Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. december 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/316/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6918203676
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6918203676.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana
Ďuriana a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore
žalobkyne A. F., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom vo F. Q., P. č. XXX, v skutočnosti bytom v D.
P., Q. č. XX, zastúpenej JUDr. Viktóriou Kerekešovou, advokátkou so sídlom v Rožňave, Šafárikova
č. 71, proti žalovanému T. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v D. P., Q. č. XX, zastúpenému

JUDr. Danou Ďalakovou, advokátkou so sídlom v Rimavskej Sobote, Daxnerova č. 2, o nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č.k.
12C/34/2018-52 zo dňa 21.09.2018, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o nariadení neodkladného opatrenia (prvý výrok) p o t v r
d z u j e.

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania (druhý výrok) m e n í tak, že žalovaný
je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu, do
troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov konania žalobkyne pred
súdom prvej inštancie.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu, do troch dní
od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho konania žalobkyne.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia a uložil žalovanému povinnosť, aby dočasne nevstupoval na nehnuteľnosti nachádzajúce sa
v katastrálnom území Q., obec D. P., zapísané na liste vlastníctva č. XX ako C KN parc. č. XX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 836 m2, parc. č. XX/X - záhrady o výmere 458 m2 a rodinného

domu súpisné č. XX, stojaceho na parcele č. XX/X a to do zrušenia jeho práva doživotného bývania a
užívania stavby a pozemkov C KN parc. č. XX/X, XX/X a rodinného domu súp. č. XX na parc. č. XX/X,
najdlhšie však 3 mesiace od nariadenia tohto neodkladného opatrenia (prvý výrok) a žalobkyni priznal
voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu (druhý výrok); súd prvej inštancie dospel k
záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, pretože sa jej podarilo
osvedčiť potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami z dôvodu, že „mal osvedčené dôvodné

podozrenie z násilia voči žalobkyni, ktoré sa prejavuje zo strany žalovaného slovnými vyhrážkami a
psychickým nátlakom, ktoré konanie vyvoláva v žalobkyni (a jej deťoch) obavu o svoj život“; súd prvej
inštancie mal listom vlastníctva č. XX pre k.ú. Q. preukázané, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou
predmetných nehnuteľností v celosti a žalovaný má vo vzťahu k nehnuteľnostiam žalobkyne právo
doživotného bývania; súčasne mal preukázané, že strany sa na základe budúcej zmluvy o zrušení
vecného bremena zo dňa 23.08.2018 dohodli na zrušení vecného bremena žalovaného do 30 dní od

preukázania, že žalobkyňa disponuje dohodnutou sumou na vyplatenie náhrady za zrušenie vecného
bremena žalovanému; žalobkyňa osvedčila, že dňa 18.09.2018 bol žalovaný hliadkou polície vykázanýzo spoločného obydlia (predmetných nehnuteľností žalobkyne) na dobu 10 dní; násilie žalovaného
voči žalobkyni mal súd prvej inštancie osvedčené zápisnicami o podaných trestných oznámeniach
na žalovaného; ohľadne trvania neodkladného opatrenia súd prvej inštancie uviedol, že „neodkladné

opatrenie bude trvať len po určený čas, a to do zrušenia práva doživotného bývania žalovaného a
užívania stavby a pozemkov C KN parc. č. XX/X, XX/X a rodinného domu súp. č. XX na parc. č.
XX/X, najdlhšie však 3 mesiace od nariadenia tohto neodkladného opatrenia; žalobkyňa síce žiadala
toto neodkladné opatrenia na dobu do právoplatného zrušenia práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu doživotného bývania a užívania týchto nehnuteľností žalovaným, avšak tým, že nejde o prípad,

kedy by podľa § 336 ods. 1 C.s.p. bolo potrebné uložiť povinnosť podať v určitej lehote žalobu na
rozhodnutie vo veci samej (o zrušenie vecného bremena), pretože medzi stranami bola dňa 23.08.2018
uzavretá zmluva o budúcej zmluve o zrušení vecného bremena; podľa zmluvy majú zmluvu o zrušení
vecného bremena uzavrieť do 30 dní od preukázaného oznámenia žalobkyne, že disponuje finančnými
prostriedkami na vyplatenie náhrady; preto ak by súd neurčil dobu, po ktorú bude toto neodkladné
opatrenie trvať a žalobkyňa by nepreukázala žalovanému, že disponuje finančnými prostriedkami na

vyplatenie náhrady, nedošlo by takto k uzavretiu zmluvy o zrušení vecného bremena a žalovaný by
bol naďalej obmedzený v práve užívať tieto nehnuteľností týmto neodkladným opatrením, čím by sa
vyvolal stav nerovnováhy, preto súd vyslovil uvedené časové obmedzenie“; súd prvej inštancie rozhodol
s poukazom na ustanovenia § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. e), § 329 ods. 1, § 330,
§ 331 ods. 1 a 2, § 333 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“); o trovách konania rozhodol

s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 C.s.p.

