Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zuzana Sinčáková

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoOstatné

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 16C/1344/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515223589
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Sinčáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2018:7515223589.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobcu Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, zastúpené: plk. JUDr. K. V., riaditeľom Krajského
riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, so sídlom Kuzmányho č. 8, Košice, proti žalovanému: Ing.
K. V., Y.. X.X. XXXX, E. V. X, B., zastúpeného Mgr. Jánom Liškom, advokátom so sídlom Kuzmányho
57, Košice, v konaní o zaplatenie 380,-eur s prísl.

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% s tým, že o ich výške rozhodne

súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 4.12.2015 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť
mu sumu 380,-eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 4.9.2015 do zaplatenia.
Žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.11.2014 v čase od 19.00 hod do 7.00 hod dňa 20.11.2014 ppráp. V.
B., príslušník Policajného zboru (ďalej len "poškodený") vykonával riadne plánovanú štátnu službu v
služobnom obvode Obvodného oddelenia Policajného zboru Bidovce (ďalej ,,OO I. E."). Dňa 19.11.2014
o 18.40 hod. poškodený spoločne s nstržm. K. R., príslušníkom Policajného zboru vybavoval v obci B.
dožiadanie evidované pod číslom ORPZ-KS-OPP1-47-623/2014. Hliadka prišla pred rodinný dom na

ul. V. XXX/X G. W. B., kde vystúpili zo služobného cestného vozidla a išli k bráničke rodinného domu,
ktorá bola pootvorená. Poškodený niekoľkokrát zazvonil na zvonček, ktorý bol umiestnený na oplotení
rodinného domu, no nik na zvonenie nereagoval. Následne poškodený vošiel cez potvorenú bráničku
ku vchodovým dverám rodinného domu, aby zaklopal na dvere, čo aj urobil. Po zaklopaní otvoril dvere
žalovaný, avšak po otvorení vstupných dverí z domu vybehol pes, ktorý poškodeného napadol tak, že ho
uhryzol do predkolenia ľavej nohy. Poškodený o tom okamžite vyrozumel stálu službu OO I. E. A. úraz
riadne ohlásil svojmu nadriadenému - riaditeľovi OO PZ E., ktorý poškodeného podrobil dychovej skúške

s negatívnym výsledkom. Úraz bol riadne zapísaný, zdokumentovaný a riešený ako škodová udalosť. Po
vykonanídychovejskúškypoškodenýodišielnalekárskeošetreniedoUNLPvKošiciach,kdebolo21.39
hod. ošetrený MUDr. N. R., ktorý zároveň odporučil psa veterinárne vyšetriť a poškodeného odkázal
na vyšetrenie v infekčnej ambulancii. Zranenie poškodeného si nevyžiadalo jeho dočasnú neschopnosť
na výkon štátnej služby. Uvedenú vec na OO I. E. objasňovali ako podozrenie zo spáchania priestupku
(ORPZ-KS-OPP3-21l/2014-P). V rámci priestupkového konania žalovaný uviedol, že v sprievode svojho
psa, ktorého je majiteľom, išiel otvoriť vchodové dvere domu, pričom pes po otvorení dverí, keď

zaregistroval cudziu osobu, zrejme zle vyhodnotil situáciu, vybehol z domu a pohrýzol poškodeného
do nohy. Zranenie poškodeného príslušníka Policajného zboru služobný úrad posúdil ako služobný
úraz, za čo mu bola právoplatným rozhodnutím riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v
Košiciach číslo KRPZ-KE-V02-74-003/2015-PS zo dňa 18.5.2015 priznaná náhrada za bolesť vo výške380,-eur. Poškodenému bola podľa potvrdenia odboru sociálneho zabezpečenia, sekcie personálnych
a sociálnych činností a osobného úradu Ministerstva vnútra SR číslo SPOU-OSZ-267-001l205-UR zo
dňa 14.7.2015 vyplatená priznaná náhrada.

