Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. september 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 3C/98/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814204725
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8814204725.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: 1/ L. V., O.. XX.XX.XXXX,
V. U. Y. Č.. XXX, XXX XX U. Y., 2/ V. V., O.. XX.XX.XXXX, V. U. Y. Č.. XXX, XXX XX U. Y., zast.
JUDr. Jaroslava Oravcová, advokátka, AK so sídlom Dobrianskeho 1651, 093 01 Vranov nad Topľou, o
zaplatenie 4.385,36 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaným priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných 1/ a 2/, Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa
„POS“, priznáva proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi sumu 4.385,36 eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.06.2010 do
04.11.2012 vo výške 163,80 eur a úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 4.385,36 eur od
05.11.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012
medzi postupcom F. F., R..F.., a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným
1 a 2. Postupca a žalovaní v 1. a 2. rade uzatvorili dňa 10.04.2008 Zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorej
súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na
základe Zmluvy F. F.Ľ., R..F.., poskytla žalovaným v 1. a 2. rade peňažné prostriedky. Podmienky
čerpaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkysplácaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkyprineplnení

zmluvných povinností a Ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Pohľadávka žalobcu ku
dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 5.066,73 eur, ktorá pozostávala z istiny
4.226,52 eur, riadneho úroku 520,55 eur, úroku z omeškania 280,79 eur a ostatného príslušenstva 38,87
eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca F. F., R..F.., deklaruje, že výška a špecifikácia
pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu
dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Sumu 38,87 eur predstavujúcu ostatné príslušenstvo a
poplatky a sumu 280,79 eur predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.

Podľa Zmluvy postupca poskytol žalovaným úver vo výške 3.319,39 eur, ktorý mal byť splácaný v
mesačných splátkach vo výške 53,48 eur vždy k 20.dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatnil
splátky úveru splatné od 20.06.2010 do 20.03.2017 v počte 82 a celkovej výške 4.385,36 eur. Splátky
pôvodne splatné od 20.11.2012 do 20.03.2017 sa stali splatnými dňa 04.11.2012, kedy žalobca vyhlásilmimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšné splátky úveru si žalobca v tomto konaní neuplatnil. Žalobca si v
tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne. Pri splátkach, ktorých splatnosť mala vzniknúť

po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 04.11.2012 si žalobca uplatňuje úrok z omeškania od
toho dňa.

3. Vedľajší účastník na strane žalovaných namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v
tomto konaní.

4. Žalovaní a ich právny zástupca zhodne uviedli, že v prejednávanej veci žalobca žalobou uplatnenú
pohľadávku nenadobudol, a nie je teda na jej uplatňovanie v súdnom konaní vecne legitimovaný, a preto
žiadal žalobu zamietnuť.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou na čl. 1-2, Zmluva o splátkovom úvere zo dňa

10.04.2008 na čl. 4, Všeobecné obchodné podmienky na čl. 5-20, oznámenie o postúpení pohľadávky
zo dňa 16.10.2012 na čl. 21, Výzva k úhrade na čl. 22, Zmluva o postúpení pohľadávky na čl. 23-29,
príloha č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky na čl. 32-33, pokus o zmier na čl. 34-35, vyjadrenie
zástupcu žalobcu, pokiaľ sa týka oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka na čl. 51, obsah zápisnice
o pojednávaní zo dňa 05.08.2014 na čl. 53-54, odpoveď na výzvu - vyjadrenie zást. žalobcu zo dňa

22.10.2014 na čl. 55-66, ako aj prílohy na čl. 67-72, uznesenie Okresného súdu vo Vranove nad
Topľou, ktorým súd zamietol námietku o neprípustnosti vedľajšieho účastníka zo dňa 11.06.2015 na
čl. 74-75, uznesenie Krajského súdu v P. zo dňa 30.11.2015 na čl. 87, obsah zápisnice o pojednávaní
zo dňa 09.03.2016 na čl. 99-101, vyjadrenie zástupcu žalobcu zo dňa 11.04.2016 na čl. 120-123,
obsah zápisnice o pojednávaní zo dňa 18.04.2016 na čl. 125, vyjadrenie vedľajšieho účastníka spolu s

prílohami na čl. 138-141, vyjadrenie zást. žalobcu na čl. 142-145, obsah zápisnice o pojednávaní zo dňa
06.06.2016načl.145,obsahzápisniceopojednávanízodňa03.08.2016načl.167-169,vyjadreniezást.
žalobcu zo dňa 18.08.2016 na čl. 179 spolu aj s prílohami na čl. 173, obsah zápisnice o pojednávaní zo
dňa 12.10.2016 na čl. 175-176, vyjadrenie zást. žalobcu zo dňa 18.10.2016 na čl. 178 a zistil nasledovný
skutkový stav:

6. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.04.2008 je zrejmé, že jej predmetom
bolo poskytnutie peňažných prostriedkov (spotrebný úver - bezúčelový) zo strany postupcu žalovaným
v 1 a 2 rade v sume 3.319,39 eur (100.000,- Sk), ktoré sa žalovaní zaviazali vrátiť v pravidelných
mesačných splátkach po 53,48 eur (1.611,- Sk) v počte 107 splátok. Splatnosť prvej splátky istiny bola

dňa 20.05.2008 a konečná splatnosť úveru bola dňa 20.03.2017. Typ a výška úrokovej sadzby bola v
zmluve dohodnutá vo výške 12,35% ročne v deň uzatvorenia úverovej zmluvy, pričom išlo o úrokovú
sadzbu premenlivú. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 15,53%.

7. V zmysle článku II., body 4 a 5 zmluvy, všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v Úverovej

zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok, VOP, Obchodným zákonníkom
a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí. Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné
právne vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka.

8. Podľa článku 7, bod 7.2.4. Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“), banka poskytne
splátkový úver, t. j. peňažné prostriedky do výšky určenej v zmluve o úvere a po splnení podmienok
uvedených v zmluve o úvere, a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v prospech
účtu klienta uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere. Vrátenie poskytnutých peňažných
prostriedkov a úrokov sa uskutoční formou splátok klienta.

9. Ako vyplýva z článku 7, body 7.3.2., 7.3.3. VOP, pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej
súčasti a príslušenstva spláca klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných
podmienkach zmluvy o úvere. Splátka je uhradená v čas, ak je pripísaná na účet Banky najneskôr v deň
splatnosti splátky a Banka má možnosť s poukázanou sumou nakladať.

10. Podľa článku 7, bod 7.4.2. VOP, úver sa úročí denne odo dňa poskytnutia úveru (vrátane) do dňa
predchádzajúceho dňu splatenia úveru. Klient je povinný zaplatiť banke úroky z úveru v posledný deň
každého úrokového obdobia, t. j. časového obdobia dohodnutého v zmluve o úvere, resp. spôsobomv nej dohodnutým, počas ktorého sú Bankou účtované úroky, na konci ktorého sú úroky splatné a po
ktorom môže nasledovať ďalšie úrokové obdobie.

11. V zmysle článku 7, bod 7.6.1. VOP, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo
zmluvného dojednania zo strany klienta alebo ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky
istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo
zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, b) vypovedať zmluvu o

úvere, alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite, bez výpovednej lehoty, dňom
doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky
vrátane jej príslušenstva.

12. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.09.2012 medzi postupcom F. F., R..F.., a
žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným.

13. Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012 vyplýva, že istina do splatnosti
úveru predstavuje sumu 0,00 eur, istina po splatnosti úveru predstavuje sumu 4.226,52 eur, dátum
poslednej úhrady bol 20.07.2009, počet dní omeškania 1152 dní.

14. Listom zo dňa 09.05.2014 označeným ako Pokus o zmier, právny zástupca žalobcu vyzval
žalovaných, aby svoj dlh uhradil najneskôr do 12.05.2014. Dlh predstavoval sumu 6.062,37 eur. Podľa
rozpisupohľadávkypripadalonaneuhradenýúver4.717,07eur,nazákonný/zmluvnýúversuma875,64
eur, úrok z omeškania vo výške 275,42 eur, zmluvný úrok vo výške 5,37 eur, náklady klienta vo výške
38,87 eur, dlžníkom uznané náklady inkasného konania vo výške 150,00 eur.

15. Dňa 09.07.2014 bolo tunajšiemu súdu doručené Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka
do konania na stranu žalovaných. Zástupca vedľajšieho účastníka na pojednávaní dňa 05.08.2014
vzniesol námietku aktívnej legitimácie žalobcu na podanej žalobe, pretože nebolo preukázané, aby F. F.
adresovala písomnú výzvu žalovaným 1,2/ potom, čo boli 90 kalendárnych dní v omeškaní od splácania

splátok podľa ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Zároveň vyslovil názor, že postupca F. F., R..F..,
nebol oprávnený postúpiť pohľadávku žalovaných, tzv. živý úver, a preto žalobca nemá dostatočnú
aktívnulegitimáciunapodaniežaloby.Žalobcanemôževyhlasovaťmimoriadnusplatnosťúveru.Žalobca
nemá oprávnenie na poskytovanie úveru, a preto nemá ani oprávnenie na vyhlasovanie splatnosti úveru
žalovaných 1,2/. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru žalobcom zo dňa 16.10.2012 a následne

