Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Komárno
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Oľga Kováčová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14Cpr/3/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215218634
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4215218634.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: K..
U. H., nar. XX.X.XXXX, bytom F. námestie XXXX/XX, V. proti žalovanému: Detský domov Kolárovo,
Rábska900/12,Kolárovo,IČO:00350303,vkonanízastúpenémuJUDr.LíviouKňažikovou,advokátkou
so sídlom Nám. M. R. Štefánika 6, Komárno, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
výpoveďou a náhrady mzdy, takto
r o z h o d o l :
Súd konanie v časti o zaplatenie náhrady mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru z
a s t a v u j e.
Súd žalobu vo zvyšnej časti o zaplatenie príslušenstva náhrady mzdy z a m i e t a.
Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.10.2015 domáhal určenia neplatnosti
skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy.
2. Tunajší súd vo vzťahu k určeniu neplatnosti skončenia pracovného pomeru rozhodol medzitýmnym
rozsudkom č.k. 14Cpr/3/2015-91 zo dňa 24.5.2016, ktorým určil, že skončenie pracovného pomeru
založeného pracovnou zmluvou uzavretou medzi účastníkmi konania dňa 18.3.2015 výpoveďou zo dňa
2.7.2015 je neplatné. Zároveň určil, že pracovný pomer medzi účastníkmi konania založený pracovnou
zmluvou uzavretou dňa 18.3.2015 sa z dôvodu, že od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby
žalobcu naďalej zamestnával, končí ku dňu právoplatnosti rozsudku. Predmetný rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 6.6.2016.
3. Po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku predmetom konania zostal žalobcom uplatnený nárok na
náhradu mzdy, ktorý žalobca špecifikoval tak, že si uplatňuje náhradu mzdy ako aj príslušenstvo tejto
pohľadávky. V priebehu konania žalobca zobral podanú žalobu v časti o zaplatenie dlžnej sumy titulom
náhrady mzdy späť z dôvodu, že medzi stranami sporu došlo k mimosúdnemu urovnaniu sporu v tejto
časti. Čo sa týka uplatneného príslušenstva pohľadávky, žalobca rozšíril podanú žalobu, keď titulom
príslušenstva pohľadávky si uplatnil na zaplatenie úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
563,63 € od 11.10.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 563,63 € od
11.11.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 563,63 € od 11.12.2015 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 563,63 € od 11.1.2016 do zaplatenia, úrok
z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 583,86 € od 11.2.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 583,86 € od 11.3.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 583,86 € od 11.4.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 583,86
€ od 11.5.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 583,86 € od 11.6.2016do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 116,23 € od 11.7.2016 do zaplatenia.
Tiež si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 430,75 €. Súd o návrhu na pripustenie zmeny petitu
rozhodol uznesením na pojednávaní dňa 28.11.2016 tak, že návrhu na pripustenie zmeny petitu v časti
príslušenstva pohľadávky titulom náhrady mzdy vyhovel a návrh na pripustenie zmeny petitu o nárok na
náhradu škody zamietol (nakoľko rozhodnutie o tomto nároku si vyžaduje vykonanie iného dokazovania
než je potrebné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku na náhradu mzdy).
4. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil.
5. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 ods. 1, 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne
súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. Keďže žalobca v priebehu konania vzal žalobu v časti o zaplatenie vyčíslenej sumy náhrady
mzdy späť, pričom žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby vyjadril súhlas, súd konanie v tejto časti
vychádzajúc z ustanovenia § 145 ods. 2 CSP zastavil.
7. Súd na pojednávaní po vypočutí si prednesu žalobcu ako aj právneho zástupcu žalovaného a po
oboznámení sa s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými stranami sporu v priebehu konania
ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
8. Predmetom konania zostal žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania z
náhrady mzdy počnúc odo dňa nasledujúceho po splatnosti mesačnej mzdy za obdobie do zániku
pracovnoprávneho vzťahu; t.j. za obdobie mesiacov september 2015 až jún 2016, keď mesačná mzda
bola splatná v 10. kalendárny deň mesiaca nasledujúceho. Dôvodnosť uplatneného nároku v tejto
časti žalobca odôvodňoval aj rozhodnutiami Okresného súdu Prešov vo veci sp. zn. 13C/61/2013,
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/76/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Copr/4/2015,
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/319/1999. Konštatoval, že judikatúra súdov SR hovorí, že úrok
z omeškania má funkciu náhrady škody za nemožnosť užívať mzdu. Ide o škodu v zmysle § 420
Občianskeho zákonníka, ktorá vznikla z titulu porušenia právnej povinnosti zo strany žalovaného.
Nesúhlasil s tým, že poskytnutá náhrada mzdy už splnila svoju satisfakčnú funkciu. Poskytnutú sumu
náhrady mzdy nepovažoval za dostatočnú. Poukázal na to, že žalovaný je štátnou organizáciou a preto
by mal plniť svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona. Keďže žalovaný mu náhradu mzdy nezaplatil
riadne a včas, medzi ním a žalovaným okrem hlavného záväzku vznikol ak záväzkovoprávny vzťah
úrokový. Konštatoval, že v tejto veci mu ide o princíp, keď nežiada žiaden nemorálny nárok ale nárok
vyplývajúci mu zo zákona.
9. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil, poukázal na platnú právnu úpravu, podľa ktorej nárok
na zaplatenie úroku z omeškania nekorešponduje s platnou pracovnoprávnou úpravou (§ 1 ods. 4
Zákonníka práce). Tiež poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 494/2013, v ktorom
rozhodnutí sa Ústavný súd SR zaoberal otázkou zákonnosti rozhodnutia o nepriznaní nároku na
zaplatenie úroku z omeškania z náhrady mzdy. Tiež poukázal na to, že v konaní o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru bol v konaní neúspešný z dôvodu formálnej vady, pričom priznanie
nároku na úrok z omeškania z náhrady mzdy by malo vplyv na jeho postavenie. Žalobu preto žiadal
zamietnuť.
10. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 311/2011 Z.z. Zákonníka práce, tento zákon upravuje individuálne
pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo
fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.
Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne
vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.11. V danom prípade žalobca podal na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti
skončenia pracovného pomeru výpoveďou a náhrady mzdy s príslušenstvom. O podanej žalobe
rozhodol tunajší súd medzitýmnym rozsudkom č.k. 14Cpr/3/2015-91 zo dňa 24.5.2016, ktorým
určil, že skončenie pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou uzavretou medzi účastníkmi
konania dňa 18.3.2015 výpoveďou zo dňa 2.7.2015 je neplatné. Zároveň určil, že pracovný pomer
medzi účastníkmi konania založený pracovnou zmluvou uzavretou dňa 18.3.2015 sa z dôvodu, že
od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával, končí ku dňu
právoplatnosti rozsudku. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 6.6.2016. Žalobcovi z titulu
neplatného skončenia pracovného pomeru vznikol nárok na náhradu mzdy v zmysle § 79 Zákonníka
práce, ktorý nárok si od žalovaného riadne a včas uplatnil. Ohľadne nároku na zaplatenie náhrady mzdy
došlo medzi stranami sporu k mimosúdnemu vyriešeniu sporu a teda žalobca v tejto časti zobral podanú
žalobu späť (pričom súd prvým výrokom toho rozsudku konanie v tejto časti zastavil). Predmetom
konania a aj meritórneho rozhodnutia súdu tak zostal žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie úroku z
omeškania z náhrady mzdy počnúc odo dňa nasledujúceho po splatnosti mesačnej mzdy za obdobie do
zániku pracovnoprávneho vzťahu; t.j. za obdobie mesiacov september 2015 až jún 2016, keď mesačná
mzda bola splatná v 10. kalendárny deň mesiaca nasledujúceho. Pri rozhodovaní o dôvodnosti nároku
na zaplatenie úroku z omeškania z náhrady mzdy súd vychádzal z existujúcej platnej právnej úpravy.
Zákonník práce inštitút úrokov z omeškania neupravuje, v ustanovení § 1 ods. 4 odkazuje na subsidiárnu
pôsobnosť všeobecnej časti (prvá časť) Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník však inštitút úroku
z omeškania upravuje až vo svojej ôsmej časti (záväzkové právo), a teda tento inštitút vo vzťahu k
Zákonníku práce nie je možné aplikovať. Pokiaľ by súd postupoval inak, išlo by o rozhodnutie nemajúce
oporu v zákone. Problematikou úroku z omeškania vo vzťahu k ustanoveniam Zákonníka práce sa
zaoberal aj Ústavný súd SR vo veci sp. zn. II.ÚS 494/2013. Preto, keďže právna úprava Zákonníka
práce relevantná pre posudzovaný nárok neumožňuje aplikovať ustanovenia ohľadne inštitútu úroku z
omeškania upravené v Občianskom zákonníku na pracovnoprávne vzťahy upravené v Zákonníku práce,
súd žalobu v časti uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania z náhrady mzdy počnúc odo
dňa nasledujúceho po splatnosti mesačnej mzdy za obdobie do zániku pracovnoprávneho vzťahu; t.j. za
obdobie mesiacov september 2015 až jún 2016, zamietol. Súd neprihliadol na rozhodnutia iných súdov
SR, na ktoré vo svojom vyjadrení poukazoval žalobca, pretože nejde o rozhodnutia v zmysle § 193 CSP,
ktorými by bol súd v tejto veci viazaný. Tiež sa súd nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že úrok z
omeškania predstavuje nárok na náhradu škody v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, ktorá vznikla
z titulu porušenia právnej povinnosti zo strany žalovaného, keď úrok z omeškania a náhrada škody sú
dva úplne odlišné inštitúty a tieto nie je možné zamieňať. Žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok, ktorý
súd právne posúdil ako nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka
a o takomto uplatnenom nároku aj rozhodol.
12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, keď s ohľadom na výsledok
sporu dospel k záveru o čiastočnom úspechu oboch strán sporu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.