Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. september 2018

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 13Csp/136/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917214181
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Franková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2018:7917214181.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci žalobcu: W. G., nar. XX.XX.XXXX,

bytom Z. XX/XX, XXX XX M. N., proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31320155, so
sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalobu súd zamieta.

II. Žalovanému súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa XX.XX.XXXX doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobkyňa voči žalovanému
domáhala zaplatenia sumy 407,25 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia tvrdiac, že žalovaný sa na jej
úkor bezdôvodne obohatil, keď prijal peňažné plnenie vo väčšom rozsahu než mal nárok titulom Zmluvy

o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ zo dňa XX.XX.XXXX. Podľa nej išlo o spotrebiteľskú
zmluvu nakoľko ju uzatvorila ako fyzická osoba - spotrebiteľ, a tak musela obsahovať aj náležitosti
predpísané zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru a RPMN. Podľa žalobkyne tieto údaje v
Zmluve chýbali, preto sa cítila byť oklamaná a žiadala súd o preskúmanie predmetnej Zmluvy. Tvrdila, že
žalovanému uhradila sumu 3 000,00 Eur dňa XX.XX.XXXX , od U. do L. zaplatila X krát mesačnú splátku

45,25 Eur, t.j. 407,25 Eur. Predložila potvrdenie vystavené žalovaným o tom, že dňa XX.XX.XXXX
došlo k splateniu celého úveru. Tvrdila, že vzhľadom na nesplnenie podmienok ustanovených z. č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, sa považuje Zmluva za bezúročnú a bez poplatkov aj vzhľadom na
doterajšiu judikatúru súdov. Nakoľko žalovanému zaplatila spolu 3407,25 € a získala úver vo výške 3000
e, sumu 407,25 e považovala za bezdôvodné obohatenie, ktoré žiadala vydať. Zároveň tvrdila, že o tom,
že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil prijatím plnenia, na ktoré nárok nemal sa dozvedala v

roku XXXX., kedy si Zmluvu opäť prečítala. Súčasne súd, a by Zmluvu preskúmal aj čo do výške ročnej
úrokovej sadzby a priemernej hodnoty RPMN lebo podľa nej nebola v zmluve uvedená správne. Svoje
tvrdenie však ničím neodôvodnila.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Tvrdenia žalobkyne označil sa mylné. Tvrdil, že žalobkyňa uhradila
žalovanému spolu 3 354,19 Eur, z toho v rámci predčasného splatenia dňa XX.XX.XXXX sumu 2
946,94 Eur, pričom potvrdenie predložené žalobkyňou spolu so žalobou potvrdzuje iba to, že jej bol

poskytnutý úver vo výške 3 000,00 Eur, ktorý bol ku dňu XX.XX.XXXX celý splatený. Žalobkyňa preto
nepreukázala výšku požadovaného bezdôvodného obohatenia, ktorú uviedla nesprávne. V súvislosti so
splnením zákonným náležitostí Zmluvy uviedol, že Zmluva obsahovala všetky zákonom vyžadované
náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch (ako výška splátok, početsplátok, termíny splátok, a teda žalobkyňa musela vedieť v akej výške, kedy a ako má poskytnutý úver
splácať) preto tvrdenie žalobkyne o bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru nie je právne odôvodnené.
Žalovaný sa bránil aj tým, že ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch neukladala

veriteľovi povinnosť uviesť do Zmluvy aká suma z každej splátky úveru sa započítava na istinu, úroky
a poplatky. Takáto skutočnosť nevyplýva ani zo Smernice EP a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ES. Tento záver vyplýva aj z rozsudku SDEÚ
zo dňa XX.XX.XXXX vo veci C - XX/XXXX Home Credit Slovakia, a.s. proti M. V..

3. Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku a tvrdil, že v zmysel ust. § 107 ods. 1
a 2 OZ sú nároky žalobkyne spred XX.XX.XXXX sú premlčané, preto je premlčaný celý nárok, ktorý je
predmetom žaloby. Bránil sa aj tým, že tvrdenie žalobkyne o tom, že o vzniku bezdôvodného obohatenia
a o tom kto sa na jej úkor obohatil dozvedela v roku XXXX, keď si pozrela predmetnú Zmluvu lebo pre
začatie plynutia subjektívnej premlčacej lehoty nie je právne významné to kedy sa oprávnený dozvie
(dospeje k záveru), ako jeho (údajný) nárok možno právne kvalifikovať a táto skutočnosť nemôže

zakladať začiatok subjektívnej premlčacej lehoty u neho.

4. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa podaním zo dňa XX.XX.XXXX, kde zotrvala
na svojom tvrdení, že Zmluva neobsahovala všetky náležitosti, ktoré vyžaduje ust. § 9 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch, a to konkrétne termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru pod písm.

f), výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa písm. k), ako ani správnu výšku
ročnej percentuálnej miery nákladov a správnu celkovú čiastku, ktorú ako spotrebiteľ mala zaplatiť preto
v zmysle ust. § 11 písm. a), b) cit. zák. sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Zároveň poukázala na to, že Dohoda o zrážkach predstavujúca súčasť Zmluvy je neprijateľnou
podmienkou, nakoľko v čase podpisu Zmluvy ju nemohla ovplyvniť, neboli jej vysvetlené následky

podpisu Zmluvy, nedostala priestor na prečítanie zmluvných podmienok. K vyjadreniu žalovaného o
postupe pri splatení dlhu uvádza, že potvrdenie zo dňa XX.XX.XXXX jednoznačne potvrdzuje splatenie
sumy 3 000,00 Eur ku dňu XX.XX.XXXX, pričom žalovaný žiadnym dokladom nepreukázal splatenie
sumy 2 946,94 Eur. S námietkou premlčania nesúhlasila poukazujúc na ust. § 107 ods. 2 OZ, podľa
ktorého premlčacia doba je 3 ročná a podľa Obchodného zákonníka 4 ročná.

5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX konštatuje, že úverová zmluva obsahovala jasne,
prehľadne a zrozumiteľne všetky zákonné náležitosti a údaj o termíne konečnej splatnosti bol uvedený
konkrétnym dátumom, a to XX.XX.XXXX na prvej strane úverovej zmluvy v jej č. I Základné podmienky.
Právnym poriadkom aprobovaný a v OZ explicitne uvedený zabezpečovací inštitút už podľa svojej

povahy ani nemôže byť neprijateľnou podmienkou ( zabezpečovací inštitút zabezpečuje akcesoricky
povinnosti z hlavného záväzkového vzťahu preto nemôže byť neprijateľnou podmienkou). Dohoda o
zrážkach zo mzdy bola uzatvorená v zmysle ust. § 551 OZ, ktorý akcesoricky zabezpečuje povinnosti
z hlavného záväzkového vzťahu. Tento inštitút v čase uzavretia Zmluvy nezakazovali žiadne predpisy
na ochranu spotrebiteľa na území SR. Až po novele zákona o ochrane spotrebiteľa z roku XXXX bola

táto možnosť zabezpečenia hlavného záväzku prísne obmedzená, čo žalovaný rešpektuje a neplánuje
pristúpiť k realizácii, pričom v danom prípade nepristúpil žalovaný k realizácii ani v skoršom období.
Zdôraznil, že žalobkyňa znáša dôkazné bremeno na preukázanie výšky bezdôvodného obohatenia,
ktoré neuniesla lebo nepredložila dôkaz o ňou tvrdeného bezdôvodného obohatenia ale naďalej tvrdil, že
k bezdôvodnému obohateniu nikdy nedošlo, a preto treba žalobu zamietnuť. V tetjo súvislosti poukázal

na rozsudok NS SR sp.zn. XCdo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého nie je nevyhnutnou
súčasťou úverovej zmluvy rozpis konkrétnej vnútornej skladby tej ktorej anuitnej splátky.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:

