Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. október 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 8Csp/84/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517203541
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8517203541.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia,

s.r.o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, pr. zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna
48, Bratislava proti žalovanému: J. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. XXXX/XXA, L. M. v konaní o
zaplatenie 5 409,70 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd n e p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu, spol. Všeobecná úverová banka, a.s., sa podanou žalobou domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy vo výške 5 409,70 eur, úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy

5 409,70 eur od 16.6.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 5.2.2014 uzavrel so žalovaným zmluvu o vydaní a používaní kreditnej
platobnej karty VUB, a.s. (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanému
kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým
úrokom vo výške 22,80 % ročne. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený
úverový rámec vo výške 2 400 eur a bol povinný platiť mesačnú splátku vo výške 80 eur. Žalovaná suma

predstavuje celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov
spojených so správou a používaním karty. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy
a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu. Pred odstúpením
na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 4.6.2017 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom k
31.5.2017. Konečný dlh žalovaného predstavuje sumu 5 409,70 eur. Keďže žalovaný neuhradil dlžnú
sumu ani do 15.6.2017, t.j. v lehote splatnosti, vznikol mu nárok aj na úroky z omeškania.

3. Právny predchodca žalobcu k žalobe na preukázanie svojich tvrdení pripojil zmluvu o aktivácii
pôžičkovej karty Quatro zo dňa 5.2.2014, Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných
platobných kariet vydávaných VÚB, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.
účinné od 15.1.2014 (ďalej aj „OP“) a výpis z Pôžičkovej karty Quatro od 18.2.2014.

4. V priebehu konania nový právny predchodca pôvodného aj súčasného žalobcu predložil súdu
podanie, ktorým oznámil prevzatie zastúpenia a postúpenie pohľadávky uplatnenej v tomto konaní na

spol. Intrum Slovakia, s.r.o. a navrhol pripustiť zmenu na strane žalobcu, s čím postupník súhlasil. K
návrhu bolo pripojené odvolanie plnej moci, 2 plnomocenstvá od postupca aj postupníka, príloha č. 3
Žiadosť o postúpenie a prevod zo dňa 22.8.2017, príloha č. 3 Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok
s identifikáciou pohľadávky uplatnenej v tomto konaní, Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok zodňa 30.6.2017, oznámenie o postúpení pohľadávky adresované žalovanému a výpis z poštovej knihy
preukazujúci odoslanie oznámenia. Uznesením č.k. 8Csp/84/2017-38 zo dňa 2.10.2017 súd pripustil
zmenu na strane žalobcu v zmysle podaného návrhu.

5. Na výzvu súdu adresovanú žalobcovi na predloženie spôsobu výpočtu jednotlivých uplatňovaných
položiek žalovanej sumy a vysvetlenie niektorých uplatňovaných položiek reagoval žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Okrem zopakovania skutkových tvrdení v žalobe poukázal
na to, že kreditná karta je forma revolvingového úveru, t.j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý

je čerpaný používaním tejto karty. Žalovaný ako majiteľ karty môže, ale nemusí tento úver čerpať.
Žalovaný kreditnú kartu používal, ako to vyplýva z predloženého položkovitého výpisu z kartového
účtu žalovaného, pričom začal úverový rámec čerpať dňa 15.12.2014. Spoločnosť Consumer Finance
Holding, a.s. vyhlásila okamžitú splatnosť dlžného zostatku listom zo dňa 6.8.2014 v zmysle čl. V bod
37 písm. a) OP. V danej veci bol teda žalovanému poskytnutý revolvingový úver, ktorý je typický tým,
že veriteľ ho dopĺňa, dlžník ho spláca, teda môže fungovať neurčitú dobu. Vzhľadom na charakter

fungovania tohto typu úveru nie je možné na začiatku vzťahu vypočítať RPMN, s čím počíta aj zákon č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v § 3 ods. 6. Žalobca vo vyjadrení ďalej položkovite uviedol
jednotlivé čerpanie a splácanie peňažných prostriedkov s tým, že žalovaný v prospech kartového účtu
uhradil celkom 115 eur. Dlžná suma predstavuje debetný stav na kartovom účte a pozostáva z istiny
vo výške 2 334,88 eur, poplatkov vo výške 147,58 eur, štandardného úroku vo výške 2 417,91 eur a

