Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. november 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/353/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416205960
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6416205960.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov

senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Ivice Hanúskovej, v právnej veci žalobcu: X. X., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom X. J. č. XXX, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár s.r.o., so sídlom v
Košiciach, Kuzmányho 29, IČO: 47234466, konajúca prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Petra
Rybára, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598,
o žalobe na zaplatenie sumy 634,64 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Žiar nad Hronom č.k. 5C/136/2016-77 zo dňa 30. 11. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5C/136/2016-77 zo dňa 30. 11. 2016, p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť
žalobcovi sumu 634,64 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne, počítaným od 8.12.2015
do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (prvý výrok). Súd prvej
inštancie určil, že zmluvná podmienka, uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v
bode 17. v znení: „Rozhodcovská doložka: Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným

spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO:
35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., Oddiel: Sa, vložka č. 3530/
B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde:
rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným
rozhodcom,ustanovenýmpodľavnútornýchpredpisovrozhodcovskéhosúdu,b)predpríslušnýmsúdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu (Zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok)“ je neprijateľná, a preto neplatná (druhý

výrok). Súd prvej inštancie ďalej určil, že zmluvná podmienka, uvedená vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru v bode 19. v znení: „Obidve zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1
Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom“ je
neprijateľná, a preto neplatná (tretí výrok) a žalobcovi priznal náhradu trov konania v pomere 100 %
trov konania (štvrtý výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za

preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 2.2.2006 Zmluvu o úvere č. 6370490. V zmysle uvedenej
zmluvy žalovaný poskytol žalobcovi finančnú čiastku 20.000,-Sk, ktoré sa žalobca zaviazal veriteľovi
zaplatiť, zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 19.120,-Sk čiže celkovú sumu 39.120,-Sk, a to v 12
mesačných splátkach po 3.260,-Sk, počnúc dňom 15.2.2006 na účet veriteľa. Zo zmluvy vyplýva ajtá skutočnosť, že žalobcovi boli finančné prostriedky vyplatené v hotovosti pri podpise zmluvy. Súd
prvej inštancie poukázal na znenie § 23a ods. 1 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a
uviedol, že z uvedeného ustanovenia zreteľne vyplýva priama aplikovateľnosť ustanovení Občianskeho

zákonníka, v znení, účinnom do 31.12.2007, týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Súd prvej inštancie
ďalej k predmetnému uviedol, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy bol v postavení dodávateľa, nakoľko
konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobca ako fyzická osoba
bol spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedenej skutočnosti podľa súdu prvej inštancie vyplýva,

že účastníci konania uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu. Zmluva, ktorú uzavreli účastníci konania, má
charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom žalobcovi bol poskytnutý spotrebný úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania ani podnikania. Žalovaný žalobcovi poskytol finančné prostriedky
v hotovosti pri podpise zmluvy, čiže ide o spotrebiteľský úver vo forme pôžičky, pričom spotrebiteľským
úverom sa na účely Zákona č. 258/2001 Z. z. považuje aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky.

3. K prvému výroku súd prvej inštancie uviedol, že vyhodnotením všetkých vykonaných dôkazov súd
prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňa podmienku písomnej formy,
avšak neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy, ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať.
Zmluva neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) Zákona č. 258/2001

Z. z., a preto spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z predloženého rozpisu
splátok a pokút súd prvej inštancie zistil, že žalobca zaplatil dňa 7.6.2006 sumu 132,78 Eur, dňa
20.1.2015 zaplatil sumu 300 Eur, dňa 13.2.2015 sumu 200 Eur, dňa 12.6.2015 sumu 500 Eur, dňa
15.6.2015 sumu 165 Eur, dňa 17.6.2015 sumu 0,74 Eur. Spolu zaplatil 1.298,52 Eur. Vzhľadom na
to, že zmluvu je nutné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, súd prvej inštancie konštatoval, že

vznikla povinnosť žalobcovi zaplatiť žalovanému len skutočnú výšku poskytnutého finančného plnenia,
čiže 663,88 Eur (20.000,-Sk). Vzhľadom na to súd prvej inštancie zaviazal žalovaného vydať žalobcovi
bezdôvodné obohatenie vo výške 634,64 Eur a konštatoval, že nakoľko učil, že zmluva je bezúročná
a bez poplatkov, s poukazom na hospodárnosť konania sa nezaoberal vykonávaním dokazovania,
pokiaľ sa týka výšky poplatku za poskytnutie úveru. Súd prvej inštancie ďalej priznal žalobcovi úrok z

omeškania vo výške 8 % ročne od 8.12.2015 do zaplatenia. Žalobca predložil súdu výzvu, ktorú zaslal
žalovanému na zaplatenie sumy 634,64 Eur, v ktorej výzve žiadal zaplatiť finančné prostriedky najneskôr
do 7.12.2015. Súd prvej inštancie preto priznal žalobcovi úrok z omeškania od 8.12.2015 (tak ako si
uplatnil v konaní).

