Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. október 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Csp/170/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316211731
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8316211731.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobkyne: S. S., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX Y., zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, AK ul. Sov. Hrdinov
153/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96
Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811
04 Bratislava, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok a o vydanie bezdôvodného obohatenia,
takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že zmluvná podmienka v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 26.4.2013
uvedená v čl. 8, bod 8.1., v znení: „Predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa

poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v
možnostiodkladumaximálnetrochakýchkoľveksplátokúveru,resp.revolvinguposkytnutéhonazáklade
žiadosti/zmluvy, uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok dlžníka
zaplatiť veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok
úveru vo výške 215,75 eur a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok
revolvingu vo výške 112,08 eur v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ
oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj

súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné
oznámenie bude tvoriť prílohu tejto dohody o poskytnutí služby.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Súd určuje, že zmluvná podmienka v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 26.3.2014
uvedená v článku 8, bod 8.4., v znení: „Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je
splatná dňom uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní
vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru
podľa článku 2.3. zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na

zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky
odplaty), a to ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi podľa článku 2.3. zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy.
Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu
dlžníkovi. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky dlžníka voči
veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. zmluvných dojednaní žiadosti/
zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto
zmluvy o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty), a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa

článku 4.3. zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet dlžníka uvedený v čl.
2 žiadosti/zmluvy.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Žalobkyni vo vzťahu k žalovanému priznáva náhradu trov konania prvoinštančného konania a
odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20.12.2016 domáhala vydania rozhodnutia
ktorým by súd vyslovil, že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z

26.06.2013,uzavretejmedzižalobkyňouažalovaným,uvedenávčlánku8,bod8.1.,uvedenávčlánku8,
bod 8.4., je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 1 081,78
eur so zákonným úrokom z omeškania titulom bezdôvodného obohatenia a na náhradu trov konania.

Podanie žaloby odôvodnila tým, že na základe jej žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, jej bola
schválená výška úveru 1 500,- eur so splatnosťou 42 mesiacov a ročnou úrokovou sadzbou 70,01

%. Zároveň si žalovaný započítal poplatok vo výške 215,75 eur. Poplatok vyplýva zo služby, ktorou je
možnosť odkladu splátok podľa bodu 8.1. Dohoda o poskytnutí služby nie je individuálne dojednaná a
jej zámerom nebolo ísť do zmluvného vzťahu so žalovaným kvôli nej. Žalovaný získava prospech skôr
ako spotrebiteľ a pritom službu ani neposkytol. Poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp.
zn. 9C/140/2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/307/2014, ktorými boli

predmetné zmluvné podmienky vyhlásené za neplatné z dôvodu neprijateľnosti. V ďalšom poukázala
na výklad § 53a Občianskeho zákonník vyjadrený rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp, zn.
14Co/321/2012. Uviedla, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský úver a zmluva musí obsahovať
náležitostipodľa§9ods.2zákonač.129/2010Z.z.Podľanejzmluvaneobsahujenáležitostivzmysle§9
ods.2písm.e),f)ak)apretojepodľa§11ods.1písm.b)uvedenéhozákonabezúročnáabezpoplatkov.

Aj keby úver nebol bezúročný, v zmluve je uvedená výška úrokovej sadzby 70,01 % ročne, pričom
priemerné úrokové sadzby pri obdobných úveroch v apríli 2013 boli 10,68 % ročne, takéto dojednanie
je podľa jej názoru neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi.

Žalovaný jej poskytol úver vo výške 1 284,25 eur, napriek tomu, že jej bola schválená výška úveru 1

500,- eur. Doposiaľ žalovanému zaplatila sumu 2 443,40 eur, žalovaný jej vrátil sumu 77,37 eur a 3,-
eurá započítal na poplatok ako preplatok. Na starne žalovaného tak vzniklo bezdôvodné obohatenie vo
výške 1 081,78 eur.

Poukázala, že rozsudok Súdneho dvora EÚ C-42/15 nijakým spôsobom nebráni tomu, aby vnútroštátna

právna úprava požadovala dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti, naopak takáto povinnosť
vyplýva z čl. 10 ods. 2 písm. c) uvedenej smernice. Rozsudok tiež nerieši rozpis splátok úveru bez
amortizácie istina a slovenská právna úprava ukladá uvádzať v zmluve výšku, počet a termíny splatnosti
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákon pozná spotrebiteľské úvery s amortizáciou istiny a bez
amortizácie istiny. Amortizačná tabuľka v nijakom prípade nepatrí k povinným náležitostiam zmluvy.

