Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. október 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/155/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715210512
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5715210512.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého

a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobkyne: T. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom U. č. XX, XXX XX U., právne zastúpená Mgr. Peter Gilan, advokát so sídlom
ul. W. 1, XXX XX T., proti žalovanému: T. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. č. XX, XXX XX U.,
o náhradu škody 1.212,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Martin č. k. 16C/318/2015-259 zo dňa 11. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým žalobu žalobkyne zamietol a vo výroku
III. o trovách konania p o t v r d z u j e .

Výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie konanie voči spoločnosti AWE
Design s. r. o. zastavil, sa nedotýka.

Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin rozhodol tak, že žalobu žalobkyne, ktorou si uplatňovala
právo na náhradu škody, ktorú jej spôsobil pes, ktorý patril žalovanému, zamietol. O trovách konania
rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Nárok žalobkyne posudzoval súd prvej inštancie podľa ustanovení § 420 ods. 1, 3 Občianskeho
zákonníka.

3. Súd prvej inštancie dôvodil, že žalobkyňa mala v úmysle požiadať pána P. U., ktorý je otcom
žalovaného T. U., aby pokosili trávu na jej pozemku. Za tým účelom si otvorila bráničku vedúcu na
pozemok rodiny U. aj napriek tomu, že bola majiteľmi opakovane vyzvaná, aby na pozemok nechodila,

pretože je pustený pes. Jednalo sa o 11-mesačného psíka, ktorého si rodina U. kúpila, pretože ich dom
už viackrát vykradli. Skutočnosť, že pani H. U. kričala na žalobkyňu, aby nešla do
dvora, pretože je tam pustený pes, potvrdila svedkyňa P. K., ako aj svedkyňa I. L.. Ďalej konštatoval,
že fotodokumentáciou, výpoveďami sporových strán a svedkov bolo preukázané, že bránička, ktorú
si žalobkyňa otvorila, bola označená z vonkajšej strany tabuľkou „pozor pes“. Z vnútornej strany
bola bránička zabezpečená jazýčkom na zámku a zároveň aj šuplerou. Žalobkyňa nápis „pozor pes“
nerešpektovala a nerešpektovala ani výstrahu pani U., ktorá ju upozornila, aby nešla do ich dvora,

pretože je pustený pes a bráničku si otvorila kľučkou a šuplerou z vnútornej strany bráničky. Na pozemku
U. na ňu vyskočil pes a pri strete s týmto psom žalobkyňa spadla. Vypočutí svedkovia nepotvrdili, že
pes žalobkyni spôsobil viditeľné zranenia. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že napadnutie psom, ktorý
patril žalovanému, bol predmetom šetrenia Obvodného oddelenia policajného zboru v TurčianskychTepliciach, ktorý záznamom zo dňa 17.07.2015 vec podľa § 60 ods. 3 písm. a/ zákona č. 372/1990 Z.
z. o priestupkoch odložil, pretože v priebehu objasňovania sa nepotvrdilo podozrenie z priestupku a
naplnenie skutkovej podstaty priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona, pretože pes,

ktorý patril L. U., bol na jeho pozemku a tento bol riadne uzavretý a na bráničke bola tabuľka s nápisom
„pozor pes“, ktorú T. B. - žalobkyňa nerešpektovala. Neskôr bolo preukázané, že pes nepatril L. U., ale
jeho bratovi T. U. (žalovanému). Podľa súdu prvej inštancie nebolo preukázané, že žalovaný svojím
zavinením porušil právnu povinnosť, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných predpisov, v dôsledku čoho
by žalobkyňa utrpela škodu na zdraví. Bolo preukázané, že žalobkyňa nezodpovedným

spôsobom prenikla na pozemok rodiny U., kde bol pustený pes, ktorý patril žalovanému. Viacerí
svedkovia zhodne potvrdili, že majiteľka pozemku, na ktorý žalovaná protiprávne prenikla, pani H. U.
ju dôrazne upozornila, aby do ich dvora nechodila, pretože je pustený pes. Podľa súdu prvej inštancie
žalobkyňa toto upozornenie nerešpektovala a na pozemok prenikla, v dôsledku čoho došlo k jej stretu
s pusteným psom. Žalobkyňa nerešpektovala ani nápis na bráničke „pozor pes“ a bráničku si svojvoľne
otvorilakľučkouašuplerou,ktorábolaumiestnenázvnútornejstranybráničky.Zuvedenýchdôvodovsúd