Žalobca mal za to, že keďže žalovaný riadne nedbal na to, aby pes, ktorého je vlastníkom, neohrozil
inú osobu a tento pes pohrýzol poškodeného, v dôsledku ktorého utrpel zranenie, za ktoré mu bola
vyplatená náhrada za bolesť vo výške 380,-eur, služobnému úradu vznikol regresný nárok podľa § 114
ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.). Žalobca listom

zo dňa 11.8.2015 a následne zo dňa 6.10.2015 vyzval žalovaného na zaplatenie požadovanej sumy.
Žalovaný svoju zodpovednosť odmietol a dlžnú sumu neuhradil.

2. Na preukázanie tvrdených skutočností žalobca pripojil k žalobe rozhodnutie Krajského riaditeľstva
Policajného zboru v Košiciach zo dňa 18.5.2015 č. KRPZ-KE-VO2-74-003/2015-PS, potvrdenie
Ministerstva vnútra SR zo dňa 14.7.2015, č.p. SPOU-OSZ-267-001/2015-UR, správu Okresného

riaditeľstva PZ v Košiciach-okolie zo dňa 9.12.2014 č. ORPZ-KS-OPP3-211/2014-P o výsledku
objasňovania priestupku a listovú korešpondenciu sporových strán ohľadom uplatneného nároku.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Nepopieral, že došlo k útoku jeho psa na poškodeného príslušníka
Policajného zboru, avšak mal za to, že uvedený príslušník ani iné osoby neboli oprávnené vstúpiť na

jeho pozemok pri úkone, ktorý mal vo vzťahu k nemu resp. jeho dcére vykonať. Príslušníci Policajného
zboru nemali oprávnenie svojvoľne otvoriť bránku, vojsť na pozemok žalovaného, ale mali zazvoniť
na zvonček, ktorý je umiestnený na bránke. Tiež spochybnil opodstatnenosť priznania bolestného s
poukazom na popis zranení, ktoré mal poškodený policajt utrpieť, pretože tieto zranenia nekorešpondujú
so zraneniami, ktoré sú hodnotené v lekárskom posudku.

4. Podľa správy o výsledku objasňovania priestupku vyhotovenej Okresným riaditeľstvom Policajného
zboru v Košiciach - okolie, OO PZ E. dňa 9.12.2014, č. ORPZ-KS-OPP3-211/2014-P, poškodený oznámil
dňa 19.11.2014, že v uvedený deň došlo pri výkone hliadkovej služby na pozemku rodinného domu C.
C..Č..X, M.. V. G. W. B. k napadnutiu jeho osoby psom. Menovaný pri vybavovaní bežnej písomnosti

zazvonil okrem iného aj na vchodové dvere uvedeného rodinného domu, kde po ich otvorení vybehol
pes a ten ho pohryzol do ľavej nohy. Po vykonaní dychovej skúšky s negatívnym výsledkom odišiel
menovaný na lekárske ošetrenie do UNLP G. R.. Menovanému nevznikla žiadna škoda na majetku a
zranenie si nevyžiadalo práceneschopnosť. Dňa 6.12.2014 podal vo veci vysvetlenie žalovaný, ktorý
uviedol, že v dobe incidentu počul zvonenie v dome, a preto predpokladal, že to bude jeho dcéra, pretože

ona má taký zvyk, že keď príde domov, zazvoní na zvonček. Žalovaný v sprievode svojho psa, ktorého
je majiteľom, išiel otvoriť vchodové dvere, kde po ich otvorení jeho pes po zaregistrovaní cudzej osoby
na túto vybehol. V tej chvíli si všimol, že za dverami bokom stojí policajt, ktorý bol v pohybe a jeho pes
ho vtedy pohrýzol do nohy. Hneď psa zahriakol, ten sa stiahol a policajt si následne vyhrnul nohavicu,
kde na nohe nebolo vidieť žiadne zranenie. Ďalej uviedol, že má 2 ks zvončekov, ktoré sú v riadnej

prevádzke a funkčné, bránka je stále zatvorená, pretože psy sú pustení voľne na pozemku, a preto je
vylúčené, aby bola bránka pootvorená. Menovaný si nebol vedomý spáchania nejakého priestupku.