4. K druhému výroku súd prvej inštancie uviedol, že je toho názoru, že rozhodcovská doložka medzi
stranami sporu pri uzatváraní Zmluvy o úvere č. 6370490 dňa 2.2.2006 nebola platne uzavretá z dôvodu,
že nebola zachovaná jej písomná forma. V texte zmluvy o úvere je síce vyhlásenie žalobkyne ako
dlžníka, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sa zaväzuje dodržiavať, ale
Všeobecné podmienky, v ktorých je v článku 17 predformulovaná dohoda o rozhodcovskej doložke

nie sú podpísané účastníkmi zmluvy o úvere. Nedostatok podpisu na Všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru, obsahujúcich rozhodcovskú doložku, vyhodnotil už NS SR v uznesením z 30.11.2011,
sp. zn. 2Cdo 245/2010 tak, že rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá. Bez platne uzavretej
rozhodcovskej doložky, alebo rozhodcovskej zmluvy, nie je možné rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s. Bratislava, sp. zn. SR 22516/09 z

14.1.2010 považovať za rozhodcovský rozsudok s účinkami právoplatného rozsudku súdu, a z tohto
dôvodu ani nezakladá pre prejednávanú vec prekážku veci rozsúdenej. Súd prvej inštancie ďalej
konštatoval, že z obsahu výpovedi právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní vyplynulo, že žalobca si
nemohol vybrať konkrétny rozhodcovský súd, všeobecné obchodné podmienky sú predtlačený formulár,
bol tu uvedený jeden konkrétny rozhodcovský súd, žalobca nemal na výber, ich obsah nemohol ovplyvniť

a všeobecné podmienky ani nepodpísal. Súd prvej inštancie poukázal na to, že zmluvná podmienka,
obsiahnutá vo výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia, nebola dojednaná individuálne, žalobca
nemohol ovplyvniť obsah Všeobecných podmienok poskytnutia úveru v tejto časti, a preto súd prvej
inštancie zmluvnú podmienku uvedenú v druhom výroku napadnutého rozhodnutia určil za neprijateľnú
a preto za neplatnú. Takto upravená rozhodcovská doložka podľa súdu prvej inštancie spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy.

5. K tretiemu výroku súd prvej inštancie uviedol, že vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru
k zmluve o úvere, ktorá bola uzavretá medzi stranami sporu v zmysle bodu 19 je stanovené, žeobidve zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne
vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že uvedená
zmluvná podmienka, pokiaľ sa týka aplikácie Obchodného zákonníka, uvedená vo Všeobecných

podmienkach poskytnutia úveru v bode 19 je neprijateľná zmluvná podmienka. Súd prvej inštancie
k predmetnému uviedol, že zmluva medzi stranami sporu má charakter spotrebiteľskej zmluvy s
tým, že žalovaný uzatvoril túto zmluvu ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a žalobca bol pri uzatváraní zmluvy spotrebiteľ v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V
súvislosti s dojednaním účastníkov zmluvného vzťahu v rámci Všeobecných podmienok úverovej

zmluvy, podľa ktorého sa zmluva uzatvára podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka súd prvej
inštancie poukázal na to, že podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesmú spotrebiteľské zmluvy
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, ako aj s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého sú neprijateľné podmienky, upravené v spotrebiteľskej zmluve neplatné a v zmysle §
54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky, upravené spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôžu

odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Uvedená zmluvná podmienka, obsiahnutá v tretom
výroku napadnutého rozhodnutia, nebola podľa súdu prvej inštancie dojednaná individuálne, žalobca
nemohol ovplyvniť obsah Všeobecných podmienok poskytnutia úveru v tejto časti, pričom Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru žalobcom neboli ani podpísané. Na základe uvedeného súdu prvej
inštancie dojednanie o voľbe Obchodného zákonníka podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka,

tvoriace súčasť Všeobecných podmienok, posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53
Občianskeho zákonníka a považoval ju za neplatnú.

