Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. jún 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11C/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617202298
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5617202298.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdLiptovskýMikuláš,samosudcomMgr.RobertomDroppom,vprávnejvecižalobcuA.U.,nar.

XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. XXX/X, F.Ý. Z., zastúpeného JUDr. Jaroslavom Kiapešom, advokátom
so sídlom Štúrova 4330/31, Liptovský Mikuláš, proti žalovanej Z. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A.
XXX/X, F. Z., v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným Okresným
úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie C.,
obec Bobrovec, okres Liptovský Mikuláš, ako rodinný dom súpisné č. XXX, postavený na pozemku
parcely registra KN-C č. 679, zastavané plochy a nádvoria o výmere 327 m 2, parcela registra KN-C

č. 679, záhrady o výmere 722 m2, parcela registra KN-C č. 678, a záhrady o výmere 169 m2, parcela
registra KN-C č. 680, a nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie C.,
obec Bobrovec, okres Liptovský Mikuláš, ako ostatné plochy o výmere 203 m2, parcela registra KN-E
č. 1656/2.
II. Súd p r i k a z u j e nehnuteľnosti zapísané Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym
odborom, na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie C., obec Bobrovec, okres Liptovský Mikuláš,
ako rodinný dom súpisné č. XXX, postavený na pozemku parcely registra KN-C č. 679, zastavané plochy

a nádvoria o výmere 327 m 2, parcela registra KN-C č. 679, záhrady o výmere 722 m2, parcela registra
KN-C č. 678, a záhrady o výmere 169 m2, parcela registra KN-C č. 680, a nehnuteľnosť zapísanú na
liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie C., obec Bobrovec, okres Liptovský Mikuláš, ako ostatné
plochy o výmere 203 m2, parcela registra KN-E č. 1656/2, do výlučného vlastníctva žalobcu A. U., rod.
U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. XXX/X, F. Z..

III. Žalobca je p o v i n n ý na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť
žalovanej sumu 17 434,94 eura do šesťdesiatich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Súd žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 13. 03. 2017 sa žalobca domáhal zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaných Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym
odborom na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie C., obec Bobrovec, okres Liptovský Mikuláš,
ako rodinný dom súpisné č. XXX, postavený na pozemku parcely registra KN-C č. 679, zastavané plochy
a nádvoria o výmere 327 m 2, parcela registra KN-C č. 679, záhrady o výmere 722 m2, parcela registra

KN-C č. 678, a záhrady o výmere 169 m2, parcela registra KN-C č. 680, a nehnuteľnosť zapísanú na
liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie C., obec Bobrovec, okres Liptovský Mikuláš, ako ostatné
plochy o výmere 203 m2, parcela registra KN-E č. 1656/2 (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“). Žalobu
odôvodnil tým, že ako väčšinový podielový spoluvlastník má záujem sporné nehnuteľnosti nadobudnúťdo výlučného vlastníctva, pričom žalovaná sa už dlhšiu dobu, približne 10 rokov, vyjadrovala, že nemá
záujem zotrvať s ním v podielovom spoluvlastníctve. Žalobca vykonal viacero krokov k mimosúdnemu
zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, ale bezúspešne. Žalovaná mu ústne sľúbila, že

s vyporiadaním bude súhlasiť za sumu 20 000,- eur, resp. že za takúto sumu predá
svoje podiely synovi žalobcu. Následne však od tejto dohody odstúpila a žiadala vyplatiť sumu 28 500,-
eur, s čím žalobca nesúhlasil. Z tohto dôvodu dal vypracovať znalecký posudok č. 146/2016 zo dňa 23.
09. 2016, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota sporných nehnuteľností vrátane garáže, ktorá je
však vo výlučnom vlastníctve žalobcu, vo výške 62 619,83 eura. Znalec ale nezohľadnil tú skutočnosť,