zo dňa 04.11.2012 považuje za právne neúčinné. Zároveň dal do pozornosti súdu právnu skutočnosť,
ktorá je uvedená v prílohe č. 1 v zmluve o postúpení pohľadávky. Zmluvy o postúpení pohľadávky č.
XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.9.2012 - aktíva konkrétne pod označením počet dní omeškania - 1152 dní.
Z uvedenej skutočnosti jasne vyplýva právna skutočnosť, že žalovaní ku dňu postúpenia pohľadávky
zo dňa 27.09.2011 boli 1152 dní v omeškaní. To predstavuje dobu 3 roky a 57 dní. Uvedenou právnou

skutočnosťou chcel právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane žalovaných poukázať na konanie
postupcu, ktorý po celú dobu omeškania žalovaných 1,2/ nepristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru, ale po dobu 3 rokov a 57 dní iba pripisoval splátky, poplatky a úroky. Takéto konanie smeruje k
akumulovaniu pohľadávky, rôzne poplatky a úroky, aj keď je zrejmé, že žalovaní 1,2/ poskytnutý úver
dlhodobo nesplácali. Takéto konanie postupcu nemožno považovať za konanie v súlade s dobrými

mravmi. Takisto poukázal na právnu skutočnosť, predmetom postúpenia medzi bankou a nebankovou
inštitúciou, v tomto prípade žalobcom, môžu byť len tie splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako
90 dní po lehote splatnosti, ako to vyplýva z ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Zároveň musí byť
splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve klienta na splnenie svojho peňažného záväzku, ktorý
bol nepretržite v omeškaní 90 dní. Toto si robí nárok na splátky na ktoré podľa zákona o bankách ust. §

92 ods. 8 nemá nárok. Je nevyhnutné, aby súd vyzval priamo postupcu, nech sa vyjadrí, kedy a akým
spôsobom došlo k ukončeniu zmluvy o úvere zo dňa 10.04.2008 so žalovanými 1,2/, poprípade, kedy
došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru zo strany postupcu s tým, aby predložil súdu dôkaz o
týchto skutočnostiach.

16. Právny zástupca žalobcu v podaní zo dňa 22.10.2014 uviedol okrem špecifikácie žalovanej sumy aj
to, že pôvodný veriteľ postúpil dňa 27.09.2012 na žalobcu pohľadávku v celkovej výške 5.066,73 eur,
ktorá pozostávala z istiny vo výške 4.226,52 eur, z riadneho úroku vo výške 520,55 eur, z poplatkov vo
výške 38,87 eur a z úroku z omeškania vo výške 280,79 eur. Sumu 38,87 eur predstavujúcu ostatnépríslušenstvo a poplatky a sumu 280,79 eur predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v tomto konaní
neuplatnil. Istina vo výške 4.226,52 eur pozostáva z neuhradeného úveru, z poplatkov a zo zmluvných
úrokov. Žalovaní dňa 10.04.2008 čerpali peňažné prostriedky v celkovej výške 3.319,39 eur. Žalovaní z

poskytnutého úveru uhradili sumu v celkovej výške 842,07 eur, z toho z úhrad žalovaných bola na istinu
započítaná suma vo výške 751,65 eur, na poplatky bola započítaná suma vo výške 89,59 eur a na úrok
z omeškania bola započítaná suma vo výške 0,83 eur. Podľa zmluvy postupca poskytol žalovaným úver
vo výške 3.319,39 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 53,48 eur vždy k 20.dňu
v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.06.2010 do 20.03.2017 v

počte 82 a celkovej výške 4.385,36 eur. Splátky pôvodne splatné od 20.11.2012 do 20.03.2017 sa stali
splatnými dňa 04.11.2012 kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšné splátky úveru si
žalobca v tomto konaní neuplatnil. Vzhľadom na všetky uvedené informácie má zástupca žalobcu za to,
že je možné postúpiť nezosplatnenú pohľadávku banky osobe, ktorá nie je bankou, a to bez súhlasu
žalovaného.

17. Výzvou zo dňa 11.11.2009, F. F. R..F.., ako veriteľ pohľadávky vzniknutej zo Zmluvy, oznámila
žalovanému, že splácanie predmetnej pohľadávky je v omeškaní ku dňu 31.10.2009 vo výške 213,32
eur s príslušenstvom. Dlžnú sumu bolo potrebné uhradiť najneskôr do 10 dní od doručenia výzvy.

