Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. marec 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/69/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116214995
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8716206996.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej C. Ď., R.. XX.X.XXXX, I. XX, XXX
XX N., o zaplatenie 224,15 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
11Csp/24/2016-101 zo dňa 17.02.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania

1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáhal zaplatenia sumy 224,15 Eur s úrokmi z úveru vo výške 28%
ročne od 27.8.2015 do zaplatenia a trov konania.

Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.:

„Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 129,93 Eur a to v mesačných splátkach po 10 Eur, počnúc
mesiacom aprílom 2017 pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania s úhradou čo i len
jednej splátky.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanej súd tento nárok nepriznáva.“

3. Vychádzal zo zisteného skutkového stavu, podľa ktorého medzi stranami sporu bola dňa 5.3.2003
uzavretá zmluva o rastovom osobnom účte podľa § 708 a násl. Obchodného zákonníka a Všeobecných
obchodných podmienok (ďalej len „VOP“), ktorou bol žalovanej zriadený osobný účet pod č.
8820760001. V zmysle bodu 2 zmluvy banka úročila kreditný/ debetný zostatok účtu aktuálnou úrokovou
sadzbou, ktorá bola podrobnejšie stanovená vo VOP. Podľa bodu 3 zmluvy za vykonávanie platobných

operácií a ďalšie služby bola banka oprávnená si účtovať poplatky v zmysle platného sadzobníka
poplatkov. Súd na základe vykonaného dokazovania ustálil, že žalovanej neboli odovzdané VOP ani
sadzobník poplatkov, tie boli v zmysle úvodných časti zmluvy dostupné iba v obchodných priestoroch
banky a na internetovej stránke žalobcu. Dňa 24.2.2006 žalobca na základe návrhu žalovanej zriadil nabežnom účte žalovanej službu Povolené prečerpanie, keďže žalovanej na účte vznikol debetný zostatok,
banka listom zo dňa 8.10.2009 odstúpila od zmluvy o poskytovaní služby povoleného prečerpania a
zrušila povolený debetný limit žalovanej. Vzniknutý debetný zostatok vo výške 1346,18 Eur žalovaná

uhrádza na základe dohody o splátkovom kalendári zo dňa 16.10.2009. Predmetom žaloby bol však
debetný zostatok, ktorý vznikol pri za obdobie od 28.2.2015 do 26.8.2015. Z prehľadu o všetkých
debetných a kreditných transakciách na účte žalovanej vyplynulo, že žalovaná realizovala výbery a
platby úhrnne vo výške 871,80 eur, pričom k uvedenej sume banka pripočítala poplatky za balík služieb
vo výške 17,50 Eur, úrok vo výške 20,16 Eur, poplatky za upomienku 30,- Eur, poplatok za výzvu

30,- Eur a sumu 3,41 Eur špecifikovanú ako iné operácie. Na základe uvedeného debetné transakcie
predstavovali vo vyššie uvedenom období sumu 966,02 Eur, pričom kreditné operácie na účte žalovanej
boli v sume 741,87 Eur. Žalovaná suma 224,15 Eur predstavuje rozdiel medzi debetnými a kreditnými
operáciami.Podľaúrokovýchsadziebproduktovžalobcuúčinnýchod1.3.2015bolúrokprinepovolenom
prečerpaní účtu stanovený vo výške 28%, pričom však nebolo uvedené časové obdobie predmetnej
úrokovej sadzby. V zmysle sadzobníka poplatkov - I. časť účinného od 1.3.2015 bola upomienka pri

nepovolenom prečerpaní účtu spoplatnená sumu 15,- Eur a výzva pri nepovolenom prečerpaní účtu
spoplatnená sumou 30,-Eur. Podľa bodu 3 zmluvy za vykonané platobné operácie je banka oprávnená
účtovať si poplatky v zmysle Sadzobníka poplatkov, pričom podľa sadzobníka poplatkov - IV. časť
účinného od 1.3.2015 pri balíku Výhoda bol stanovený mesačný poplatok 3,50 Eur.

4. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého zmluvné strany uzavreli zmluvu o bežnom
účte, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Súd mal za to, že nie je možné výšku úrokovej sadzby
a poplatkov upraviť len v sadzobníku, zvlášť ak sadzobník nebol odovzdaný spotrebiteľovi ešte pred
uzavretím zmluvy. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C- 42/15 zo dňa 9.11.2016,

v zmysle ktorého zmluva o úvere nemusí byť vyhotovená v jednom dokumente, ale musí obsahovať
jednoznačné a presné odkazy na iné písomnosti, ktoré boli skutočne odovzdané spotrebiteľovi pred
uzatvorením zmluvy, aby sa mohol oboznámiť so všetkými svojimi právami a povinnosťami. Uviedol, že
každá spotrebiteľská zmluva musí byť formulovaná jasne a zrozumiteľne, aby spotrebiteľ bol schopný na
základejasnýchazrozumiteľnýchkritériíposúdiťhospodárskedôsledku,ktoréztohoprenehovyplývajú.

5. Súd taktiež nepriznal žalobcovi nárok na žalované sumy za výzvu v sume 30,- Eur a za upomienku
15,- Eur, keďže uvedené poplatky posúdil ako sankčné, ktoré svojou podstatou predstavujú zmluvnú
pokutu v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka, pričom však dojednania týkajúce sa zmluvných pokút
musia byť v zmysle uvedeného ustanovenia dohodnuté písomne. Súd vyhodnotil uvedené poplatky

ako obchádzanie ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka a preto im súdnu ochranu nepriznal.
Zároveň poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-26/13 zo dňa 30.4.2014- bod 58, v zmysle
ktoréhozaneprijateľnúzmluvnúpodmienkusapovažujepodmienka,ktorápredstavujefinančnýzáväzok
spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a v skutočnosti slúži záujmom
dodávateľa, pričom konštatoval, že uvedený princíp je v súčasnosti zakomponovaný v ustanovení § 53

ods. 4 písm. v) Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného súd vyhodnotil vyššie uvedené poplatky
a taktiež aj poplatok za balík služieb mesačne vo výške 3,5 Eura za poplatky, na ktoré žalobca nemá
nárok, keďže si žalovaná spotrebiteľka za uvedené poplatky žiadnu službu nedohodla.

6. Na základe vyššie uvedených skutočností a skutočností, že žalovaná na úhradu predmetného dlhu

nič neuhradila, súd dospel k záveru, že žalobca má nárok len na zaplatenie sumy reálneho prečerpania
finančných prostriedok a to titulom vydanie bezdôvodného obohatenie v sume 129,93 Eur (871,80 Eur
- 741,87 Eur).

7. Čo sa týka 28% úroku, súd vyhodnotil predmetný nárok žalobcu ako nedôvodný a to na základe

tej skutočnosti, že úrok v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky je možné si dohodnúť len v
prípade dohody účastníkov v úverovej zmluve alebo v zmluve o pôžičke, prípadne v prípade povoleného
prečerpania prostriedkov na bežnom účte v zmysle § 710 Obchodného zákonníka. Súd na základe
vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi stranami sporu nedošlo k uzatvoreniu žiadnej
úverovej zmluvy, žalovanej nebola poskytnutá pôžička ani povolené prečerpanie.

8. Z dôvodu nepriaznivej zdravotnej ako aj sociálnej situácie žalovanej súd povolil plácanie sumy 129,93
Eur v mesačných splátkach po 10,- Eur podľa § 232 ods. 4 CSP.9. Súd aplikoval ustanovenia § 708, 710 Obchodného zákonníka, § 23a zákona č. 634/992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

10. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 2, Civilného sporového poriadku, pričom
stranymaliúspechlenpribližnevpoloviciuplatnenéhonárokuapretomalsúdzato,ženároknanáhradu
trov konania im neprináleží.

Obsah odvolania

11. Proti tomuto rozsudku v zamietavej časti, v časti trov konania a v časti, v ktorej súd povolil dlžnú
sumu splácať v splátkach po 10,- Eur podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Navrhol,
aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu a
zaviazal žalovanú uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň priznal žalobcovi
náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplateného súdneho poplatku. Namietal, že rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Čo sa týka konštatovania
súdu, že v spotrebiteľských zmluvách nie je možné výšku úrokovej sadzby a poplatkov upraviť v
sadzobníku poplatkov, žalobca uviedol, že v zmysle bodu 3. Zmluvy o účte je banka oprávnená účtovať
si poplatky v zmysle platného sadzobníka poplatkov, pričom potrebu formulácie uvedeného zmluvného
ustanovenie v takej podobe ako je uvedená v zmluve argumentoval tým, že predmetná konštrukcia je

dôvodná z hľadiska zmien bankou účtovaných poplatkov, ktoré odpovedajú požiadavkám finančného
trhu. Konštatovanie súdu, že sa žalovaná so sadzobníkom neoboznámila pred uzavretím zmluvy, podľa
žalobcu neobstojí, keďže v zmysle bodu 4. zmluvy sa žalovaná pred podpisom zmluvy so sadzobníkom
oboznámila a jeho obsah jej bol známy.