že k sporným nehnuteľnostiam nie je zabezpečený prístup, nakoľko tento vedie cez pozemok parcely
registra KN-C č. 2284/6, ktorý je vo vlastníctve tretích osôb. Celková cena sporných nehnuteľností
podľa znaleckého posudku bez garáže tak predstavuje 58 524,09 eura. Žalobca zároveň uviedol,
že sama žalovaná sa vyjadrila, že stavba rodinného domu bola od roku 2005 neobývaná a chátrala.
Žalovaná nikdy nemala osobný vzťah k tomuto rodičovskému domu, na rozdiel od žalobcu. V roku 2016
vykonal jeho nevyhnutnú údržbu a to výmenou strechy s celkovými nákladmi 10 295,20 eura. Touto

rekonštrukciou sa zhodnotil aj podiel žalovanej, preto je potrebné zohľadniť pri vyporiadaní aj to, čo sa
z výlučných prostriedkov žalobcu investovalo do spoločného majetku. Vychádzajúc z uvedeného tak
pripadá na podiel žalovanej suma vo výške 18 560,57 eura.

2. Žalovaná potvrdila, že nemá záujem o nadobudnutie nehnuteľností do výlučného vlastníctva. Uviedla,

žežalobcazamlčalskutočnosť,žetobolaona,ktosasnažilovyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva,
pričom žalobca nikdy za 16 rokov nevykonal žiadne právne kroky k vyporiadaniu. V roku 2012
zabezpečila ohodnotenie realitnou kanceláriou, ktorá sporné nehnuteľnosti okrem pozemku zapísanom
na liste vlastníctva č. XXXX a garáže ohodnotila na sumu 70 000,- eur. Žalobca s
týmto však nesúhlasil, považoval to za neprimeranú nízku sumu s prihliadnutím na veľkosť pozemku,

výbornú polohu a potenciál rodinnému domu. Uzavrel to tak, že predaj rodičovského domu zrealizuje
sám a nikomu za to nebude platiť. Žalovaná opakovane vyzývala žalobcu na riešenie spoluvlastníctva
pri každom stretnutí, na čo však žalobca nereagoval. Začiatkom roku 2016 jej telefonoval syn žalobcu
R. s ponukou na odkúpenie podielu za 20 000,- eur. Vyjadril sa, že po získaní úveru ju vyplatí a preto
žalovaná čakala. So žalobcom sa dohodli, že pokiaľ nedôjde k vyporiadaniu, do domu sa investovať

nebude. O tom, že bola prerobená strecha, sa dozvedela náhodne. Táto rekonštrukcia nebola potrebná
a prebehla bez jej vedomia a súhlasu. Následne jej žalobca uviedol, že syn bol aktívny a nedalo sa to už
zrušiť. Žalovaná zároveň uviedla, že garáž bez súpisného čísla nie je vo výlučnom vlastníctve žalobcu,
ale mal by byť predmetom dedičského konania po matke strán sporu. Pokiaľ nedôjde k mimosúdnej
dohode, navrhla podielové spoluvlastníctvo zrušiť, s tým že jej podiel predstavuje sumu 28 000, eur.

3. Nakoľko žalobca právo na podanie repliky nevyužil, súd vo veci nariadil pojednávanie. Žalobca
vypovedal, že podľa vyjadrenia rodičov sa dom staval pre syna. Z tohto dôvodu rodičia vyriešili aj bytovú
otázku žalovanej. Po smrti otca sa so sestrou dohodli, že sa bude dediť podľa zákona. Neskôr mu
jej podiel darovala mama, on o ničom nevedel, keď prišiel do Bobrovca všetko bolo pripravené, pri

dome čakal právnik ako aj geodet. Podiel, ktorý mama získala v dedičskom konaní po otcovi, darovala
sestre. Neskôr mama dostala porážku a on ju doopatroval počas trinástich rokov, jej zdravotný stav si
vyžadoval nepretržitú starostlivosť. Dom mieni nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva, nakoľko
v ňom bude bývať jeho starší syn, ktorý sa medzičasom oženil a čaká prírastok do rodiny. Z tohto
dôvodu už začal s rekonštrukciou, v prvom rade bolo potrebné vykonať rekonštrukciu strechy, do ktorej

zatekalo. Okrem toho sa kominári vyjadrili, že strecha je urobená vzhľadom na vybudované tri komíny
zle, preto bolo potrebné urobiť novú strechu s tým, že sa počítalo už aj s podkrovným bývaním. Potvrdil,
že proti tomu mala výhrady žalovaná, ktorá namietala, že ju o tom nikto neinformoval. Investícia strechy
bola nevyhnutná, pričom vo svojom písomnom podaní zo dňa 28. 11. 2017 poukázal na to, že medzi
nevyhnutnú opravu je potrebné zaradiť opatrenia slúžiace k zachovaniu podstaty stavby a jej udržaniu