18. Zástupca žalobcu v podaní zo dňa 28.01.2015 namietal neprípustnosť vedľajšieho účastníctva z

dôvodu nepreukázania súhlasu žalovaného. Uznesením, č. k.: 3C/98/2014 - 74 zo dňa 11.06.2015,
súd námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“,
zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca dôvodiac,
že v konaní absentuje súhlas hlavného účastníka so vstupom občianskeho združenia do konania.
Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a nepripustiť vstup do konania. Krajský súd v P., uznesením č. k.

15Co/356/2015 - 87 zo dňa 30.11.2015, potvrdil uznesenie súdu 1. inštancie.

19. Na pojednávaní dňa 09.03.2016 žalovaní 1,2 zhodne uviedli, že nedostali žiadne papiere, že ich
dávajú preč zo F. F.. Boli by radi, keby sa všetko zamietlo, lebo nemajú z čoho platiť. Nebránia sa však
tomu, aby vrátili sumu, ktorú snáď dlhujú, ale nie v takých čiastkach, ako žiada žalobca. Nedostali z

banky žiadne papiere, oni tam chodili, poistenie im zrušili, čo mali, totiž mali poistenú pôžičku uviedla
žalovaná 2/, a to v prípade, že by stratili zamestnanie. Nepodpisovali žiadne papiere. O tom, že ich dlh
niekto odkúpil, nevedeli. Takisto nevedeli, že majú splácať, resp. nosiť peniaze do banky. Nejaká osoba
im raz telefonicky volala a žalovaná 2/ mu povedala, že budú splácať, ako budú môcť s tým, aby im poslal
číslo účtu. Doteraz im nikto žiadne číslo účtu neposlal. Osoba, ktorá im volala, nevedela ju bližšie určiť

a špecifikovať, pretože to nevedela. Súhlasili s tým, čo uviedol vedľajší účastník. Žalovaný 1/ uviedol,
že v čase, keď bral úver zo F. F., pracoval. Rok aj 8 mesiacov splácal pravidelne tieto splátky. Keď bol
nezamestnaný, potom ešte nejaké splátky nosil do F. F., R..F... Majú dve deti, o ktoré sa musia postarať.
Žalovaná 2/ nepracuje, berie len opatrovateľský príspevok, stará sa o matku, ktorá má Alzheimerovu
chorobu. Právny zástupca žalobcu uviedol, že oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovaným 1/

a 2/ zaslané. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovaným preukázané, preukázali to podacím
hárkom. Doručenky ohľadom prevzatia nemal k dispozícii. Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalovaní tvrdili, že
im nebola doručená výzva na zaplatenie dlhu, zást. žalobcu poukázal na písomné podania, kde uvedená
výzva nie je potrebná. Zástupca vedľajšieho účastníka na strane žalovaných uviedol, že doposiaľ nie je
známe,čiF.F.,R..F..,vyhlásilasplatnosťúveru,ktorýposkytlažalovaným.Taktiežniejepreukázané,aby

nejaká výzva, list o postúpení pohľadávky F. F., R..F.. voči žalovaným, im bola doručená. Takisto žalobca
nepreukázaldoručenieoznámeniaopostúpenípohľadávkyžalovaným1/,2/.Nepostupovalvzmysleust.
§ 92 ods. 8 Zákona o bankách. F. F., R..F.., pred postúpením pohľadávky, nezosplatnila úver, nevyzvala
dlžníkov žalovaných k úhrade, vzhľadom na tieto skutočnosti, nebola oprávnená F. F., R..F.., postúpiť
pohľadávku. Pokiaľ tak postupovala, ide o neplatné postúpenie pohľadávky. Podľa názoru zástupcu

vedľajšieho účastníka, F. F., R..F.., predtým než postúpila pohľadávku, ktorú mala voči žalovaným, mala
týchto písomne vyzvať na zaplatenie dlhu. Najprv musí byť výzva proti dlžníkovi, a tak až možno postúpiť
pohľadávku. V danom prípade ide o neplatné postúpenie, a preto nemá aktívnu legitimáciu. Celý úver
je potrebné posúdiť podľa zákona o spotrebiteľovi, jednoznačne sa jedná o spotrebiteľský spor, preto
je potrebné aplikovať ust. § 52 - 54 Občianskeho zákonníka, podľa ust. § 4 Zákona o spotrebiteľských

úveroch, ktorý bol účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy. Uvedená úverová zmluva v danom prípade,
ktorú uzavreli žalovaní tieto náležitosti neobsahuje. Preto sa úver považuje v prípade žalovaných za
bezúročný a bez poplatkov. Taktiež zást. vedľajšieho účastníka vzniesol aj námietku premlčania splátok.
Ďalej namietal premlčanie jednotlivých splátok za obdobie od 21.06.2009 do 21.05.2011. V prípade, akbudú žalovaní zaviazaní zaplatiť dlh žalobcovi, tak požiadal o povolenie zaplatiť dlh na splátky po 20
eur mesačne.

20. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že sa požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

21. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

22. V zmysle § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

23. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako
spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá 10.04.2008, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka v

takom znení, že v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o
dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

24. Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy, a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa
ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo
viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavretí podľa § 52 až § 60 Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

25. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

26. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na
ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

27. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len
„Občiansky zákonník), dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti.

28. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

29. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka).

30. Podľa § 54 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.31. V zmysle § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo

v inej právnej forme.

32. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od firmy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

33. Ako vyplýva z § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ môže postúpiť pohľadávku, ale
ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje
sa podľa osobitného predpisu (Občiansky zákonník).

34. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

35. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

36. Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

37. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom (§39 Občianskeho zákonníka).

38. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

39.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

40. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

41. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou

prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

42. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.43. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že F. E. ako člen Európskej únie je povinná plniť
záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich

vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice
Rady 93/13/EHH z 5. Apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len
„smernica“).

44. V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna

konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

45. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial
SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C- 240/98 a C- 244/ 98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: „Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný

vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kedy bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť
proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu
byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie
nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť
sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku

prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak
národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

46. Zástupca žalobcu uviedol, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovaným
o postúpení pohľadávky, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie

postúpenej pohľadávky. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy
o postúpení pohľadávky, ani jej prípadnej neexistencie. Aktívnu legitimáciu preukázal oznámením
postupcu o postúpení pohľadávky. Žalobca zastáva názor, že v konaní bolo celkom nesporne
preukázané, že pred postúpením pohľadávky právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky,
ktoré mu ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB ukladá. Pre úplnosť však v súvislosti s platnosťou postúpenia

pohľadávky a ust. § 92 ods. 8 ZoB žalobca zastáva názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB nemožno
spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto
ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva
a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia
ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bol hlavným účelom

predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť
pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali
platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Žalobca zastáva názor, že aj prípadné porušenie
povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 ZoB nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti
zmluvyopostúpenípohľadávky,keďženormaobsiahnutáv§92ods.8ZoB,nezakladáobčianskoprávnu

povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade žalovanému, ale administratívnu zodpovednosť
postihnuteľnú O. V. F. podľa § 50 ods. 1 ZoB. V ďalšom žalobca upriamil pozornosť súdu na skutočnosť,
že v súlade s prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok bol žalovaný ku dňu postúpenia pohľadávky
v omeškaní po dobu 1152 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovaného so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Vzhľadom k dikcií ust. § 92 ods. 8 ZoB, s

poukazom na to, že omeškanie žalovaného trvalo nepochybne viac ako rok zastávam názor, že právny
predchodca žalobcu by konal v súlade ust. § 92 ods. 8 ZoB (a teda by neporušil bankové tajomstvo) aj
v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovaným nezasielal.47. Vedľajší účastník vo svojich písomných podaniach nespochybnil, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX
zo dňa 10.04.2008 je podľa § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „Obch. Z“)
tzv. absolútnym obchodom, avšak táto skutočnosť nevylučuje aplikáciu ustanovení § 52 až § 54

zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len „OZ“), ale práve naopak, uvedené ustanovenia právneho poriadku
OZ, ktoré upravujú doposiaľ oblasť spotrebiteľského práva majú prednosť pred ustanoveniami Obch.
Z. Na podporu ich tvrdenia poukázali na právny záver Krajského súdu P. sp. zn. 6Co/94/2013 zo
dňa 10.12.2013, z ktorého cit.: „Odvolací súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod a ani
dôvodnosťaplikácieObchodnéhozákonníka.Odvolacísúdlenpripomína,žeprednosťmajúlenosobitné

ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského
práva vrátene ustanovení §52 až §54 OZ. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne
pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa
považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (predtým
porovnaj §23a zákona č. 634/1992 Z. z., ktorý za spotrebiteľskú zmluvu označil explicitne aj zmluvu
podľa Obchodného zákonníka.“ Predmetnú zmluvu o úvere zo dňa 10.04.2008 považuje za formulárovú

zmluvu, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť ovplyvniť. Rovnako poukázal súdu na významnú právnu
skutočnosť, a to že žalobca si nárokuje v predmetnom konaní, tak ako to vyplýva zo žalobného návrhu
zo dňa 16.05.2014 aj premlčané splátky úveru. žalobca si uplatnil v predmetnom konaní splátky úveru
splatné za obdobie od 21.06.2010 do 21.10.2012. Žalobu podal žalobca na súde 02.06.2014, a teda s
poukazom na uvedené sú premlčané všetky splátky úveru splatné 3 roky spätne od podania žaloby, teda

od 21.06.2010 do 21.05.2011. Má za to, že žalobca v prejednávanej veci žalobou uplatnenú pohľadávku
nenadobudol, a teda nie je na jej uplatňovanie v súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný.