sankčného úroku vo výške 509,33 eur. Sankčný úrok predstavuje úrok z omeškania vypočítaný podľa
nariadenia vlády č. 87/95 Z.z. a štandardná úroková sadzba je sadzba uvedená v Cenníku, zverejnená
na internetovej stránke alebo inak oznámená, ktorá v zmysle zmluvy a cenníka predstavuje 22,80 %
ročne. Žalobca v závere vyjadrenia vzal žalobu späť v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 656,91 eur
(poplatky a sankčný úrok). Vzhľadom na toto čiastočné späťvzatie žaloby žiadal zaviazať žalovaného

na zaplatenie sumy 4 752,79 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % zo sumy 4 752,79 eur od
16.6.2017 do zaplatenia. K svojmu vyjadreniu pripojil OP účinné od 15.7.2013, predžalobnú upomienku
zo dňa 4.7.2014 a doklad o jej doručovaní, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa
6.8.2014 a Cenník VÚB, a.s. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance
Holding, a.s. platný od 1.12.2009.

6. Vzhľadom na to, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred jej doručením žalovanému, o
čiastočnom zastavení konania súd v zmysle § 145 ods. 3 Civilného sporového poriadku (C.s.p.)
nerozhodoval.

7. Súd poučil žalovaného o jeho procesných právach a povinnostiach, ktoré žalovanému poslal spolu
so žalobou a jej prílohami a uznesením, ktorým ho vyzval, aby sa k nej vyjadril, uviedol rozhodujúce
skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie jeho
tvrdení. Žalovanému sa doručované listiny nepodarilo doručiť ani prostredníctvom Mestskej polície v
Starej Ľubovni, ani prostredníctvom OO PZ v Starej Ľubovni z dôvodu, že žalovaný sa zdržiava v Českej

republike a manželka nevedela uviesť adresu jeho pobytu. Na zistenom telefónnom čísle opakovane
nikto nedvíhal. Keďže sa súdu nepodarilo zistiť adresu súčasného pobytu žalovaného mimo miesta
trvalého bydliska, súd v zmysle § 116 ods. 2 C.s.p. zverejnil na úradnej tabuli a na webovej stránke
súdu oznámenie o podanej žalobe, ktorá sa v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia považuje za
doručenú dňa 30.5.2018. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám nevyjadril.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktoré predvolal strany sporu, žalobcu prostredníctvom jeho
právneho zástupcu. Súd zároveň vyzval právneho zástupcu žalobcu na vyjadrenie sa k splneniu
podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Do pojednávania sa právny zástupca žalobcu k výzve
súdu nevyjadril.

9. Nariadeného pojednávania sa nezúčastnili strany sporu, ani právny zástupca žalobcu. Právny
zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť žalobcu z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti
a súhlasil s rozhodnutím vo veci aj v ich neprítomnosti. Trval na podanej žalobe. Žalovaný svoju neúčasť
neospravedlnil, pričom predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené v zmysle § 116 ods. 3 v spojení

s § 11 ods. 3 C.s.p. Súd preto prejednal vec aj v neprítomnosti strán sporu a ich zástupcov.10. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu a na základe vykonaného dokazovania
listinnými dôkazmi doloženými žalobcom ako sú uvedené vyššie (v bodoch 3 až 5 tohto odôvodnenia),
zistil tento skutkový stav:

11. Právny predchodca žalobcu, za ktorého konala spol. Consumer Finance Holding, a.s., uzavrel so
žalovaným dňa 5.2.2014 zmluvu o aktivácii pôžičkovej karty Quatro, na základe ktorej bol žalovanému
schválený úverový rámec vo výške 2 400 eur so schválenou mesačnou splátkou 80 eur. Úroková sadzba
bola v zmluve uvedená vo výške 1,9 % mesačne, t.j. 22,80 % ročne. Žalovaný začal využívať platobnú

kartu dňa 15.2.2014. Od tohto dňa do 17.2.2014 čerpal žalovaný peňažné prostriedky vo výške 2 400
eur a jednotlivými splátkami uhradil sumu 115 eur, a to dňa 18.3.2014 sumu vo výške 80 eur a
dňa 27.6.2015 sumu 35 eur. Okrem toho boli žalovanému účtované rôzne poplatky, úroky a úroky z
omeškania. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. zaslala žalovanému predžalobnú upomienku
zo dňa 4.7.2014, v ktorej ho upozornila, že ak nedôjde do 11.7.2014 k úhrade splátky splatnej v mesiaci
106, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Upomienka bola žalovanému doručená dňa 10.7.014.