12. Žalobca taktiež namietal nepriznanie poplatku za balík služieb, t.j. za vedenie účtu z dôvodu, že
žalobcanepreukázaldohodnutietejtoslužby,pričomžalobcamázato,ževzmluveoúčtejejednoznačne
uvedený spôsob poplatkovania a konkrétna služba, ktorá sa v rámci neho dohodla, pričom jeho výška
vyplýva zo Sadzobníka poplatku. Žalobca nesúhlasil s názorom súdu, že poplatky za upomienku a výzvu
majú sankčnú povahu a predstavujú zmluvnú pokutu, keďže uvedené poplatky podľa vyjadrenia žalobcu

sú plne odôvodnené reálnymi nákladmi. Taktiež poukázal na ustanovenie § 31 ods. 5 písm. d) zákona o
platobných službách, v zmysle ktorého rámcová zmluva obsahuje aj informácie o poplatkoch a úrokoch,
z čoho žalobca vyvodil, že zákon výslovne nestanovuje, že poplatky a poskytovanie platobných služieb
musia byť individuálne vyhodnotené.

13. Čo sa týka konštatovania súdu, že úroky je možné dohodnúť medzi účastníkmi zmluvy len v prípade
úverovej zmluvy, zmluvy o pôžičke prípadne pri povolenom prečerpaní, pričom v uvedenom prípade k
žiadnejzuvedenýchdohôdnešlo,žalobcapoukázalnaustanovenie§711ods.1Obchodnéhozákonníka
a § 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v
zmysle ktorého sa prekročením rozumie automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje

spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami a nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte
spotrebiteľaalebonadrámecdohodnutéhopovolenéhoprečerpania.ŽalobcazároveňpoukázalnaVOP,
konkrétne body 3.4, 3.8, 3.12, v zmysle ktorých banka vedie bežné účty výlučne na základe zmluvy o
bežnom účte, pričom klient musí mať na bežnom účte dostatok finančných prostriedkov na vykonanie
požadovaných transakcií a na úhradu finančných záväzkov voči banke a za podmienok dohodnutých

medzi klientom a bankou môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu, pričom uvedené
prečerpanie je klient povinný bez zbytočného odkladu vyrovnať a po dobu nepovoleného prečerpania
je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok. Žalobca taktiež poukázal na ustanovenie bodu
2 zmluvy, kde bolo dohodnuté priamo v zmluve úročenie kreditného alebo debetného zostatku. Na
základe uvedeného má žalobca za to, že nepovolené prečerpanie je prekročením v zmysle zákona o

spotrebiteľských úveroch a teda s oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta ako
Obchodný zákonník tak aj zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 18 ods. 1.

14. Žalobca má za to, že čo sa týka povolenia splácať dlžnú sumu v splátkach po 10,- Eur mesačne
súd vychádzal z neplatnej právnej úpravy a to z ustanovenia § 160 OSP, pričom v zmysle aktuálnej

platnej a účinnej právnej úpravy však nie je možné uložiť povinnosť plniť dlžnú sumu v splátkach iba v
odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu na plnenie ako je tri dni od právoplatnosti rozsudku. Čo sa
týka posúdenia samotných okolností prípadu, má žalobca za to, že súd nedostatočne zistil skutkový stav
týkajúci sa možnosti žalovanej uhradiť dlžnú pohľadávku. Namietal, že súd sa nezoberal majetkovýmipomermi žalovanej ale svoje zistenia obmedzil výlučne na posúdenie žalovanou tvrdeného mesačného
príjmu. Žalobca má za to, že nakoľko súd nedostatočne posúdil skutkový stav, jeho rozhodnutie je v
tejto časti nepreskúmateľné.