2.1 Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
včas odvolanie zo dňa 09.10.2018 (č.l. 63-64 spisu). Nesúhlasil s uznesením súdu prvej inštancie s
poukazom na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e), f), g) a h) C.s.p. Uviedol, že nesúhlasí so

skutočnosťami uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani uvedenými v samotnom
neodkladnom opatrení; skutočnosti, o ktoré súd oprel svoje rozhodnutie sa nezakladajú na pravde,
pretože sú to výmysly a klamstvá žalobkyne; poukázal na to, že napriek jeho odsúdeniu v dávnej
minulosti, už roky žije životom slušného občana a nie je pravda, že by sa žalobkyni ako bývalej družke
alebo jej deťom akokoľvek vyhrážal; naopak vždy im pomáhal ako vedel, podieľal sa na výchove synov

žalobkyne a vzhľadom na svoj slušný príjem z práce v zahraničí im finančne pomáhal tak, že mohli
viesť nadštandardný život; nakoľko ich mal rád, doprial im materiálnu hojnosť za čo mu bola odmenou
ich radosť; vyjadril názor, že dôvodom podania návrhu žalobkyne je skutočnosť, že ju prestal finančne
podporovať nakoľko pochopil, že z jej strany nešlo o citový vzťah, ale len o vypočítavosť a zištnosť; v
dôsledku toho poštvala žalobkyňa proti nemu svoje deti, ktorým nikdy v živote neublížil; obava o život

žalobkyne je nedôvodná, pretože na území Slovenskej republiky sa zdržiava len veľmi málo a väčšiu
časť roka sa zdržiava v zahraničí; vyjadril názor, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem
na nariadení neodkladného opatrenia a súčasne neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich
tvrdení, pričom samotné podanie trestného oznámenia na jeho osobu ešte nie je dôkazom, že by sa
dopustil konania, ktoré uvádza žalobkyňa v návrhu; je pravda, že sa do budúcna so žalobkyňou dohodli

na zrušení vecného bremena za presne určených podmienok, preto sa celá vec dá riešiť mimosúdne a
nie je dôvod na konanie pred súdom; na základe uvedeného sa domáhal zmeny napadnutého uznesenia
súdu prvej inštancie v zmysle zamietnutia návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia.

2.2 Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 05.11.2018 (č.l. 90 spisu) k odvolaniu žalovaného prostredníctvom

svojej právnej zástupkyne uviedla, že s odvolaním nesúhlasí a trvá na všetkých skutočnostiach
uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia; jej situáciu nemožno ignorovať, zľahčovať
ani popierať; podané trestné oznámenia boli výsledkom beznádeje a zúfalstva a snahy ochrániť telesnú
a duševnú integritu detí ako aj vlastnú; vyjadrila presvedčenie, že konanie žalovaného voči nej napĺňa
skutkovú podstatu viacerých trestných činov; o správaní žalovaného k jej maloletým deťom predkladá

čestné prehlásenie jej matky, ktorá je ochotná tieto skutočnosti v konaní potvrdiť; obraz slušného a
finančne zabezpečeného človeka, ktorý sa žalovaný snaží o sebe vytvoriť, nie je pravdivý, pretože
voči žalovanému sa v súčasnosti vedú dve exekúcie na sumu 4.361,92 € a na sumu 1.417,68 €;
nevyužívala žiadne výhody príjmu žalovaného a vôbec nie jej maloleté deti; bola riadne zamestnaná až
kým ju jej zamestnávateľ neprepustil kvôli žiarlivostným výstupom žalovaného v mieste jej pracoviska;

