej,
takouto obchodnou praktikou veriteľov je spôsobovaná značná nerovnováha v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Poukázal na to, že v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. a)
Občianskeho zákonníka "Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím
zmluvy", pričom hypotéza tejto normy je naplnená tým, že spotrebiteľ má splácať istinu úveru a zároveň
platiť odmenu veriteľovi vo forme úrokov, avšak pred uzavretím zmluvy sa spotrebiteľ nemal možnosť

oboznámiť, v akej výške bude mesačne splácať svoj dlh a v akej výške odmenu veriteľa. V zmysle ust.
§ 53 ods. 4 písm. o) Občianskeho zákonníka "Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie
je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi", pričom v
správaní veriteľov sa to konkrétne prejavuje v tom, že nielen do momentu vyžiadania si amortizačnej

tabuľky, ale aj samotným vypracovaním amortizačnej tabuľky - je to veriteľ, kto po podpise zmluvy
jednostranne určuje, aká časť bude použitá na splátku istiny a aká časť na splátku odmeny veriteľa bez
akéhokoľvek možného zásahu zo strany spotrebiteľa. V prípadoch, kedy v zmluvách o spotrebiteľských
úveroch nie sú uvedené informácie o splátkach v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky
iných poplatkov, bude sa aplikovať ustanovenie § 566 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého "pri

čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak
dlžník neurčí inak". Podľa Všeobecných obchodných podmienok k spotrebiteľskej zmluve, ktoré žalobca
predložil ako prílohu žaloby, bod 12.1 Poplatky, pokuty, sankčné úroky a bod 13.4 Skončenie zmluvy,
je upravený stav v prípade predčasného splatenia úveru, resp. pôžičky a právo klienta na zníženie
celkových nákladov spojených s pôžičkou, celkovej sumy pôžičky, ktoré žalobca pri určovaní výšky

žalovanej sumy neaplikoval a úplne ich odignoroval. K tvrdeniu žalobcu, že údajne neignoroval jeho
listy (žalovaného) uviedol, že síce je pravdou, že od právneho predchodcu žalobcu boli žalovanému
doručené listy, ale išlo o predžalobné upomienky so skoro dvojročným odstupom odo dňa, keď žalovaný
listom žiadal žalobcu o vyjadrenie sa k splateniu pôžičky. Žalovaný ako spotrebiteľ má v danom prípade
právo na primerané finančné zadosťučinenie, a to z dôvodu uvedenom v § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 o

ochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvznení
neskorších predpisov, “Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismizodpovedá.“ Je nepochybné, že žalobca je podnikateľ v oblasti spotrebiteľských úverov, a preto má
konať v súlade so zákonmi na ochranu spotrebiteľa. Žalovanému pri bránení svojho práva vznikli okrem
iného finančné výdavky spojené s opätovným zasielaním odpovedí a žiadostí o vyjadrenie na príslušné

inštitúcie. Žalovaný si z uvedeného dôvodu uplatnil vzájomnou žalobou v tomto spore preto nárok na
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 150,- Eur.

4. V priebehu konania, po vykonanom dokazovaní, však žalobca vzal podaním doručeným súdu
15.5.2017 žalobu voči žalobcovi v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu s tým, že navrhol, aby

súd konanie zastavil a náhradu trov konania stranám nepriznal. Žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil,
avšak žiadal aby mu žalobca nahradil trovy konania.

5. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), žalobca môže vziať žalobu späť.

6. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

7. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. Vzhľadom na to, že žalobca vzal späť žalobu voči žalovanému v priebehu sporu a žalovaný so
späťvzatím žaloby súhlasil tak súd zastavil konanie vo veci o nároku žalobcu voči žalovanému o
zaplatenie sumy 456,30 € s príslušenstvom podľa vyššie citovaných právnych ustanovení.

9. Podľa § 256 ods.1, 2 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná
náhradu týchto trov protistrane.

10. V zmysle § 256 CSP je povinná nahradiť trovy konania tá strana, ktorá procesne zavinila, že sa
konanie muselo zastaviť. Vzhľadom k tomu, že žalobca zavinil zastavenie konania, keďže vzal žalobu

späť v priebehu sporu (neuviedol dôvod späťvzatia) tak súd priznal žalovanému náhradu trov konania,
o ktorých výške rozhodne súd osobitným uznesením (§ 262 ods. 1, 2 CSP).