5. Z rozhodnutia Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. KRPZ-KE-V02-74-003/2015-PS
zo dňa 18.5.2015 vyplýva, že v súvislosti so služobným úrazom ppráp. V. B. utrpeným dňa 19.11.2014

o 18.40 hod. pred dverami rodinného domu na Lúčnej ulici č. 512/3 v W. B., kde ho pohrýzol pes
majiteľa Ing. K. V. a spôsobil mu zranenie ľavej nohy - povrchovú ranu dolnej končatiny a pomliaždenie
predkolenia, bola poškodenému policajtovi priznaná náhrada za bolesť vo výške 380,-eur podľa § 20
ods. l písm. b) a § 22 zákona č. 328/2002 Z.z. a § 3 a § 5 zákona č. 437/2004 Z.z.o náhrade za bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Podľaodôvodneniarozhodnutia,zozabezpečenýchlistinnýchpodkladov,akoajvyjadreníčlenovhliadky
vyplýva, že pri vybavovaní dožiadania dňa 19.11.2014 v W. B. na Lúčnej ul. 3 postupoval poškodený
aj druhý člen hliadky v súlade s právnymi predpismi. Zodpovednosť služobného úradu preto bola
určená v rozsahu 100% z dôvodu, že neboli zistené liberačné dôvody podľa § 175 ods. 1 a ods.2
zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby,

Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len
"zákon č. 73/1998 Z.z.") na zbavenie sa zodpovednosti celkom alebo čiastočne. Na základe určenia
rozsahu zodpovednosti služobného úradu za služobný úraz bol dňa 11.5.2015 poškodený poučený
o spôsobe uplatnenia si nároku na dávky úrazového zabezpečenia. Žiadosť poškodeného, ktorou siuplatnil nárok na náhradu za bolesť, bola spolu so škodovým spisom doručená dňa 12.5.2015 na Krajské
riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach. Lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského
uplatnenia, ktorý vystavil dňa 19.12.2014 MUDr. N. G., traumatológ úrazovej chirurgie II.M., s. r. o.,

Trebišov, bol podľa § 85 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/2002 Z.z. predložený na kontrolu MUDr. Eve
Poradovej, posudkovej lekárke odboru zdravotníctva SPSČaOÚ MV SR. Táto konštatovala, že posudok
jespracovanývsúladesozákonomč.437/2004Z.z.abodovéhodnoteniepodľapoložky161-povrchová
rana dolnej končatiny ohodnotené počtom bodov 8 a podľa položky l60e - pomliaždenie predkolenia
ohodnotené počtom bodov 15, bolo určené v správnej výške. Celkovo boli zranenia poškodeného

ohodnotené počtom bodov 23.
Podľa § 5 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. bola na obdobie od 1.1.2014 do 31.12.20l4 určená
hodnota jedného bodu vo výške 16,48 eur, výška odškodnenia za bolesť tak predstavuje sumu 379,04
eur, po zaokrúhlení podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. sumu 380,-eur.
Vzhľadom na to, že poškodenie zdravia spôsobila protiprávnym konaním iná osoba, podľa § 114 ods.
5 zákona č. 328/2002 Z.z. vznikne služobnému úradu regresný nárok na vrátenie vyplatených dávok

úrazového zabezpečenia priznaných týmto rozhodnutím voči osobe, ktorá túto škodu spôsobila, t.j. voči
Ing. K. V., ktorý nezabránil svojmu psovi, aby nezaútočil na inú osobu.

6.Vyplatenieodškodneniazabolesťpoškodenémudňa14.7.2015žalobcapreukázalpotvrdenímodboru
sociálneho zabezpečenia, sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu Ministerstva

vnútra SR zo dňa 14.7.2015, č.p. SPOU-OSZ-267-001/2015-UR.

7. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že spolu s manželkou vlastní rodinný dom s pozemkom v B..
Pozemok je oplotený, je tam umiestnená bránka, ktorá sa zamyká na kľúč v čase, keď nikto nie je doma,
ak sú doma, bránka nie je uzamknutá, kľúč je umiestnený v zámku zvnútra. Pri bránke sa nachádza

zvonček. Zvonček je, i v čase vykonávania predmetného úkonu bol funkčný. Psy - jazvečíky chovajú
od roku 1995, odkedy bývajú v uvedenom dome. V rodinnom dome s nimi býva aj dcéra V. G., ktorej
sa týkalo vykonanie spomínaného dožiadania v súvislosti s predĺžením platnosti zbrojného preukazu.
Psy bývajú voľne pustené na pozemku. Cudzie osoby pri príchode zazvonia na zvončeku pri bránke a
následne niekto z domácnosti vyjde von. Pozemok je oplotený z dôvodu ochrany majetku a aj aby sa

zabránilo úteku psov na verejné priestranstvo.
V uvedený deň sa pes Z. zdržiaval v dome a fenka sa nachádzala vzadu za domom. Ani jeden z
nich nespozoroval niekoho pri bránke, obvykle upozorňujú na prítomnosť cudzích osôb pri bránke. V
tento konkrétny deň žalovaný s manželkou čakal na príchod dcéry. Ona prejde cez vchodovú bránku,
tam nezvoní, ale zazvoní na vchodové dvere domu. Žalovaný počul zvonenie, vedel, že je to zvonenie

od vchodových dverí, nie od bráničky (majú rozdielne zvonenia) a bol presvedčený, že prišla domov
dcéra. Išiel otvoriť dvere a k dverám pribehol aj psík, ktorý takto stále víta prichádzajúcich. Cez presklené
vchodové dvere sa ani nepozrel, kto prichádza, odomkol ich, čiastočne pootvoril a pes zaútočil na
policajta, ktorý tam stál. Policajt tam stál sám, druhý policajt bol zrejme za vchodovou bránkou. Psa
ihneď zahriakol a on ho poslúchol. Policajt si potom vyhrnul nohavicu a pozreli sa, či je zranený. Nebolo

vidieť viditeľné stopy poranenia, napríklad tržnú ranu, ktorá by krvácala, ani menšie ranky či odreniny,
obaja (on i policajt) skonštatovali, že nedošlo k zraneniu. Nebola viditeľná krv, policajt nemal poškodený
ani odev, ani na nohaviciach nebola diera ani dierky po zuboch psa.
Potom sa žalovaný dozvedel o účele návštevy policajta. V tejto súvislosti mu policajt položil dve otázky,
na ktoré odpovedal. Týmto považoval žalovaný vec za vybavenú, samozrejme sa policajtovi ospravedlnil

a rozlúčili sa.
Následne bol kontaktovaný policajtmi, bolo mu uložené, aby predložil očkovací preukaz psíka a
policajtom poskytol potrebnú súčinnosť. Vtedy sa dozvedel, že spomínaný policajt bol vyslaný svojím
nadriadeným na ošetrenie do nemocnice. Žalovaný mal oznámiť, kedy psa nechal veterinárne vyšetriť
a k veci bol aj vypočutý. Bolo vyhodnotené, že nejde o priestupok, spis bol odstúpený okresnému úradu

a vec bola odložená. Následne ho prekvapilo, že bol vyzvaný na zaplatenie regresnej náhrady, bol
presvedčený, že policajt postupoval tak ako nemá a vstúpil na jeho pozemok, pričom na jeho pozemku
ani v obydlí sa nepáchala žiadna trestná činnosť. Policajt nemal dôvod naň vstupovať, nič by sa nestalo.
Žalovaný nemá výstražnú tabuľku s upozornením, že má psa, 21 rokov chová toto plemeno a nikdy
nebol žiaden problém. Umiestňovať na plot takéto označenie mu neukladá žiaden právny predpis.