6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej v texte len ,,CSP“) tak, že nakoľko bol žalobca v konaní úspešný v plnom

rozsahu, súdu prvej inštancie mu priznal náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania.

7.Protirozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalovanýnavrhujúc,abyodvolacísúdrozsudoksúdu
prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolateľ
konštatoval, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP tým, že súd

prvej inštancie rozsudok nedostatočne odôvodnil, čím odňal žalovanému možnosť konať pred súdom
prvej inštancie, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že zmluvné
strany sa môžu dohodnúť, na základe akého zákona sa ich zmluvné vzťahy v budúcnosti budú spravovať
tak, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, v dôsledku čoho je nevyhnutné zmluvu o úvere považovať

za zmluvu uzavretú v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Nakoľko zmluva o úvere je v
zmysle Obchodného zákonníka absolútnym obchodom, nie je možné na ňu aplikovať iné predpisy ako
Obchodnýzákonník.AplikáciaObčianskehozákonníka,čiinýchzákonov,slúžiacichprioritnenaochranu
spotrebiteľa, je vylúčená. Pokiaľ ide o zákon č. 258/2001 Z.z. a povinnosť uvádzať RPMN, je notorietou,
že do 31.12.2007 tento zákon obsahoval chybný vzorec na výpočet RPMN. Zákon č. 258/2001 Z.z. sa

navyše vzťahoval na zmluvy o úvere až na základe jeho novelizácie, účinnej od 1. januára 2008.

8. Ďalej pokiaľ žalobca napádala poplatok za poskytnutie peňažných prostriedkov v časti za
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je
podľa žalovaného zrejmé, že mieril na poplatok ako taký. V tomto smere žalovaný poukázal na

závery rozhodovacej praxe a zdôraznil, že je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské
riziká, sú úroky požadované nebankovými veriteľmi vyššie, ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie
obvyklého úroku pre daný typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými
podnikateľskými subjektmi v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke o úvere v určitom období. Ak teda
žalobca namieta výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, znáša v tomto smere

dôkazné bremeno a musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne
vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z
vlastných zdrojov. Slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj
výslovne uvádza. Poplatok za poskytnutý úver nie je podľa žalovaného neprimerane vysoký. Ak žalobca
uvádza, že poplatok za poskytnutie úveru je úžerný a táto skutočnosť je podľa neho zrejmá už na prvý

pohľad, z uvedeného logicky vyplýva, že žalobca si musel byť vedomý príslušného poplatku už pri
samom uzavretí zmluvy. Tento poplatok tak v čase uzavretia zmluvy dlžníkovi vyhovoval, nakoľko nič
voči jeho výške nenamietal. Bolo na dobrovoľnom rozhodnutí dlžníka, či na dané podmienky úverovej
zmluvypristúpialebonie.Pokiaľideopoplatok,tentovjednejtretinepredstavujeúrokavdvochtretináchnáklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou. Z
uvedených dôvodov žalovaný zdôraznil, že nemožno hovoriť o absencii obligatórnych náležitostí, keďže
ich príslušný zákon nevyžaduje. Žalovaný tiež uviedol, že sa nemôže stotožniť s úhradou trov konania,

nakoľko spor nebol právoplatne rozhodnutý.

9. V ďalšej časti odvolania s názvom ,,Res iudicata“ žalovaný poukázal na neodstrániteľnú prekážku
konania, ktorú predstavuje existencia veci rozhodnutej, na ktorú je súd povinný prihliadať počas
ktorejkoľvek časti konania. O platnosti jednotlivých častí zmluvy o úvere č. 6370490 (teda či zmluva

je bezúročná a bez poplatkov alebo nie) už bolo rozhodnuté dňa 08.09.2006, rozsudkom Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04
Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanej v Obchodnom registri OS Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č. 3530/
B, sp. zn. SR 3778/06, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Žalovaný po citácii znenia §
161 ods. 1, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“) uviedol, že
z uvedeného vyplýva, že ak sa v konaní vyskytnú neodstrániteľné nedostatky konania, súd nemôže

vo veci konať a rozhodnúť, ale musí konanie zastaviť v akomkoľvek štádiu konania. Teda uvedené
ustanovenie súdu ukladá skúmať podmienky konania v trvaní celého konania. Medzi neodstrániteľné
nedostatky v konaní sa, o. i., považuje aj res iudicata. Po citácii znenia § 230 CSP uviedol, že nie je
pritom rozhodujúce, že skoršie rozhodnutie je rozhodnutie rozhodcovského súdu. Žalovaný poukázal
na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov a uviedol, že jeho argumentáciu týkajúcu sa res iudicata

podporuje aj komunitárne a medzinárodné právo. Z rozhodcovského rozsudku je podľa žalovaného
jasne zrejmé, že rozhodcovský súd posúdil zmluvu ako platný a odplatný právny úkon a na jeho základe
mu priznal mu voči žalobcovi plnenie.