11. V priebehu konania si však žalovaný voči žalobcovi uplatnil v tomto spore vzájomnou žalobou nárok
voči žalobcovi na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 150,- € v lehote do 3

dní od právoplatnosti rozsudku a uplatnil si aj náhradu trov konania z dôvodov uvedených vyššie (ods.
3 rozsudku).

12. Žalobca (žalovaný) pokiaľ ide o samotný nárok žalovaného (žalobcu) na zaplatenie primeraného
finančného zadosťučinenia navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú tvrdiac, že jeho právnym

úkonom zo dňa 12.5.2017 došlo k zastaveniu konania a preto nie je žalovaný v pozícií aktívne
legitimovanej osoby, kedy by si mohol voči nemu úspešne uplatňovať porušenie práv, pretože o
porušení práv žalovaného nebolo rozhodnuté. Tvrdil, že nie je splnená ani jedna zákonná podmienka
na priznanie nároku titulom primeraného finančného zadosťučinenia. Poukázal na ustanovenie § 3
ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z.z. „Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie

práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.“ Na základe toho ma spotrebiteľ nárok na uplatnenie primeraného
finančného zadosťučinenia len v prípade, ak sám úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej zákonom 250/2007 Z.z. a osobitnými predpismi. Zákon vyžaduje od spotrebiteľa vlastné

aktívne konanie za účelom uplatnenia porušenia jeho práv. Tvrdil, že žiadne práva žalovaného, ktoré mu
priznáva tento zákon porušené neboli a nevznikol mu teda nárok na primerané finančné zadosťučinenie
podľa § 3 ods. 5 tretia veta citovaného zákona. Zároveň nie je splnená ani druhá podmienka na
uplatnenie tohto nároku, v zmysle ktorej má spotrebiteľ v prípade úspešného uplatnenia porušenia jeho
práv nárok na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti

ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Navrhol preto, aby súd žalobu zamietol
a nahradil mu náhradu trov konania. Súdu predložil rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa
10.10.2013 sp. zn. 14Co 91/2012, na závery ktorého poukazoval.13. Žalovaný (žalobca) poukázal na to, že celú istinu poskytnutého úveru splatil do jedného roka od
jej poskytnutia a žil v istote, že žiadny dlh voči žalobcovi nemá. Niekoľkokrát doporučene odpovedal
vymáhačským spoločnostiam na základe odpovedí, ktoré dostal, či už od NBS alebo SOI. Títo následne

od svojej činnosti títo upustili. Uviedol, že predpokladá, že žalobca disponoval všetkými dokumentmi,
ktoré sa týkali tohto úveru a preto mu nie je jasné, prečo nakoniec podal žalobu. Následne po
vyjadreniach právneho zástupcu žalovaného došlo k späťvzatiu žaloby a to na základe ním tvrdených a
preukázaných skutočností, pretože inak by súd žalobu v plnom rozsahu zamietol. Ak by žalovaný nebol
takýto duchaprítomný a podľahol jeho tlaku, tak pred podaním žaloby ešte by mu to privodilo peňažnú

ujmu. Primerané finančné zadosťučinenie môže byť spotrebiteľovi priznané, ak porušenie jeho práv a
povinností stanovených právnymi predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu. Je toho názoru,
že porušenie povinnosti zo strany žalobcu je a bolo spôsobilé privodiť mu ujmu, peňažnú ujmu vo výške
456,30 € s prísl., pričom pred podaním žaloby výšku hroziacej peňažnej ujmy predstavovala suma, ktorú
si tá ktorá vymáhačská spoločnosť vyčíslila. Preto považoval svoj nárok za opodstatnený a zákonný a
tým, že mu bude priznaný nárok tak sa naplní jeho odradzovacia a satisfakčná funkcia.

14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

16. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

17. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka).

18. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané ( § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

19.Neprijateľnépodmienkyupravenévspotrebiteľskýchzmluváchsúneplatné(§53ods.5Občianskeho
zákonníka).

20. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

21. Žalobca bol dodávateľom služby - poskytovanie spotrebiteľských úverov, čo vyplýva aj z predmetu

jeho činnosti zapísaného v obchodnom registri (poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia
rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov), žalovaná pri uzatváraní zmluvy vystupovala ako fyzická
osoba a zo žiadnych ustanovení zmluvy nevyplýva, že konala s cieľom smerujúcim (vzťahujúcim sa)
k jeho obchodu, povolaniu alebo podnikaniu (viď čl. 2 písm. a/, písm. b/ Smernice Rady č. 93/13/EHS
z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Z formy a obsahu označenej

zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal veriteľ už vopred
pripravený a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovanej, pričom žalovaná obsah tejto
zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť, a ani neovplyvnila. V čase rozhodovania
súdu vo veci platil už zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť od 11. júna 2010.

Na účely tohto zákona sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, (§ 2 písm. c/ zákona
o spotrebiteľských úveroch). Z tohto je zrejmé, že právny vzťah účastníkov je vzťahom spotrebiteľským.22. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel

ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úvery alebo
pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, v rámci svojej podnikateľskej činnosti, s výnimkou banky,

pobočky zahraničnej banky a finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu, 6)
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
e) povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s
peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u

veriteľa,
f) prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať
peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad
rámec dohodnutého povoleného prečerpania,
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,

provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,

h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,
j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné

percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru,
k) fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru
dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých
medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným

použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky
úrokovésadzbyspotrebiteľskéhoúveru,úrokovásadzbaspotrebiteľskéhoúverusapovažujezafixnúiba
na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím
fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných

prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) trvanlivým médiom každý prostriedok, ktorý umožňuje uloženie informácií spôsobom prístupným na
používanie v budúcnosti na časové obdobie zodpovedajúce účelom informácií a ktorý umožňuje verné
reprodukovanie uložených informácií.

23. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

24. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v

rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

25. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ b/ cit. zák., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov, a/ ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1, b/ je v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.26. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva
spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov
verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo

zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.

27. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

28. Podľa § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z.z., spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

29. Súd z listinných dôkazov predložených stranami sporu mal za preukázané, že právny predchodca

žalobcu Consumer Finance Holding a.s. so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35
923 130 uzavrel Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX so žalovaným dňa 20.12.2012, na základe ktorej
mu poskytol pôžičku na nákup tovaru - vodného filtra za kúpnu cenu 1.359,- € s akontáciou 5%, t.j.
59,- € s tým, že celková sumy pôžičky predstavuje sumu 1.823,36 €, suma pôžičky (finančné plnenie)
1.300,- €, celkové náklady spotrebiteľa predstavujú sumu 464,36 € a žalovaný sa zaviazal úver splácať

v 36 splátkach po 49,01 € s termínom konečnej splatnosti 11/2013, s RPMN 23,20%, ročnou úrokovou
sadzbou 23,20%, priemernou hodnotou RPMN 47,39%. V spore, v ktorom sa domáhal žalobca voči
žalovanému nároku na zaplatenie 456,30 € s prísl. (žalobu vzal späť) žalobca tvrdil, že celkový dlh
žalovaného ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 1.815,30 €, pretože súčasťou tohto mali byť aj
náklady, ktoré vznikli s vymáhaním pohľadávky, ktoré si však žalobca neuplatnil v konaní, takže celková

výška dlžnej sumy mala predstavovať istinu 1.815,30 € s odpočítaním uhradených splátok 1.359,- €, čo
predstavuje rozdiel 456,30 €.