Žalovaný si myslí, že ak by boli zranenia také ako sú hodnotené posudkami, nebol by poškodený policajt
odišiel po vlastných nohách, bez pomoci.8. Svedok V. B. vypovedal, že v uvedený deň po 19. hodine prišli s kolegom služobným vozidlom
na vyššie uvedené miesto. Postupovali tak ako je zvykom, on vystúpil z auta, zazvonil na zvončeku
pri bráničke, zvonil dlhšie, nikto nereagoval ani nevychádzal. Videl, že sa v dome svieti, bránka bola

pootvorená, nebola zavretá ani zamknutá, nevidel žiaden kľúč, ani zvonku ani zvnútra. Preto odsunul
odchýlenú bráničku a prešiel k domu. Okrem zvonenia pri vchodovej bránke aj trúbili zo služobného
motorového vozidla, takto postupujú obvykle aj iných veciach. Predpokladal, že pri vchodových dverách
je zvonček resp. by zaklopal na dvere. Nevidel pobehovať po pozemku žiadneho psa, v takom prípade
by na pozemok nevstupoval. Pri bráničke pri vchodových dverách do domu nepočul žiadne štekanie,

nič ho nevarovalo. Zazvonil a prišiel otvoriť žalovaný. Keď otváral vchodové dvere, vybehol von pes,
ktorý ho chytil za nohu. Už ani nevie, ale myslí, že to bolo na ľavej nohe. Psa stiahol dnu žalovaný,
on s ním vybavil vec, ktorú mali naplánovanú a spolu prezreli nohu, ktorú mu zachytil pes žalovaného.
Nebolo viditeľné žiadne zranenie, myslí, že mal postihnuté miesto trochu začervenané a boli tam aj malé
škrabance.
Túto vec hlásil nadriadenému, ktorý povedal, že sa má podrobiť vyšetreniu. Musel napísať záznam o

tejto udalosti a následne išiel na ošetrenie. V nemocnici na B. ulici v Košiciach mu postihnuté miesto
vydenzifikovali, ošetrili a obviazali. Tam mu lekár povedal, že má ísť na vyšetrenie do nemocnice do
Trebišova na infekčné. Pretože to bol útok psa, bolo potrebné zistiť, či pes mal potrebné očkovania a on
sa podrobil očkovaniu proti besnote, pretože neboli hneď k dispozícii údaje o očkovaniach.
V súvislosti s týmto úrazom nebol práceneschopný, na žiadosť zamestnávateľa si vyžiadal z úrazovej

chirurgie posudok o bolestnom, posudok mu vystavovali aj v Trebišove, kam chodil na preväzy.
Utrpené zranenia ho nijak neobmedzovali pri práci či v bežnom živote, bolo to také isté ako modrina.
Všetky lekárske správy a posudok odovzdal svojmu zamestnávateľovi a potom mu prišlo rozhodnutie o
odškodnení tohto úrazu a bola mu vyplatená suma 380 eur.
Jeho kolega s ním na pozemok nevstupoval, on sa nachádzal vonku pri bráničke.

Svedok mal za to, že pri vybavovaní dožiadania postupoval v súlade so zákonom, pretože neprekonával
prekážku,neotváralsisámbráničku,onabolapootvorená,nepreskakovalplotanisineodomykalbránku.
Myslí si, že v tomto prípade bol oprávnený vstúpiť na cudzí pozemok, pretože bol v službe a vybavoval
služobnú záležitosť, išlo o vec, ktorá umožňovala za takých okolností vojsť cez poodchýlenú bránku k
domu a tam zazvoniť.

