Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. november 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/53/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814204725
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8814204725.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti
žalovaným po 1./ L. V., nar. XX.X.XXXX, po 2./ V. V., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom U. Y. č. XXX, žalovaní
zastúpení JUDr. Jaroslavou Oravcovou, advokátkou, so sídlom vo Vranove nad Topľou, Dobrianskeho
1651, o zaplatenie 4.385,36 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad
Topľou z 18.9.2017 č. k. 3C 98/2014-206, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovaným priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100% a rovnako Združeniu pomoc a ochrana spotrebiteľa ,,POS“ priznal proti žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Vykonaným dokazovaním súdu prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca nie je v danej
veci aktívne vecne legitimovaný na podanie takejto žaloby. V tejto súvislosti poukázal na to, že

úverová zmluva bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou a.s. a
žalovanými, pričom postúpenie pohľadávky bankou na žalobcu musí okrem § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka sa riadiť aj podmienkami uvedenými v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z o bankách. Banka
je oprávnená písomnou výzvou postúpiť zodpovedajúcu časť pohľadávky jej klienta, ktorý je s platením
v omeškaní nepretržite viac ako 90 kalendárnych dní alebo ak súčet všetkých omeškaní klienta so
splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol dobu jeden rok. Ukončením
úverového vzťahu formou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti sa všetky splátky, ktorých splatnosť ešte

nenastala, týmto úkonom stávajú splatnými a až v tom momente môže banka platne postúpiť celú svoju
pohľadávku na subjekt, ktorý bankou nie je. Banka nemôže postúpiť tzv. nebanke živý úver, postúpiť
môže len pohľadávky z ukončeného úveru a z tzv. živého úveru môže postúpiť len splatné splátky. V
danom prípade postúpenie pohľadávky znamenalo obídenie zákona o bankách, keď sa postúpil živý,
ešte nesplatený úver na žalobcu a z neplatného postúpenia pohľadávky nesvedčí žalobcovi právo,
ktorého sa domáha v žalobe. Preto žaloba bola zamietnutá, o trovách konania strán bolo rozhodnuté
podľa § 255 ods. 1 CSP a rovnako súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania spotrebiteľskému

združeniu, ktoré vstúpilo do konania v zmysle § 93 OSP účinného do 30.6.2016, v procesnom postavení
vedľajšieho účastníka.3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žalobe
bolo vyhovené, resp. navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Uplatnil si náhradu vzniknutých trov konania. Žalobca zdôrazňuje, že peňažný záväzok žalovaných

vznikol už poskytnutím dohodnutej sumy peňažných prostriedkov v ich prospech. Dohoda zmluvných
strán o vrátení poskytnutých peňažných prostriedkov s úrokmi v pravidelných mesačných splátkach
nemá vplyv na výšku alebo existenciu záväzku dlžníka, týka sa výlučne spôsobu zaplatenie jeho
záväzku a závisí od vôle veriteľa. Žalobca nesúhlasí s posúdením súdu prvej inštancie v zmysle
tom, že pohľadávka zodpovedajúca peňažnému záväzku sa rozumie v prípade vracania poskytnutých

peňažných prostriedkov zo zmluvy o úvere v splátkach len tie mesačné splátky úveru, ktoré sa už stali
splatnými. Pohľadávka, ktorá zodpovedá záväzku - dlhu zo zmluvy o úvere, podľa žalobcu predstavuje
zostatok dlhu žalovaných, ktorý vznikol poskytnutím peňažných prostriedkov, teda takúto pohľadávku
tvorianielennezaplatenéasplatnésplátkyúveru,aleajnezaplatenéadoposiaľnesplatnésplátkyúveru.
Preto vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie
pohľadávky. Ak by zákonodarca v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách mienil upraviť oprávnenie banky

postúpiť na inú osobu len peňažný záväzok, ktorý už je splatný, potom by druhá veta tohto ustanovenia
bola v praxi neaplikovateľná a nadbytočná, nakoľko, ak by dlžník pred postúpením pohľadávky uhradil
banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátané príslušenstva, tak by už banka nemala
čo postupovať. Nakoľko § 89 ods. 1 zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a
klientom odchýlne od ustanovení zákona o bankách, pričom § 92 ods. 8 nevylučuje odchýlnu úpravu

vzájomnýchvzťahov,zmluvnéstranysivposudzovanomprípadedohodliotázkupostúpeniaodchýlneod
predmetného zákona, a to v čl. I bod 7 zmluvy, resp. v bode 18.14 všeobecných obchodných podmienok.
Preto splnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách nebolo potrebné, keďže zmluvné strany
sivzájomnéprávaapovinnostiupraviliodchylneodzneniatohtoustanovenia.Predpokladyust.§92ods.
8 zákona o bankách ďalej podľa žalobcu nemožno spájať s jeho aktívnou legitimáciou ako postupníka

pohľadávky. Norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku
klientovi banky, v tomto prípade žalovaným a administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou
bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 tohto zákona. Splnenie podmienok podľa tohto zákonného
ustanovenia tak nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky a s nedoručením výzvy nemôže
byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce

zo zákona o bankách, konkrétne zodpovednosť banky v zmysle § 50 ods. 1. § 92 ods. 8 zákona o
bankách, tak nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Žalobca tiež
nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie ohľadom trov konania priznaných občianskemu združeniu.
Združenie nebolo v súdenom prípade stranou sporu, a preto podľa § 255 ods. 1 CSP nemá nárok na
náhradu trov, nakoľko tento môže súd priznať len strane sporu, a to bez ohľadu na to, kedy združenie

vstúpilo do tohto konania.

