Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. november 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/37/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116887410
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116887410.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobkyne: N. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom R. XX, XXX XX R. zastúpenej ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Igor Šafranko, so sídlom
ul. sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia 321,32 eura a určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
19Csp/14/2016-46 zo dňa 13.11.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné
obohatenie vo výške 321,32 eur s úrokom z omeškania. Určil, že zmluvná podmienka v zmluve o
úvere zo 04.01.2008, o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie
a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľná a priznal
žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozsudok odôvodnil tým, že
žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania bezdôvodného obohatenia a určenia neprijateľnosti

zmluvnej podmienky. Žalovaný namietal premlčanie nároku žalobcu. Súd uviedol, že žalobkyňa je
spotrebiteľka, žalovaný okrem iného má v predmete činnosti aj poskytovanie spotrebiteľských úverov.
Na formulárovom tlačive žalovaného uzatvorili zmluvné strany dňa 04.01.2008 zmluvu o úvere, podľa
ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 10.000 Sk a dlžník sa zaviazal zaplatiť
veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 9.680 Sk v 12-tich mesačných splátkach.
Podľa Všeobecných obchodných podmienok 1/3 poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné 2/3
zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým

spojenou. Úver bol uhradený dňa 25.07.2008 vo výške 653,28 eura. Súd uviedol, že predmetom konania
sú nároky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia
zákona 258/2001 Z.z.. Zmluva uzavretá medzi stranami neobsahuje konečnú splatnosť spotrebiteľského
úveru, ročnú úrokovú sadzbu, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, a preto
je úver potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkový. Keďže žalobkyňa uhradila na tento úver
žalovanému sumu 653,28 eur, ale prijala len 331,94 eur, žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil

v sume 321,32 eur. Vo vzťahu k premlčacej dobe súd prvej inštancie uviedol, že nemal dôvod neveriť
spotrebiteľke,žesaotom,žesanajejúkoržalovanýbezdôvodneobohacoval,dozvedelaažponávšteve
Združenia HOOS. Žalovaný ako nebankový subjekt poskytujúci úvery určite vedel o tom, že porušuje
ustanovenia spotrebiteľskej legislatívy platnej v čase vzniku predmetnej úverovej zmluvy. Súd uviedolohľadom 10-ročnej premlčacej doby a úmyslu žalovaného sa na úkor žalobkyne obohatiť, že za úmysel
sa považuje nielen priamy úmysel, ale aj úmysel nepriamy, keď druhá strana vedela, že svojim konaním
môže porušiť alebo ohroziť právo a pre ten prípad, že to spôsobí, bola s tým uzrozumená. Žalovaný

nepochybne vedel, že porušuje ustanovenia zákona 258/2001 Z.z. v podstatných náležitostiach zmluvy
a že spotrebiteľ je slabšou stranou sporu. Bolo jeho povinnosťou k tomu takto pristupovať. Počas celého
zmluvného vzťahu žalovaný neodstránil zjavné porušenia spotrebiteľskej legislatívy v tomto zmluvnom
vzťahu, čo len dokladá jeho nepriamy úmysel. Žalobkyňa svoj nárok uplatnila v subjektívnej 2-ročnej aj
objektívnej 10-ročnej premlčacej doby, a preto súd neprihliadal na námietku premlčania. Súd uviedol,

že zistil neprijateľnú zmluvnú podmienku, určenia neprijateľnosti ktorej sa domáhala žalobkyňa. Táto
podmienka vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu nie je po materiálnej stránke
dodané a v skutočnosti slúži záujmom dodávateľa. Dlžník sa podľa tejto podmienky zaviazal veriteľovi
zaplatiť sumu poskytnutú ako úver zvýšený o poplatok, ktorý predstavuje 2/3 z úverových prostriedkov.
Požadovanie úhrady poplatky v takejto neprimeranej výške je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Poplatok vo výške 2/3 sumy nemôže byť v súlade s princípom dobrých mravov, naopak vykazuje

znaky civilnoprávnej úžery. To, či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, súd skúma aj bez
námietky spotrebiteľa a v prípade zistenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky nepriznáva plnenie z
takejto podmienky žiadané. Výrok o trovách konania odôvodil súd prvej inštancie § 255 a § 262 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Namietol, že

rozhodnutie je nepreskúmateľné. Nie je z neho jasné, z ktorých dôkazov súd vychádzal a akými
úvahami sa riadil a ako vec právne posúdil. Uviedol, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na
určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Podľa § 137 CSP vôbec nie je možné domáhať sa určenia
neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Ak by sa jednalo o žalobu o určenie právnej skutočnosti, musela
by z právneho predpisu vyplývať výslovná možnosť takúto žalobu podať. Určenie neexistencie právnej

skutočnosti odporuje aj zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Určenie neprijateľnosti nevyplýva
zo žiadneho osobitného predpisu. Za takýto predpis nemožno považovať zákon 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, ktorý v žiadnom ustanovení nepripúšťa žalobu o určenie právnej skutočnosti. Uviedol ďalej,
že súd sa nesprávne vysporiadal s námietkou premlčania, poukázal na viaceré rozhodnutia krajských
súdov a uviedol, že nárok žalobkyne bol premlčaný v subjektívnej aj objektívnej premlčacej dobe.

Navrhol vychádzať z toho, že podľa § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. o všetkom čo bolo v Zbierke zákonov
uverejnené, platí domnienka, že sa stalo známemu každého koho sa týka. Dlžník sa musí dozvedieť o
tom, že platí veriteľovi nad rámec poskytnutej istiny súčasne s okamihom, kedy uhradí splátku, ktorou
poskytnutú istinu prvýkrát preplatí. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový

stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Žalovaný v podanom
odvolaní nespochybňuje, že predmetná zmluva nemala všetky náležitosti vyžadované zákonom, napr.
konečnú splatnosť úveru, a teda záver súdu prvej inštancie o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov
je správny. Správne je potom vypočítaná aj výška bezdôvodného obohatenia, pretože žalobkyňa mala
skutočne uhradiť len to, čo jej žalovaný poskytol. Správne sa súd prvej inštancie vysporiadal aj s

námietkou premlčania - aj podľa názoru odvolacieho súdu subjektívna premlčacia doba začína plynúť až
odkedysažalobkyňaskutočnedozvedelaotom,žeúverjebezúročnýabezpoplatkov.Nemožnovtomto
prípade vychádzať z prezumpcie o znalosti právnych predpisov. Subjekt práva môže právny predpis
poznať, ale nemusí ho vedieť správne aplikovať. Správne súd prvej inštancie uviedol, že objektívna
premlčacia doba je 10-ročná, pretože žalovaný ako profesionál v poskytovaní úverov mal vedieť, že

zmluva neobsahuje všetky náležitosti, ktoré podľa platných právnych predpisov mala mať a že s týmto
je spojená bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Existuje naliehavý právny záujem na
určeníneprijateľnostizmluvnejpodmienky.Možnosťurčiťneprijateľnúzmluvnúpodmienkuajbeznávrhu
vyplývaz§298ods.1CSPaodvolacísúdpoukazujenato,žepokiaľsúdmôžeajbeznávrhuvysloviť,že
určitá zmluvná podmienka je neprijateľná, možno tak urobiť aj na návrh účastníka. V opačnom prípade

by nebol naplnený účel ustanovení Civilného sporového poriadku o ochrane slabšej zmluvnej strany. Z
uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.5. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a §
255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola žalobkyňa úspešná a trovy odvolacieho konania jej nevznikli.
Neúspešný žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a preto odvolací súd rozhodol,

že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2:1 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za

podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.