30. Žalovaný tvrdil, že pri uzatváraní zmluvy ho osoba, ktorá s ním uzatvárala zmluvu ubezpečila, že ak
splatí pôžičku do jedného roka od jej uzavretia, t.j. skôr ako to bolo dohodnuté tak nebude musieť uhradiť

úroky a preto aj zmluvu podpísal, pretože vo vyhotovení zmluvy ktorú on podpisoval nebola uvedená
úroková miera, ktorú tam potom dopísali dodatočne. On dodržiaval podmienky zmluvy, pravidelne
uhrádzal vyššie splátky ako boli dohodnuté splátky úveru a do roka úver splatil a následne po roku vyzval
právneho predchodcu žalobca, aby mu oznámil, či je všetko vyrovnané, avšak on na to nereagoval.
Až po uplynutí dvoch rokov na to dostal prvú výzvu na úhradu pôžičky. Začal ho preto kontaktovať

písomne, telefonicky a keď začali voči nemu vymáhať dlh vymáhačské spoločnosti tak podala trestné
oznámenie na polícii a požiadal o riešenie tohto problému SOI a požiadal aj o právnu pomoc. Následne
listom doručeným súdu 21.3.2017 žalovaný vzniesol voči uplatňovanému nároku žalobcom námietku
premlčania, ktorú odôvodnil tým, že po zaplatení celej istiny zaslal žalovaný dňa 21.9.2011 žalobcovi
doporučený list spolu s prehľadom splátok, v ktorom zároveň ho požiadal o vyjadrenie, či je pôžička

vyrovnaná na čo ž právny predchodca žalobcu nereagoval, čím porušil svoje povinnosti v zmysle ust. §
569 ods. 1 Obč. zákonníka a to, že veriteľ bol povinný vydať dlžníkovi na požiadanie písomné potvrdenie
o tom, že dlh bol úplné alebo čiastočne splnený. Odvolávajúc sa na ust. §§ 100 a 101 Občianskeho
zákonníka je toho názoru, že rozhodnou skutočnosťou pre začiatok plynutia trojročnej premlčacej doby
je čas, v ktorom bol žalobcovi doručený doporučený list od žalovaného zo dňa 21.9.2011, kedy sa dostal

do jeho dispozičnej sféry a bol s jeho obsahom oboznámený. V prípade, ak by právny predchodca
žalobcu postupoval s náležitou starostlivosťou a splnil si svoje povinnosti tak by po preskúmaní zistil, že
zo strany žalovaného došlo k predčasnému splateniu pôžičky, pričom ďalšie platby už od žalovaného
neprichádzali na jeho účet. Je preto toho názoru, že v tom čase už žalobca mohol svoje právo po prvý raz
vykonať. Ďalším informovaním svojho klienta o tom, či je dlh splatený úplne alebo sčasti by sa predišlo

škode a právnej neistote. Žalovaný , keďže odpoveď na svoj list nedostal tak veril, že je pôžička splatená
a žiaden dlh neexistuje a že platí dohoda, že je pôžička bezúročná. Okrem toho poukázal na vyššie
uvedené skutočnosti (odsek 3 rozsudku).

31. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že táto neobsahuje údaje o výške, počte a

termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré náležitosti musia byť v zmluve obsiahnuté podľa
§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.. V zmluve je uvedená iba výška, počet a termíny splátky,
čo je nedostatočný údaj, pretože nie je zrejmé, koľko z každej splátky sa započítava na istinu, koľko
na úrok, koľko na poplatok. Literu zákona v tomto smere nenapĺňa ani ustanovenie bodu 6.3. VOP (č.l.4), podľa ktorého v jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a
poistenie. V zmluve však nie je rozčlenené, aká suma z každej jednotlivej splátky pripadá na istinu úveru,
aká suma na úrok, a aká suma na poistenie. Nie je postačujúce pokiaľ by sa toto rozčlenenie každej

splátky dalo vypočítať z iných údajov v zmluve. Jednoznačné údaje o výške, počte a termínoch splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov uvedené priamo v zmluve majú informovať dlžníka ešte pred podpisom
zmluvy o budúcich platbách a spôsobe ich započítavania. Nutnosť špecifikovať splátky spotrebiteľského
úveru takýmto spôsobom bola už viackrát súdmi judikovaná (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Žiline,
sp. zn. 7Co/816/2014 zo dňa 21.01.2015, rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co 220/2014

