Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. december 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/15/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415200351
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6415200351.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a

sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobkyne: J. G., nar. XX. XX.
XXXX, bytom J. X. X/X, I. Z. O., zastúpená AK JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29,
Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, o zaplatenie 2 801,09 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 07. 07. 2015 č. k. 9C/13/2015 - 56, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Odvolanímnapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieuložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobkyni
sumu 2 801,09,- Eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 16. 01. 2015 do
zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku súd návrh žalobkyne
zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania na účet právneho
zástupcu žalobkyne vo výške 708,01 Eur v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Súd
prvej inštancie rozhodoval o návrhu žalobkyne, ktorým si uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenie vo výške 2 801,09 Eur spolu s 8,05 % úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 16. 01.

2015 až do zaplatenia s odôvodnením, že zmluva o úvere, ktorú uzatvorili strany sporu, neobsahovala
zákonné náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, a preto je úver bezpoplatkový a bezúročný. Žalovanej istiny sa domáhala z titulu
bezdôvodného obohatenia z plnenia, ktoré poskytla ako dlžníčka v prospech žalovaného, ako veriteľa,
nad rámec istiny úveru. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
v zmluve uzavretej medzi stranami sporu absentujú (okrem všeobecných náležitostí) náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere tak, ako ich vyžadoval zákon č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia

zmluvy, a preto je nutné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z predloženého prehľadu splátok
plnenia titulom úhrady úveru mal súd preukázané pravdivé tvrdenia žalobkyne o tom, že okrem úhrady
istiny úveru nad rámec poskytla i plnenie vo výške 2 801,09 Eur z titulu splátok za čas od 19. 01. 2012 do
splatnosti poslednej splátky 18. 08. 2014. K vznesenej námietke res iudicata zo strany žalovaného súd
poukázalnaskutočnosť,žerozhodcovskýsúdvovecivydalrozsudoknazákladerozhodcovskejdoložky,
ktorá bola obsahovo súčasťou všeobecných zmluvných podmienok k zmluve o poskytnutí úveru. Takto
dojednaná rozhodcovská doložka nie je individuálne vyjednanou zmluvnou podmienkou, predstavuje

neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je ex lege neplatnou, a preto i rozhodnutie rozhodcovského súdu
má nulitný právny charakter. Žalobkyňa preukázala tvrdenia o poskytnutí plnenia vo výške 2 801,09
Eur v prospech žalovaného bez právneho dôvodu, preto návrhu v časti istiny vyhovel s poukazom na
ustanovenie § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k príslušenstvu súd priznal úrok zomeškania aplikujúc ustanovenie § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995
Z. z. a priznal úrok z omeškania v čase omeškania zvýšený o 5 percentuálnych bodov ako bola základná
úroková sadzba ECB, a preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vo výške 5.,05 %

odo dňa 16. 01. 2015 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti, čo sa týka príslušenstva, keď žalobkyňa sa
domáhala úroku z omeškania vo výške 8,05 %, žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol. O trovách
konania rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 3 O. s. p., a keďže žalobkyňa bola neúspešná
len v nepatrnej časti týkajúceho príslušenstva žalovanej istiny, priznal žalobkyni nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu titulom trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej pomoci, pričom za

účasť na meritórnom pojednávaní dňa 26. 03. 2015 len vo výške 1/4 hodnoty úkonu, inak úkony právnej
pomoci po 111,21 Eur vrátane režijných paušálov po 8,39 Eur, náhradu hotových výdavkov za stratu
času za cestu vykonanú na pojednávanie dňa 26. 03. 2015 a dňa 04. 06. 2015 z Košíc do Žiaru nad
Hronom a späť, náhradu cestovného, avšak len vo výške 50 % z dôvodu účasti na inom pojednávaní
pred Okresným súdom Žiar nad Hronom, celkovo náhradu trov konania vo výške 708,01 Eur.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal odvolanie
žalovaný, namietal, že je sporné, či v súvislosti s predmetnou zmluvou o úvere možno prisúdiť žalobkyni
právny status spotrebiteľa a či sú súdom citované ustanovenia týkajúce sa ochrany vôbec aplikovateľné.
Je toho názoru, že zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle
zákona č. 258/2001 Z. z. Má za to, že sa jedná o zmluvu o úvere v zmysle § 497 Obchodného

zákonníka. Výška úrokov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere uzavretej podľa Obchodného
zákonníka. Namietal, že v čase uzavretia zmluvy neexistoval a nebol účinný žiaden všeobecne záväzný
právny predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie
peňažných prostriedkov. Dôkazné bremeno v otázke primeranosti odplaty znáša žalobca a nie žalovaný.
Pokiaľ sa žalobkyňa dovoláva údajov bánk, koná tak v priamom rozpore s ustanovením § 53 ods.