Následne uvedená spoločnosť vyhotovila dňa 6.8.2014 oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti
úveru adresované žalovanému, ktorým oznámila žalovanému, že dlh z kreditnej karty sa stal splatným
v celom rozsahu naraz a žiadala žalovaného o zaplatenie sumy 2 722,92 eur. Doklad o doručení alebo
odoslaní tohto oznámenia žalobca ani jeho právny predchodca nepredložili. S účinnosťou k 22.8.2017
bola pohľadávka voči žalovanému postúpená na žalobcu.

12. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

13. Podľa § 497 Obch. zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
podpísania zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase podpisu zmluvy (ďalej aj „OZ“),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

17. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou

zmluvou inému.

21. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.22. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so

splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v

celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok

a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

23.Súdmalvykonanýmdokazovanímpreukázané,žeprávnypredchodcažalobcuuzavrelsožalovaným
zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, na základe ktorej poskytol žalovanému úverový
rámec, z ktorého žalovaný mohol opakovane čerpať finančné prostriedky podľa aktuálneho zostatku na

úverovom účte. Zmluvné strany teda uzavreli osobitný typ zmluvy o úvere. Z vykonaného dokazovania
je zrejmé, že právny predchodca žalobcu vystupoval pri uzatváraní uvedenej zmluvy ako veriteľ
konajúci v rámci svojej podnikateľskej činnosti, kým žalovaný v zmluvnom vzťahu vystupoval ako
fyzická osoba nepodnikateľ, ktorý uspokojoval svoje súkromné potreby, teda vystupoval ako spotrebiteľ.
Zmluvný vzťah medzi stranami mal teda spotrebiteľský charakter, pričom v čase uzavretia zmluvy sa na

zmluvu vzťahoval aj zákon o spotrebiteľských úveroch, keďže právny predchodca nepochybne poskytol
žalovanému úver na kreditnú kartu. Uvedenú skutočnosť ani nikto nenamietal. V takomto prípade
okrem úpravy zmluvy o úvere je potrebné skúmať, či práva a povinnosti zmluvných strán nie sú v
rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, a to najmä §§ 52 a nasl., ktoré obsahujú úpravu
spotrebiteľských zmlúv, ako aj s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch.

24. Súd sa však v prvom rade vysporiadal s otázkou aktívnej legitimácie. Pri skúmaní aktívnej vecnej
legitimácie súd zisťuje, či žalobca je nositeľom práva vyplývajúceho z hmotného práva. Túto súd skúma
vždy. V danom prípade ide o právo vyplývajúce zo zmluvy o úvere poskytnutého bankou, ktoré bolo
postúpené tretej osobe, čiže v tomto prípade aktívna legitimácia úzko súvisí so splnením podmienok

upravených v § 92 ods. 8 Zákona o bankách (ďalej len „ZoB“).

25. V § 92 ods. 8 zákona o bankách sú upravené 2 základné podmienky pre možnosť banky postúpiť
svoje pohľadávky tretej osobe, a to omeškanie dlžníka s plnením aspoň časti peňažného záväzku viac
ako 90 dní a písomná výzva banky pred postúpením pohľadávky. V prípade postúpenia pohľadávok

súd skúma, či pohľadávka bola skutočne postúpená. Ak pred postúpením pohľadávky musia byť
splnené určité podmienky, je súd oprávnený skúmať aj splnenie týchto podmienok. Uvedené podmienky
podľa § 92 ods. 8 ZoB sú podľa názoru súdu podmienkami, ktoré musia byť splnené, aby banka
mohla pohľadávku postúpiť. V opačnom prípade banka postupuje pohľadávku v rozpore s právnou
úpravou, čo spôsobuje jej neplatnosť a má to za následok aj nedostatok aktívnej legitimácie postupníka.

Omeškanie žalovaného dlhšie ako 90 dní mal súd ku dňu postúpenia pohľadávky preukázané. Pokiaľ ide
o splnenie druhej podmienky - výzvy pred postúpením pohľadávky, žalobca, ani jeho právny predchodca,
nepredložili súdu žiaden doklad o tom, že by vyzvali žalovaného na úhradu dlhu pred postúpením
pohľadávky. Práve táto výzva má slúžiť ako posledná možnosť pre dlžníka na odvrátenie postúpenia
pohľadávky a zotrvanie v právnom vzťahu s bankou. Aj keď v § 92 ods. 8 zákona o bankách nie