48.Naďalšompojednávanídňa03.08.2016zástupcažalobcuuviedol,ženesúhlasísvýškousplátky20,-
eur mesačne zaplatiť dlh. Poukázal na bod 19.16 Všeobecných obchodných podmienok, kde žalovaní

súhlasili s tým, že banka má možnosť kedykoľvek postúpiť pohľadávku, a to bez ohľadu na to, či je
splatná, alebo nie je splatná. Toto môže urobiť banka bez predchádzajúcej písomnej výzvy. To je na
podporu tej skutočnosti, že žalobca v tomto konaní má aktívnu legitimáciu. V ostatných veciach chcem
poukázať na všetky doteraz uvedené písomné a ústne prednesy zo strany žaloby. Žalovaný 1/ uviedol,
že musia zabezpečiť deti, pretože tie ešte chodia do školy, majú výdavky takého rozsah, že viac ako

20 eur nie sú schopní platiť. Podľa rozhodnutia Ú. zo dňa 19.04.2016 im bola odňatá pomoc v hmotnej
núdzi od 01.04.2016. To, že banka postúpila pohľadávku, resp. ich dlh žalobcovi je jedna vec, avšak
spolu s manželkou mali aj celú pôžičku poistenú, pre prípad straty zamestnania a platil splátkach, v
splátkach aj to poistenie. O skutočnosti, či a v akej poisťovni boli žalovaní poistení zástupca žalobcu
však nemá vedomosť.

49. Z písomného vyjadrenia zo dňa 18.08.2016 vyplýva, že žalobca je ochotný akceptovať splátky vo
výške 75 eur mesačne. V zmysle Dohody o zabezpečení úveru životným poistením uzavretú medzi
právnympredchodcomžalobcuažalovanýmdňa10.04.2008,vyplývazčl.II,žetátobolauzavretámedzi
poistiteľom - P. F. F. R..F.. a M. P.R., R..F.. na jednej strane a žalovaným na druhej strane. K poistnému

plneniu nedošlo, nakoľko poistenie zaniklo dňa 01.09.2009 pre nezaplatenie poistného.

50. Dňa 06.11.2012 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným 1/ ako dlžníkom uzatvorená
Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach (ďalej len „dohoda“). Z tejto dohody
mal súd za preukázané, že predmetná dohoda obsahuje uznanie záväzku (bod 2), formu splatenia

záväzku (bod 3.1), záverečné ustanovenia a rozhodcovská doložka (bod 5 dohody). V čl. 2 predmetnej
dohody označeného ako „uznanie záväzku“, dlžník uznáva, čo do právneho dôvodu a výšky záväzok
voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom, F. F. R..F.., č. zmluvy
XXXXXXXXX zo dňa 10.04.2008. Dlžná suma pozostávala z istiny vo výške 4.226,52 eur, z ostatného
príslušenstva podľa zmluvy 801,34 eur, z nákladov na inkasne konanie vo výške 188,87 eur a z úroku z

omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.226,52 eur za dobu od 27.09.2012 do dňa splatnosti poslednej
splátky. V poslednej vete tohto bodu sa uvádza, že dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a
jeho následkoch. Podľa čl. 3 dohody označeného ako „Forma splatenia záväzku“, bod 3.1, žalovaný sa
zaviazal splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v mesačných splátkach vo výške 30 eur k 25.dňu v mesiaci
s dátumom prvej splátky vo výške 25.11.2012 a dátum poslednej splátky je 25.04.2013.

51. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.52. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k
uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia

tejto lehoty ( § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ).

53. Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä
musí byť určitá a zrozumiteľná. V prípade ak takouto dohodou povinný uznáva premlčaný dlh, takéto
uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý

dlh uznal, vedel o jeho premlčaní, ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre
omyl právny, nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Dlžník sa i tu môže brániť námietkou, že dlh
nevznikol, alebo že v čase uznania neexistoval.