10. V časti odvolania s názvom ,,K rozhodcovskej doložke“ žalovaný poukázal na znenie ust. § 53

ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neprijateľnou podmienkou dojednanie, ktoré
vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Je nepochybné, že rozhodcovská zmluva, resp. doložka dohodnutá
medzi žalobcom a žalovaným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej
zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo

súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská doložka nevyžaduje od žalobcu, aby spory
so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Takýto právny názor vyslovil v uznesení aj
Krajský súd v Bratislave sp. zn. 14Ncc/10/2011 zo dňa 30. 05. 2011. Žalobca má teda kedykoľvek
právo slobodne sa rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Podľa žalovaného ustanovenie
§ 53 ods. 4 vôbec neobmedzuje dodávateľa (ten sa môže obrátiť na rozhodcovský orgán v rámci

výhradnej doložky, t. j., je možné dohodnúť sa, že rozhodcovská doložka alebo zmluva je pre neho
výhradná alebo ho môže zaväzovať len nevýhradná doložka, t. j., bude sa môcť podobne ako spotrebiteľ
rozhodnúť, či sa so svojimi nárokmi obráti na súd alebo na rozhodcovský orgán). V danom prípade má
rozhodcovské konanie plne oporu v zákone o rozhodcovskom konaní, ktorý arbitrabilitu spotrebiteľských
sporov nevylučuje a nezakazuje. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy

týkajúcej sa spotrebiteľských úverov (ust. § 4 ods. 2 písm. r/ pôvodného Zákona o spotrebiteľských
úveroch, ako aj aktuálne účinné ust. § 9 ods. 2 písm. v/ Zákona o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov - zák. č. 129/2010). Rovnaký záver vyplýva aj zo znenia aktuálnej účinnej smernice
č. 2005/48/ES o spotrebiteľskom úvere, ktorá zaväzuje členské štáty zabezpečiť primeraný a účinný
postup na urovnanie spotrebiteľských sporov, ktoré sa dotýkajú zmluvy o úvere. Taktiež prípustnosť

rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch vyplýva jednoznačne aj z odporúčania komisie č.
98/257/ES. Legitimita a legalita rozhodcovského rozsudku na základe rozhodcovskej doložky, ktorej
účastníkom bol žalovaný bola priznaná právoplatným uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 31.
mája 2011 č. k. 7Cob/43/2010.

11. Na záver žalovaný poukázal na to, že súd len konštatuje, že má preukázané, že ide o spotrebiteľský
úver, avšak tvrdenia o ktoré opiera svoje rozhodnutie nikde neuviedol. Taktiež sa podľa neho vôbec
nezaoberal námietkou res iudicata. V súlade s ust. § 157 ods. 2 a ust. § 167 ods. 2 OSP, mal súd v
odôvodnení rozhodnutia stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané
aktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotnídôkazovriadilaakovecprávne

posúdil. Zároveň mal súd dbať na to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé. Odôvodnenie
predmetného rozhodnutia však tieto zákonom stanovené podmienky podľa žalovaného nespĺňa. Podľa
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9.12.1994, séria A,
č.303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z r.1993, sťažnosť č.18390/91) a ÚSSR (nález z 12.5.2004, I ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať
aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Pretože povinnosť súdu
riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie

spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením
uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania
(okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť
náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych
opravných prostriedkov.

12. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, pričom v časti s názvom ,,K posúdeniu zmluvy o
úvere“ uviedol, že na predmetný vzťah založený zmluvou o úvere je nevyhnutné uplatniť ustanovenia
o spotrebiteľských úveroch (v tomto prípade zákona č. 258/2001 Z. z.) a Občianskeho zákonníka. V
predmetnom vzťahu ide o zrejmú reálnu zmluvu, keď pri samotnom podpise došlo k odovzdaniu peňazí.
Aj napriek snahe žalovaného účelovo zaradiť tento vzťah pod režim Obchodného zákonníka posudzuje

sa bez ohľadu na označenie zmluvy podľa svojho obsahu a nie formy, resp. nesprávneho pomenovania
zmluvy. Tento zmluvný vzťah tak v každom prípade treba subsumovať pod normy občianskeho práva.
Pokiaľ žalovaný vo svojom odvolaní argumentoval najmä tým, že predmetná zmluva bola uzavretá podľa
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka, žalobca mal za to, že zo strany žalovaného, ide len o obchádzanie
zákona, aby sa vyhol posudzovaniu absencii obligatórnych náležitostí zmluvy, vzhľadom na početné

chyby v zmluvách, ktoré žalovaný predkladá spotrebiteľom. Z tohto dôvodu predmetná zmluva o úvere
mala obsahovať RPMN, ktorú zákon o spotrebiteľských úveroch predpokladá ako obligatórnu náležitosť
zmluvy o úvere a jej absenciu sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úverovej zmluvy.

13. K výške odplaty poskytnutého úveru žalobca uviedol, že v prejednávanom prípade nie je dôležité to z

čoho sa predmetná odplata skladá, ale to, že jej výška dosahuje mieru vyše 90,00 % čo je v absolútnom
rozpore s dobrými mravmi, a to tým, že podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom
trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Na podporu svojich argumentov žalobca poukázal
nakonkrétnerozhodnutiavšeobecnýchsúdov.Krozdeleniupoplatkužalobcaupozornilnatúskutočnosť,
že žiadne rozdelenie poplatku zo zmluvy o úvere nevyplýva a nie je uvedené v žiadnej z relevantných

častí samotnej zmluvy o úvere, ktorá bola podpísaná žalobcom.

14. Pokiaľ v odvolaní žalovaný argumentuje prekážkou res iudicata, žalobca poukázal na to, že
rozhodcovská doložka v znení, ako je formulovaná vo Všeobecných obchodných podmienkach
poskytnutia úveru predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku - absolútne neplatný právny úkon, čo

spôsobuje, že rozhodcovský rozsudok vydaný na jej základe je akt ničotný - paakt. Realizácia nárokov
vyplývajúcich z paaktu vykonaná dobrovoľne alebo nedobrovoľne (exekučne) nemení paakt na platný
právny úkon - nakoľko „realizácia paktu“ nespôsobuje jeho konvalidáciu. Ani prípadná exekúcia ktorá je
len výkonom rozhodnutia nemá konštitutívne/zmeňujúce účinky na hmotnoprávnu - materiálnu stránku
záväzkového vzťahu. Žalobca opäť poukázal na početnú judikatúru všeobecných súdov.

15. V poslednej časti vyjadrenia s názvom ,,K rozhodcovskej doložke“ žalobca uviedol, že
rozhodcovskou doložkou, ktorá bola obsiahnutá vo Všeobecných obchodných podmienkach k
predmetnej zmluve o úvere, došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, nakoľko
absenciou tejto doložky, by bol veriteľ povinný uplatniť svoj nárok súdnou cestou na miestne príslušnom

súdu v obvode podľa bydliska občana resp. spotrebiteľa. S odkazom na judikatúru všeobecných
súdov, ktoré výkon exekúcie v rovnakých konaniach nepovolili, žalobca poukázal na neprijateľnosť tejto
podmienky, ktorá v tomto prípade nebola individuálne dojednaná. Uvedené platí bez ohľadu na to, či
je rozhodcovská doložka dohodnutá alternatívne alebo výlučne, nakoľko aj v prípade alternatívy, ak
má podnikateľ možnosť obrátiť sa na rozhodcovský súd, znamená to podstatné zhoršenie postavenia

spotrebiteľa. Ďalej žalobca uviedol, že rozhodcovská doložka je neplatná, pretože nespĺňa základné
zákonné náležitosti vyžadované zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, kde citoval § 4 ods.
1, 2 uvedeného zákona a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 2 Cdo/245/2010 zo dňa 30.11.2011.

16. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

Žalobca si zároveň uplatnil trovy odvolacieho konania.

17. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadril.18. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 CSP, preskúmal
vecbezpotrebynariadeniaodvolaciehopojednávaniapodľa§385ods.1CSP(acontrario)lenvrozsahu
odvolania žalovaného podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených odvolaním podľa § 380 ods. 1 CSP

a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

19. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku súdu
prvej inštancie v napadnutej časti. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval, keď
rozhodol v zmysle enunciátu. Dôvody, pre ktoré tak urobil okresný súd správne a podrobne rozobral
v odôvodnení svojho rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v

podrobnostiach na ne odkazuje.