v stave spôsobilom k jej užívaniu. Investícia do strechy bola investíciou žalobcu, faktúry a objednávky
vystavené na syna žalobcu ešte nepreukazujú, že do domu investoval R. U.. Pokiaľ ide o prístupovú
cestu, zatiaľ nie sú žiadne problémy zo strany suseda. Do budúcna žalobca plánuje prístup zabezpečiť
kúpou pozemku.

4. Žalovaná vypovedala, že ich rodičia stavali dom pre seba a nie pre syna, žalobca v tom čase ešte
ani nežil. Stav strechy si nevyžadoval investíciu. Naviac, do rodinného domu neinvestoval žalobca, ale
tretia osoba, jeho syn, ktorý nie je spoluvlastníkom. Bolo povinnosťou žalobcu predostrieť jej zámer
investície, uviesť akého druhu bude investícia, v akej výške a až následne mohol vo veci rozhodovať akoväčšinový vlastník. Investíciu do spoločnej nehnuteľnosti bez informovania menšinového spoluvlastníka
považuje žalovaná za neplatný právny úkon a nakoľko nešlo o investíciu na nevyhnutnú opravu či údržbu
domu, vzniklo právo na úhradu vo výške zhodnotenia podielu menšinového spoluvlastníka a nie na

úhradu podielu na investícii. Žalovaná spochybnila aj fakturovanú sumu za rekonštrukciu strechy, ktorú
považovala za neprimeranú vysokú vzhľadom na rozmery strechy a vykonané práce. Poukázala na
to, že na dome bola strecha robená v roku 1986, čiže bola vymenená funkčná strecha, vznikli nové
konštrukčné prvky zodpovedajúce predstavám žalobcu v ďalšom využívaní domu, pričom nepovažuje za
korektné, aby sa na tejto investícii podieľala aj ona, nakoľko o nej nemala žiadnu vedomosť a neudelila

k nej súhlas. Opakovane zdôraznila, že je za mimosúdne vyriešenie veci, pričom na pojednávaní dňa
14. 12. 2017 navrhla vyplatenie podielu vo výške 24 000,- eur, vychádzajúc zo súkromných znaleckých
posudkov.

5. Svedok R. U., syn žalobcu, potvrdil, že sa obrátiť na žalovanú s ponukou o odkúpenie jej podielu
na rodinnom dome v sume 20 000,- eur. Následne po dohode začal s rekonštrukciou strechy, ako aj s

výrubom stromov pri dome, ktoré ohrozovali strechu a elektrické vedenie. O povolenie požiadal obec,
pri čom bola prítomná aj žalovaná a preto tvrdil, že už v tom čase mala vedomosť o jeho zámere
zrekonštruovať strechu. Vzťahy v rodine boli dobré, aj po ústnej dohode o výške ceny podielu žalovanej,
pokazilisaažpozačatístavebnýchprácnastrecheapovypratávanídomu,ktoréprácesarobilisúbežne.
Je pravdou, že po ústnej dohode svedok meškal s úhradou sumy 20 000,- eur, čo bolo zapríčinené tým,

že im ešte nebola vyplatená cena za iný byt v Nových Zámkoch. Následne žalovaná ustúpila od dohody,
požadovala už sumu 28 000,- eur. Svedok tvrdil, že strechu bolo potrebné prerobiť, nakoľko do nej
zatekalo, nebola tam urobená žiadna izolácia. Prerobenie strechy mu odporučil aj majster po obhliadke.

6. Výpisom z listu vlastníctva č. XXX, k. ú. C. mal súd preukázané, že strany sporu sú podielovými

spoluvlastníkmi časti sporných nehnuteľností, žalobca v podiele 4/6 a žalovaná v podiele 2/6. Pozemok
parcely registra KN-E č. 1656/2, ostatné plochy o výmere 203 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX,
k.ú.C.jetaktiežvichpodielovomspoluvlastníctve,pričomžalobcavlastnípodielvovýške5/6ažalovaná
vo výške 1/6.

