Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. október 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/176/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817205159
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7817205159.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov
JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanej D. L., I., U. XXXX, o zaplatenie 58 € istiny s
prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 5Csp/83/2017-46 z 1.3.2018 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výrokoch II. a III. a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom rozhodol: I. Zaväzuje žalovanú zaplatiť žalobcovi 58 €
s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 343,28 € od 4.10.2014 do 10.11.2014, zo sumy 333,24 € od
11.11.2014 do 10.3.2015, zo sumy 323,28 € od 11.3.2015 do 10.4.2015, zo sumy 313,28 € od 11.4.2015
do 12.10.2015, zo sumy 303,28 € od 13.10.2015 do 10.3.2016, zo sumy 293,28 € od 11.3.2016 do

zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Zamieta žalobu žalobcu ohľadom úrokov z
úveru, poplatku 235,28 €, trov mediačného konania 154,75 € a poplatku za upomienky 44 €. III. „Žiaden“
zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozsudku uviedol, čo žalobca podanou žalobou žiadal, čím ju odôvodnil (reprodukoval
jej obsah) a, že po oboznámení sa so zmluvou o úvere, so žiadosťou o posun splátkového kalendára,
so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (ďalej len VPPÚ) rozhodol podľa § 269 Obch. zák. s

prihliadnutím „k ustanovení“ zák.č.129/10 Z. z., ako aj § 52 a n. O. z. Ďalej uviedol, čo zo zmluvy o
úvere uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou 11.6.2012 vyplýva, čo v čl.11 VPPÚ je konštatované, že
v zmluve o úvere nie sú uvedené úroky z úveru ani RPMN, že v zmluve nebolo dohodnuté, že poplatky
za mediáciu bude platiť žalovaná, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba
žalobcu nie je dôvodná a preto ju zamietol a, že posúdil uplatnený nárok v súvislosti s právnou úpravou
viažucousanaochranuspotrebiteľa.Vychádzajúczčl.2písm.a/,čl.3ods.1,2prváadruhávetasmernice

93/„2013“/EHS,§ 52 ods.1,2 prvá a druhá veta,§ 53 ods.1,2,4 písm. k/,ods.5,§ 54 ods.1,2,§ 37 ods.1 a
§ 39 O. z. (ich znenie citoval) zistil, že oboznamovaná úverová zmluva neobsahuje zákonné náležitosti
podľa ust. zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch V zmluve totiž absentuje ročná úroková sadzba
a RPMN, priemerná hodnota RPMN a rozpis splátok, a preto sa považuje úver za bezúročný a bez
poplatkov. Z toho vyplýva, že žalobkyňa mala nárok na vrátenie úveru 350 € a nie sumy 696 €. Preto
žalobca má nárok len na zaplatenie istiny 58 € s úrokmi z omeškania, keď žalovaná doposiaľ zaplatila

292 € a mala zaplatiť 350 €. V zmluve neboli dohodnuté ani poplatky za mediáciu. Výrok o trovách
konania oprel o § 255 ods.1 CSP. Neúspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov len v nepatrnej
časti a úspešná žalovaná si trovy konania neuplatnila.
3. Proti rozsudku vo výroku II. podala žalobkyňa v zákonnej 15 dňovej lehote, nasledovné: o d v o l a
n i e a uviedla: Podáva odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods.1 písm. f/ a h/ C. s. p. nakoľko
je toho názoru, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. I. K zmluve o úvere. Ako veriteľ so žalovaným
ako dlžníkom uzatvorili 11.6.2012 zmluvu o úvere č.705801857, ktorou veriteľ poskytol dlžníkovi 350 €,ktorú sa zaviazal vrátiť o príslušný poplatok 346 €. Zák.č.129/10 Z. z. považuje zmluvu za bezúročnú
a bez poplatkov v prípade, ak dôjde k naplneniu § 11 (1). Nakoľko nedošlo k naplneniu dôvodov,
nemožno zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Termín konečnej

splatnosti, výška ročnej úrokovej sadzby a termín splátok istiny, úrokov a poplatkov boli uvedené v
prílohe k zmluve o úvere Štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorá tvorí neoddeliteľnú
súčasť zmluvy o úvere. Termín konečnej splatnosti je uvedený v bode 2., kde je uvedený termín na
10.6.2014. V bode 3. je uvedená 32 % ročná úroková sadzba a rovnomerné rozloženie mesačnej
splátky na istinu, úroky a poplatky, pričom mesačné splátky sa mali v zmysle zmluvy o úvere platiť v

pravidelných mesačných splátkach. V bode 3. je uvedená RPMN vo výške 40,87 %. Dôkaz: Štandardné
informácie o spotrebiteľskom úvere. Zák. v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne
možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.6.2014, odplata za poskytnutie
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31.5.2014. Znamená to,
že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31.5.2014,
obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Regulácia odplaty sa riadi § 53 ods.6 O. z. (jeho

znenie cituje). K uvedenému je potrebné poukázať na aktuálny záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého
u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného
bankami. Cituje z Rozhodnutia Vrchného súdu v Prahe, 12Cmo 95/2005, publikovaného v Švestka, J.,
Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník I. § 1-459. Komentář. 2. vydání. Praha:
C. H. Beck, 2009, s.67-68 ( a dodáva: pričom treba zdôrazniť, že ide o najuznávanejší komentár v

