Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. september 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/161/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814204083
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8814204083.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr.EvyŠofrankovejaJUDr.AntónieKandravejvsporežalobcu:O..D.C.,F..XX.XX.XXXX,T.U.XXX,
R., zastúpený advokátom Advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Gešper, so sídlom Dlhá 777, Vranov
nad Topľou proti žalovaným: X/ D. P., F.. XX.XX.XXXX, T. U. XX, R. a 2/ O.. I. M., F.. XX.XX.XXXX, T. P.
XXX/XX, T., Q.. Č.. U. XX, T., zastúpený JUDr. Jaroslavou Oravcovou, advokátkou, AK Dobrianskeho
1651, Vranov nad Topľou, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 11C/34/2014-160 zo dňa 26. 04. 2017 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok tak, že určuje, že kúpna zmluva medzi žalovaným v 1.rade a žalovaným v 2.rade,

vklad ktorej bol povolený Správou katastra R. F. Q. pod č. R. XXX/XXXX-XXX-XX, predmetom ktorej
bol prevod spoluvlastníckeho podielu k pozemku, parc č. XXXX/X zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. P.
v podiele 1/2 k celku je neplatná.

II. Náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným 1/ rade
a žalovaným 2/rade, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu jednej polovice žalovaného
v 1/ rade v pozemku parcelné číslo XXXX/X katastrálne územie P. zapísaného na liste vlastníctva číslo

XXXX .

2. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd“) rozhodol tak, že, cit.:
„Žalobu zamieta.

Žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2.rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške
100%“.

3. Súd zo skutkových zistení prijal záver, že po opätovnom dokazovaním bolo preukázané, že zmluva
bola podpísaná dňa 30.04.2011. Súd zopakoval dokazovanie výsluchom strán sporu, ako aj svedkov v
zmysle pokynu odvolacieho súdu, pričom v zmysle návrhov boli vykonané ďalšie dôkazy, a to listinné,
ako aj výsluch svedkyne, matrikárky, ktorá overovala sporný podpis na zmluve. Týmto dokazovaním
mal súd za to, že spornosť bola odstránená, pričom týmto dokazovaním bolo opätovne preukázané
to, že účastníci zmluvy ju podpísali dňa 30.04.2011 a nie až dňa 11.05.2011, kedy bol overený podpis

predávajúceho D. P.. Z výpovede žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2.rade ako aj svedkov
jednoznačnevyplýva,žezmluvabolapodpísanádňa30.04.2011,obajaúčastnícizmluvutútoskutočnosť
potvrdili a aj vypočutí svedkovia. Prijal právny záver, že z týchto skutkových zistení potom vyplýva, že
námietka vznesená žalovanými o premlčaní práva žalobcu na vyslovenie neplatnosti žaloby je dôvodná.Žaloba bola podaná po uplynutí troch rokov od uzavretia právneho úkonu, neplatnosti ktorého sa
domáha žalobca.

4. Súd poukázal na ustanovenia § 140, § 40a, § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a §
741b ods. 2, § 100 ods. 1, § 101, § 34O, § 40 ods. 3, § 43a, § 44, § 46 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka

5. O trovách súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a keďže súd žalobu zamietol, úspešní boli žalovaní. Vzhľadom na

uvedené, súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol o nároku žalovaných na náhradu
trov konania, a to v pomere úspechu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

6. Žalobca podal odvolanie proti napadnutému rozsudku v zákonom stanovenej lehote z dôvodov,

že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru
súd nesprávne posúdil vznesenú námietku premlčania. Súd mal za to, že svedeckými výpoveďami, ako
aj výsluchom účastníkov konania bolo možné prijať záver, že zmluva bola podpísaná 30. 04. 2011 a
nie 11. 05. 2011. Podľa názoru odvolateľa nesprávne súd vyhodnotil, a teda nie objektívne dôkazy,

pretože on zastáva názor, že kúpna zmluva skutočne bola podpísaná až dňa 11. 05. 2011.Z knihy
osvedčení jednoznačne vyplýva, že dňa 11. 05. 2011 D. P. zmluvu podpísal. Ide o dôkaz, ktorý je
súčasťou spisu a neexistuje žiaden dôkaz o tom, že zmluva bola podpísaná 30. 04. 2011. Podľa jeho
názoru žalovaní počas celého súdneho konania nepredložili skutočne relevantné dôkazy, na základe
ktorých by bolo možné prijať záver, že tomu tak bolo. Svedkovia, ktorí boli vo veci vypočutí, sú vo veci

osobne zainteresovaní. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a žalobe vyhovel.

7. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní v 1.a 2.rade. Navrhli potvrdiť napadnutý
rozsudok ako vecne správny. Zotrvávajú na tom, že kúpne zmluvy boli podpísané 30. 04. 2011,
kupujúcim aj predávajúcim v poradí ako je to uvedené v rodinnom dome, ktorého vlastníkom je žalovaný

v 1.rade. Svedkovia S.. I. M. a p. D. Č. potvrdili, že kúpna zmluva bola podpísaná 30. 04. 2011, kedy
bola zaplatená kúpna cena. Výpoveďou svedkyne, ktorá predložila overovaciu knihu sa vyjasnili otázky
postupu overovania podpisu na matrike dňa 11. 05. 2011.

8. K vyjadreniu žalovaného v 1.a 2.rade k odvolaniu podal písomné vyjadrenie žalobca, ktorý uviedol,

že zotrváva na svojom podanom odvolaní.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie

v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil
(§ 380 ods. 2 C.s.p.), súd pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez

potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

10. Predmetom prieskumu sa stal prijatý záver o možnom premlčaní nároku vzhľadom na skutkové
závery súdu, že k uzavretiu právneho úkonu došlo 30. 04. 2011. Po zrušení rozsudku súdom odvolacím
súdom uznesením sp. zn. 21Co/233/2015 bolo povinnosťou súdu prvej inštancie odstrániť pochybnosti
o dátume podpísania zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu.

11. PodľačlánkuVIII.kúpnejzmluvy uzavretejmedzižalovanými zmluvanadobúdaplatnosťaúčinnosť
dňom jej podpísania oboma zmluvnými stranami.12. Problematickou otázkou sa stala otázka premlčania práva, ktorá sa stala kľúčovou pre vyriešenie
predmetnej žaloby a uplatneného nároku .

13. Zmluva o prevode spoluvlastníckeho podielu tak, ako každý iný dvojstranný či viacstranný právny
úkon, vzniká (je uzavretá) okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť (§
44 ods. 1 O.z.). Návrh na uzavretie zmluvy je pritom jednostranný prejav vôle, ktorým navrhovateľ
(oferent) navrhuje druhej strane (oblátovi) uzavretie zmluvy. Je pritom obvyklé, že rozhodnutiu oferenta
predložiť oblátovi návrh na uzavretie zmluvy predchádza zmluvné vyjednávanie, teda proces, v ktorom

sa tvorí obsah zmluvy, ktorý končí okamihom, v ktorom dá oferent oblátovi najavo, že sa cíti byť viazaný
svojím prejavom vôle. Prejav vôle strán prestáva byť vyjednávaním a stáva sa skutočným zmluvným
konsenzom, ak strany dajú najavo, že sú si vedomí svojej viazanosti na nimi urobený prejav vôle.

14. Žalobu je potrebné podať najneskôr do uplynutia trojročnej premlčacej doby, ktorá začína plynúť
od uzavretia zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu. Momentom účinného dovolania sa relatívnej

neplatnosti zmluvy o prevode podielu (vyslovením relatívnej neplatnosti) nastáva stav, ako keby právny
úkon nebol urobený (obdobne ako pri absolútnej neplatnosti právneho úkonu). To znamená, že táto
možnosť nápravy porušenia predkupného práva spôsobuje navrátenie vlastníckych práv do pôvodného
stavu pred uzavretím relatívne neplatnej zmluvy, včítane práv a povinností vyplývajúcich z predkupného
práva. Účinné dovolanie sa relatívnej neplatnosti nemá automaticky za následok vznik práv a povinností

z právneho vzťahu z predkupného práva. Bez toho, aby sa povinný spoluvlastník z predkupného
práva rozhodol znova svoj podiel scudziť, práva a povinnosti z právneho vzťahu predkupného práva
nevznikajú. Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať
druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa
dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Dôjdením

dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho
úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Zákon pre
to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu dovolania
sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo námietkou
v rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom.

15. Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Pritom prihliada starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.

16. Súd je teda povinný hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy, ktorá predstavuje veľmi zložitý myšlienkový
postup súdu. Hodnotenie dôkazov znamená, že vždy musí zodpovedať zásadám formálnej logiky. Musí
vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci. Odvolací súd po vyhodnotení dokazovania sa odchýlil
od hodnotenia uskutočneného súdom prvej inštancie, predovšetkým práve s poukazom na závery
svedeckej výpovede svedkyne G. T..