6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je ako merítko považovaná odplata obvykle požadovaná
na finančnom trhu. Namietal nepreskúmateľnosť napádaného rozsudku, argumentáciu súdu, ktorý
rozhodoval o neprijateľnosti zmluvných podmienok, považuje za nepostačujúcu. Rozhodnutie o určení
neprijateľných zmluvných podmienok predstavuje rozhodnutie so závažnými účinkami. Z odôvodnenia
rozsudku nie je vôbec zrejmé, prečo súd rozhodol o neprijateľnosti zmluvných podmienok, z čoho vyvodil

neplatnosť celej zmluvy, nakoľko súd svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, nie je možné, aby
žalovaný zaujal k týmto záverom svoje stanovisko. Namietal, že spor medzi žalobkyňou a žalovaným zo
zmluvy o úvere je právoplatne rozsúdený, a to rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 26. 05.
2009, ktorý sa z hľadiska prisúdenia plnenia zaoberal zmluvou o úvere. Rozhodcovský rozsudok prisúdil
žalovanému právo na plnenie v súvislosti so zmluvou o úvere, a teda tým posúdil zmluvu o úvere ako

platnú, pričom sa ňou v odôvodnení aj podrobne zaoberal (a to aj z pohľadu spotrebiteľského práva).
Prejednaniu žaloby žalobkyne bráni prekážka právoplatne rozsúdenej veci v zmysle § 159 ods. 3 O. s.
p. Nie je rozhodujúce, že tie isté osoby (účastníci konania) majú v rôznych konaniach rôzne procesné
postavenie. Právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie vytvára z hľadiska identity predmetu konania
prekážku veci rozsúdenej pre konanie o žalobe na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je,

vychádzajúce z rovnakého skutkového základu. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 7Cbo/43/2010, ktorý právny charakter rozhodcovskému rozsudku ako res iudicata priznal a konanie
vo veci zastavil. Krajský súd v Prešove iným uznesením, sp. zn. 1Co/79/2011 rozhodnutie súdu prvého
stupňa zrušil z dôvodu absolútnej ignorácie skúmania podmienky konania v podobe absencie prekážky
právoplatne rozsúdenej veci. Ďalej poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Mcdo 11/2010, R 46/2012,

6Cdo 143/2011, 3Cdo 122/2011, pričom uviedol, že najvyšší súd potvrdil povahu rozhodcovského
rozsudku ako res iudicata, keď uviedol, že: „vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má
rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok,
že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu.
V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup

v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu v rozhodcovskom konaní.
Konkrétne to teda znamená, že rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako,
ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Vyplýva to z § 159 ods. 2 O. s. p., v zmysle ktorého výrok
právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. To isté platí aj v prípade, ak
ide o rozsudok rozhodcovského orgánu.“. Ďalej poukázal na rozhodnutie ESD č. C-2/08, podľa ktorého

právo Spoločenstva neprikazuje vnútroštátnemu súdu, aby neuplatnil vnútroštátne procesné normy,
na základe ktorých získava rozhodnutie právoplatnosť, aj keby to umožnilo napraviť porušenie práva
Spoločenstva predmetným rozhodnutím. Namietal priznanú povinnosť nahradiť trovy konania. Má za to,
že trovy právneho zastúpenia v časti náhrada za stratu času by nemali byť súdom priznané z dôvodu, žeje možné ich priznať po uplatnení v prípade, ak by sa na pojednávaní osobne zúčastnil právny zástupca
a nie jeho koncipient. Tieto náklady považuje za nie účelne vynaložené v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla k odvolacej námietke, že napadnuté rozhodnutie
je nepreskúmateľné. Súd správne posúdil charakter zmluvy o úvere, ako zmluvy spotrebiteľskej,
s poukazom na to, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Poukázala na to, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy o

úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti a žalobkyňa pri uzatváraní
zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej a ani inej podnikateľskej činnosti nekonala, zmluva z
uvedeného dôvodu je jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú je potrebné nevyhnutne aplikovať
ustanovenia Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Napadnuté rozhodnutie je dostatočne odôvodnené, nebráni účastníkovi účinne sa brániť
pred súdom. Zmluva o úvere mala obsahovať výšku RPMN, ktorú Zákon o spotrebiteľských úveroch

predpokladá ako obligatórnu náležitosť zmluvy o úvere a jej absenciu sankcionuje bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou úverovej zmluvy. Je bežnou praxou žalovaného neuvádzať obligatórne náležitosti
úverovej zmluvy vyžadované zákonom, ktorej účelom je vyhnúť sa aplikácii ustanovení Občianskeho
zákonníka, ako aj Zákona o spotrebiteľských úveroch. Rozhodcovská doložka v znení, ako je
formulovaná vo všeobecných obchodných podmienkach poskytnutia úveru, predstavuje neprijateľnú

zmluvnú podmienku, čo spôsobuje, že rozhodcovský rozsudok vydaný na jej základe je ničotný akt -
paakt. Okrem iného poukázala na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 27/2011 so záverom, že iba platná
rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva zakladá oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať
a rozhodnúť spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Pri posudzovaní otázky, či v občianskom súdnom
konaní predložený rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky

ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní), môže súd
pristúpiť k riešeniu otázky platnosti rozhodcovskej doložky alebo zmluvy nielen v exekučnom konaní, ale
aj v iných konaniach, napr. pri riešení otázky, či vydaný rozhodcovský rozsudok zakladá pre občianske
súdne konanie prekážku res iudicata. Uvedené je potvrdené početnou judikatúrou vyšších súdov,
poukázal napr. na uznesenie NS SR sp. zn. 4 Mcdo/6/2012, 6Mcdo/9/2012, 6Mcdo/14/2012, 6Cdo

31/2013, 6ECdo 199/2013. Ďalej poukázal na uznesenie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 25/2014-11,
keď ústavný súd sa zaoberal aj otázkou prekážky rozsúdenej veci a stotožnil sa s argumentáciou
krajského súdu, ktorý uvádza: „Žalovanému treba uznať aj tvrdenie, že právoplatný rozhodcovský
rozsudok na plnenie predstavuje prekážku rozsúdenej veci v konaní o určenie. Nie však rozsudok
založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke (porov. „Nulitný rozhodcovský rozsudok nezakladá

prekážku právoplatne rozhodnutej veci“, uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 31. mája 2012,
č. k. 10CoE/308/2011-39).“. Má za to, že v tomto prípade nejde o prekážku res iudicata, nakoľko
rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Navrhla, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil, žalobkyňa si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380
CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok
okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

5. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,

ak by boli v neprospech strany.

6. Krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť
nový procesný predpis, a to Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý sa v zmysle
vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení použije aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 379 a § 380 CSP je odvolací súd viazaný rozsahom
odvolania a odvolacími dôvodmi. S prihliadnutím na rozsah odvolania a odvolacie dôvody uvedené v
odvolaní žalovaného odvolací súd konštatuje, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným

v napadnutom rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje,
pričom odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci
odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred okresným súdom, ktoré by sa týkali procesných
podmienok; čo sa týka preskúmania veci samej, odvolací súd dospel k názoru, že okresný súd z hľadiska
posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobkyne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom,
rozsudok okresného súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené

na chybnom hodnotení dôkazov. Odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd vykonal hodnotenie
dôkazov v súlade s ustanovením § 132 O. s. p. (platného a účinného v čase rozhodovania okresného
súdu),okresnýsúdzhľadiskaposúdeniaopodstatnenostižaloby,ktorousažalobkyňadomáhalavydania
bezdôvodnéhoobohateniaodžalovaného,dospelksprávnymskutkovýmaprávnymzáverom.Námietky
žalovaného uvedené v odvolaní smerujúce k nesprávnemu posúdeniu postavenia žalobkyne, ako

spotrebiteľky,avyhodnoteniuzmluvyoúvere,akospotrebiteľskejzmluvysúdomprvejinštancie,odvolací
súd nepovažuje za prijateľné, pričom s námietkami, ktoré žalovaný uviedol v odvolaní, sa okresný
súd náležite vysporiadal, čo vyplýva aj z odôvodnenia jeho rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia
súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd žalobkyňou uplatnený nárok posudzoval a priznal z titulu
bezdôvodného obohatenia, ktoré má svoj pôvod v zmluve o úvere, u ktorej aj podľa názoru odvolacieho

súdu niet pochýb, že je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú sa vzťahuje režim spotrebiteľského práva.
Je nepochybné, že pri uzatváraní zmluvy žalovaný vystupoval v pozícii podnikateľského subjektu a
žalobkyňa v pozícii spotrebiteľa. V danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné
aplikovať príslušné ustanovenia zákona č. 25//2001 Z. z. tak, ako to správne vykonal súd prvej inštancie.
Okresný súd správne aplikoval ustanovenie § 52 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, ako aj § 2 písm.