žalobu žalobkyne zo dňa 24.07.2015, ktorá bola doplnená podaním zo dňa 03.03.2016, ktorou žiadala,
aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej škodu na zdraví vo výške 1.212,- eur, zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 CSP tak, že žalovaný má právo na náhradu trov konania
v plnom rozsahu, keďže bol v spore úspešný.

4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá uviedla, že
súčasťou základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 Ústavy SR a čl. 36 Listiny základných
práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany. V rozsudku teda chýba riadne presvedčivé odôvodnenie, keď sa súd nevysporiadal so

všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, resp. sa s nimi vysporiadal chybne. Uviedla, že trvá na tom,
že pes ju pohrýzol na ulici tak, ako to vyplýva z doplnenia neúplného podania zo dňa 24.07.2015.
Svedkovia nehovoria úplnú pravdu a z ich výpovedí vyplývajú rozpory. Podľa odôvodnenia rozsudku
mala na žalobkyňu kričať H. U., aby nechodila do ich dvora, lebo je pustený pes, čo mala potvrdiť
svedkyňa P. K., ako aj svedkyňa I. L.. Zo zápisnice z pojednávania však vyplýva, že kričať H. U. na

žalobkyňu, aby nechodila do dvora, počula len svedkyňa P. K., keďže svedkyňa L. počula len nejaký
mužský hlas, ktorý hovoril „Nechoďte dnu, pretože pes je pustený.“. Na pojednávaní ani svedkyňa U.
nepotvrdila, že by kričal na žalobkyňu, dokonca uviedla, že keď vybehla na dvor, žalobkyňa už ležala na
zemi. Svedok L. U. vypovedal, že kričal na žalobkyňu, že pes je pustený a žalobkyňa mala v tom čase
byť už na ich pozemku. Nie je preto správne, že na žalobkyňu mala kričať H. U., aby nechodila do ich

dvora, lebo je pustený pes. Žalovaný a všetci svedkovia zhodne tvrdia, že k napadnutiu žalobkyne malo
dôjsť na pozemku U., avšak z priestupkového spisu vyplýva, konkrétne zo záznamu o podaní oznámenia
žalobkyňou, v ktorom uviedla, že k napadnutiu psom malo dôjsť, keď otvárala bránku. Zo záznamu o
podaní vysvetlenia L. U. vyplýva, že tento uviedol, že keď žalobkyňa otvorila bráničku, pribehol k nej jeho
pes a uhryzol ju. Z uvedeného vyplýva, že ešte nebola na pozemku U.. Na pojednávaní dňa 16.05.2017

svedkovia H. U., P. U. a L. U. zhodne uviedli, že pes žalobkyňu nepohrýzol, zvalil ju na zem a poškriabal
ju. Na pojednávaní dňa 16.07.2017 L. U. uviedol, že bol v tom čase na dvore, mal priamy výhľad, videl
ako pes zvalil žalobkyňu, avšak poprel, že by ju mal pohrýzť. Svedkyne P. K. a I. L. uviedli, že incident
videli, ale nevšimli si na žalobkyni nejaké zranenia. Nie je preto správne a pravdivé konštatovanie súdu,
že vypočutí svedkovia nepotvrdili, že pes žalobkyni spôsobil viditeľné zranenia. Svedkovia popreli alebo

si nevšimli, že by žalobkyňa mala mať na sebe akékoľvek zranenia, pripustili len zvalenie žalobkyne
psom na zem a poškriabanie psom, avšak z dokumentov v priestupkovom spise je zrejmé, že došlo aj k
pohryznutiupsom.Svedkoviaažalovanýtvrdia,žeknapadnutiužalobkynepsommalodôjsťnapozemku
U. 1,5 - 2 m od bráničky, avšak z dokumentov nachádzajúcich sa v priestupkovom spise vyplýva, že
žalobkyňa len chcela vojsť na pozemok U., čo potvrdzuje výpoveď žalobkyne na pojednávaní.

5. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný tak, že žalobkyňa nezodpovedným spôsobom vnikla na
súkromný pozemok v čase, keď bol pes pustený na dvore, na ktorú skutočnosť bola aj upozornená.
Žalobkyňa nehovorí pravdu, keď trvá na tom, že pes ju pohrýzol na líci, nakoľko ako sama uviedla,
otvárala bránku, ktorá bola zaistená maximálne na 2 cm. Pokiaľ by to bola pravda, nemohla byť zvalená

na zem 1,5 - 2 m od bráničky, lebo tá sa otvára do dvora a výskokom alebo pribehnutím psa by sa bola
zatvorila. Rozhodnutie navrhol potvrdiť.6. V replike k vyjadreniu žalovaného žalobkyňa uviedla, že žalovaný vo svojom vyjadrení v podstate
uviedol skutočnosti, ktoré uvádzal už na pojednávaní a k vytýkaným rozporom a nezrovnalostiam sa
nevyjadril. Žalobkyňa naďalej trvá na tom, že pes ju uhryzol na ulici.

7. V duplike žalovaného k vyjadreniu žalobkyne žalovaný uviedol, že svedkovia udalosti -matka
žalovaného, otec žalovaného, svedkyne K. a L. potvrdili tvrdenie žalovaného. Pokiaľ by žalobkyňa
nebola vošla na pozemok bez povolenia, nič by sa nestalo. Navrhol rozsudok potvrdiť.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ustanovením § 379 C. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C. s. p.
a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C.
s. p. vo výroku I., ktorým žalobu žalobkyne zamietol a vo výroku III. o trovách konania potvrdil. Výroku
II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zastavil konanie voči spoločnosti AWE Design, s.r.o. zastavil,
sa nedotkol.

9. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p. Odôvodnenie rozhodnutia

súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z
uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C. s. p.).

10. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa

svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 C. s. p.). Hodnotením dôkazov
je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti
pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi
predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje

sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

11. Pokiaľ žalobkyňa namietala v odvolaní, že pes pohrýzol na ulici, resp. takým spôsobom, ktorý bol
uvedený v doplnení neúplného podania zo dňa 24.07.2015, odvolací súd vyhodnotil túto námietku ako
nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový

stav, keď konštatoval, že tak žalovaný, ako aj svedkovia zhodne potvrdili, že k napadnutiu žalobkyne
psom došlo na pozemku U.. Poškodená nepreukázala protiprávne konanie majiteľa psa - žalovaného,
ktoré dôkazné bremeno spočíva na poškodenom, teda na žalobkyni. Odvolací súd konštatuje, že
ostatné odvolacie námietky, týkajúce sa najmä zranení žalobkyne, že sa nimi súd prvej inštancie vôbec
nezaoberal, nie sú relevantné, nakoľko podstatným dokazovaním vo veci bola tá skutočnosť, či žalovaný

sa dopustil, resp. nedopustil protiprávneho konania.

12. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré
na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom

dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať
za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa
prvostupňový súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto
rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody odvolateľa boli
neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, tento potvrdil napadnutý

rozsudok ako vecne správny.

13. Krajský súd zároveň potvrdil aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorý vykazuje vecnú
správnosť a nebol ani napadnutý odvolacími námietkami.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania má žalovaný v
plnom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní proti žalobkyni úspešný.15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)