súčasnejumorálneaetickyznemožnil,pretoženiekoľkýmľuďomrozposlalintímnevideozichspolužitia;
na základe správania žalovaného má neustály pocit strachu a úzkosti; k námietke žalovaného o
nepreukázaní naliehavého právneho záujmu uviedla, že navrhovateľ neodkladného opatrenia musí
mať právny záujem (nie naliehavý právny záujem) na nariadení neodkladného opatrenia, t.j. musíosvedčiť potrebu dočasnej úpravy pomerov strán; existencia a potreba právneho záujmu sa prejavuje
predovšetkým v skúmaní procesných predpokladov opodstatnenosti (nie procesných podmienok)
takého rozhodnutia súdu; zistenie právneho záujmu na neodkladnom opatrení sa opiera o hypotézu

právnych noriem uvedených v § 324 ods. 1 C.s.p. a § 325 ods. 1 C.s.p.; danosť právneho záujmu
sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti nariadenia neodkladného opatrenia,
pričom dominuje osvedčenie skutočnosti, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel
poskytovanej súdnej ochrany; na základe uvedeného navrhla potvrdenie napadnutého uznesenia súdu
prvej inštancie.

2.3 Vyjadrenie žalobkyne doručil súd prvej inštancie právnej zástupkyni žalovaného do vlastných rúk
dňa 15.11.2018 prostredníctvom elektronickej pošty (č.l. 95 spisu) s poskytnutou lehotou na vyjadrenie;
žalovaný sa následne vo veci žiadnym spôsobom nevyjadril.

3.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez

potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa
§ 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a uznesenie súdu prvej
inštancie vo výroku o nariadení neodkladného opatrenia (prvý výrok) podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako
vecne správne potvrdil.

3.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

3.3 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

4. Odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

5.1 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie a v tejto súvislosti udáva, že sa v
plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o dôvodnosti návrhu žalobkyne
na nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanom spore, v tomto smere si osvojuje dôvody
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. na tieto v celom

rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a reagujúc na odvolacie dôvody
odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe predložených listín dospel k správnym zisteniam
ohľadne osvedčenia predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, na spor aplikoval správne
ustanovenie právneho predpisu a súčasne spor správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je
rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal

len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal
vydaniu napadnutého uznesenia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok
(§ 380 ods. 2 C.s.p.).

5.2 Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len

dočasnejúpravypomerov,byboloprávostranyohrozené.Zcharakteruneodkladnéhoopatreniavyplýva,
že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre
dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver
o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia nie je dôvodný najmä vtedy, ak potreba dočasnej úpravy vzťahov strán nie je
naliehavá a strana dostatočne neosvedčí bezprostredné ohrozenie práva, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana alebo svoju obavu o ohrozenie exekúcie. Iba samotná domnienka ohrozenia práva
alebo domnienka možnosti ohrozenia exekúcie nemôže byť dôvodom na nariadenie neodkladného
opatrenia.

5.3 Z vyššie uvedených hľadísk posudzoval predmetnú vec aj odvolací súd. Odvolací súd sa stotožnil s
názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa dostatočne osvedčila splnenie podmienok na bezodkladnú
úpravu pomerov strán neodkladným opatrením; žalobkyňa predložením listinných dôkazov osvedčilatvrdenie, že je vlastníčkou nehnuteľností, ku ktorým má žalovaný zriadené právo doživotného bývania a
súčasne, že žalovaný je voči nej dôvodne podozrivý z násilia; pred nariadením neodkladného opatrenia
podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia; osvedčenie

dôvodnéhopodozreniaznásiliaznamená,žesúdpomocouponúknutýchdôkaznýchprostriedkovzisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná; dôvodné podozrenie z násilia sa
v prípadoch podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o
konanie z procesného hľadiska maximálne zrýchlené (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 5MCdo/10/2012 zo dňa 15.10.2012); na osvedčenie existencie dôvodného podozrenia
z násilia voči žalobkyni bola táto povinná túto skutočnosť osvedčiť aspoň v rozsahu, aby sa násilie
žalovaného voči nej vzhľadom na všetky okolnosti javilo ako nanajvýš pravdepodobné; podľa názoru
odvolacieho súdu pre účely ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. sa za násilie považuje každá forma
ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického, psychického, ekonomického
a sexuálneho nátlaku, pritom nemusí ísť o jednorazové a fyzické násilie, ani násilie nemusí mať

intenzitu podozrenia potrebného na začatie trestného stíhania alebo priestupkového konania, ale ide
o akýkoľvek akt, ktorý negatívne ovplyvňuje telesnú a psychickú integritu alebo poškodzuje rozvoj
osobnosti; na základe takto vymedzeného pojmu násilia dospel odvolací súd v zhode so súdom prvej
inštancie k záveru o splnení podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia v podstate z dôvodu,
že mal prostredníctvom predložených listinných dôkazov osvedčené dôvodné podozrenie z existencie