4. Žalovaní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je neopodstatnené.

6.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny

právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

7. Len na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia je potrebné poukázať na to, že dňa

XX.X.XXXX uzatvoril právny predchodca žalobcu, a to Slovenská sporiteľňa a.s., so sídlom v Bratislave,
so žalovanými v 1. a 2. rade zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX a nepochybne išlo o
úver spotrebiteľský, ktorého úprava v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá v zákone č. 258/2001
Z.z. Tento právny predpis účinný v čase uzatvorenia zmluvy v § 2 písm. a/ definoval spotrebiteľský
úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo

forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Veriteľom podľa § 3 ods. 1 citovaného
zákona bola fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania
a spotrebiteľom podľa § 3 ods. 2 tohto právneho predpisu fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.8. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred prepravené a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym

predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o splátkovom úvere boli bez
akýchkoľvek pochybnosti všeobecné obchodné podmienky, ktoré žalovaní v 1. a 2. rade ovplyvniť
nemohli, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.

9. Pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku, vzhľadom na námietky žalovaných, bolo potrebné

zaoberať sa otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Vecnou legitimáciou sa rozumie
stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva ( povinnosti), ktoré je
predmetom konania.

10. V danom prípade zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2012 právny predchodca žalobcu
Slovenská sporiteľňa a.s. postúpila na žalobcu pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní. Postúpenie

pohľadávky vo všeobecnosti upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 524 a nasl. V prejednávanej
veci postupcom bola banka a preto pri rozhodovaní sa musela zohľadniť i špeciálna úprava postúpenia
pohľadávky obsiahnutá v zákone č. 483/2001 Z. z. o bankách.

11. Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve

banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred

postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;

banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

12. V tomto ustanovení zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách ako špeciálny právny predpis upravoval

osobitný postup pri postúpení pohľadávky inej osobe a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Zákonnými
podmienkami pre takéto postúpenie boli existencia písomnej výzvy k zaplateniu a dlžníkove omeškanie
so splnením trvajúce nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

13. Čo sa týka podmienky písomnej výzvy, pre jej splnenie bolo nevyhnutné, aby sa písomná výzva

dostala do dispozičnej sféry dlžníka. Nestačilo teda len písomnú výzvu vyhotoviť, ale ju aj odoslať a
doručiť dlžníkovi.

14. Žalobca v tomto konaní nepreukázal, aby písomná výzva jeho právneho predchodcu zo dňa
11.11.2009 (č. l. 67) bola žalovaným, čo i len odoslaná. Ak zo strany právneho predchodcu žalobcu

neboli splnené všetky podmienky vyžadované pre postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2007 Z.z. o bankách, k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu dôjsť nemohlo. Zmluva o
postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2012 je tak neplatná pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho
zákonníka) a súd prvej inštancie postupoval správne, ak žalobu z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej
legitimácie žalobcu zamietol.

15. Súd prvej inštancie napokon správne rozhodol aj o trovách konania strán sporu a o trovách konania
Združenia - pomoc a ochrana spotrebiteľa ,,POS“. Je potrebné zdôrazniť, že občianske združenie, ktoré
v konaní vystupovalo na strane žalovaných ako vedľajší účastník, má nárok na náhradu trov v závislosti
od výsledku konania o veci samej, ktoré pozostávajú z odmeny právneho zástupcu za poskytnutú

právnu pomoc. Občianske združenie, ako vedľajší účastník mal v konaní rovnaké práva a povinnosti
ako žalovaný, čo vyplývalo z ust. § 93 ods. 4 OSP v znení platnom do 30.6.2016, pričom tento právny
predpis v § 24 umožňoval účastníkom dať sa zastúpiť zástupcom, ktorého si zvolili. Takýmto zástupcom
nepochybne môže byť aj advokát. K odvolacej námietke žalobcu poukazujúceho na pôsobenie tohtozdruženia v tomto konaní odvolací súd uvádza, že táto námietka zo strany žalobcu už bola uplatnená a o
prípustnosti vedľajšieho účastníctva združenia v tomto konaní, súd prvej inštancie rozhodol uznesením
zo dňa 11.6.2015, č. k. 3C 98/2014-74 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove z 30.11.2015,

č. k. 15Co 356/2015-87.

16. Za situácie, že správne je rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania strán sporu a o trovách
konania vo vzťahu medzi žalobcom a uvádzaným združením, odvolací súd poukazujúc na všetky tieto
dôvody rozsudok potvrdil ako vecne správny, postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

17. O trovách konania strán sporu bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovaným v
tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).