7. Výsluchom žalobkyne súd zistil, že sa presne nepamätá na podrobnosti zmluvného vzťahu so
žalovaným, z ktorého si odvodzuje nárok uplatnený v konaní a le poukázala na dôvody uvedené v
žalobe , na ktorých trvala. Zo žaloby súd zistil, že dňa X.X.XXXX uzatvorila so žalovaným Zmluvu o
poskytovaní „ Flexipôžičky“ č.r. XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej získala úver vo výške 3000
€. Zmluvný vzťah bol ukončený k X.X.XXXX o čom predložila súdu písomný dôkaz, list žalovaného zo

dňa XX.X.XXXX. Žalobkyňa vyjadrila presvedčenie, že úver preplatila, teda žalovanému vrátila viac než
mala, a to čo zaplatila navyše je bezdôvodným obohatení, ktoré žiada vydať. Z jej písomného podania
zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že úverová zmluva podľa nej neobsahovala povinné náležitosti podľa §
9 ods. 2 písm. f/, k/, j/ z.č. 129/2010 Z.z. preto úverovú zmluvu považuje podľa § 11 písm. a/, b/ cit.zák. za bezúročnú a bez poplatkov. splatnosti úveru v Zmluve chýbal, pričom uvedenie počtu splátok a
výšky mesačnej splátky nepostačuje, nakoľko spotrebiteľ má byť informovaný, kedy nastane konečná
splatnosť úveru. Preto považuje poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. za neprijateľnú zmluvnú

podmienku považovala aj Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá bola zakomponovaná b vode 8. Zmluvy,
ktorú nemohla ovplyvniť a nebolo jej vysvetlené aké následky môže mať to ak nebude úver splácať.
Nesúhlasila so námietkou premlčania tvrdiac, že ide spotrebiteľský právny vzťah, a tak premlčacia lehota
sa má posudzovať podľa OZ, kde je určená na 3 roky a ani podľa OBZ kde je určená na 4 roky.

8. Výsluchu splnomocneného zástupcu žalovaného súd zistil, že žalobu považuje za účelovú lebo
zmluvauzatvorenásožalobkyňouspĺňalavšetkyzákonnénáležitosti,pretokbezdôvodnémuobohateniu
nemohlo dôjsť. Poukázal na to, že žalobkyňa v konaní relevantným spôsobom nepreukázala svoje
tvrdenia ohľadom výšky bezdôvodného obohatenia lebo žalovaný vo svojom systéme eviduje, že
žalobkyňa spolu uhradila sumu 3 354,19 Eur a nie 3 407,25 Eur, pričom úver dňa XX.XX.XXXX
predčasne splatila v celosti. Úverová zmluva na prvej strane uvádzala termín konečnej splatnosti úveru,

preto nie je zrejmé, prečo žalobkyňa nevedela do kedy je potrebné úver splatiť. RPMN bola podľa
žalovaného uvedená v správnej výške, pričom žalobkyňa neuvádza v čom vidí nesprávnosť tohto údaja,
resp. aká mala byť správna výška RPMN. V tejto súvislosti poukazoval na ustálenú judikatúru súdov
ohľadom náležitostí úverových zmlúv.

9. Zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ zo dňa XX.XX.XXXX súd konštatuje, že
žalobkyňa uzatvorila dňa XX.XX.XXXX so žalovaným Zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru
vo výške 3 000,00 Eur. Z článku I. Základné podmienky súd konštatuje, že k čerpaniu úveru jednorázovo
došlo dňa XX.XX.XXXX, celkový počet splátok bol XXX, dátum prvej a poslednej anuitnej splátky (termín
konečnej splatnosti) bol XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX, výška úrokovej sadzby bol 13,10% p.a., mesačná

splátka vrátane poistného bola vo výške 45,25 Eur. Z bodu 3. článku I. Zmluvy súd konštatuje, že RPMN
bola uvedená vo výške 13,98 % a priemerná RPMN vo výške 18,87 %.

10. Z bodu 4. článku I. Zmluvy súd konštatuje, že termín splatnosti istiny a úroku je totožný s dátumom
splatnosti mesačnej anuitnej splátky, ktorá pozostáva zo splátky istiny a úroku. Termín splatnosti

mesačnej anuitnej splátky (t.j. istiny a úroku) je ku dňu, ktorý sa číselne zhoduje s dátumom splatnosti
prvej anuitnej splátky uvedenej v bode č. 1 tohto článku.