9. Svedok K. R. vo výpovedi potvrdil, že jeho kolegu V. B. pri vykonávaní služobných úkonov v B.h
pohrýzol pes. On riadil služobné motorové vozidlo, jeho kolega vystúpil, zvonil na zvončeku na bránke,
išlo o dlhšie zvonenie, možno 5 - 6 krát, no nikto neprišiel. Nepamätá sa, či sa v dome svietilo. On tiež
vystúpil z motorového vozidla a stál pri bránke, nespomína si, ako bránka vyzerala, ani na ktorej ulici v

B. to bolo. Spomína si ale, že táto bránka bola pootvorená, nebola zavretá ani zamknutá. Kolega preto
šiel k domu, zvonil pri dome, bolo to opakované dlhšie zvonenie, domáci pán otvoril dvere a von vybehol
malý pes, ktorý zaútočil na jeho kolegu. Videl, ako sa kolega bráni a odťahuje nohu, domáci pán zavolal
psa, stiahol ho dnu a potom sa rozprával s kolegom. On pri tom nebol a nevie, čo spolu riešili. Kolega sa
vrátil a nastúpili do služobného auta. Kolega sa začal sťažovať, že ho to začína bolieť a že mu puchne

noha. Volali riaditeľovi a nahlásili mu túto udalosť. Riaditeľ im kázal ísť na ošetrenie, už si nepamätá, či
išli najskôr do Bidoviec alebo priamo do nemocnice do Košíc, myslí si, že boli na traumatológii, boli tam
dlho, lebo bolo veľa ľudí. Keď kolegu ošetrili, pokračovali v službe do rána.
Pri vstupe na pozemok žalovaného neprekonali žiadnu prekážku, konkrétne on tam nešiel, ale išiel
tam kolega, bránka bola pootvorená, nebola zamknutá, neboli tam žiadne prekážky a takto sa bežne

postupuje. Ak je brána otvorená alebo nie je žiadna, keď nie je prekážka pri vstupe na pozemok a
keď je vidieť, že v dome sa svieti, že sa tam niekto nachádza, vstupuje sa na cudzie pozemky pri
výkone služobných povinností. Tiež ak majú policajti hlásenie, že sa tam niečo deje, je potrebné tam
vojsť a vykonávať úkony. Keby aj bola uzavretá bránička, ktorou sa vstupuje na pozemok, ak je tam
páchateľ trestného činu či sa pácha trestná činnosť, ak je ohrozený život zdravie, postupujú tiež takto.

Pri vybavovaní dožiadaní, doručovaní, vypočutí svedka takto postupujú, keď bránička nie je uzavretá
alebo pozemok nie je oplotený.

10. Lekárskym posudkom zo dňa 19.12.2014 vystaveným MUDr. N. G., traumatológom úrazovej
chirurgieII.M,s.r.o.G.L.bolapoškodenémuV.B.ohodnotenábolesťzapovrchovúranudolnejkončatiny

(Dg.161) na 8 bodov a za pomliaždeninu predkolenia (Dg. 160e) na 15 bodov, t.j. spolu 23 bodov.
Posudok neobsahuje žiadne zdôvodnenie.11. S účinnosťou od 1.7.2016 sa na konanie sporových strán pred súdom vzťahuje zákon č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Súd podľa tohto predpisu postupuje aj v konaniach
začatých pred účinnosťou tohto zákona (§ 470 ods.1 CSP).

12. Podľa ust. § 174 ods. 1 veta prvá, ods.2 zákona č. 73/1998 Z.z. ak pri výkone štátnej služby alebo
v priamej súvislosti s ním došlo k poškodeniu zdravia policajta alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len
„služobný úraz“), zodpovedá za škodu tým vzniknutú služobný úrad. Ako služobný úraz sa posudzuje
aj úraz, ktorý policajt utrpel pre výkon štátnej služby.

13. V zmysle ust. § 20 ods.1 zákona č. 328/2002 Z.z. policajtovi, ktorý utrpel služobný úraz, sa poskytuje
v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá,
a) náhrada za stratu na služobnom plate,
b) náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia,
c) náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s liečením,

d) jednorazové mimoriadne odškodnenie.

14. Služobný úrad má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou
dávky nemocenského zabezpečenia a dávky úrazového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného
protiprávneho konania (§ 114 ods.5 zákona č. 328/2002 Z.z.).