15. Žalovaná na výzvu súdu, aby sa v lehote 10 dní vyjadrila k podanému odvolaniu, doručila dňa
28.4.2017 podanie označené ako odvolanie proti rozsudku, ktoré je potrebné podľa jeho obsahu
posúdiť ako vyjadrenie k odvolaniu, v ktorom žalovaná špecifikovala svoje majetkové pomery. V zmysle
uvedeného podania príjem žalovanej titulom dôchodku predstavuje sumu 335,90 Eur a titulom príspevku

na kompenzáciu ťažko zdravotnej postihnutej osoby sumu 69,87 Eur. Jej výdavky predstavujú exekučné
zrážky v sume 45,93 Eur, splátka spoločnosti Intrum Justitia v sume 13,- Eur, nájom vo výške 290,- Eur,
poplatok za anténu v sume 9,- Eur, kredit za telefón v sume 10,- Eur a výdavky na lieky v hodnote 27,96
Eur. Uvedené príjmy ako aj výdavky doložila listinnými dokladmi.

16. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej k odvolaniu v súdom stanovenej lehote nevyjadril.

Hodnotenie odvolacieho súdu

17. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (zákon č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2

C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok v napadnutom rozsahu, ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej
tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

18. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza (§ 387

ods. 2 C.s.p.).

19. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia Okresného súdu Prešov sp.zn. 11Csp
24/2016 zo dňa 17.2.2017. Len na zdôvodnenie správnosti a k odvolacím dôvodom uvádza, že súd prvej
inštancie správne posúdil neexistenciu úverovej zmluvy, zmluvy o pôžičke ani povoleného prečerpania,

keďže súčasťou súdneho spisu sú aj zmluva o rastovom osobnom účte zo dňa 5.3.2003, návrh
majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte o
dňa 24.2.2006 a oznámenie banky zo dňa 8.10.2009 o odstúpení od zmluvy o poskytovaní služby
povolené prečerpanie a zrušení povoleného debetného limitu na účte žalovanej, v zmysle ktorých dňom
doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy o poskytovaní služby povolené prečerpanie sa zmluvný

záväzok medzi stranami riadil iba zmluvou o rastovom osobnom účte zo dňa 5.3.2003, ktorou zmluvné
strany uzatvorili podľa §§708 a nasl. Obchodného zákonníka a VOP PKB. a.s. (Všeobecné obchodné
podmienky PRVEJ KOMUNÁLNEJ BANKY, a.s.) zmluvu o bežnom účte. Žalobca však VOP, ktoré boli v
zmysle zmluvy o rastovom osobnom účte jeho súčasťou, nedoložil. Súčasťou žaloby boli len VOP účinné
od 1.7.2016, teda sa nejednalo o VOP účinné v čase uzatvorenia zmluvy, ktoré mali byť súčasťou zmluvy

a mali v zmysle zmluvy o rastovom osobnom účte tvoriť časť jej obsahu. V zmysle uvedenej zmluvy
sa právny predchodca žalobcu zaviazal zriadiť od 5.3.2003 osobný účet s číslom 8820760001/5600,
pričom medzi účastníkmi zmluvy došlo len k dojednaniu spôsobu poplatkovania a to formou odkazu
na základný súbor ŠTANDARD, spôsobu vloženia základného vkladu, frekvencie a spôsobu doručenia
výpisov z účtu. Taktiež v zmysle uvedenej zmluvy bola úroková sadzba dohodnutá formou odkazu na

aktuálnu úrokovú sadzbu, ktorej spôsob úročenia a určenie výšky mal byť podrobnejšie stanovený vo
VOP. Oprávnenie účtovať si poplatky ako aj ich výška sa mala riadiť Sadzobníkom poplatkov PKB a.s..
Na základe uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu
zmluvy o bežnom účte podľa §§ 708 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorou sa riadil právny vzťah
medzi stranami sporu od roku 5.3.2003 do súčasnosti, s výnimkou obdobia od 24.2.2006 do 8.10.2009,

kedy bola žalovaná oprávnená čerpať debetný limit. Podľa žalobcom predloženej zmluvy o rastovom
osobnom účte nedošlo k dohode podľa § 710 Obchodného zákonníka, účinného v čase uzatvorenia
zmluvy, v zmysle ktorého by bola banka oprávnená vykonávať do určitej sumy príkazy na platby, aj
keď žalovaná nemala na to potrebné peňažné prostriedky na účte, teda nebola dojednaná dohoda opovolenom prečerpaní účtu. Žalobca súdu nepredložil žiadny dôkaz (dodatok k zmluve, zmluvu o úvere,
pôžičke), z ktorého by vyplývala uvedená dohoda, na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil so
súdom prvej inštancie, že v predmetnej veci nebol daný ani základ nároku na priznanie úroku, a teda

pohľadávka žalobcu vznikla len na základe titulu bezdôvodného obohatenia.