17. Vychádzajúc zo zákona č. 599/2001 Z.z. o osvedčovaní listín a podpisov Osvedčovanie sa
vykonáva v úradnej miestnosti obce, ak sa nemôže fyzická osoba, ktorá žiada o osvedčenie podpisu
dostaviť do úradnej miestnosti zo zdravotných dôvodov možno osvedčenie vykonať na inom vhodnom
mieste. Obec zodpovedá pri osvedčovaní podpisu, že podpis na listine urobila alebo uznala za vlastný

fyzická osoba ktorej podpis je osvedčovaný, že sa podpísala do osvedčovacej knihy a že osvedčenie
bolo vykonané spôsobom ustanoveným zákonom. Osvedčovacia doložka pravosti podpisu na listine
obsahuje meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorej podpis bol osvedčený, rodné číslo fyzickej osoby ktorej
podpis bol osvedčený, adresu trvalého podpisu pobytu , údaj že podpis na listine urobila alebo uznala
za svoj vlastný fyzická osoba ktorej podpis bol osvedčený, poradové číslo pod ktorým je osvedčenie

zapísané v osvedčovacej knihe, údaje akým spôsobom bola preukázaná totožnosť fyzickej osoby ktorej
podpis bol osvedčený, miesto a dátum osvedčenia. Na č. l. 151 súdneho spisu je uvedené, že pod
poradovým číslom XXX a dátumom osvedčenia 11. 05. 2011, ako osoba, ktorej podpis sa osvedčuje
je D. P. s uvedením údajov. Ďalej je uvedená značka o tom, že listina bola podpísaná pred mestským
úradom a nie, že podpis bol uznaný za vlastný.

18 Je možné súhlasiť s názorom, že doložka o osvedčení pravosti podpisu pred matrikou je verejná
listina. Takáto verejná listina potvrdzuje, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydalaž do doby, kým nie je preukázaný opak, ako i pravdivosť toho, čo je v listine osvedčené alebo potvrdené.
Ideovyvrátiteľnúdomnienku,priktorejzákonpripúšťadôkazopaku.Dôkaznébremenoťažísamozrejme
toho, kto chce preukázať opak toho, čo je uvedené v takejto verejnej listine.

19. Podľa názoru odvolacieho súdu, zápis v overovacej knihe výslovne uvádza, ktorého dňa bola
podpísaná sporná kúpna zmluva, a tiež že pri záznamoch o overení podpisov je uvedené v kolónkach
na to určených, že uvedeného dňa bola listina na podpísaná, nie je uvedené, že v danom prípade išlo
o uznanie podpisu za vlastný (čl.120 súdneho spisu) .

20. Súd prvej inštancie napriek takémuto záznamu v osvedčovacej knihe a výpovede svedkyne G. T.
(č.l. 117 súdneho spisu) v napadnutom rozsudku považuje za preukázané uzavretie zmluvy už 30. apríl
2011. Svedkyňa uviedla, že s odstupom času si nepamätá či podpis bol urobený pred ňou. Svedecká
výpoveď matrikárky by mala pri starostlivom posudzovaní zistených okolností viesť k objektívnejšiemu
vyhodnoteniu skutkového stavu. Tvrdenie tejto svedkyne, že s prípadmi dodatočného uznávania

podpisov na zmluvách sa v rámci praxe počítalo ale išlo o výnimočne prípady, nemožno považovať za
to, že podpis žalovaného sa na predmetnej listine už nachádzal.

21. Z uvedených skutočností vyplýva, že súd nepostupoval pri hodnotení dôkazov podľa ust. §191 CSP,
keď neprihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Opísané zistenia súdu svedčia o

rozpore skutkových zistení a prijatého právneho záveru.

22. Podľa názoru odvolacieho súdu tak s vyhodnotením už vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie
je možné prijať záver o tom, že práve žalovaní v 1.a 2.rade neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie
toho, že zmluva bola uzavretá 30. apríla 2011 a následne teda nie je možné prijať právny záver o tom,

že vznesená námietka premlčania zo strany žalovaných je dôvodná.

