Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. júl 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Csp/232/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117246637
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Benčová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6117246637.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu: Poštová banka, a. s., so sídlom Dvořákovo

nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zast. Advokátska kancelária RELEVANS s. r.
o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: J. X.,
V.. XX. XX. XXXX, B. P. V. B. XXX/X, XXX XX X., štátny občan SR, o zaplatenie sumy 340,07 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu istiny vo výške 340,07 Eur, úroky z istiny vo výške 298,13
Eur, bankové poplatky vo výške 25,30 Eur, všetko na účet žalobcu vedený L. Y. P., D.. T.., S.: T. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, L.: XXXXXXXXXX, a to v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamieta.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania a náhradu trov jeho právneho zastúpenia
v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13. 11. 2017 domáhal zaplatenia dlžnej istiny vo výške
340,07 Eur, dlžných úrokov z istiny vo výške 298,13 Eur, zmluvného úroku vo výške 29,5 % ročne zo

sumy 340,07 Eur od 01. 11. 2017 do zaplatenia, a bankových poplatkov vo výške 25,30 Eur. Zároveň
si uplatnil aj trovy konania. Zalobca pripojil k žalobe pripojil listinné dôkazy: Zmluva o úvere ,,dostupná
pôžička“ zo dňa 03. 06. 2013, Obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička, prihlášku pohľadávky
do dedičského konania zo dňa 03. 03. 2015, osvedčenie o dedičstve zo dňa 17. 02. 2016 a výpis úveru
ku dňu 31. 10. 2017.

2. Uznesením č.k. 15Csp/232/2017 - 38 zo dňa 12. 02. 2018 súd vyzval žalovaného podľa § 167 ods.

2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), aby sa v lehote 15 dní
od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadrila k pripojenej žalobe. Ak uplatnený nárok neuznáva,
nech uvedie vo svojom písomnom vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojí listiny, na
ktoré sa odvoláva a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Na neskôr predložené a označené
skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť (§ 153 ods. 2 a § 167 ods. 3 CSP). Žaloba spolu s prílohami
bola žalovanému doručená dňa 14. 02. 2018 proti podpisu. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, v konaní
bol procesne pasívny.

3.Súdnaprejednaniesporunenariadilvovecipojednávaniearozhodolnazákladepripojenýchlistinných
dôkazov, nakoľko mal za to, že ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia
strán neboli sporné, a to s prihliadnutím na hodnotu sporu bez príslušenstva /ust. § 297 veta druhápísm. b) CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na
webovej stránke súdu (§ 219 ods. 3 CSP).

4. Predmetom sporu bolo zaplatenie sumy vo výške 340,07 Eur spolu s príslušenstvom, titulom zmluvy
o úvere zo dňa 03. 06. 2013. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s obsahom, predložených listín,
na základe ktorých zistil tento skutkový stav:

5. Poručiteľka ako dlžník (D. X., V..: XX. XX. XXXX, O..: XX. XX. XXXX) uzavrela so žalobcom dňa 03.

06. 2013 zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol sumu vo výške 650 Eur, ktorú sa žalovaná
zaviazala vrátiť s úrokom 29,50 % ročne v 72 mesačných splátkach po 21,52 Eur so splatnosťou prvej
splátky dňa 10. 06. 2013 a dátumom splatnosti poslednej splátky dňa 10. 06. 2019. Zmluva obsahuje
priemernú RPMN na trhu v sadzbe 26,38 % ročne, RPMN ,,banky“ v sadzbe 33,84%, ako aj celkovú
výšku nákladov 717,54 Eur, ktorú je spotrebiteľ povinný uhradiť. Súčasťou zmluvy boli aj obchodné
podmienky pre úver, ktoré sa žalovaná zaviazala plniť v bode 3.1 zmluvy o úvere. Dňa 21. 01. 2015

poručiteľka zomrela, v dôsledku čoho žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný dňa 25. 02. 2015.
Žalobca si svoj nárok uplatnil aj prihláškou do dedičského konania po poručiteľovi, čo deklaruje aj
samotné osvedčenie o dedičstve č.k. 24D/67/2015 - 98 zo dňa 17. 02. 2016, právoplatné dňa 17. 02.
2016 ( na č.l. 17 - 20 v spise). Aktívnu legitimáciu žalovaného ako dediča po poručiteľke, v súvislosti
s prechodom predmetného dlhu žalobca zdôvodnil priloženým právoplatným dedičským rozhodnutím,

z ktorého vyplýva, že žalovaný ako zákonný dedič po poručiteľke nadobudol 60% z celkovej hodnoty
dedičstva. Žalovaný dlžnú sumu z úveru neuhradil, a to ani len sčasti. Podľa výpisu z účtu (č. l. 23)
posledná platba poukázaná voči veriteľovi bola splatná dňa 12. 11. 2014. Od tohto okamihu dlžník
žiadnym spôsobom veriteľovi, resp. žalobcovi predmetný záväzok neplnil. Z osvedčenia o dedičstve
vyplýva, že pohľadávka Poštovej banky, a.s., vo výške 566,79 Eur s príslušenstvom z titulu nesplateného

úveru v zmysle Zmluvy o úveru č. 1325805964 zo dňa 03. 06. 2013 je evidovaná v bode 4/ ako pasívum,
pričom dedičské konanie sa skončilo právoplatnou dohodu dedičov.