a/, § 4 ods. 1, 2 a 3 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a keďže zmluva neobsahovala
ročnú úrokovú sadzbu v zmysle § 4 ods. 2 písm. h/ zákona č. 258/2001 Z. z. a ani RPMN v zmysle §
4 ods. 2 písm. j/ citovaného zákona, správne okresný súd ustálil, že v zmysle § 4 ods. 3 sa poskytnutý
úver považuje za bezúročný a bezpoplatkový. Na základe vykonaného dokazovania teda súd prvej
inštancie dospel k správnemu záveru, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi je spotrebiteľským vzťahom.

Odvolací súd poukazuje na to, že spotrebiteľský vzťah sa vždy riadi ustanoveniami Občianskeho
zákonníka a nemôže sa riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka, ako to potvrdzuje aj prijatá
novela Občianskeho zákonníka v zmysle Zákona č. 102/2004 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
a doplnení iných zákonov zo dňa 25. 03. 2004, ktorá odstránila nejednotnosť v rozhodovaní súdov
v tom, že jednoznačne stanovila, že na všetky právny vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Nakoľko zákon č. 102/2004 Z. z. neobsahuje prechodné ustanovenia, znamená
to, že od jej účinnosti, t. j. od 01. 04. 2015 sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto
dňom. K odvolacej námietke existencie res iudicata s poukazom na to, že vo vzťahu k nároku zo
zmluvy uzatvorenej stranami sporu už právoplatne rozhodol rozhodcovský súd, ktorú námietku uplatnil

žalovaný aj v konaní pred súdom prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že aj v tomto smere súd
prvej inštancie sa vznesenou námietkou res iudicata náležite vyporiadal, keď rozhodcovská doložka
bola obsahovou súčasťou všeobecných zmluvných podmienok k zmluve o poskytnutí úveru a nebola
individuálne vyjednanou zmluvnou podmienkou, a teda predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku,
ktorá je zo zákona neplatnou zmluvnou podmienkou a z toho vyvodil, že rozhodnutie rozhodcovského

súdu má nulitný právny charakter. Odvolací súd k odvolacej námietke žalovaného v odvolaní uvádza,
že neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto ním vydaný
rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej pre občianskoprávne
konanie (viď uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 27/2011). Najvyšší súd SR v tomto konaní dospel k
názoru,žeajrozhodcovskýrozsudokukladajúcipovinnosťniečoplniťpodľaspotrebiteľskejzmluvymôže

predstavovať prekážku veci rozsúdenej pre občianske súdne konanie, v ktorom sa žalobca domáha
určenia, že spotrebiteľská zmluva je neplatná. Tento právny záver je ale opodstatnený len vtedy, ak bol
rozhodcovský rozsudok vydaný na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej
doložky - iba platná rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva totiž zakladá oprávnenierozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Poukázal na
to, že najvyšší súd už v judikáte R 46/2012 konštatoval, že oprávnenie (exekučného) súdu skúmať, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej doložky, nevedie k posudzovaniu

vecnejsprávnostirozsudkurozhodcovskéhosúdu,súvisívšakspotrebouvyriešiťotázku,čiaaképrávne
účinkymávydanýrozhodcovskýrozsudok.Priposudzovaní,čivobčianskomsúdnomkonanípredložený
rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný
rozsudok súdu (viď § 35 zákona č. 247/2002 Z. z.), môže súd pristúpiť k riešeniu otázky platnosti
rozhodcovskej doložky alebo zmluvy nielen v exekučnom konaní (napr. v súvislosti s posudzovaním, či