23. Odvolací súd zastáva názor, na rozdiel od súdu prvej inštancie, že bolo porušené predkupné právo
žalobcu. Podstata predkupného práva spočíva v tom, že vlastníkom veci pokiaľ sa rozhodne vec predať
je povinný ju prednostne ponúknuť na predaj tomu, kto je z predkupného práva oprávnený. Ponuku

ku kúpe robí teda vlastník veci (povinný z predkupného práva) a záleží na oprávnenom, či ponuku
príjme. Zmyslom úpravy zákonného predkupného práva v § 140 Občianskeho zákonníka, teda práva
spoluvlastníka je vyjadriť sa k tomu, kto s ním bude v spoluvlastníckom vzťahu, je tiež právom
spoluvlastníka nadobudnúť na základe svojho úkonu spoluvlastnícky podiel iného spoluvlastníka, ktorý
hodlá ďalší spoluvlastník predať. Účelom pri porušení predkupného práva povinným spoluvlastníkom

voči nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu je nadobudnutie vlastníctva takéhoto podielu.

24. Z vykonaného dokazovania nie je možné prijať záver, že pôvodní podieloví spoluvlastníci ako
povinné osoby z predkupného práva ponúkli žalobcovi ako ďalšiemu spoluvlastníkovi tento podiel
ku kúpe. Na základe výsledkov dokazovania učineného pred súdom prvej inštancie a po doplnení

dokazovania po zrušení rozsudku odvolacím súdom nemožno konštatovať, že zo strany pôvodného
spoluvlastníka by došlo k výzve žalobcu ako oprávnenému spoluvlastníkovi ku kúpe za rovnakých
podmienok, za ktorých mali tieto svoje podiely ponúknuť žalovanému. Podielový spoluvlastník
nerešpektoval zákonné predkupné právo žalobcu. K porušeniu predkupného práva žalobcu v zmysle §
140 Občianskeho zákonníka došlo.

25. „Ak porušil niektorí z podielových spoluvlastníkov povinnosť ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel
ku kúpe ostatným spoluvlastníkom ako prvým a skutočne vykonal prevod svojho spoluvlastníckeho
podielu na tretiu osobu (nie na osobu blízku), vystavuje sa spolu s treťou osobou osobitnej forme postihu
uvedenej v § 40 O.z.. Keďže v prípade zákonného predkupného práva podielových spoluvlastníkov
ustanovenie § 140 O.z. neobsahuje osobitnú úpravu, nič nebráni tomu, aby sa aj na tieto vzťahy použila

všeobecná právna úprava o predkupnom práve nachádzajúca sa v § 602 a nasl. O.z.. V prípade
porušenia predkupného práva je teda nutné pripustiť aj možnosť oprávneného subjektu oprávneného
spoluvlastníka domáhať sa alternatívne práva vyplývajúceho mu z ustanovenia § 603 ods. 3 O.z.
Oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má teda pri porušení povinností zo strany povinného
spoluvlastníka na výber tri zákonné možnosti. Môže sa domáhať buď vyslovenia relatívnej neplatnosti

zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu alebo sa môže voči nadobúdateľovi
domáhať, aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých podmienok, za ktorých ich
kúpil od povinnej osoby. Ak tak nadobúdateľ dobrovoľne neurobí, môže sa domáhať na súde vydania
rozhodnutia, ktorým sa pri kúpe nahradí prejav vôle nadobúdateľa (§ 161 ods. 3 O.s.p.). Treťoumožnosťou je, že si ponechá predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi.
Treba zdôrazniť, že súbežné uplatnenie nároku podľa § 40a a § 603 ods. 3 O.z. je z právnej povahy
veci vylúčené. Iné následky porušenia predkupného práva zákon nepripúšťa, a preto zo zákona

nemožno vyvodiť ani iný spôsob ochrany oprávneného spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo
porušené.“ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka 4 Cdo 48/ 2009
z 30.6.2010).
„Ak oprávnený spoluvlastník ktorého predkupné právo bolo porušené učinil nadobúdateľovi ponuku k
odkúpeniu podielu a ten jeho návrh neprijal, nič nebráni tomu, aby sa oprávnený domáhal žalobou na

súdenahradenieprejavuvôle nadobúdateľajehonávrh prijať,respektívesamôžedomáhaťuzatvorenia
zmluvy zodpovedajúceho znenia.. Právoplatnosťou rozsudku nahrádzajúceho prehlásenie vôle je kúpna
zmluva uzavretá.“ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 19. 9. 2007 spisová
značka 22 Cdo 1875/2005 ).

26. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody pristúpil odvolací súd k zmene napadnutého rozsudku

postupom podľa § 388 CSP a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

27. O trovách konania odvolací súd rozhodol s poukazom na ust. § 255 CSP, podľa ktorého strana,
ktorá v konaní bola úspešná, súd jej priznal náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci. Žalobca sa
stal úspešný v konaní, a preto mu prináleží právo na náhradu trov celého konania.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).