6. Z právneho hľadiska ide medzi stranami o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010
Z. z. v znení účinnom v čase jej uzatvorenia, lebo išlo o poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcom

v postavení veriteľa (predmetu jeho podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie úverov) žalovanej ako
spotrebiteľovi - fyzickej osobe (podľa zmluvy nekonal v rámci zamestnania, povolania alebo podnikania).
Zároveň vo vzájomnej súvislosti po právnom posúdení, súd aplikoval v danom konaní § 52 a násl.
Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), § 565 OZ, § 53 ods. 9 OZ, § 517 OZ a § 497 a násl.
Obchodného zákonníka (ďalej len ,,OBZ“). S ohľadom na prieskum zmluvy, ktorú súd skúmal z hľadiska

jej spotrebiteľského charakteru má za to, že predmetná zmluva obsahuje v zmysle § 9 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase jej uzatvorenia všetky náležitosti predpokladané zákonom. Zo
zisteného skutkového stavu vyplýva, že celá pohľadávka žalobcu sa stala predčasne splatnou dňom 25.
02. 2015, v zmysle čl. 6.2 obchodných podmienok.

7. Vzhľadom na zistený skutkový stav má súd za preukázané, že žaloba žalobcu je v prevažnej časti
dôvodná. V danom konaní istina predstavuje sumu poskytnutých finančných prostriedkov zo strany
veriteľa vo forme úveru. Zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné
prostriedky, t.j. spolu s istinou. To znamená, že doba splatnosti úrokov za poskytnutie peňazí sa zhoduje
s dobou splatnosti úveru. Celková suma úrokov však musí byť zaplatená do splatnosti dlžného zostatku

úveru. Žalobca ako veriteľ, preto nemohol oprávnene požadovať od žalovaného ako dlžníka zmluvné
úroky aj po splatnosti istiny z úveru, ale len do jej splatnosti. S ohľadom na uvedené, preto súd priznal
žalobcovi vyčíslené dlžné úroky z istiny vo výške 298,13 Eur do vyhlásenia celého úveru za splatný dňa
25. 02. 2015. Zároveň žalobcovi priznal aj vyčíslené bankové poplatky vo výške 25,30 Eur v súlade s
obchodnými podmienkami.. Žalobcovi však neprináležia zmluvné úroky vo výške 29,5 % p.a. zo sumy

340,07 Eur od 01. 11. 2017 do zaplatenia. Od momentu vyhlásenia úveru za predčasne splatný má
žalobca nárok len na úroky z omeškania, vychádzajúc z podstaty zmluvného úroku, ktorý je odplatou
za používanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú dlžníkovi do doby splatnosti. Žalobca si však
úrok z omeškania v petite žaloby neuplatnil, a preto rozhodol súd druhým výrokom rozsudku tak, že v
prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamieta.

8. Iný stav je príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok
na jednorázové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia
úveru. V tomto prípade svojim právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získaťokamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane padá
obmedzovanie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi,
ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva

ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa.
Logicky tak navodzuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému
vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje
viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Povedané inak
v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim

pravidlom § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 a § 3a Vládneho Nariadenia č. 87/95 Z. z.. Ak by sa
žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v
čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných
ustanovení Občianskeho zákonníka a Vládneho Nariadenia. Alternatívne (podľa povahy zmluvnej
úpravy (subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k/ OZ.) /odkaz na bod 14. odôvodnenia rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13Co/138/2017-67 zo dňa 23. 05. 2017/.

9. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto
užívať,nietdôvoduaninato,abyveriteľinkasovalúroky,ktorébymupatrilivýhradnezastavuoprávnenej
držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne
nekomfortný stav, kde spotrebiteľ bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti

a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu
nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny
obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však
spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou
zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie

hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a
môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť
nejaké obmedzenie užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by
navyše odvolací súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň
by podporoval aj stav, v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu

majú nahradiť stav jeho potencionálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú
sumu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však nemá v Slovenskom právnom poriadku nijakú právnu
ochranu a ani preto niet titul na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa súd dostáva aj
k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže jednorazovým zosplatnením
vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované

úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený
sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene
spájajú výhradné sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s
protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege
artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej

zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné
nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne
odchýlená od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 OZ, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 OZ
robí absolútne neplatnou /odkaz na bod 14. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 13Co/138/2017-67 zo dňa 23. 05. 2017/.

10. Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je
kogentnýmurčujúcimpravidlom§517ods.2OZvspojenís§3a§3aVládnehoNariadeniač.87/95Z.z..
Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával
aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných

ustanovení Občianskeho zákonníka a Nariadenia Vlády. Alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy
(subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k/ OZ.) /odkaz na bod 14. odôvodnenia rozsudku Krajského
súdu v Banskej Bystrici č.k. 13Co/138/2017-67 zo dňa 23. 05. 2017/. Zároveň okresný súd poukazuje
aj na ďalšie rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici ako odvolacieho súdu.

11. Preto súd v prevažnej časti žalobe žalobcu vyhovel a prvým výrokom tohto rozsudku rozhodol tak, že
žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu istiny vo výške 340,07 Eur, úroky z istiny vo výške 298,13
Eur, bankové poplatky vo výške 25,30 Eur, všetko na účet žalobcu vedený v Poštovej banke, a. s., a to
v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.12. Druhým výrokom rozsudku, s poukazom na uvádzané dôvody, súd rozhodol tak, že v prevyšujúcej
časti žalobu žalobcu zamietol čo do uplatneného zmluvného úroku vo výške 29,50 % ročne z

nezaplatenej sumy istiny od 01. 11. 2017 do zaplatenia.

13. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že neúspešný žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania a náhradu trov jeho právneho zastúpenia v rozsahu
100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku

samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je
potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona
č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.