7. Znaleckým posudkom č. 50/2018 zo dňa 26. 04. 2018, vypracovaným P.. M.
S., bola stanovená všeobecná hodnota rodinného domu s príslušenstvom vo výške 38 700,- eur. P..
A. S. v súkromnom znaleckom posudku č. 146/2016 zo dňa 23. 09. 2016 stanovil
všeobecnú hodnotu zostávajúcich sporných nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, k. ú.
C. a to pozemku parcely registra KN-C č. 679 vo výške 13 465,30 eura, pozemku parcely registra KN-

C č. 679 vo výške 6 098,55 eura, pozemku parcely registra KN-C č. 680 vo výške 3 151,85 eura a
všeobecnú hodnotu pozemku zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, parcelu registra KN-E č. 1656/2
vo výške 1 179,43 eura.

8. Zo správy obchodnej spoločnosti MR INVEST s. r. o. zo dňa 26. 11. 2017 vyplýva, že po

obhliadke strechy rodinného domu v C. súpisné č. XXX bola odporučená rekonštrukcia strechy
spočívajúca v zhodení strešnej krytiny, vytrhaní starých strešných lát, výmeny poškodených častí krovu,
prekotveníceléhokrovunovýmspojovacímmateriálom,uloženíparopriepustnejfólie,uloženínovýchlát,
výmeny odkvapového systému a položení novej plechovej strešných krytiny so snehovými zábranami.
Obhliadkou bolo zistené, že stolica a nárožné krokvy, ktoré tvoria najdôležitejšie prvky skladby strechy,

boli vo veľmi zlom stave. K ich poškodeniu došlo nefunkčných oplechovaním. Pod krytinou chýbala
paropriepustná kontaktná fólia, v dôsledku čoho dochádzalo k zrážaniu kondenzu, čo spôsobilo rapídne
zhoršeniekvalitystrešnýchlát.Zvnútornejstranybolanaplechovejstrešnejkrytinetakmer50%červená
korózia.

9. Z faktúry zo dňa 31. 05. 2016, vystavenej obchodnou spoločnosťou MR INVEST s. r. o., súd
zistil, že odberateľovi R.X. U. bola vyúčtovaná cena vo výške 8 029,85 eura po započítaní zálohy vo
výške 2 265,35 eura, ktorá bola uhradená dňa 16. 05. 2016.

10. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilnésprávanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

11. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

12. Na základe vykonaného dokazovania v súlade s citovanými ustanoveniami zrušil podielové
spoluvlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam a tieto prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, nakoľko

takýto spôsob vyporiadania nebol medzi stranami sporný. Žalobca ako väčšinový spoluvlastník žiadal
nehnuteľnosti prikázať do jeho výlučného vlastníctva, pričom žalovaná s týmto súhlasila. Spornou
medzi stranami bola otázka hodnoty podielu žalovanej ako aj otázka investície do spoločného majetku
zo strany žalobcu, ktorú žalovaná nepovažovala za nevyhnutnú a na ktorú nedala vopred súhlas.
Vzhľadom na značný rozdiel stanovenej všeobecnej hodnoty rodinného domu s príslušenstvom, ktorý
vzišiel z predložených súkromných znaleckých posudkov, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie,

ktorým bola stanovená všeobecná hodnota rodinného domu s príslušenstvom vo výške 38 700,- eur.
So závermi tohto znaleckého posudku súhlasili obidve strany sporu, pričom nenavrhli v tomto smere
vykonanieďalšíchdôkazov.Pokiaľideozostávajúcespornénehnuteľnosti,ichhodnotasavsúkromných
znaleckých posudkoch nerozchádzala a medzi stranami tak nebola sporná.