Zákondávaspotrebiteľoviibaprávovyžiadaťsiamortizačnútabuľku.Cieľomapodstatourozpisusplátok
je informovať spotrebiteľa, koľko o sumy splátky pripadá na istinu, koľko na úrok a koľko na prípadný
poplatok. Cieľom amortizačnej tabuľky je aktuálny zostatok istiny, úroku a poplatkov.

2. Rozsudkom zo dňa 04.05.2017 tunajší vo veci rozhodol tak, že žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť

sumu 1 081,78 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 081,78 eur od 14.01.2017
do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, žalobu vo zvyšnej časti zamietol a
žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje údaj

o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských
úveroch). v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle §
9 ods. 2 písm. k) a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba
počet splátok a výška mesačnej splátky. poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 11 ods. 1
písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva o úvere

je v časti dojednanej výšky ročnej úrokovej sadzby neplatná pre rozpor daného dojednania s dobrými
mravmi. Výška úrokovej sadzby úveru dohodnutá medzi stranami sporu bola 70,04 % ročne. Úroková
sadzba predmetnej pôžičky je tak viac ako 6,5-násobkom priemernej sadzby úverov poskytovaných
bankami v rovnakom období. Žalovanému tak vznikol nárok iba na vrátenie finančných prostriedkov
ktoré z jeho strany boli žalobkyni reálne poskytnuté a to vo výške 1 284,25 eur. Doposiaľ však žalobkyňažalovanému zaplatila už sumu 2 443,40 eur, žalovaný jej vrátil sumu 77,37 eur a 3,- eurá započítal na
poplatokakopreplatok.Nastranežalovanéhotakvzniklobezdôvodnéobohatenievovýške1081,78eur.

Z vymedzenia zmluvných podmienok v žalobnom návrhu, z prebiehajúcich súdnych konaní vedených
proti žalovanému je súdu známe, že sa jedná o zmluvné podmienky ktoré v rovnakom znení používané
zo strany žalovaného už boli rozhodnutiami súdov a to nie len prvoinštatnčných, ale súdov odvolacích,
určené za neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán sporu na úkor spotrebiteľa. Príkladmo na niektoré rozhodnutia poukázala sama

žalobkyňa priamo v žalobnom návrhu.

V zmysle nových procesných pravidiel zavedených Civilným sporovým poriadkom je možné domáhať
sa určenia určitej skutočnosti, pričom žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky súd považuje
za žalobu výlučne podľa § 137 písm. d) CSP a teda len ak by takéto oprávnenie žalobcovi vyplývalo z
osobitného právneho predpisu (najmä z hmotného práva), mohol by sa formou takejto žaloby súdnou

cestou domáhať svojho práva. Žaloba, ktorou sa domáha žalobca určenia neprijateľnosti zmluvnej
podmienky nie je formulovaná ako žaloba na určenie, či tu právo je alebo nie je, ale je formulovaná
ako žaloba o určenie právnej skutočnosti (neprijateľnosti), ktorej prípustnosť je založená osobitným
predpisom. V tomto prípade však zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva výslovná možnosť takúto
žalobu podať a takýto výklad súdu § 137 CSP je odôvodnený aj obsahom dôvodovej správy ku

citovanému ustanoveniu Civilného sporového poriadku. Žalobu preto v časti o určenie neprijateľnosti
zmluvných podmienok ako nedôvodnú zamietol.

3. Proti rozsudku, a to proti zamietavému výroku a výroku o trovách konania podala v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

Súd prvej inštancie nesprávne vyložil ust. § 53a Občianskeho zákonníka, keď dospel k záveru,
že o neprijateľnosti zmluvnej podmienky už nemusí rozhodovať. Rozsudok vydaný v individuálnom
spotrebiteľskom spore je záväzný inter partes. Za nesprávny považuje žalobkyňa aj výklad ust. § 137
CSP. Toto ustanovenie totiž obsahuje exemplifikatívny výpočet druhu možných žalôb. Poukázala tiež
na ust. § 298 ods. 2 CSP, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Vo vzťahu k

otázke naliehavého právneho záujmu upriamila pozornosť na uznesenie NS SR sp. zn. 1 MCdo/1/2009 z
31.07.2009, uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6Co/18/2013 z 31.07.2013, uznesenie Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 20Co/12/2012 zo 16.10.2012 a sp. zn. 6Co/220/2012 z 30.08.2013. Z uvedených
dôvodov navrhla rozsudok v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

4. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 6Co/114/2017-116 zo dňa 28.06.2018 rozsudok v jeho
napadnutej časti (v časti zamietavého výroku) zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie
a rozhodnutie. V odôvodnení tohto rozhodnutia odvolací súd uviedol, že Členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(článok 6 bod 1Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách).