54.Vprípade,ženavrhovateľuplatňujeprávopopoužitínekalejobchodnejpraktiky,súdmôžeodmietnuť
poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej

praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

55. Zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uznaní a splácaní
záväzku zo dňa 06.11.2012, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné
znaky tohto zákonného inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivostí na strane dodávateľa, ako aj

potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa.

56. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských
zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú

vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho
ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré
typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody.

57. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľa sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s odpadom na všetky spotrebiteľské zmluvy,
a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

58. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej
úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo
(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti
občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.
Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej

strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.

59. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 27.09.2012 medzi postupcom F. F., R..F.., a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku

voči žalovaným. Postupca a žalovaní 1/ a 2/ uzatvorili dňa 10.04.2008 zmluvu o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení
ich dodatkov. Na základe zmluvy, F. F., R..F.., poskytla žalovaným 1/ a 2/ peňažné prostriedky.
Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky
prineplnenízmluvnýchpovinnostíaďalšienáležitostiupravenévZmluveavoVšeobecnýchobchodných

podmienkach. Pohľadávka ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 5.066,73
eur, ktorá pozostávala z istiny 4.226,52 eur, riadneho úroku vo výške 520,55 eur, úroku z omeškania vo
výške280,79euraostatnéhopríslušenstvavovýške38,87eurvsúladesprílohoukZmluveopostúpení,
kde postupca F. F., R..F.., deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je
generovaná bankovým systémom a predstavovala aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky.

Sumu 38,87 eur predstavujúcu ostatné príslušenstvo a poplatky a sumu 280,79 eur predstavujúcu úrok
z omeškania si žalobca v tomto konaní neuplatnil. Podľa Zmluvy poskytla F. F., R..F.., žalovaným úver
vo výške 3.319,39 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 53,48 eur vždy k 20.dňu
v kalendárnom miesiaci.60. Súd sa stotožnil s názorom právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, že žalobca nie je subjektom,
ktorý predmetný úver poskytol, postúpenie pohľadávky bankou na žalobcu sa musí okrem § 524 a

nasl. Občianskeho zákonníka, riadiť aj §92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“), podľa ktorého
„ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku

zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta“. Z gramatického a logického výkladu
tohto ustanovenia jasne vyplýva, že banka je oprávnená písomnou zmluvou postúpiť zodpovedajúcu
časť pohľadávky jej klienta, ktorý je s platením v omeškaní nepretržite viac ako 90 kalendárnych dní
alebo ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči
banke presiahol dobu jeden rok. Zámer zákonodarcu umožniť postúpiť len pohľadávku, ktorej splatnosť

už nastala, je obsiahnutý v Dôvodovej správe k zákonu o bankách, kde sa v osobitnej časti k § 91
uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej
nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou“.

61. Ukončením úverového vzťahu formou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti sa všetky splátky, ktorých

splatnosť ešte nenastala, práve týmto úkonom stávajú splatnými a až v tom momente môže banka platne
postúpiť celú svoju pohľadávku na subjekt, ktorý bankou nie je. Inak povedané, banka nemôže postúpiť
„nebanke“ tzv. „živý úver“, len z pohľadávky z „ukončeného úveru“ a zo „živého úveru“ môže postúpiť len
splatné splátky, ako sa uvádza vyššie. Ustanovenie § 3 ods. 2 zákona o bankách jasne hovorí, že „bez
bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania

alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na
základe verejnej výzvy, ak osobitný predpis neustanovuje inak“.

62. V zmysle § 9 ods. 1 zákona o bankách, bankové povolenie sa udeľuje na dobu neurčitú a nie je
prevoditeľné na inú osobu ani neprechádza na právneho nástupcu.

63. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o bankách, banka je právnická osoba so sídlom na území
Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá poskytuje úvery a ktorá má na výkon
činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje. Podľa
§ 7 ods. 1 zákona o bankách, o udelení bankového povolenia rozhoduje O. V. F.. O udelení bankového

povolenia pre banky podľa osobitného predpisu a o udelení bankového povolenia na vykonávanie
hypotekárnych obchodov rozhoduje O. V. F. po prerokovaní s Ministerstvom financií SR. Žiadosť o
udelenie bankového povolenia sa predkladá O. V. F.. Žiadosť o udelenie bankového povolenia sa
predkladá O. E. F..

64. V zmysle § 20 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmenne a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, O.
V. F. vedie register veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery. Do registra veriteľov O. zapíše veriteľa
na základe jeho návrhu na zápis do registra veriteľov po splnení podmienok podľa tohto zákona, ak
odsek 8 neustanovuje inak.

