Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Sidónia Sládečková

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoSpotrebiteľské zmluvy

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/262/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214215662
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4214215662.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ G. I., nar. X.XX.XXXX, 2/ I. I., nar.
XX.X.XXXX, obaja bytom T. XXX/XX, L., o zaplatenie 994,63eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 14C/787/2014 - 95 zo dňa 19. septembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách
konania z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovaním v rade 1. a 2. zaplatiť žalobcovi spoločne
a nerozdielne sumu vo výške 76,51 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 76,51
eura od 11.9.2011 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti
súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaní majú právo na náhradu trov konania
v rozsahu 84,62 % trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 497, § 499 Obchodného
zákonníka, § 52 ods. 1,2 § 53 ods. 1, 5, § 100, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a)
písm. b), §3 ods. 1,2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 5b zákona č. 250/2007
o ochrane spotrebiteľa, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho mal za preukázané, že
žalobný nárok žalobcu v dôsledku uplynutia premlčacej doby treba ako nedôvodný zamietnuť. Súd mal
za preukázané, že právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) a žalovaní uzatvorili dňa
13.10.2006 zmluvu o splátkovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanej v sume
3.319,39 eura, ktorý sa žalovaní zaviazali splácať mesačnými splátkami vo výške 76,51 eura v období od
10.10.2006 do 10.9.2011. Súd predmetnú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú, pri uzatváraní ktorej mal
právny predchodca žalobcu postavenie dodávateľa a žalovaní boli v postavení spotrebiteľa. Zaoberal
sa i skutočnosťou, či žalobca neuplatňuje premlčaný nárok, zistenie ktorej skutočnosti potom bráni
súdu priznať mu plnenie voči žalovaným ako spotrebiteľom. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že
žalovaní svoju povinnosť vyplývajúcu z uzavretej zmluvy o splátkovom úvere riadne a včas nesplnili,
keď po konečnej splatnosti dňa 10.9.2011 pohľadávka veriteľa voči žalovaným (ktorá aj bola predmetom
zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1285/2011/CE zo dňa 28.9.2011) predstavovala sumu 4.618,26
eura. Keďže predmetom konania je nárok pozostávajúci z neuhradených splátok úveru, ktoré boli v
zmysle uzavretej zmluvy splatné v období od 10.9.2010 do 10.9.2011 súd aplikujúc ustanovenie §
5b zákona č. 250/2007 Z.z. z úradnej povinnosti skúmal, či uplatnený nárok nie je čo i len z časti
premlčaný. Súd prvej inštancie vychádzal z § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
je premlčacia doba 3-ročná. V uvedenej veci bol žalovaným poskytnutý úver, ktorý mali splácať v
pravidelných mesačných splátkach v období od 10.11.2006 do 10.9.2011. Dňa 22.8.2013 si žalobca
uplatnil svoj nárok podaním žaloby na súde, keď si v konaní uplatnil neuhradené splátky splatné v období
od 10.9.2010 do 10.9.2011 v celkovej výške 994,63 eura. Súd prvej inštancie uzavrel, že uplatnená

pohľadávka žalobcu pozostávajúca z dlhu na splátkach za obdobie od 10.9.2010 do 10.8.2011 celkove
vo výške 918,12 eura, ako aj uplatneného vyčísleného úroku z omeškania vo výške 44,65 eura je
premlčaná, keďže od splatnosti týchto splátok do podania žaloby na súd uplynulo obdobie viac ako troch
rokov. Preto súd žalobu v tejto časti spolu s uplatneným príslušenstvom zamietol. Vo zvyšnej časti žaloby
o zaplatenie sumy 76,51 eura titulom neuhradenej splátky splatnej dňa 10.9.2011 s príslušenstvom
(úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 76,51 € od 11.9.2011 do zaplatenia) súd podanej
žalobe vyhovel. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, keď s
ohľadom na výsledok sporu vyčíslil pomer úspechu a neúspechu strán sporu a tento stanovil ako úspech
žalobcu na 7,69 % a úspech žalovaných na 92,31 %.

2. Proti tomuto rozsudku do zamietajúceho výroku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý
žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť
alebo ho zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej
inštancie keď na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa
premlčacej doby a na daný prípad bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže
ide o zmluvu o úvere a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah a to aj napriek tomu, že jednou
zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn. 2MCdo3/2011 zo
dňa 28.04.2011, sp.zn. 6MCdo/4/2012 zo dňa 27.03.2013 a 7MCdo/9/2014, v ktorých opätovne potvrdil
správnosť aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere. Uviedol,
že ak bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku (čo v
tomto konaní preukázané nebolo), premlčacia doba plynie od tohto vyhlásenia, inak pre každé čiastkové
plnenie samostatne, resp. až od konečnej splatnosti úveru. S poukazom na konečnú splatnosť úveru -
10.09.2011 a deň podania žaloby na súde - 22.08.2014, žalobca zastáva názor, že svoje právo uplatnil
na súde pred uplynutím premlčacej doby, nakoľko k jeho premlčaniu by došlo až dňa 11.09.2015.