ČR, ktorého autormi sú sudcovia NS ČR). Ak teda žalovaný namieta výšku odplaty za poskytnutie
a vrátenie peňažných prostriedkov, „znášajú“ v tomto smere dôkazné bremeno a musí preukázať, že
v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne (podstatne) vybočovala z trhového
priemeru odplát poskytovaných inými „subjektami“ poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov (tak
ako ona). Je teda zrejmé, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy

nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Čo sa týka poplatku za poskytnutie „úver“, ten nie je -
podľa nej - neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že je nebankovým subjektom, ktorého riziko
podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie oproti bankám. Pokiaľ ide o samotnú
výšku príslušného poplatku, tento v čase uzatvorenia zmluvy o úvere dlžníkovi vyhovoval, keďže nič
voči jeho výške nenamietal, zmluvu o úvere uzatvoril a peňažné prostriedky od nej prostredníctvom

obchodného zástupcu prevzal. Teda bolo na dobrovoľnom rozhodnutí dlžníka či na dané podmienky
úverovej zmluvy pristúpi alebo nie. Žalovaný v prípade, že po podpise zmluvy o úvere nadobudol pocit,
že podpísal nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či RPMN je vysoká, mal právo odstúpiť od
zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o úvere. Uvedené
právo nevyužil, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasil s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere

a so všetkými podmienkami poskytnutia úveru. K svojim tvrdeniam „týkajúce“ sa konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, uvádza aj nasledovný Rozsudok Súdneho dvora z 9.11.2016 C-42/15, a cituje,
čo uvádza vo svojom závere. Návrh rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené navrhuje, podľa § 391 ods.1 C.
s. p. v „platnom“ rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiada
úhradu trov konania, „ktorý“ jej vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

4. Rozsudok vo výroku I. nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.1 a § 379
CSP), preto nebol v uvedenom výroku v odvolacom preskúmavaný.
5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 CSP a zistil, že nie sú

splnené podmienky na potvrdenie rozsudku (§ 387 ods.1 CSP), ani na jeho zmenu (§ 388 CSP), preto
ho vo výrokoch II. a III., podľa § 389 ods.1 písm. b) CSP, zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil, podľa §
391 ods.1 CSP, súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
6. Odvolací dôvod § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne,

t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je
nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového
zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych
(v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého
zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie

nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.1
CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnejsúvislosti;pritomstarostlivoprihliadanavšetko,čovyšlopočaskonanianajavo)atovzhľadom
na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporunevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení

dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti,
ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu

vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak
hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz
len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi
vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý
nesúlad.
7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.2 písm. h) CSP] je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov
ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale
nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového

stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov
konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k
zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť
výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného

skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
8. Na základe skutočností uvedených v odvolaní bol urobený záver, že obidva žalobkyňou uplatnené
odvolacie dôvody sú dané.
9. Súd neprihliadol na Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len SD EÚ) z 9.11.2016 vo veci

C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s. proti Kláre Bíroovej, v ktorom je podaný výklad čl.10 ods.1,ods.2
písm. h) a i) a čl.22 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, a z ktorého bolo potrebné vychádzať
aj pri aplikácii právnych predpisov, podľa ktorých vec tiež posúdil.
10. Pokiaľ ide o povinnosť súdu vychádzať pri rozhodovaní o nárokoch zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere z eurokonformného výkladu príslušných ust. vnútroštátnych právnych predpisov podaného v
uvedenom rozsudku SD EÚ, odvolací súd odkazuje v celom rozsahu na vyčerpávajúce odôvodnenie
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len NS SR) 3Cdo 146/2017 z 22.2.2018.
11. Súd, pokiaľ zamietol žalobu ohľadom úrokov z úveru, poplatku 235,28 €, trov mediačného konania
154,75 € a poplatku za upomienky 44 €, z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil

správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, čo je zrejmé zo skutočností uvedených v
odvolaní, ktoré odvolací súd považuje v celom rozsahu za opodstatnené.
12.Aksasúddopustilomyluvprávnomposúdeníprechybnépoužitieprávnejnormyaleboprejejchybnú
interpretáciu a z tohto dôvodu súčasne nedostatočne zistil skutkový stav, nesplnil tým ústavnú a zákonnú
povinnosť garantovať obsah základného práva na súdnu ochranu a nie je povinnosťou odvolacieho súdu

takýto komplexne chybný postup naprávať.
13. So zreteľom na eurokonformný výklad právnych predpisov, ktoré súd v prejednávanej veci aplikoval,
je tak zrejme, že právne posúdenie veci súdom je nesprávne, preto musel byť napadnutý rozsudok
zrušený a vec musela byť súdu vrátená na ďalšie konanie, v ktorom bude (§ 391 ods.3 CSP) povinný
vychádzať z uvedeného Rozsudku SD EÚ a uznesenia NS SR, podrobne sa vysporiadať so všetkými

skutočnosťami uvedenými žalobkyňou počas konania a v odvolaní a vo veci opätovne rozhodnúť.
14. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 237 ods.1 CSP).
15. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.