zo dňa 27.11.2014, sp. zn. 19Co/66/2015 zo dňa 01.12.2015, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.
zn. 6Co/523/2014 zo dňa 25.06.2014, rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.03.2016, sp. zn.
23Co 263/2015, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/172/2016 zo dňa 24.05.2016).
Ďalej súd poukazuje na to, že predmetná Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje v zmysle § 9
ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. Súd považuje za
nedostatočný údaj v zmluve o konečnej splatnosti - 11/2013. Zákon v citovanom ustanovení rozlišuje

medzi dobou trvania zmluvy a termínom konečnej splatnosti úveru, pričom obidve náležitosti musia byť
v zmluve uvedené. Zákonodarca požiadavku na uvádzanie konkrétneho dátumu konečnej splatnosti
úveru (deň, mesiac, rok) zaviedol s cieľom zvyšovania informovanosti spotrebiteľov. Podľa názoru súdu
je v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nevyhnutné, aby bol v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uvedený osobitný údaj o dátume, kedy je splatná posledná splátka, teda uvedenie termínu konečnej

splatnosti úveru. Nie je postačujúce, pokiaľ sa dá termín konečnej splatnosti vyvodiť, vypočítať z
iných ustanovení zmluvy. K rovnakému záveru dospeli i krajské súdy vo svojich rozhodnutiach (napr.
rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co 286/2014 zo dňa 27.05.2014, rozsudok Krajského súdu v
Trenčínesp.zn.17Co/1201/2015zodňa13.01.2016,rozsudokKrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.
16Co/1546/2014 zo dňa 22.10.2015, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/457/2015 zo dňa

23.03.2016). Dodávateľ, ktorý pripravuje text zmlúv, je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a
zodpovedá a to, že spotrebiteľská zmluva obsahuje zákonom stanovené obligatórne náležitosti, ktoré sú
významné pre orientáciu a rozhodovanie spotrebiteľa pri posúdení výhodnosti úveru. Ustanovenie § 11
ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. sankcionuje absenciu týchto náležitostí v písomnej zmluve tak,
že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a)

zákona č. 129/2010 Z.z. účinné v čase uzavretia zmluvy o pôžičke vyhodnotil tak, že zákon sankcionuje
úver tým, že je bezúročný a bez poplatkov vtedy, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme
neobsahuje náležitosti stanovené v § 9 zákona. Nebol správny žalovaného výklad ustanovenia § 11 ods.
1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého sa spotrebiteľský úver má považovať za bezúročný
a bez poplatkov len vtedy ak by zmluva nemala písomnú formu a neobsahovala zákonom stanovené

náležitosti, pričom tieto podmienky citovanej právnej normy musia byť splnené kumulatívne. Účelom
zákona č. 129/2010 Z.z., jeho ustanovení je vyrovnávanie faktickej nerovnováhy v právnom vzťahu
medzi dodávateľom a spotrebiteľom, kde dodávateľ je odborníkom, ktorý pripravuje text zmluvných
ustanovení a spotrebiteľ je v slabšom postavení pri uzatváraní zmluvy. S cieľom dosiahnutia dôslednej
a účinnej ochrany slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa zákon určuje, že zmluva musí v písomnej

forme obsahovať stanovené podstatné náležitosti a v prípade pochybenia veriteľa, ktorý zodpovedá za
to, že zmluva má zákonne náležitosti nasledujú pre neho primerané a odrádzajúce sankcie v podobe
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V tomto zmysle treba vykladať aj ustanovenie § 11 ods. 1 písm.
a) zákona č. 129/2010 Z.z. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k podstatným
obsahovým náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ zmluva uzatvorená medzi účastníkmi

niektorú z podstatných náležitostí vymenovaných v § 9 ods. 2 písm. písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z.z. neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná
forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (rovnako aj Krajský súd v Žiline v
rozsudku sp. zn. 9Co/31/2016 zo dňa 18.2.2016). Aj pokiaľ ide o zmluvné ustanovenie o riadnom úroku
z úveru v sadzbe 23,20% ročne je podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi

absolútne neplatné. Podľa štatistického prehľadu priemerných úrokových mier uverejnených Národnou
bankou Slovenska získaného z webovej stránky www.nbs.sk pri spotrebiteľských úveroch poskytnutých
vnovembri2010sdobousplatnostiod1rokado5rokovbolapriemernáúrokovámieravovýške12,89%.
Úrok z úveru dojednaný v predmetnej zmluve takmer dvojnásobne prevyšuje priemernú mieru úrokov
pri obdobných spotrebiteľských úveroch poskytnutých v danom čase a mieste (na území SR) a zavádza

značnú nevyváženosť do zmluvného vzťahu, porušuje pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej
miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Aj pokiaľ ide o
ďalšie zmluvné ustanovenie RPMN tak priemerná hodnota RPMN pre spotrebiteľské úvery vo výške
do 1.500 € s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov, poskytnutých v IV. štvrťroku 2010 (v období uzavretiazmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi konania) predstavovala 44,86 %, pričom v porovnaní s
RPMN v zmysle zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania, t.j. 47,39 % výška tejto odplaty prevyšuje
priemernú hodnotu RPMN, a teda nepochybne je rovnako v rozpore s dobrými mravmi. Neprijateľné

zmluvné podmienky sú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Tieto zmluvné
ustanovenia ako aj ustanovenie o výške úroku z úveru a RPMN sú z uvedených dôvodov neplatné.
Ich neplatnosť však nemá za následok neplatnosť celého právneho úkonu. Podľa § 41 Občianskeho
zákonníka neplatné časti právneho úkonu v zásade nezapríčiňujú neplatnosť celého právneho úkonu,
ak ich možno oddeliť od ostatného obsahu právneho úkonu. Citované ustanovenie je vyjadrením teórie

zachovania platnosti zmlúv. V danom prípade uvádzané zmluvné ustanovenia ako aj dojednanie o úroku
z úveru možno oddeliť od zvyšného obsahu zmluvy, ktorá ostáva platnou.

32. Súd, čo sa týka nároku uplatneného žalobcom v spore, ktorú žalobu vzal späť po rozhodnutí vo veci
samej má za to, že by voči nemu žalobu zamietol a to z dôvodu, že vyššie označené zmluvné dojednania
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvného vzťahu v neprospech

spotrebiteľa. Predložená zmluva je formulárový typ zmluvy a tak sa jednotlivé body tejto zmluvy
nemôžu považovať za individuálne dojednané. Poukazujúc na ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom - žalobcom a spotrebiteľom- žalovanou
sa nepovažujú zo zákona za individuálne dojednané, ak žalobca nepreukáže opak. Súd poukazuje na
skutočnosť, že v zmluve je uvedená nesprávne úrok z omeškania, ročná percentuálna miera nákladov v

neprospechspotrebiteľa,niejepresnestanovenásplatnosťzmluvy,takževtakomprípadesaposkytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. f/, i/ a j/ cit. zák.
Žalobca si uplatňoval voči žalovanému zaplatenie sumy 456,30 z titulu zostatku poskytnutého úveru a
žalovaný ako bolo preukázané už ku dňu 18.9.2011 uhradil celú sumu poskytnutého úveru, t.j. 1.359,-
€, ktorá skutočnosť vyplýva z listu žalovaného zo dňa 18.9.2011 (č.l. 41) ako aj zo samotného Prehľadu

splátok a úhrad, ktorý predložil súdu žalobca (č.l. 6). To znamená, že už k uvedenému dňu nedlhoval
žalobcovi žiadnu sumu a súd by žalobu zamietol. Žalobca vzal žalobu voči žalovanému späť účelovo z
dôvodu, že už mohol očakávať, predvídať výsledok rozhodnutia súdu v tejto veci a súd je toho názoru,
že to bolo aj z dôvodu, že si si voči nemu žalovaný vzájomnom žalobou uplatnil nárok na primerané
finančné zadosťučinenie.

33. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. marca 2008 sp. zn.
6 Obo/302/2006, v ktorom vymedzil kritéria pre posúdenie finančného zadosťučinenia s tým, že pri
posudzovaní je treba prihliadať na všetky okolnosti veci, najmä na to, že ide o vyrovnanie ujmy
postihnutého a že ide o určitú sankciu postihujúcu toho, kto závadne konal, okruh osôb, ktoré toto

konanie zasiahlo. Nestačí však na tieto kritéria iba poukázať, ale aj preukázať vznik takých okolností,
ktoré by umožnili priznať finančné zadosťučinenie. Zo samotného inštitútu finančného zadosťučinenia
vyplýva, že ide o prostriedok slúžiaci k reparácii ujmy, ktorá mala byť konaním spôsobená, tu však žiadna
ujma nevznikla.

34. Súd je však toho názoru, že žalobca aj napriek tomu splnil predpoklad v zmysle ustanovenia §
3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Bolo preukázané, že žalovaný porušil

ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. neuvedením vyššie označených obligatórnych náležitosti do
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď do spotrebiteľskej
zmluvy a VOP zakomponoval vyššie uvedené neprijateľné zmluvné podmienky. Je tým naplnený prvý
predpoklad v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Je
pravdou, že samotná preukázaná skutočnosť neuvedenia zákonných náležitosti v zmluve a vloženia

neprijateľných podmienok v nej nestačí pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a že tento
nárok nevyplýva automaticky zo zákona a má satisfakčnú povahu. Jeho účelom je vyrovnať narušenú
rovnováhu v postavení toho kto právo spotrebiteľa porušil a dotknutej osoby - spotrebiteľa (rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co 1397/2014 zo dňa 22.02.2016). Súd však zdôrazňuje,
že týmto nárokom sa má reparovať ujma, ktorá nie je majetkovo nahraditeľná. Žalovaný (žalobca) ale aj

tvrdil a aj preukázal, že porušenie uvedených povinností žalobcom (žalovaným) bolo spôsobilé jemu ako
spotrebiteľovi privodiť ujmu a ujmu mu aj spôsobilo. Súd poukazuje na to, že žalovaný už v septembri
2011 uhradil celú čiastku úveru poskytnutého žalobcom, a ten aj napriek tomu, že ho žalovaný vyzval
listom na oznámenie, či mu ešte niečo dlhuje na to nereagoval a nechal ho v neistote a až po uplynutídvoch rokoch, t.j. predžalobnou upomienkou zo dňa 20.7.2013 ho vyzval k okamžitej úhrade všetkých
splátok jednorázovo. Tak ako to tvrdí aj žalovaný, ak by žalovaný nebol takýto duchaprítomný a podľahol
jeho tlaku, tak ešte pred podaním žaloby by mu to privodilo peňažnú ujmu a to ak by dobrovoľne uhradil

sumu 456,30 e, o ktorej žalobca(žalovaný) tvrdil, že mu ešte dlhuje. Preto vyššie označené porušenie
povinnosti zo strany žalobcu (žalovaného) je a bolo spôsobilé privodiť mu ujmu, peňažnú ujmu vo výške
456,30 € s prísl., pričom pred podaním žaloby výšku hroziacej peňažnej ujmy predstavovala suma, ktorú
si tá ktorá vymáhačská spoločnosť vyčíslila. Preto súd dospel k presvedčeniu, že žalovaný (žalobca)
v dôsledku konania žalobcu (žalovaného) utrpela takú ujmu, ktorú je potrebné zhojiť poskytnutím

finančného zadosťučinenia a žalobe o vzájomnom návrhu žalovaného (žalobcu) vyhovel a priznal
mu finančné zadosťučinenie v sume 150,- e, ktporú sumu považuje za primeranú vzhľadom na výšku
peňažnej ujmy (456,30 €).

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnému žalovanému
(žalobcovi) voči neúspešnému žalobcovi (žalovanému) v spore o vzájomnom návrhu na priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia náhradu trov konania v pomere 100%, keďže mal v spore plný
úspech. Po právoplatnosti tohto rozsudku o ich výške rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník (§ 256 ods. 1 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia
na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa
ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1

CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči
žalobcovi vzájomnou žalobou (§§ 371, 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - Exekučný poriadok (§ 220 ods. 1 CSP).