Podľa § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

Sporové konanie uskutočňované podľa pravidiel upravených Civilným sporovým poriadkom je typické
tým, že ide o návrhové konanie a platí v ňom zásada, že súd nemôže žalobcovi priznať viac, než žalobou
žiada, resp. niečo iné, než žiada (§ 216 ods. 1 CSP). Z uvedeného platia určité výnimky, ako je tomu
napr. v sporoch spotrebiteľského charakteru. Táto výnimka je vyjadrená práve v ust. § 298 ods. 1 CSP.

Gramatickým a logickým výkladom predmetného ustanovenia je potrebné dospieť k záveru, že toto
predpokladá situáciu, kedy súd určuje neprijateľnosť zmluvnej podmienky tak na základe návrhu, ako aj
z úradnej povinnosti. Keď je súd oprávnený vysloviť neprijateľnosť zmluvnej podmienky bez návrhu, tým
skôr ju môže vysloviť na návrh spotrebiteľa. Naviac je potrebné prisvedčiť tvrdeniu žalobkyne, že ust. §137 CSP obsahuje len príkladmý, teda neuzavretý okruh typov žalôb, o ktorých je možné rozhodovať v
civilnom sporovom konaní. Za tohto stavu je zrejmé, že niet dôvodu, prečo by súd nemohol rozhodovať
o žalobe o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky.

Spotrebiteľ má právo, aby súd určil neprijateľnosť podmienky v jeho konkrétnej veci s cieľom dosiahnuť
právnu istotu. Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka v tomto smere nepredstavuje prekážku
určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky v individuálnej veci spotrebiteľa, ktorá už bola určená ako
neprijateľná v individuálnom spore iného spotrebiteľa.

Zo samotného zákonného ustanovenia (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 298 ods. 1 CSP, § 3
ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa) vyplýva priamo právny záujem žalobcu ako
spotrebiteľa na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení
účastníkov zmluvy.

Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej
zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie
vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívneho
hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha
určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú, t.j. či tak činí pred vstupom do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, počas jeho trvania, alebo až následne. Danosť právneho záujmu na zabezpečení právnej
istoty, ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami nie je časovo limitovaná. Tento
výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany (porov. spojenie prípady C-154/15, C-307/15, C-308/15).

Súdu prvej inštancie odvolací súd uložil opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby o určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky vo vyššie naznačených intenciách.

5. Súd prvej inštancie opätovne vec prejednal v súlade s pokynmi odvolacieho súdu.

6. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to zmluvou o úvere, písomným vyjadreniami strán
sporu, výpoveďou žalobkyne a zistil tento skutkový stav veci:

7. Strany sporu dňa 26.04.2013 uzatvorili zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX predmetom ktorej bolo
poskytnutie úveru vo výške 1 500,- eur. Žalobkyňa sa zaviazala celkovo vrátiť sumu 3 375,54 eur v 42

splátkach vo výške 80,37 eur. Dohodnutá výška ročnej úrokovej sadzby bola 70,04 %. Splatnosť splátok
bola dohodnutá k 20. dňu v mesiaci. RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 65,54 % a priemerná RPMN
vo výške 47,39 %. V zmluve absentuje údaj o termíne splatnosti prvej splátky, nie je v nej uvedený údaj
o konečnej splatnosti úveru.

Podľa článku 8., bod 8.1. Zmluvy, predmetom tejto dohody o poskytovaní služby je záväzok veriteľa
poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v
možnostiodkladumaximálnetrochakýchkoľveksplátokúveru,resp.revolvinguposkytnutéhonazáklade
žiadosti/zmluvy, uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom (ďalej ako ,,úver/revolving“) a záväzok dlžníka
zaplatiť veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok

vo výške 215,75 eur a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok
revolvingu vo výške 112,08 eur v prípade ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ
oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj
súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné
oznámenie bude tvoriť prílohu tejto dohody o poskytnutí služby.