20. Čo sa týka nepriznania nároku na poplatky za výzvu v sume 30,- Eur a za upomienku v sume
15,- Eur uplatnené žalobcom v žalobe, odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvej
inštancie, že uvedené poplatky majú výslovne sankčnú povahu a preto je nevyhnutné ich považovať

za zmluvnú pokutu v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka, ktorú je nevyhnutné písomne dohodnúť.
Odvolací súd má za to, že uvedené poplatky tak ako boli dohodnuté predstavujú paušálnu náhradu
za žalobcom vynaložené výdavky na vyhotovenie a zaslanie uvedených písomnosti žalovanej. Keďže
je zrejmé, že zmluva o rastovom osobnom účte je spotrebiteľskou zmluvou a to z dôvodu, že právny
predchodca žalobcu ako banka konal pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná ako fyzická osoba nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo
k uzavretiu formulárovej zmluvy, ktorej obsah nemohla žalovaná ovplyvniť, bolo potrebné podriadiť
uvedenú zmluvu súdnemu prieskumu, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Odvolací súd má
za to, že vyššie uvedené poplatky, tak ako boli dojednané predstavujú neprijateľné podmienky a to v
zmysle § 53 ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka, keďže neboli individuálne dohodnuté a spotrebiteľ

ich mal plniť bez ohľadu na to, že v čase uzatvorenia zmluvy neboli výslovne dojednané, spotrebiteľ
ich nemal možnosť ovplyvniť, ich výška nebola dohodnutá na základe zmluvného konsenzu a taktiež
žalovaná ani nemala, respektíve ani nemohla mať vedomosť o ich výške počas trvania zmluvy, keďže ich
výška závisela od Sadzobníka poplatkov aktuálneho v čase vzniku poplatku. Uvedené poplatky nemohol
súd žalobcovi priznať ani titulom náhrady škody z dôvodu, že ich výška nepredstavuje skutočné náklady

za vyhotovenie a zaslanie výzvy a upomienky žalovanej. Na základe uvedeného súd žalobcovi nárok
na uvedené poplatky nepriznal.

21. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie čo sa týka nepriznania nároku na
poplatok za balík služieb v sume 3,5 Eura mesačne a to z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že by si

strany individuálne dohodli nejakú platenú službu za uvedený poplatok. Odvolací súd poukazuje na
znenie zmluvy o rastovom osobnom účte, v zmysle ktorého žalobca bol oprávnený si účtovať poplatky
v zmysle platného Sadzobníka poplatkov PKS, a.s. Odvolací súd poukazuje na to, že uvedené poplatky
neboli individuálne dohodnuté so žalovanou, pričom za individuálne dohodnuté zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť sa oboznámiť pred podpisom zmluvy ale ich obsah

nemohol ovplyvniť. Naviac súd poukazuje na tú skutočnosť, že výšku uvedených poplatkov bol žalobca
oprávnený meniť bez súhlasu žalovanej. Čo sa týka VOP, odvolací súd uvádza, že tieto majú slúžiť na
dohodnutie si podmienok technického alebo vysvetľujúceho charakteru a nemali by sa v nich nachádzať
ustanovenia týkajúce sa poplatkov, úrokov a iných peňažných záväzkov, pokiaľ ich spotrebiteľ nemôže
individuálne dohodnúť s dodávateľom. Keďže na uzatvorenie zmluvy o bankovom účte sa v zmysle § 708

ods. 2 Obchodného zákonníka vyžaduje písomná forma a v zmysle § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka
je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov spojených s vykonaním platby, je nevyhnutné aby
uvedená dohoda o výške nákladov bola súčasťou zmluvy o bežnom účte, v prípade ak by uvedené
náležitosti zmluvy boli dohodnuté vo VOP alebo Sadzobníku poplatkov je minimálne potrebné, aby tieto
súčasti zmluvy boli účastníkmi zmluvy podpísané. Keďže uvedené skutočnosti žalobca nepreukázal,

súd má za to, že neuniesol dôkazné bremeno, čo sa týka dohody o výške ním žalovaných poplatkov a
preto mu súd nárok na ním žalované poplatky nepriznal.

22. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu stupňa v napadnutých výrokoch ako
vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1, 262, ods. 1 C.s.p. tak, že vyslovil, že žalovaná má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %, pretože bola v odvolacom konaní plne úspešná.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).