3. Žalovaní v 1.a 2.rade sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 389 ods.
1 písm. c) CSP zrušiť vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Predmetom konania je žaloba žalobcu doručená súdu prvej inštancie dňa 22.8.2014, ktorou sa voči
žalovaným domáhal zaplatenia sumy 994,63 € spolu s vyčísleným úrokom z omeškania z dlžných
splátok za obdobie od 11.9.2010 do 10.9.2011 vo výške 44,65 €, úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 994,63 € od 11.9.2011 do zaplatenia. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaní
so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. (právny predchodca žalobcu) uzatvorili dňa 13.10.2006
zmluvu č. 212303054, na základe ktorej im boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa žalovaní
zaviazali splatiť v pravidelných mesačných splátkach. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 28.9.2011žalobca nadobudol voči žalovaným pohľadávku, ktorá predstavovala sumu 4.618,26 eura
pozostávajúcu z dlžnej istiny vo výške 4.099,88 eura, úroku vo výške 9,37 eura a úroku z omeškania vo
výške 509,01 eura. Žalobca si uplatnil iba splátky splatné v období od 10.9.2010 do 10.9.2011 v počte
13 a celkovej výške 994,63 eura.

6. Do vyhovujúceho výroku súdneho rozhodnutia žalobca odvolanie nepodal, preto predmetom
odvolacieho konania bol iba zamietajúci výrok, ktorým bola zamietnutá pohľadávka žalobcu
pozostávajúca z dlhu na splátkach za obdobie od 10.9.2010 do 10.8.2011 celkove vo výške 918,12 eura,
ako aj uplatneného vyčísleného úroku z omeškania vo výške 44,65 eura a príslušenstva, a to z dôvodu
premlčania.

7. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobcu dospel k záveru o vecnej nesprávnosti napadnutej
časti rozhodnutia. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie preskúmavaný právny vzťah správne
vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský. Následne potom s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.
zamietol podstatnú časť žalobného nároku pre jeho premlčanie bez toho, aby skúmal aktívnu legitimáciu
žalobcu. V konaní bolo nesporné, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1285/2011/CE zo dňa
28.9.2011 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., žalobca nadobudol

od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči žalovaným titulom zmluvy o úvere, ktorá je predmetom
tohto konania. Súd prvej inštancie sa v konaní nezaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu,
teda či žalobca je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok.
Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide
(viď rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

8. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

9. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na dôvodovú správu k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o §
92 ods. 7) doslova uvádza: „V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky
zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Banka je v prípade porušenia
zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru, po doručení výzvy dlžníkovi, za podmienok stanovených v zákone o bankách, alebo zmluvu
o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť, v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami. V
predmetnom prípade nebola sporná splatnosť dlhu, pretože celý úver v zmysle zmluvy o splátkovom
úvere bol splatný dňa 10.9.2011. Z ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách však ďalej vyplýva,
že banka môže postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok, konkrétne aby
bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne
vyzvala. Pokiaľ tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu
bráni ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda jej postúpenie je svojím obsahom a účelom v
priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

10. S ohľadom na uvedené bude v ďalšom konaní potrebné najskôr posúdiť či v danom prípade došlo
k platnému postúpeniu pohľadávky zo strany právneho predchodcu žalobcu (Slovenská sporiteľňa,
a.s.) na žalobcu, keďže záväzkovoprávny vzťah, ktorý je predmetom konania, vznikol z bankového
úveru, regulovaného špeciálnou právnou úpravou zákonom o bankách s tým, že banka ako štátom
autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle § 2 ods. 3 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách podlieha
bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Súd prvej
inštancie v ďalšom konaní doplní dokazovanie v naznačenom smere, t.j. zistí, či banka pred postúpením
pohľadávky, žalovaných (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie ich záväzku a napriek tomu zostali
v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Až v prípade, že bude preukázaná aktívna
legitimácia žalobcu, sa bude súd prvej inštancie zaoberať opäť nárokom žalobcu v napadnutej časti,
pričom zohľadní pri svojom rozhodovaní aj rozhodnutie Ústavného súdu zo dňa 7. februára 2018 vedenej
pod sp. zn. PL. ÚS 11/2016, v ktorom konštatoval, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom
výroku a vo výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. c ) CSP zrušil a vec mu podľa § 391
ods. 2 CSP vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude postupovať vo vyššie

uvedenom smere a vo veci znova rozhodne. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade
trov konania, vrátane odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.