13. Pokiaľ ide o investíciu žalobcu do spoločného majetku predstavujúcu rekonštrukciu strechy
rodinného domu v celkovej výške 10 295,20 eura, súd konštatuje, že sa ňou bezpochyby zhodnotil
aj spoluvlastnícky podiel žalovanej o veľkosti 2/6, čo predstavuje zhodnotenie v peňažnom vyjadrení
3 431,73 eura. Žalobca listinnými dôkazmi dostatočne preukázal nevyhnutnosť rekonštrukcie strechy,
pričom neodkladnú potrebu zhodnotenia spoločnej nehnuteľnosti strán sporu potvrdil vo svedeckej

výpovedi aj syn žalobcu. Naviac, je len ťažko predstaviteľné, že by jeden zo spoluvlastníkov
pri dlhotrvajúcom spore ohľadne spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, investoval do
spoločného majetku bez toho, aby išlo o neodkladnú a nevyhnutnú údržbu, resp. opravu. Medzi stranami
nebolo sporné to, že žalobca mieni nadobudnúť výlučné vlastníctvo k rodičovskému domu z dôvodu
zabezpečenia bytovej otázky pre svojho syna, ktorý inicioval rekonštrukciu strechy. Je preto dôvodné

predpokladať, že pokiaľ by nebola oprava strechy nevyhnutná, k tomuto kroku by žalobca nepristúpil,
lebo samotné prerobenie staršieho rodinného domu pre potreby mladej rodiny je nepochybne vyžiada
nemalé finančné prostriedky a preto by bolo nelogické investovať do takých prác na dome, ktoré nie sú
potrebné, resp. znesú odklad. Cena stavebných prác bola hodnoverne preukázaná žalobcom a aj pokiaľ
žalovaná s niektorými fakturovanými položkami nesúhlasila, poukazujúc napríklad na rozmery strechy,

v tomto smere žiadny návrh na doplnenie dokazovania nepodala.

14. Na základe vyššie uvedeného potom súd zrušil podielové spoluvlastníctvo a sporné nehnuteľnosti
prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu oproti jeho povinnosti zaplatiť žalovanej na vyrovnanie jej
podielu sumu 17 434,94 eura. Vzhľadom na výšku plnenia súd uložil dlhšiu lehotu splatnosti. Cena

sporných nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. C. predstavuje 61 400,- eur,
pričom na podiel žalovanej 2/6 pripadá 20 466,67 eura. Pri zohľadnení investície žalobcu do jej podielu
vo výške 3 431,73 eura predstavuje cena podielu žalovanej 17 034,94 eura. Predmetnom vyporiadania
bola aj nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. C., cena podielu žalovanej na ktorej
predstavuje 196,57 eura.

15. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, súd v súlade s ustanovením § 257 Civilného sporového
poriadku prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v
plnom rozsahu, priznal náhradu trov konania v rozsahu 50 %. Dôvody hodné osobitného zreteľa nie
sú a ani nemôžu byť zadefinované, preto súd pri aplikácii citovaného ustanovenia vychádza z toho,

čo sa javí ako najspravodlivejšie, lebo právo nie je len objektívnym písaným právom, ale aj umením
dobra a spravodlivosti. V danom prípade ide o spor súrodencov, pri ktorom podľa názoru súdu vôbec
nemuselo dôjsť k podaniu žaloby na súd. Súd nemá pochybnosti o tom, že medzi stranami došlo
k ústnej dohode tak, ako bola prezentovaná v súdnom konaní, od ktorej nakoniec žalovaná ustúpila.
Žalovaná opakovane prezentovala vôľu mimosúdnej dohody, k čomu súd dal aj priestor, strany sa však

nevedeli zhodnúť na výške ceny podielu žalovanej. Výsledky nariadeného znaleckého dokazovania sa
priklonili na stranu žalobcu, ktorý predložil súkromný posudok s približujúcou sa všeobecnou hodnotou
sporných nehnuteľností, čo taktiež nasvedčuje tomu, aby podľa zásady úspechu v konaní mu súd
priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Avšak vzhľadom na charakter sporu, vzťah strán sporu apredovšetkým skutočnosť, že žalobca pri nakladaní so spoločnou nehnuteľnosťou nekonal so žalovanou
ako spoluvlastníčkou, čím bolo zasiahnuté do jej spoluvlastníckych práv, mu súd priznal náhradu trov
konania v rozsahu 50 %. Dôvody, pre ktoré by žalovaná nemala znášať trovy konania žalobcu v plnom

rozsahu, súd nevidel. Takýto spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami sporu, aj pokiaľ ide o otázku
náhrady trov konania, považuje súd za spravodlivý.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.