rozhodcovský rozsudok je alebo nie je vykonateľný exekučný titul), ale aj v iných konaniach (napr. pri
riešení otázky, či vydaný rozhodcovský rozsudok zakladá pre občianske súdne konanie prekážku res
iudicata). Ak je rozhodcovská doložka (zmluva) absolútne neplatná, treba mať na zreteli, že jej absolútna
neplatnosť nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona, v dôsledku čoho sa na takúto doložku (zmluvu) hľadí
tak, ako keby nikdy nebola urobená. Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť (každého) právneho
úkonu, musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu. V danom prípade bola súčasťou zmluvného

dojednania účastníkov konania rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej všetky spory budú riešené pred
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. K právnemu posúdeniu rozhodcovskej doložky
s takýmto (a obdobným) obsahom už najvyšší súd zaujal závery v množstve svojich rozhodnutí, v
ktorých konštatoval, že takáto rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka,

ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach, lebo
od spotrebiteľa fakticky vyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu (viď rozhodnutia
najvyššieho súdu, napr. sp. zn. 1ECdo 12/2014, 2ECdo 147/2013, 3Cdo 13/2013, 4ECdo 92/2014,
5Cdo 44/2013, 6ECdo 184/2013). Neplatná rozhodcovská doložka nemohla ani v danom prípade
založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok nemohol - z pohľadu

preskúmavanej veci - založiť prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Dovolací súd uzatvoril, že žalovaná
neopodstatnene namieta, že v konaní pred súdmi nižších stupňov došlo k procesnej vade uvedenej
v ustanovení § 237 písm. d/ O. s. p. Dovolanie žalovanej z týchto dôvodov najvyšší súd zamietol.
Odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že v súdenej veci rozhodcovská
doložka nebola individuálne dojednaná, rozhodcovskú doložku obsahujú iba všeobecné obchodné

podmienky,čovyplývazobsahusamotnéhorozhodcovskéhorozsudku;tedasúdprvejinštanciesprávne
posúdil, že takáto rozhodcovská doložka nie je individuálne vyjednanou, predstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku, čo zakladá jej neplatnosť, pričom aj s prihliadnutím na hore uvedenú judikatúru
najvyššiehosúdu,naktorúpoukazujeodvolacísúd,tátoneplatnározhodcovskádoložkanemohlazaložiť
právomoc rozhodcovského súdu, preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku

veci právoplatne rozhodnutej pre občianske súdne konanie. Z týchto dôvodov odvolací súd námietku
žalovaného o existencii prekážky res iudicata v predmetnom súdnom konaní nepovažuje za dôvodnú.
Rovnako súd nepovažuje za dôvodnú námietku žalovaného vo vzťahu k trovám konania. Z obsahu spisu
vyplýva, že súd priznal náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia v rozsahu vykonaných
úkonov správne vrátane účasti na pojednávaní, pričom je bez právneho významu, či sa na pojednávaní

zúčastní advokát, alebo jeho advokátsky koncipient, ktorého advokát splnomocní na zastupovanie v
konaní. Súd správne priznal aj náhradu trov konania titulom cestovného a náhrady za stratu času.
Rozhodne nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou žalovaného, že tieto trovy konania nemožno
považovať za účelné s prihliadnutím na vzdialenosť sídla právneho zástupcu od sídla konajúceho súdu;
pokiaľ žalobkyňa splnomocnila na zastupovanie v konaní advokáta JUDr. Rybára, ktorý má sídlo v

Košiciach, nemožno len na základe tejto okolnosti mať za to, že trovy konania vzniknuté zastupovaním
žalobkyne týmto právnym zástupcom možno považovať za trovy neúčelné. Rozhodnutie súdu aj v časti
náhrady trov konania je vecne správne, pričom súd správne aplikoval ustanovenie § 142 ods. 3 O. s.
p., a keďže žalobkyňa bola neúspešnou účastníčkou konania len v nepatrnej časti, a to len čiastočne v
časti príslušenstva, správne súd priznal náhradu trov konania žalobkyni v plnom rozsahu, pričom trovy

konania, ktoré žalobkyni súd prvej inštancie priznal, boli trovami potrebnými na účelné uplatňovanie jej
práva v konaní pred súdom.

10. Z dôvodu vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie s prihliadnutím k rozsahu odvolania, keď
žalovaný napádal odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, odvolací súd rozsudok

odvolacieho súdu v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s
ustansovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa v odvolacom konaní bola v plnom rozsahuúspešnou stranou sporu, preto odvolací súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s ustanovením § 262
ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným

uznesením.

12. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).