násilného správania žalovaného voči žalobkyni (ako aj k jej maloletým deťom, ktoré s ňou bývajú
v spoločnej domácnosti); na osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia voči žalobkyni zo strany
žalovaného postačovali v tomto prípade predložené zápisnice o podaných trestných oznámeniach,
ktoré nepodala len žalobkyňa, ale aj jej priateľ, tieto boli dostatočne konkrétne a neobsahovali zjavné
logické rozpory; násilie voči maloletým deťom žalobkyne zo strany žalovaného vyplýva tiež z čestného

vyhlásenia matky žalobkyne predloženého v odvolacom konaní; samotný nesúhlas žalovaného s
predmetnými tvrdeniami ani skutočnosť, že sa zdržuje aj v zahraničí nepostačuje na rozptýlenie
dôvodného podozrenia z násilia voči žalobkyni z jeho strany; aj keď k tvrdenému násiliu zo strany
žalovaného malo dochádzať na rôznych miestach a rôznymi spôsobmi, niektoré s tvrdených skutkov sa
mali udiať aj v rodinnom dome žalobkyne, čo odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia podľa §

325 ods. 2 písm. e) C.s.p.; z obsahu spisu je navyše zrejmé, že samotný žalovaný sa zmluvne zaviazal s
účinnosťou od 26.08.2018 nevyužívať svoje právo doživotného bývania v nehnuteľnostiach žalobkyne,
žalobkyňa má však povinnosť umožniť mu vstup za účelom odnesenia jeho osobných vecí (uvedené
zmluvné dojednania preto nie sú prekážkou nariadenia posudzovaného neodkladného opatrenia); súd
prvej inštancie preto podľa odvolacieho súdu návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia

správne vyhovel.

5.4 Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil. Odvolací sa stotožnil aj s postupom súdu prvej inštancie, ktorý neuložil žalobkyni povinnosť
podať žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 C.s.p.) a ani nepoučil strany o možnosti podať žalobu vo

veci samej (§ 337 ods. 1 C.s.p.); odvolaciemu súdu je známe uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Cdo/135/2017 zo dňa 26.09.2018, v zmysle ktorého nepoučenie o možnosti podať
žalobu podľa § 337 ods. 1 a 2 C.s.p. predstavuje porušenie práva strán na spravodlivý proces; vzhľadom
na skutočnosť, že súd prvej inštancie obmedzil trvanie nariadeného neodkladného opatrenia len na tri
mesiaceodjehonariadeniaakoajnašpecifickéokolnostiposudzovanejveci(zmluvnédojednaniemedzi

stranami o podmienkach zrušenia predmetného vecného bremena žalovaného) sa však odvolací súd
stotožnil s odôvodnením postupu súdu prvej inštancie (bod 21 odôvodnenia napadnutého uznesenia).

6.1 Odvolací súd ako závislý výrok (§ 379 písm. a/ C.s.p.) preskúmal aj výrok napadnutého uznesenia
súduprvejinštancieotrováchkonania(druhývýrok)adospelkzáveruonevyhnutnostijehozmenypodľa

§ 388 C.s.p., podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie; súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p.
správne podľa výsledku konania priznal nárok na náhradu trov konania vo veci úspešnej žalobkyni v
plnom rozsahu; nakoľko však vo výroku o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie nevyjadril
povinnosť plnenia, zostal výrok o trovách konania v tejto podobe nevykonateľný; preto bolo podľa názoru

odvolaciehosúdunevyhnutnétentovýrokzmeniťauložiťžalovanémupovinnosťnahradiťžalobkynitrovy
konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu; z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách
konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie do
povinnostiichnáhrady(pozriajbod6.2odôvodnenia).Osamotnejvýškenáhradytrovkonaniažalobkynepred súdom prvej inštancie rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

6.2 Nakoľko v tomto prípade ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C.s.p.), odvolací
súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania. O nároku na náhradu trov odvolacieho
konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania
pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s §

262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalobkyňa bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu
úspešná, vznikol jej proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu;
preto odvolací súd priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu. Z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd
výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad

uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn.
6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016
zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania žalobkyne rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

7. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).