je výslovne upravená lehota, kedy je potrebné výzvu pred postúpením pohľadávky zaslať, z logiky
veci (vychádzajúc z účelu, ktorý sa týmto ustanovením má dosiahnuť, teda umožniť dlžníkovi odvrátiť
postúpenie pohľadávky) je potrebné vyvodiť, že by malo ísť o výzvu v primeranom čase pred postúpením
pohľadávky, aby dlžník skutočne aj mal reálnu šancu postúpenie odvrátiť (najmä ak sú pohľadávky
banky postúpené inému subjektu, ktorým vo väčšine prípadov nie je banka). Ak totiž banka doručí

dlžníkovi výzvu na zaplatenie dlhu a potom značnú dobu pohľadávku ani neuplatní na súde, ani s
ňou inak nenaloží, nemôže dlžník po uplynutí dlhšieho časového obdobia (ako tomu bolo aj v tomto
prípade) predpokladať alebo predvídať úmysel veriteľa pohľadávku postúpiť. Predžalobnú upomienku
a v nej uvedenú výzvu na úhradu aktuálneho dlhu, teda výzvu doručovanú viac ako 3 roky predúčinnosťou postúpenia pohľadávky, nemožno považovať za výzvu doručovanú v primeranom čase pred
postúpením pohľadávky. Navyše táto upomienka je nezrozumiteľná, keďže žalovaný bol vyzvaný na
úhradu splátky splatnej v mesiaci 106 najneskôr do 11.7.2014, čo je zmätočný údaj, keďže mesiac s

poradovým číslom 106 neexistuje a žiadnym výkladom nie je možné vyvodiť, splátku splatnú v ktorom
mesiaci mal žalovaný zaplatiť na odvrátenie vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Doručenie alebo aspoň
odoslanie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti súd nemal preukázané, pričom aj pri tejto
listine platí, že bola vyhotovená viac ako 3 roky pred postúpením pohľadávky (a ak bola doručovaná,
tak to platí aj o doručovaní), teda ani táto by nespĺňala podmienku zaslania v primeranej lehote pred

postúpením pohľadávky. Súd teda nemal preukázané splnenie jednej z podmienok podľa § 92 ods. 8
zákona o bankách. Súd v tomto smere zároveň poukazuje na rozhodovaciu líniu, ktorej sa pridŕžajú
viaceré súdy vo svojich rozhodnutiach a ktoré písomnú výzvu pred postúpením pohľadávky považujú
za jednu z podmienok na platné postúpenie pohľadávky banky (napr. rozhodnutia Krajského súdu v
Bratislave vo veci sp. zn. 6Co/203/2015 zo dňa 19.05.2015, Krajského súdu v Prešove vo veciach sp.
zn. 6Co/119/2013 zo dňa 29.05.2014, 19Co/194/2015, 4Co/145/2014, 5Co/159/2015, Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. 11Co/898/2014, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/147/2016 zo dňa 21.04.2016,
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/574/2015 zo dňa 26.01.2016, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
5Co/460/2015 zo dňa 13.01.2016, sp. zn. 6Co/603/2015 zo dňa 22.03.2016, sp. zn. 17Co/251/2016 zo
dňa 18.05.2016, sp. zn. 5Co/173/2017 zo dňa 20.9.2017, najnovšie aj rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1Cdo 147/2017 zo dňa 24.4.2018 a 7Cdo 26/2017 zo dňa 28.3.2018 a ďalšie).

26. Keďže v konaní nebolo preukázané, že žalobca platne nadobudol pohľadávku uplatnenú v tomto
konaní od jeho právneho predchodcu, súd žalobu v časti, ktorá zostala predmetom sporu po čiastočnom
späťvzatí žaloby, zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 2 C.s.p. a § 256 ods. 1 C.s.p. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 5 409,70 eur (na účely
rozhodovania o nároku na náhradu trov konania je potrebné vychádzať z pôvodného predmetu sporu,
aj keď v časti žaloby vzatej späť nebolo o čiastočnom zastavení rozhodované a súd rozhodol už iba
o zvyšnej časti nároku, pretože súd musí zohľadniť aj čiastočné späťvzatie žaloby, ktoré vzhľadom

na okolnosti tohto prípadu bolo procesne zavinené žalobcom), čiastočné zastavenie konania procesne
zavinil žalobca, teda v tejto časti by mal žalovanému nahradiť trovy konania a v prevyšujúcej časti bola
žaloba zamietnutá, teda v tejto časti bol žalovaný úspešný a trovy konania by mu mal nahradiť žalobca.
Žalovaný by teda mal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ale keďže si trovy neuplatnil a ani
zo spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy vznikli, súd rozhodol, že mu nárok na náhradu trov konania

voči žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.