21. Na doplnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôraznenie jeho správnosti odvolací súd uvádza:

22. Prioritne v odvolaní žalovaný namietal charakter zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným,

ktorú považuje za zmluvu uzavretú v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka s odôvodnením,
že Obchodný zákonník umožňuje, aby si zmluvné strany dohodli, na základe akého zákona sa ich
zmluvné strany budú v budúcnosti spravovať. Naviac, aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka si
účastníci zmluvy dohodli aj v zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou
zmluvy. K uvedenej argumentácii žalovaného odvolací súd uvádza, že zmluva uzavretá medzi žalobcom

a žalovaným dňa 02. 02. 2006, bola uzavretá ako zmluva o úvere, teda zmluva o absolútnom obchode
v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. Napriek tomu je nutné predmetnú zmluvu
považovať okrem toho, že ide o zmluvu o úvere, aj za zmluvu spotrebiteľskú a v tomto rozsahu sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s právnym záverom okresného súdu. Tento právny záver
vyplýva najmä z toho, že žalovaný ako dodávateľ vystupoval pri uzavretí tejto zmluvy jednoznačne v

rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti a žalobca vystupoval ako spotrebiteľ, keď
pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej, ani inej podnikateľskej činnosti nekonal.
Zo zmluvy ďalej vyplýva, že žalobcovi bol úver poskytnutý na iný účel, ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania. V zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, sa na
účely tohto zákona rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej
forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

23. Navyše predmetná zmluva o úvere má povahu značne jednostrannej adhéznej zmluvy, obsahujúcej
veľké množstvo ustanovení znevýhodňujúcej dlžníka, ktorej obsah rozhodne nenasvedčuje tomu, že
by jej uzatváraniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Jej forma
na predtlačenom formulári skôr svedčí o tom, že bola uzatváraná bez hlbšej vzájomnej súčinnosti
zmluvných strán. Nemožno teda opomenúť, že predmetná zmluva o úvere má podobu štandardnej

formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ spravidla
jej obsah nemôže meniť vzhľadom na formulárovú predtlač, čo znamená, že spotrebiteľ podmienky,
ktoré sú dané buď príjme, (ktoré si však poskytovateľ - dodávateľ sám v predstihu a zjavne v kľude a bez
časového stresu podľa svojich predstáv naformuloval), alebo zmluvný vzťah následne nevznikne. Za
takéhoto stavu je spotrebiteľ v tomto prípade z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou

stranou zmluvného vzťahu.

24. Argumentácia žalovaného týkajúca sa aplikácie Obchodného zákonníka vzhľadom na vývoj právnej
úpravy spotrebiteľských právnych vzťahov neobstojí, pretože podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka (v znení účinnom od 01. 05. 2014), „ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ajkeď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. V súvislosti s citovaným ustanovením § 52 ods.
2 Občianskeho zákonníka poukazuje odvolací súd na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo
14/2014 zo dňa 21. 04. 2015, kde sa uvádza, že „ust. § 52 ods. 2, veta tretia Občianskeho zákonníka sa

vzťahujeajnaprávnevzťahyzaloženépredjehoúčinnosťou.“Zuvedenéhojezrejmé,žepokiaľžalovaný
vodvolanítvrdil,žeokresnýsúdmalposudzovaťprávnyvzťahzaloženýmedzistranamisporuzmluvouo
úvere č. 63700490 zo dňa 02. 02. 2006 podľa ustanovení Obchodného zákonníka a s toho teda vyplýva,
že zmluvná podmienka uvedená v bode 19 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru k predmetnej
zmluve o úvere nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože voľba Obchodného zákonníka

nie je pre obchodné záväzkové vzťahy vylúčená, neobstojí.

25. K ďalšej odvolacej námietke týkajúcej sa chýbajúcej RPMN v spotrebiteľskej zmluve uzavretej medzi
stranami sporu odvolací súd uvádza, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru musí obsahovať
aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, v opačnom prípade sa spotrebiteľský úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na znenie § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. v

znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Ročná percentuálna miera nákladov je totiž najdôležitejším
indikátoromcenyúverualebopôžičky.Vprípade,akročnápercentuálnamieranákladovnebolauvedená
priamo v písomnom a podpísanom vyhotovení zmluvy, treba úver poskytnutý spotrebiteľovi považovať
za bezúročný a bez poplatkov (pozri rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 04.06.2014, sp. zn.
24Co/327/2013).