11. Z Potvrdenia č. XX//XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd konštatuje, že záväzky klienta
vyplývajúce z úveru poskytnutého na základe úverovej zmluvy registračné číslo XXXXXXXXXXXXXXX

vo výške: 3 000,00 Eur boli uhradené a úver bol ku dňu XX.XX.XXXX splatený.

12. Z výpisu z účtu zo dňa XX.XX.XXXX s názvom: W. G. sú konštatuje, že vyjadruje stav od
XX.XX.XXXXdoXX.XX.XXXXnaúverovomúčtežalobkyne.Istinabolavovýške3000,00Eur,zaplatené
úroky vo výške 325,29 Eur, pričom dňa XX.XX.XXXX bola uhradená suma 2 946,94 Eur.

13. Po vykonaní dokazovania súd právne uzatvára:

14. Podľa ust. § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f), j) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase

uzavretia Zmluvy, t.j. XX.XX.XXXX, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,16. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa ust. § 551 ods. 1 a 2 OZ, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou
medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky
pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď

sa platiteľovi dohoda predložila.

20. Podľa ust. § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Podľa ust. § 107 ods. 1 a 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí
za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a

ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

22. Súd preskúmal úverovú zmluvu a zistil, že obsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 z.č. 129/2010
Z.z. / platného a účinného v čase uzavretia zmluvy/, a to aj vrátane náležitosti uvedenej pod písm.
k/ cit. zákona lebo vychádzal z právneho názoru vysloveného v uznesení NS SR sp.zn. XCdo XXX/

XXXX zo dňa XX.X.XXXX, v ktorom Najvyšší súd SR konštatoval, že „ nie je potrebné, aby zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej
ktorej anuitnej splátky. V zmluvách uzatvorených podľa z.č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov
žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach
( samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k/ z.č. 129/2010 Z.z.

uvádza pojmy“ výška“, alebo „ počet“ či „ termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia
eurokonformného výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka
úveru zahrňuje. Od X. U. XXXX sa legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstránila možnosť rôzneho
výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo možné ( a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej úpravy
jeho eurokonformným výkladom.“

23. Zmluva obsahovala v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch aj dobu
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v časti
článku I. Zmluvy - Základné podmienky, a to od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, v zmysle ust. § 9
ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch obsahovala aj ročnú percentuálnu mieru nákladov a

celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (vo výške 2 385,46 Eur), a to v bode 3. článku I. Zmluvy,
pričom súd zistil, že výška RPMN uvedená v Zmluve vo výške 13,98 % bola v súlade so Súhrnnými
informáciami poskytovanými Ministerstvom financií Slovenskej republiky o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok XXXX.

24. V súvislosti so splnením podmienky podľa ust. § 9 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch
súd konštatuje, že Zmluva v článku I. obsahovala údaj o počte splátok, výške mesačnej splátky ako aj
informáciu o postupe pri splácaní. K predmetnému je však potrebné dodať, že zákon č. 129/2010 Z.z.
mal byť výsledkom transponovania Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere, a teda cieľom bolo zachovať súlad s predmetnou Smernicou. Prípadné otázky

o súlade znenia Smernice, a to predovšetkým jej článku 10 ods. 2 písm. h) s ust. § 9 ods. 2 písm. k)
zákona o spotrebiteľských úveroch, boli vývojom odstránené a ako to vyplýva aj z právneho názoru
prezentovaného v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. X Cdo XX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, podľa ktorého „Úmyslom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo prijímanéustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice.
To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č.
129/2010 Z.z. 24. V zmysle vyššie uvedeného nemožno od dodávateľov v zmluvách uzatváraných podľa

zákona č. 129/2010 Z.z. žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda
rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods.
2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len
spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.“

25. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že Zmluvu nemožno považovať za bezúročnú a
bez poplatkov lebo takýto záver by prichádzaldo úvahy iba vtedy ak by súd zistil, že Zmluva neobsahoval
všetky zákonné náležitosti podľa z.č. 129/2010 Z.z. ale v konaní bol preukázaný pravý opak tohto
tvrdenia žalobkyne. Z toho potom vyplýva, že k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného
nemohlo dôjsť preto nemožno od neho žiadať vydanie toho čo podľa práva mu žalobkyňa zaplatila, a

preto súd žalobu zamietol. Výškou bezdôvodného obohatenia sa preto súd už nezaoberal.

26. V konaní bola vznesená námietka premlčania žalovaným preto k nej súd vyjadrí aj napriek tomu,
že žalobu zamietol z iného dôvodu. Žalobkyňa doručila súdu žalobu dňa XX.XX.XXXX a konštatuje,
že pokiaľ by bol nárok uplatnený v konaní dôvodný, musel by súd žalobu zamietnuť lebo by dospel

k záveru, že nárok je premlčaný. Súd v tejto súvislosti chce poukázať na právny názor vyjadrený v
rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. X N. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, podľa
ktorého „Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil
vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného

obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol
dozvedieť aj skôr (porovnaj napr. Zborník IV. býv. Najvyššieho súdu, Praha XXXX, s. XXX). To, kedy sa
oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností
možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby
vôbec relevantné. Podané znamená, že oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a

kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 OZ), keď získa znalosť tých skutkových okolností, z ktorých
je možné zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť.“ Ako to vyplýva z obsahu súdneho spisu,
žalobkyňa poslednú úhradu úveru vo výške 2 946,94 Eur poskytla žalovanému dňa XX.XX.XXXX kedy
úver splatila predčasne v celosti. Týmto dňom najneskôr sa musela dozvedieť o tom, že sa žalovaný
sa jej úkor obohatil lebo mu zaplatila viac ako od neho na základe Zmluvy získala. Od X.X.XXXX

začala preto plynúť X ročná subjektívna premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa X.X.XXXX, teda oveľa
skôr ako bola podaná žaloba na súd ( podaná dňa X.XX.XXXX.). Právne bezvýznamné by bolo to, že
žalobkyňa si až v r. XXXX opäť prezrela zmluvu, právne ju kvalifikovala a ako tvrdila v konaní ona, až
vtedy zistila, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného preto podala žalobu na súd.
Začiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty v konaní zistený nebol lebo žalobkyňa nepredložila súdu

rozpis splátok úveru, z ktorého by bolo možné zistiť, ktorým dňom uhradila poskytnutý úver , teda sumu
3000 € a ktorým dňom zaplatila splátku nad tento rámec. Až od toho momentu by došlo objektívne k
bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného čo však nebolo právne významné z toho pohľadu,
že žalobu súd zamietol z iného dôvodu. Napriek tomu súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp.zn.
XCdo XX/XXXX, v ktorom súd skonštatoval, že „v prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia zákon ustanovuje dvojročnú subjektívnu a trojročnú, resp. desaťročnú objektívnu premlčaciu
lehotu. Ich vzájomný vzťah je taký, že pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky
premlčania,premlčanéprávonemožnooprávnenémupriznať.Objektívnapremlčaciadobazačínaplynúť
od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne ( fakticky) dôjde, a to bez ohľadu na to, či
oprávnený o ňom vedel alebo nie „. Z toho vyplýva, že uplynutie čo i len jednej z týchto lehôt musí mať

za následok zamietnutie žaloby oprávneného. Toto by však bolo právne významné iba vtedy ak by súd
dospel k záveru, že nárok žalobkyne je dôvodný. Vtedy by musel žalobu zamietnuť z dôvodu premlčania.
Nakoľko však súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne nie je dôvodný, námietka premlčania nemala
v konaní význam.

27. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa
ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 3 vyhotoveniach.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).Odvolaciedôvodyadôkazy
na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 ods.
1 CSP).

2. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že ( §365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 356 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.