15. V konaní bolo nesporné, že štátny zamestnanec žalobcu ppráp. V. B. bol pohryznutý psom,
majiteľom ktorého je žalovaný. Stalo sa tak pri výkone služobných povinností na pozemku žalovaného.
Žalobca určil zodpovednosť služobného úradu za služobný úraz v rozsahu 100 %, pretože nezistil
liberačné dôvody podľa § 175 ods.1, ods.2 zákona č. 73/1998 Z.z., nakoľko mal za preukázané, že

poškodenýpriplneníslužobnýchúlohpostupovalvsúladesovšeobecnezáväznýmiprávnymipredpismi.
Žalobca poskytol poškodenému policajtovi peňažné plnenie vo výške 380,-eur, vychádzajúc z bodového
ohodnotenia bolesti 23 bodov lekárskym posudkom MUDr. N. G., traumatológa úrazovej chirurgie II.M.,
s.r.o. , L. G. zmysle zákona č. 437/2004 Z.z, pričom hodnota jedného bodu bola v roku 2014 stanovená
na sumu 16,48 eur. Žalobca si uplatňoval voči žalovanému náhradu vyplatenej náhrady za bolesť v

zmysle vyššie cit. ust. § 114 ods.5 zákona č. 328/2002 Z.z., pretože žalovaný nezabránil svojmu psovi,
aby nezaútočil na inú osobu.

16. Žalovaný od počiatku namietal prekročenie právomocí poškodeného policajta, pretože tento nebol
oprávnený v danej situácii vstúpiť na pozemok žalovaného.

17. Medzi základné, Ústavou SR i medzinárodnými dohovormi garantované práva, patrí právo na
nedotknuteľnosť obydlia.
Podľa čl. 21 ods.1 Ústavy SR je obydlie nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho,
kto v ňom býva.

V zmysle čl. 21 ods.3 veta prvá Ústavy SR zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť
iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku
osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku
(obdobnú právnu ochranu ustanovuje čl. 12 Listiny základných práv a slobôd).

18. Podľa čl.2 ods.2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

19. Podľa ust. § 103 Trestného poriadku policajt môže vstúpiť do obydlia, iných priestorov alebo na
pozemok len vtedy, ak vec neznesie odklad a vstup je nevyhnutný na ochranu života alebo zdravia

osôb alebo na ochranu štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu majetku, alebo ochranu práv a
slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody, najmä ak ide o obydlie alebo
iné priestory, alebo pozemok osoby pristihnutej pri trestnom čine (ods.1).
Na miesta uvedené v odseku 1 môže vstúpiť policajt, príslušník Policajného zboru, Vojenskej polície
alebo colného orgánu v prípade, ak bol vydaný príkaz na zatknutie alebo príkaz na dodanie do výkonu

trestu odňatia slobody osoby, ktorá sa tam zdržuje, alebo ak treba predviesť obvineného alebo svedka,
ktorý sa tam zdržuje (ods.2).
Po vstupe na miesta uvedené v odseku 1 možno vykonať iba také úkony, ktoré neznesú odklad, alebo
úkony na predvedenie osoby vrátane postupu podľa § 99 ods. 4 (ods.3).20. Podľa ust. § 29 ods.1, ods.2 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore ak je dôvodná obava,
že je ohrozený život alebo vážne ohrozené zdravie osoby, alebo ak hrozí závažná škoda na majetku a

vec neznesie odklad alebo ak sa v byte alebo v inom uzavretom priestore zdržuje páchateľ úmyselného
trestného činu a nerešpektuje výzvy polície na jeho opustenie, policajt je oprávnený otvoriť byt, vstúpiť
doň a vykonať opatrenia na odvrátenie hroziaceho nebezpečenstva. Oprávnenia uvedené v odseku 1
má policajt aj v prípade, ak vznikne dôvodné podozrenie, že sa v byte nachádza zomretá osoba.

21. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že konanie poškodeného policajta nebolo v súlade
so zákonom. Je nepochybné, že policajt vykonával služobné povinnosti, avšak na vstup na pozemok
žalovaného nemal povolenie žalovaného resp. žiaden zákonný titul. Nešlo o situáciu v súvislosti s
trestným konaním predpokladanú vo vyššie cit. ust. § 103 Trestného poriadku ani o situáciu v zmysle cit.
ust. § 29 zákona o Policajnom zbore. Skutočnosť, že išlo o súkromný pozemok, bola viditeľná - pozemok
bol ohraničený plotom s bránkou. Je irelevantné, či bola bránka otvorená, privretá alebo zamknutá. Ak by

aj bola pootvorená, čo vzhľadom na voľný pohyb psov po pozemku žalovaného súd nepredpokladá, je
zrejmé, že poškodený policajt prekonal prekážku - otvoril bránku a vstúpil na cudzí pozemok, hoci nemal
súhlas majiteľa, tento sa na ňom nenachádzal a ani mu to neprislúchalo zo zákona o Policajnom zbore
resp. iného právneho predpisu. Súd má za to, že poškodený policajt týmto prekročil svoju právomoc a
škodu si tak privodil sám.

K obdobnému názoru o prekročení právomoci dospel Okresný súd Banská Bystrica v rozhodnutí sp.zn.
1T/44/2013 zo dňa 18.5.2015, s názorom ktorým sa stotožnil Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí
zo dňa 28.6.2016 sp.zn. 5To/99/2015.
V danom prípade preto nebola daná zodpovednosť služobného úradu za škodu spôsobenú
poškodenému policajtovi (s poukazom na ust. § 175 zákona č. 73/1998 Z.z.), a preto nie je ani zákonný

dôvod na vymáhanie takto poskytnutého plnenia v zmysle ust. § 114 ods.5 zákona č. 328/2002 Z.z.
Závery služobného úradu poškodeného policajta (rozhodnutie č. KRPZ-KE-Vo2-74-003/2015-PS) o
zodpovednostizaslužobnýúrazniesúpresúdspoukazomnaust.§193CSPzáväzné.Vpriestupkovom
konaní bola vec podľa zhodného stanoviska oboch strán sporu odložená (toto tvrdenie žalovaného
žalobca nerozporoval).

22. Súd dodáva, že majiteľ psa zodpovedá za škodu spôsobenú týmto zvieraťom podľa ust. 415
Občianskeho zákonníka, zanedbanie povinnosti ktorej zakladá zodpovednosť podľa § 420 Občianskeho
zákonníka. Majiteľ psa má predpokladať, že pes sa môže chovať nebezpečným i neočakávaným
spôsobom a mal by byť vždy pripravený zvládnuť takúto reakciu zvieraťa. Je jeho povinnosťou zaistiť

psa takým spôsobom, aby bola zabezpečená ochrana okolia, predovšetkým ostaných osôb, a je povinný
urobiť všetko, aby zabránil prípadnej škode.

23. Nakoľko súd ustálil, že v prejednávanej veci poškodený policajt prekročil svoje právomoci, má za
to, že výlučne on zodpovedá za škodu, ktorá mu vznikla. V danom prípade preto neprichádza do úvahy

posudzovanie prípadnej zodpovednosti žalovaného spočívajúcej v porušení prevenčnej povinnosti,
ktorá prináleží každému majiteľovi zvieraťa. Taktiež sa súd nezaoberal výškou spôsobenej škody. Z
uvedeného dôvodu, vychádzajúc z hospodárnosti konania, bol zamietnutý návrh žalobcu na vykonanie
dokazovania výsluchom svedka - lekára, ktorý vyhotovoval lekársky posudok.

24. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže súd dospel k záveru, že k vzniku škody došlo v dôsledku
konania poškodeného, a teda žalovaný za vzniknutú škodu nezodpovedá, bola žaloba ako nedôvodná
zamietnutá.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí
(§ 262 ods.1 CSP).

26. Nakoľko žalovaný bol v konaní plne procesne úspešný, bola mu priznaná náhrada trov konania v
celom rozsahu odôvodnených, účelných a preukázaných výdavkov.

27. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§355 ods.1,
§ 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods.1

CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.