26. Nezrozumiteľným je odvolanie v tej časti, v ktorej žalovaný namieta (ne)primeranosť odplaty za
poskytnutý úver. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd dospel k právnemu
záveru o tom, že úver poskytnutý žalovaným žalobcovi, sa považuje za bezúročný a bez poplatkov
po tom, ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podrobil prieskumu v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch, keď zmluva v zmysle §-u 4 ods. 2 písm. g) tohto zákona neobsahuje ročnú
percentuálnu mieru nákladov. Okresný súd sa výškou odplaty v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
vôbec nezaoberal, na základe čoho sa odvolaciemu súdu javí predmetné odvolanie žalovaného za
všeobecné, ktoré bolo zrejme predkladané v iných konaniach, v ktorých vystupoval žalovaný ako strana
sporu. Hmotnoprávnym dôvodom pre vyhovenie návrhu žalobcu a jeho uplatneného nároku na vydanie

bezdôvodnéhoobohateniabolprávnyzáverokresnéhosúdu,podľaktoréhoakzmluvaospotrebiteľskom
úvere v zmysle §-u 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platného a
účinného ku dňu uzavretia zmluvy (podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí obsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov) neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov, považuje sa

poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Okresný súd tak dostatočným spôsobom odôvodnil
svoje rozhodnutie tým, že spotrebiteľská zmluva vyššie uvedené údaje neobsahovala. V tomto rozsahu
žalovaný rozhodnutie súdu prvej inštancie nespochybnil. Dôvodne preto okresný súd vyhodnotil, že v
prípade, ak žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 663,88 Eur a žalobca žalovanému zaplatil sumu
1.298,52 Eur, zaplatil o 634,64 Eur viac, v dôsledku čoho žalovaný prijal uvedené finančné plnenie od

žalobcu v zmysle §-u 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bez právneho dôvodu a následne aplikujúc
ust. §-u 456 Občianskeho zákonníka rozhodol, aby sa predmet bezdôvodného obohatenia, teda suma
634,64 Eur s príslušenstvom vydala tomu, na úkor koho bola získaná, teda žalobcovi.

27. Odvolací súd na odvolaciu námietku žalovaného týkajúcej sa prekážky res iudicata poukazuje na

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/27/2011 zo dňa 29. 01.2015, ktorý sa
zaoberal otázkou, či môže byť právoplatný a vykonateľný rozsudok rozhodcovského súdu prekážkou
veci rozsúdenej pre občianske súdne konanie, v ktorom sa navrhovateľ (žalobca) domáha určenia, že
spotrebiteľskázmluvajeneplatná.Najvyššísúdvtomtorozhodnutívysvetlil,žeoprávneniesúduskúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej doložky, nevedie k posudzovaniu

vecnejsprávnostirozsudkurozhodcovskéhosúdu,súvisívšakspotrebouvyriešiťotázku,čiaaképrávne
účinkymávydanýrozhodcovskýrozsudok.Priposudzovaní,čivobčianskomsúdnomkonanípredložený
rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný
rozsudok súdu, môže súd pristúpiť k riešeniu otázky platnosti rozhodcovskej doložky alebo zmluvy
nielen v exekučnom konaní, ale aj v iných konaniach, napr. pri riešení otázky, či vydaný rozhodcovský

rozsudok zakladá pre občianske súdne konanie prekážku res iudicata. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí
dospel k záveru, že aj rozhodcovský rozsudok ukladajúci povinnosť niečo plniť podľa spotrebiteľskej
zmluvy,môžepredstavovaťprekážkuvecirozsúdenejpreobčianskesúdnekonanie,vktoromsažalobca
domáha určenia, že spotrebiteľská zmluva je neplatná, ale tento právny záver je opodstatnený lenvtedy, ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky, pretože iba platná rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva zakladá
oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

28. Taktiež je potrebné poukázať na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo 6/2012,
6MCdo/9/2012, 6MCdo/14/2012, v ktorých uzneseniach Najvyšší súd SR konštatoval: „V prípade,
ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho
vydanie, považuje právna teória a súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt),

teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj
rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje.
Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé ani založiť
prekážku res iudicata“.

