Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. máj 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13Csp/260/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117234573
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5117234573.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou, v právnej veci žalobcu:

KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové,
Česká republika, IČO: 247 85 199, zastúpený zvoleným zástupcom ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o.,
organizačná zložka, so sídlom Ul. Svornosti 43, Bratislava, IČO: 47 255 773, proti žalovanej: H. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. X/XXXX, Ž., o zaplatenie 880,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 247,34 eur s príslušenstvom zastavuje.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 106,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %

ročne zo sumy 106,- eur od 21.04.2017 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

IV. Žalovanej proti žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 75,90 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 28.12.2017, sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým
by žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 880,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo

výške 5,05 % ročne zo sumy 322,16 eur od 21.04.2017 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že dňa 07.12.2013 spol. Provident Financial, s.r.o., so sídlom
Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 35 805 731 (ďalej len „spoločnosť“) uzatvorila so žalovanou zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. 570072816 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej poskytla žalovanej
bezúčelový úver vo výške 900,- eur. Žalovaná sa zaviazala splácať úver v pravidelných týždenných
splátkach po dobu 60 týždňov, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzatvorení
zmluvy, t. j. 14.12.2013 a posledná splátka bola splatná dňa 31.01.2015. Žalovaná sa za poskytnutie

úveru zaviazala uhradiť náklady spojené s úverom, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok a administratívny
poplatok, celkovo vo výške 310,50 eur. Administratívny poplatok zahŕňa najmä spracovateľský poplatok
a služby obchodného zástupcu spoločnosti. Súčasne so zmluvou žalovaný uzatvoril dňa 07.12.2013
zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorá je dobrovoľnou doplnkovou službou, ktorou sa spoločnosť
zaviazala poskytovať za poplatok klientovi službu, spočívajúcu najmä vo výbere splátok priamo v mieste
bydliska klienta, alebo v inom mieste podľa určenia klienta, a to prostredníctvom obchodného zástupcu
spoločnosti. Za túto službu sa klient zaviazal uhradiť sumu vo výške 463,50 eur, a to v 60 splátkach,

pričom splátky boli splatné spoločne so splátkami úveru, teda prvá splátka bola splatná 7. kalendárny
deňpouzatvorenízmluvy,t.j.14.12.2013aposlednásplátkabolasplatnádňa31.01.2015,čojeajtermín
konečnej splatnosti. Celková čiastka, ktorú sa žalovaná zaviazala uhradiť, tak činila 1.674,- eur (istina
vo výške 900,- eur, úrok a administratívny poplatok, vyjadrený fixnou čiastkou po celé obdobie trvaniaúveru vo výške 310,50 eur a čiastka za zabezpečenie splátok úveru 463,50 eur), ktorú sa žalovaná
zaviazala uhradiť v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok, a to vo výške 27,90 eur. Žalovaná
pôvodnému veriteľovi uhradila v danom prípade celkovo 794,- eur, a teda uhradila riadne len 28 splátok,

pričom na 29. splátku uhradil len 12,80 eur. Presné dátumy a výšky splátok vyplývajú zrejmým spôsobom
z priloženej platobnej histórie. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31.03.2017, došlo s
účinnosťou ku dňu 20.04.2017 k postúpeniu pohľadávok zo zmluvy o úvere celkovo vo výške 880,- eur
zo spoločnosti na žalobcu. Žalovanej bola zmena v osobe veriteľa oznámená listom zo dňa 10.04.2017.
Žalovaná súčasnému veriteľovi doposiaľ neuhradila svoj záväzok ani len sčasti. Žalobca si tak napokon

uplatnil nárok na zaplatenie istiny zo zmluvy vo výške 322,16 eur, neuhradenej sumy zo zmluvy o
zabezpečení splátok vo výške 247,34 eur, nákladov, spojených s úverom zo zmluvy vo výške 310,50
eur a úroku z omeškania z istiny zo zmluvy, t. j. zo sumy 322,16 eur od 21.04.2017.

2. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola riadne doručená do vlastných rúk dňa 04.04.2018, v súdom
určenej lehote písomne nevyjadrila a zostala úplne procesne nečinná.

3. Podaním, doručeným súdu dňa 11.04.2018, žalobca vzal žalobu čiastočne späť v časti uplatneného
nároku na zaplatenie sumy vo výške 247,34 eur.

4. Podľa § 144 a § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších

predpisov (ďalej len „C.s.p.“), žalobca môže vziať žalobu späť. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

5. Vzhľadom na dispozičný procesný úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu čiastočne späť, rozhodol súd,
pri aplikácii vyššie citovaných zákonných ustanovení, o zastavení konania v časti uplatneného nároku

vo výške 247,34 eur s príslušenstvom. Súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby nebol potrebný, nakoľko
k späťvzatiu došlo skôr, než sa začalo pojednávanie. Predmetom konania tak zostala suma 632,66 eur,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 632,66 eur od 21.04.2017 do zaplatenia.

6. Vzhľadom na to, že v danej veci išlo o drobný spor, súd v zmysle § 177 ods. 2 písm. a) C.s.p. a §

219 ods. 1 a 3 C.s.p., vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok
dňa 24.05.2018, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a
webovej stránke súdu dňa 04.05.2018.

7. Súd tak, na základe žalobcom predložených listinných dôkazov, zistil nasledovný skutkový stav,

pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným
záverom.

8. Dňa 07.12.2013 uzatvoril právny predchodca žalobcu, ako veriteľ, a žalovaná, ako dlžník, zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. 570072816, ktorou sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť

žalovanej bezúčelový úver vo výške 900,- eur v hotovosti pri podpise zmluvy a žalovaná sa zaviazala
splatiťúverv60pravidelnýchtýždennýchsplátkachvovýške20,18eur(pričomposlednásplátkabudevo
výške19,88eur)sdátumomsplatnostiprvejsplátky7.kalendárnydeňpouzatvorenízmluvy,splatnosťou
ďalších splátok v 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky a splatnosťou poslednej
splátky v 7. deň 60 týždňa po dni uzatvorenia zmluvy. Úver bol ďalej poskytnutý pri uvedenej ročnej

úrokovej sadzbe 22,38 %, RPMN vo výške 70,38 %, priemernej hodnote RPMN 45,94 % a celkovej
čiastky, splatnej spotrebiteľom vo výške 1.210,50 eur.

9. Súčasne dňa 07.12.2013 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovanou zmluvu o zabezpečení
splátok úveru, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal, že žalovanej bude počas

platnosti tejto zmluvy pravidelne poskytovať službu, spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej
na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalovanej poskytnutý na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. 570072816, uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou.
Prevzatie peňažnej sumy sa v zmysle zmluvy uskutoční v mieste trvalého pobytu žalovanej alebo na
inom, vzájomnou dohodou určenom, mieste. Žalovaná sa za poskytnutie uvedenej služby zaviazala

právnemu predchodcovi žalobcu zaplatiť celkovú odmenu vo výške 463,50 eur, a to v 60 pravidelných
týždenných splátkach, kde výška 1 až 59 splátky bola dohodnutá vo výške 7,72 eur a výška poslednej
60 splátky vo výške 8,02 eur.10. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 10.04.2017 oznámil žalovanej postúpenie predmetnej
pohľadávky na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 31.03.2017.

11. Listom zo dňa 25.10.2017 žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlhu vo výške 892,25 eur najneskôr
do 06.11.2017.

12. Z výpisu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná doposiaľ na daný úverový prípad uhradila sumu 794,-
eur.

13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, v znení, účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 2 písm. a) a b) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania; veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 2 písm. g) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa

spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov
akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a
ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na
doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí
navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby

ho získal za ponúkaných podmienok.

16. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

17. Z doložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca si uplatňoval voči žalovanej nároky, vzniknuté
mu z uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 570072816 zo dňa 07.12.2013 a zmluvy o
zabezpečení splátok úveru zo dňa 07.12.2013. Žalovaná zmluvy uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa
jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania

alebo povolania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných
ustanovení ZoSÚ a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzatvorenej dňa 07.12.2013 je
vzťahom občianskoprávnym a na predmetné zmluvy sa hľadí ako na typové spotrebiteľské zmluvy.
18. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 07.12.2013 možno ustáliť, že niet pochýb

o tom, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili individuálne špecifikovanú zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške
900,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 60 týždenných splátkach, a to splátky č. 1 až 59 vo
výške 20,18 eur a 60. splátku vo výške 19,88 eur.

19. Ešte skôr, ako súd vyhodnotil nárok žalobcu z vyššie uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
musel sa vysporiadať aj so zmluvou o zabezpečení splátok úveru zo dňa 07.12.2013. Predmetom tejto
zmluvy bola „služba“, poskytovaná zo strany právneho predchodcu žalobcu, spočívajúca v hotovostnom
prevzatí - inkasovaní splátok úveru zo zmluvy zo dňa 07.12.2013 od žalovanej, a to za odmenu vo výške
463,50 eur, ktorú sa následne žalovaná zaviazala splácať tiež v 60 týždenných splátkach.

20.UvedenázmluvasvojímrežimompodliehaustanoveniamObčianskehozákonníkaospotrebiteľských
zmluvách. So zmluvou o spotrebiteľskom úvere medzi stranami, ktorá je predmetom sporu, bola teda
uzatvorená aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, pričom ide o samostatnú zmluvu, ktorej vznik je
podmienený vznikom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorá

bola uzatvorená v ten istý deň, ako zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi stranami, súd považoval
za doplnkovú službu, súvisiacu so spotrebiteľským úverom, a preto odplata za službu, ktorá bola
predmetom zmluvy o zabezpečení splátok úveru, mala byť podľa § 2 písm. g) ZoSÚ zahrnutá do
celkových nákladov spotrebiteľa, spojených so spotrebiteľským úverom, a teda aj do RPMN. V prípade,ak táto odmena zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru by bola zahrnutá do nákladov úveru, a teda aj
do RPMN, podstatne by zvýšila hodnotu RPMN, uvedenú v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a preto
možno konštatovať, že v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ by sa úver aj z dôvodu nesprávne určenej

RPMN považoval za bezúročný a bez poplatkov.

21. V danom prípade je celkom nelogické, aby spotrebiteľ z vlastnej vôle a dobrovoľne pristupoval
a požadoval uzatvorenie zmluvy o zabezpečení splátok úveru, čím sa jeho úver predraží, nakoľko
musí platiť ešte aj odmenu obchodnému zástupcovi za to, že bude u neho vyberať splátky úveru,

ktorá navyše predstavuje v uvedenom prípade uzatvorenej zmluvy viac než 50 % poskytnutého úveru.
Týmto postupom, keď súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere právny predchodca žalobcu so
spotrebiteľom uzatvára aj zmluvy o zabezpečení splátok úveru, realizovaným podľa názoru súdu úplne
cielene, právny predchodca žalobcu dosahuje to, že sa odplata za službu inkasovania splátok úveru
nezapočítava do výpočtu RPMN, keďže nemá byť odplatou za úver, ale odmenou (cenou) za doplnkový
servis, službu, hoci v kontexte vyššie uvedeného je zrejmé, že práve táto služba má výrazne navyšovať

celkový zisk právneho predchodcu žalobcu z poskytovania úverov. Právnemu predchodcovi žalobcu
teda nestačí dojednaná výška odplaty za úver, uvádzaná v úverových zmluvách, spôsobujúca už aj tak
výrazne vyššiu RPMN oproti priemernej RPMN (pre porovnanie: zo zmluvy zo dňa 07.12.2013: RPMN
70,38 % a priemerná RPMN: 45,94 %), ale túto opäť výrazne navyšuje cez službu zabezpečenia splátok
úveru.Podľanázorusúdu,týmtospôsobom(nezahrnutímodmenyobchodnéhozástupcuzainkasovanie

splátok ako doplnkovej služby do celkových nákladov a RPMN) dochádza k obchádzaniu ZoSÚ. Naviac,
podľa názoru súdu sa za odmenou obchodného zástupcu za uvedenú službu vo výške viac než
50 % z poskytnutého úveru skrývajú aj skryté úroky, keďže sa tým nepriamo navyšuje preplatenie
poskytnutej úverovej istiny zo strany dlžníka. Súd preto zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorá bola
uzatvorená súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, posúdil ako absolútne neplatnú v zmysle § 39

Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Súd má za to, že určením neplatnosti zmluvy o zabezpečení splátok úveru automaticky nevzniká
neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to z dôvodu, že uvedená zmluva bola síce uzatvorená pri

tom istom rokovaní, avšak zmluva o spotrebiteľskom úvere sa podľa názoru súdu dá oddeliť od zmluvy
o zabezpečení splátok úveru. Iný prípad by nastal, keby súd určil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, kedy by automaticky bola absolútne neplatná aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, ktorá závisí
od uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

23. Zmluva o zabezpečení splátok úveru je teda neplatná a spotrebiteľský úver je na základe vyššie
uvedeného bezúročný a bez poplatkov. Na základe neplatnej zmluvy o zabezpečení splátok úveru nie je
žalovaná povinná platiť žiadnu zmluvnú odmenu tam uvedenú, a preto súd prípadné úhrady žalovanej,
realizované z titulu zmluvy o zabezpečení splátok úveru, započítal na úhradu istiny úveru a nakoniec
vyhodnotil nárok žalobcu nasledovne:

24. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 07.12.2013 právny predchodca žalobcu
žalovanej poskytol úver vo výške 900,- eur, čo žalovaná nerozporovala. Žalobca uvádza, že žalovaná
mala z titulu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 07.12.2013 a z titulu zmluvy o zabezpečení splátok
úveru zaplatiť sumu spolu 794,- eur a napokon zostalo dlžné 632,66 eur, ktorú sumu si aj žalobca

podanou žalobou uplatnil. Keďže súd posúdil zmluvu o zabezpečení splátok úveru ako absolútne
neplatnú a zároveň poskytnutý úver ako bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi priznal iba nárok na
zaplatenie sumy 106,- eur (nezaplatená istina poskytnutého úveru podľa zmluvy o spotrebiteľskom
úvere), ako rozdiel čistej istiny poskytnutého úveru v sume 900,- eur a žalovanou uhradenej sumy 794,-
eur. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku súd žalobu zamietol.

25.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.27. Súd zároveň priznal žalobcovi zo sumy priznanej istiny 106,- eur aj úroky z omeškania odo dňa
21.04.2017 do zaplatenia tak, ako boli uplatnené, ale v sadzbe 5 % ročne, nakoľko k prvému dňu

omeškania výška základnej úrokovej sadzby ECB činila 0,00 %, po pričítaní 5 percentuálnych bodov
potom predstavuje úroky z omeškania vo výške 5 % ročne. S poukazom na uvedené súd priznal
žalobcovi úroky z omeškania z priznanej istiny 106,- eur a žalobu v časti úrokov z omeškania, viažucich
sa na zamietnutú sumu, ako aj presahujúcich maximálnu prípustnú sadzbu podľa zákona, zamietol.

28. Podľa § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

30. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 106,- eur, čo v pomere k pôvodne uplatnenej istine

percentuálne predstavuje 12,05 %. Úspech žalovanej je potom zastavenie konania v časti o zaplatenie
sumy 247,34 eur, v ktorej časti žalobca procesne zavinil zastavenie konania, nakoľko žalobu vzal
čiastočne späť bez bližšieho zdôvodnenia, ako aj nepriznanie sumy 526,66 eur, čo spolu v pomere k
uplatnenej istine percentuálne predstavuje 87,95 %. Čistý úspech žalovanej tak predstavuje 75,90 %.
Súd preto priznal, v zmysle § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., v spojitosti s § 256 ods. 1 C.s.p., žalovanej proti

žalobcovi nárok na náhradu 75,90 % vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.