Podľa článku 8., bod 8.4. Zmluvy, odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru, je splatná
dňom uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby, veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných
pohľadávok a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku
2.3. zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty

podľa ods. 8.1. písm. a) tejto dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku
dňu poskytnutia úveru dlžníkovi podľa článku 2.3. zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy. Odplata za
poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu dlžníkovi.
Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovina poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. zmluvných dojednaní žiadosti./zmluvy
oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa článku 8.1. písm. b) tejto dohody o
poskytnutí služby ( resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3.

zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet dlžníka uvedený v čl. 2 žiadosti/
zmluvy.

8. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 13.04.2017 uviedla, že pokiaľ sa jedná o namietaný
nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení neprijateľnosti zmluvných podmienok poukázala,

že sa v konaní domáha aj vydania bezdôvodného obohatenia a samotné určenie predstavuje len
prejudiciálnu otázku vo vzťahu k žalobe na plnenie. S takýmto určovacím výrokom počíta aj ustanovenie
§ 53a OZ a § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Poukázala na znenie § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a § 53 ods. 2, teda na to, že podmienka, ktorá je vopred predtlačená v zmluve, nie je nikdy
individuálne dojednaná. Zmluva o úvere, ktorá obsahuje neprijateľné podmienky je v týchto častiach
absolútne neplatná a určujúcimi výrokmi rozsudku sa iba deklaruje existujúci právny stav. Dohoda o

poskytnutí služby nie je zmluvná podmienka, ktorá je individuálne dojednaná a jej zámerom nebolo ísť
do zmluvného vzťahu so žalovaným kvôli nej. Poukázala na rozsudky ktorými súdy takúto podmienku
vyhlásili za neprijateľnú - rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/220/2014, 17Co/294/2014,
20Co/99/2014, Poukázala aj na právny názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp. zn.
14Co/321/2012.

9. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 298 ods. 1 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 298 ods. 2 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo
mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,

nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo
výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo
v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

10. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o
ochrane spotrebiteľa“),každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 8 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak

opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to,
aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný
spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Podľa § 8 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa, za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci

skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom
podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je
zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.11. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky
zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom

zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

12. Podľa čl. 3 bod. 1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľským zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe dôvery.

13. Súd v dane právnej veci vychádzal z toho, že medzi stranami sporu bola uzatvorená spotrebiteľská
zmluva.Spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadunaprávnuformu,ktorúuzatváradodávateľ
so spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné stanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,

ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (§ 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka).

14. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa

z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a

táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ustanovenie § 53 ods. l, veta druhá predstavuje cestu
na širšiu súdnu ochranu spotrebiteľa aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám zmluvy.15. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

16. Vzhľadom na charakter sporu je potrebné uviesť, že práve spotrebiteľské právo je určené na

efektívne zamedzenie používania neprijateľných podmienok. Vychádzajúc zo znenia čl. 38 Charty
základných práv Európskej únie, Politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, a znenia
čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť
vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane hospodárskych záujmov spotrebiteľov. V
rámci politiky Európskej únie je sledovaný cieľ vytvorenia regulatívneho rámca na to, aby dodávateľ v

spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe zmluvných podmienok v súlade s drobnými mravmi a
bola tak zachovaná fiduciárna podstata záväzkového vzťahu medzi ním a spotrebiteľom.

17. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov
bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných

podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a
použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda
o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a
dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv,
ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ

vopredpripravenýaktorýpoužívavdvochaleboviacerýchprípadoch,pričomspotrebiteľspravidlaobsah
zmluvy nemení.

18. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza

ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a
ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne vzhľadom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky
jednostrannecestouformulárovýchzmlúv.Pretakéhovzťahyjecharakteristické,žepodnetkzmluvnému
rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania
pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa.

19. Pri žalobe o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky súd neskúma naliehavosť právneho záujmu,
keďže ide o osobitný druh žalôb vyplývajúci z právneho predpisu, v danom prípade z § 3 ods. 3, 5 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná. Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný

záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami
v spotrebiteľských úverových vzťahoch).

20.Zvymedzeniazmluvnýchpodmienokvžalobnomnávrhu,zprebiehajúcichsúdnychkonanívedených

proti žalovanému je súdu známe, že sa jedná o zmluvné podmienky ktoré v rovnakom znení používané
zo strany žalovaného už boli rozhodnutiami súdov a to nie len prvoinštatnčných, ale súdov odvolacích,
určené za neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že spôsobujú značnú nerovnováhu v právach apovinnostiach strán sporu na úkor spotrebiteľa. Príkladmo na niektoré rozhodnutia poukázala sama
žalobkyňa priamo v žalobnom návrhu.