29. Tak isto Ústavný súd SR sa v uznesení sp. zn. I. ÚS 25/2014-11 zaoberal aj otázkou prekážky

rozsúdenej veci a uviedol: „žalovanému 2/ treba uznať aj tvrdenie, že právoplatný rozhodcovský
rozsudok na plnenie predstavuje prekážku rozsúdenej veci v konaní o určenie. Nie však rozsudok
založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke“.

30. K odvolacej námietke týkajúcej sa rozhodcovskej doložky odvolací súd uvádza, že v prejednávanej

veci je rozhodcovská doložka koncipovaná v rámci Všeobecných podmienok poskytnutia úveru v jej
záverečných ustanoveniach písaná minimálnou veľkosťou písma, ktoré je ťažko čitateľné a samotná
rozhodcovská doložka je včlenená medzi ostatný text všeobecných podmienok poskytnutia úveru a je
koncipovaná spôsobom, že spory o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere
budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská,

a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky.
Zmluvné strany sa uvedenou zmluvou (zároveň) dohodli že „pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá
žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere na všeobecnom súde,
považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto
vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský

súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského
súdu založená právomoc rozhodcovského súdu“. Uvedený celý obsah rozhodcovskej doložky v
konečnom dôsledku znamená, že pokiaľ bola niektorou zo zmluvných strán (teda veriteľom alebo
dlžníkom) podaná žaloba na rozhodcovskom súde, nie je už zachovaná alternatívna možnosť riešenia
sporov na všeobecnom súde na základe podanej žaloby. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalovaného

obsiahnuté v odvolaní, že rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou. Z
charakteru vzťahu, v ktorom je bežný spotrebiteľ dlžníkom, ktorý je povinný plnenie poskytnutého
úveru s príslušným úrokom a poplatkami postupne vracať veriteľovi (v danom prípade žalovanému),
je nepravdepodobné, že by ako prvý podával žalobu z úverového vzťahu na súde dlžník, keďže
tento už plnenie titulom úveru prijal a v nasledujúcom priebehu zmluvného (záväzkového) vzťahu je

subjektom povinným, povinným na postupné splácanie úveru s príslušenstvom. Z takto koncipovanej
rozhodcovskej doložky vyplýva, že pokiaľ ako prvý podá žalobu na rozhodcovskom súde veriteľ, t. j.
spoločnosť POHOTOVOSŤ, dlžník (spotrebiteľ) už nemá zachovanú možnosť riešiť vzniknuté spory z
úverového vzťahu na všeobecnom súde. V konečnom dôsledku je takto koncipovaná rozhodcovská
doložka výrazným spôsobom v neprospech spotrebiteľa, ktorý má obmedzenú, resp. odňatú možnosť

domáhať sa svojich práv pred všeobecným súdom v prípade, ak už bola podaná žaloba (veriteľom) na
rozhodcovskom súde, ktorý sám vybral a konkrétny nakoncipoval do rozhodcovskej doložky. Uvedené
ustanovenie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a
preto je nevyhnutné vyhodnotiť ho ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, tak ako to vyhodnotil súd
prvej inštancie. Rozhodcovská doložka tvoriaca neprijateľnú zmluvnú podmienku je tak s poukazom

na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Pokiaľ vo veci rozhodol rozhodcovský súd na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky, rozhodol orgán, ktorého právomoc vo veci konať a rozhodnúť
nebola daná, a preto rozhodcovský rozsudok, ktorý bol výsledkom takéhoto rozhodovacieho procesu
je nulitným právnym aktom a nemôže predstavovať prekážku veci rozsúdenej. Z uvedeného dôvodu
odvolacísúdodvolacienámietkyžalovanéhotýkajúcesaresiudicataarozhodcovskejdoložkyvyhodnotil

ako nedôvodné a neopodstatnené.

31. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie len konštatoval, že ide o spotrebiteľský úver, avšak
tvrdenia o ktoré opiera svoje rozhodnutie nikde neuviedol, odvolací súd poukazuje na body 23 a 24napadnutého rozhodnutia, v rámci ktorých sa súd prvej inštancie touto otázkou výslovne zaoberal.
Rovnako k námietke žalovaného, že sa súd prvej inštancie námietkou res iudicata vôbec nezaoberal,
odvolací súd poukazuje na body 41 a 42 napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd konštatuje, že súd

prvej inštancie rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má
náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 a 2
CSP ako vecne správny potvrdil.

33. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).