65. Podľa § 20 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je oprávnený začať vykonávať činnosť,
ktorá spočíva v poskytovaní spotrebiteľských úverov odo dňa zápisu do registra veriteľov. Podľa názoru
súdu odporuje zákonu, pokiaľ banka, ktorá poskytla úver, tento postúpi na subjekt, ktorý nie je bankou
ani poskytovateľom úverov napriek tomu, že ešte nenastala splatnosť pohľadávky. Subjekt, ktorý nesmie

poskytovať úvery ich predsa nemôže vo vlastnej réžii ani spravovať. Môže si ho vo vlastnom mene
vymáhať, ale to predpokladá dovŕšenie splatnosti pohľadávky.

66. Podľa § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a

povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu
vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.67. Napriek tomu, že v prípade žalobcu ide o nadnárodnú inkasnú spoločnosť, jej aktivity nepodliehajú
povoleniam O., preto je na mieste obava o zhoršení zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. Na základe
vyššieuvedenýchskutočnostíjemožnévyvodiťjednoznačnýzáver,žežalobcanedisponujedostatočnou

aktívnou vecnou legitimáciou v predmetnom konaní, nakoľko zmluva o postúpení pohľadávky je
neplatná, keďže na žalobcu nemohla byť zo strany postupcu postúpená pohľadávka pozostávajúca
z čiastkových nárokov, ktorých splatnosť ešte nenastala, keďže žalobca nie je držiteľom bankového
povolenianaposkytovaniebankovýchúverov,tedaaninaichsprávu,ktorájesúčasťoubankovejčinnosti
poskytovania úverov, na ktorú je podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách, potrebné bankové povolenie

a zároveň neboli naplnené ani vyššie uvedené zákonné predpoklady § 92 ods. 8 zákona o bankách,
postupca môže postúpiť pohľadávku iba po predchádzajúcej písomnej výzve dlžníka, čo zo strany
žalobcu preukázané nebolo, preto nie je známy obsah takejto výzvy, a ak takáto výzva absentuje, taktiež
ide o neplatné postúpenie pohľadávky. V tomto smere je potrebné poukázať na rozsudok Krajského súdu
v P. č. k. 4Co/145/2014-341zo dňa 11.3.2015, rozsudok Krajského súdu v P. č. k. 19Co/177/2014-103
zo dňa 24.2.2015 a uznesenie Krajského súdu v V. č. k. 6Co/203/2015-394 zo dňa 19.5.2015.

68. Súd má za to, že v danom prípade postúpenie pohľadávky znamenalo obídenie zákona o bankách,
keď sa postúpil živý, ešte nesplatený úver, na žalobcu z neplatného postúpenia pohľadávky preto
nesvedčí žalobcovi právo, ktorého sa domáha v žalobe.

69. Z vykonaného dokazovania mal preto súd za preukázané, že žalobca nie je v danej veci aktívne
vecne legitimovaný na podanie takejto žaloby. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je vždy
dôvodom pre zamietnutie žaloby. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

70. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

71. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

72. Ako vyplýva z § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

73. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

74.Keďžežalovaníbolivkonanívplnomrozsahuúspešní,súdimprivyhlásenírozsudkupriznalnáhradu

trov konania v rozsahu 100 %.

75. Čo sa týka vedľajšieho účastníka konania, ktorý vystupoval na strane žalovaných, jeho nárok na
náhradu trov konania sa odvíja od úspechu, resp. neúspechu účastníka, na strane ktorého v konaní
vystupuje. V súvislosti s účinnosťou nového civilného procesného kódexu, zák. č.160/2015 Z. z. (ďalej

len „Csp“), počnúc dňom 01.07.2016, Inštitút Intervenienta podľa § 81 a nasl. Csp, zodpovedá pôvodnej
právnej úprave inštitútu vedľajšieho účastníka podľa § 93 a nasl. O.s.p.. Spotrebiteľské združenia
vystupujú v zmysle § 93 O.s.p., účinného do 30.06.2016, v procesnom postavení vedľajšieho účastníka.
Počnúc dňom 01.07.2016, spotrebiteľské združenia vystupujú v prebiehajúcich súdnych konaniach, v
súlade s § 81 Csp naďalej, už pod novým procesným označením, intervenient.

76. Nakoľko žalovaní boli v konaní úspešní na 100% a úspech intervenienta sa odvíja od ich úspechu,
vznikol Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ nárok na priznanie náhrady trov konania v
rozsahu 100%.

77. Keďže žalobcom podaná žaloba nebola dôvodná, žalovaní a intervenient boli voči žalobcovi úspešní
v celom rozsahu, a preto im bol priznaný nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi
v rozsahu 100%.78. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.