Súd poukazuje na znenie § 53a Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s

rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa. Súd v takomto prípadeex offo prihliada na dané skutočnosti a z takto uplatnenej zmluvnej
podmienky nárok v konaní neprizná.

21. Žalovaný žalobkyni v zmysle napadnutých zmluvných podmienok ešte pred poskytnutím úveru
na jeho poskytovanú sumu započítal sumu 215,75 eur ako poplatok za to, že ak by snáď niekedy
v budúcnosti žiadala o odklad splátok, aj to až pri splnení ďalších podmienok (stanovenej doby
práceneschopnosti alebo skončenie pracovného pomeru) povolí jej odklad, ale maximálne troch splátok
a to všetko za poplatok 217,75 eur pri úvere 1 500,- eur. Ide o hrubú nerovnováhu práv a povinností

účastníkovspornejdohodyvneprospechspotrebiteľa.Niejemožnévylúčiťsúdnukontrolutejtozmluvnej
podmienky s tým, že sa týka ceny. Posudzuje sa nie cena - jej výška, ale celá táto dohoda, ktorá spočíva
v tom, že spotrebiteľ má platiť za niečo, čo mu nie je dodané. Celá dohoda sa teda posudzuje komplexne,
teda nie len výška stanoveného poplatku, ktorý však nepochybne vzhľadom na to, že predstavuje 14,30
% poskytnutého úveru len potvrdzuje záver o neprijateľnosti celej tejto zmluvnej podmienky.

Samotná skutočnosť, že právna úprava explicitne nelimituje výšku poplatku neznamená, že žalovaný je
oprávnený požadovať jeho zaplatenie v ľubovoľnej výške. Dojednanie o poplatku podlieha prieskumu vo
svetle princípu dobrých mravov, civilnoprávnej úžery a v neposlednom rade prieskumu v zmysle ust. §
53 Občianskeho zákonníka. Poplatok vo výške dosahujúcej takmer polovicu sumy poskytnutého úveru

nemôže ani pri najlepšej vôli predstavovať výdavky spojené s administratívnou činnosťou.

Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To
znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v
štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi

dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

22. Okrem toho predmetné zmluvné dojednanie nie je formulované tak, že ak spotrebiteľ skutočne chce
odklad splátok, môže si ju aktivovať (prípadne vykonať úkon, ktorý by bolo možné považovať za súhlas
s jej využívaním za poplatok), ale je formulovaná tak, že za službu napriek tomu, že ju spotrebiteľ

ešte nepotrebuje a zjavne ani nechce, zaplatí poplatok vo výške 215,75 eur, t.j. poplatok vo výške
zodpovedajúcej cca 14,30 %-ám poskytnutého úveru ( 1 500,- eur). Mesačná splátka je vo výške 80,37
eur. Za odklad troch splátok, t.j. splátok vo výške 241,11 eur, spotrebiteľ by mal podľa dojednania vopred,
t.j. už pri uzavretí zmluvy, uhradiť poplatok vo výške cca samotného súčtu odložených splátok. Hrubá
nerovnováha v právach a povinnostiach je preto nepochybná.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v zmysle citovaného ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší

23. Súd pre úplnosť poukazuje, že zo súdnej kontroly by bola vylúčená sporná dohoda, ak by bola
individuálne dojednaná. Tento názor je však spochybnený už tým, že ide o formulárovú dohodu. Súd
preto dospel k záveru, že sporná zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Súd zdôrazňuje,
že platí prezumpcia práve o tom, že neprijateľná zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná
ako to vyplýva z 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Dôkazné bremeno o opaku je na žalovanom, ktorý

však toto dôkazné bremeno neuniesol.24. Súd preto vyhodnotil ustanovenie podmienok uvedených v bodoch 8.1. a 8.4. predmetnej zmluvy
o úvere ako neprijateľné zmluvné podmienky tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a
aj v tejto časti žalobe vyhovel.

25. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci boli predmetom konania dva samostatné nároky žalobcu. Súd žalobe v

celom rozsahu vyhovel a preto žalobcovi vznikol nárok na priznanie náhrady trov konania. Súd mu
preto v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení žalobkyni priznal nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania v plnom rozsahu.

Žalobkyňa bola úspešná aj v dovolacom konaní a v súlade s pokynmi odvolacieho súdu preto tunajší

súd žalobkyni priznal aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.