Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. máj 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16C/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217201015
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2217201015.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: R.Á. N., H.. XX.

X.Ó. XXXX, bytom N. F. XXX, F., zastúpeného splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária AK-KRUPA
s.r.o., Nové Mesto nad Váhom, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., Bratislava, o 679,37 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný do troch dní zaplatiť žalobcovi 573,60 € s 5 % ročným úrokom z omeškania od
22. februára 2017.
II. V časti o zaplatenie 5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 573,60 € od 21. novembra 2016 do

21. februára 2017 sa žaloba zamieta.
III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov konania prvej inštancie.
IV. Sťažnosť žalovaného proti uzneseniu tunajšieho súdu č. k. 16 C 4/2017-22 z 1. februára 2017 sa
zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 23. januára 2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia súm
uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že 31. júla 2013 so žalovaným uzavrel zmluvu o
revolvingovom úvere, na základe ktorej mu bol vyplatený úver 870 €, žalobca však vrátil 1.443,60 €.
Zmluva o revolvingovom úvere je podľa žalobcu neplatná pre absenciu náležitostí ustanovených v §

9 zákona č. 129/2010 Z. z. (RPMN, výška splátok, doby trvania, adresy veriteľa), ako aj pre rozpor
úrokovej sadzby 70,01 % ročne s dobrými mravmi. V dôsledku toho je zmluva neplatná ako celok a úver
je bezúročný a bez poplatkov. Neplatnosť zmluvy zakladá žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia vzniknutého tým, že od neho prijal viac, než na čo mal nárok. Okrem toho žalobca namietol
neplatnosť dohody o revolvingu, dohody o poskytovaní služieb a zanedbanie informačnej povinnosti.

2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý súd na žalobu vydal, žiadal žalobu zamietnuť.

Podľa neho sa na zmluvu o revolvingovom úvere nevzťahovali ustanovenia Občianskeho zákonníka,
ale len Obchodného zákonníka, a pre absenciu prechodných ustanovení (čl. XIV zákona č. 102/2014
Z. z.) sa Obchodný zákonník použije aj naďalej. Žalovaný poprel úžernícky charakter úrokov, pričom
podľa neho sa v spotrebiteľských zmluvách môže posudzovať len celková výška odplaty podľa § 53 ods.
6 Občianskeho zákonníka a len rozpor s ňou by viedol k následkom podľa § 502 ods. 1 Obchodného
zákonníka. Poprel, že by zákon č. 129/2010 Z. z. vyžadoval rozlíšenie splátky na istinu, úroky a
poplatky,čopodporujevýkladSúdnehodvoraEÚvrozsudkuC-42/15.Revolvingnemožnopovažovaťza

neprijateľnú podmienku, pretože charakter revolvingového úveru je zrejmý už z nadpisu zmluvy. Dohody
o poskytnutí služby je podľa žalovaného individuálne dojednaná, pretože ju žalobkyňa mohla odmietnuť,
v dôsledku čoho je vylúčené jej posúdenie ako neprijateľnej podmienky; okrem toho sa za neprijateľnú
podmienku nepovažuje cena plnenia. Záverom vzniesol námietku premlčania.3. Súd na prejednanie tohto spotrebiteľského sporu nariadil pojednávanie (§ 297 C. s. p.), na ktorom
v neprítomnosti ospravedlneného žalovaného (§ 180 C. s. p.) vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi,

a to: žiadosť/zmluva o revolvingovom úvere (č. l. 8 a 9), zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom
úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., (č. l. 10 a 11), výzva (č. l. 12), oznámenie o schválení
úveru (č. l. 36) a v spojení všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods. 2. § 150 a §
151 ods. 1 C. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

4. a) Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorá okrem iného ako podnikateľ poskytuje úvery z
vlastných zdrojov. Žalobca v súvislosti s úverom, ktorý je predmetom tohto konania, nekonal ako

podnikateľ ani v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

b) Žalovaný ako veriteľ 31. júla 2013 a žalobkyňa ako dlžník 30. júla 2013 podpísali listinu označenú ako
„Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“ č. XXXXXXXXXX (č. l. 8 a
9). V časti tejto listiny označenej „5. Údaje o požadovanom revolvingovom úvere“ sa uvádza, že dlžník

žiada veriteľa o poskytnutie úverového limitu 870 € splatného v 24 splátkach po 60,15 €, pričom celkovo
mal dlžník splatiť 1.443,60 €. Predpokladaná ročná percentuálna miera nákladov, ako aj úroková sadzba
bola 70,02 %. Okrem toho bola uvedená priemerná RPMN a účel úveru „bez uvedenia účelu“. V časti
listiny označenej „6. Údaje o schválenom revolvingovom úvere (nevypĺňajte)“ sú uvedené v podstate
zhodné údaje, len RPMN bola vyčíslená na 69,69 %. V bode 7 tejto listiny sa uvádza, že „Dlžník... a

Veriteľ v ďalšom odkazujú na úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom
úvere (na zadne strane tejto Žiadosti/Zmluvy) a zaväzujú sa ich dodržiavať. ...“
Pred podpisom celej listiny je obsiahnuté predtlačené ustanovenie tohto znenia:
„13. Riadnym vyplnením a následným podpisom tejto Žiadosti/Zmluvy všetkými zúčastnenými stranami
uzatvoril veriteľ s Dlžníkom Zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné

dojednania (na zadnej strane tejto Žiadosti/Zmluvy). Zmluvné strany prehlasujú, že si žiadosť/Zmluvu
vrátane zmluvných dojednaní prečítali.“

c) Listina označená ako „Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI
CREDIT Slovakia s.r.o.“ (č. l. 10 a 11) obsahuje okrem iného tieto ustanovenia:

„2. Uzatvorenie zmluvy o RÚ a čerpanie úveru
2.1. Zmluva o RÚ sa uzatvára na predtlačenom formulári Veriteľa. Vyplnená žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru podpísaná Dlžníkom... je návrhom na uzavretie Zmluvy o RÚ. Dlžník... súhlasí
s tým, že Veriteľ je oprávnený po vyhodnotení údajov o Dlžníkovi výšku úveru jednostranne znížiť a
schváliť iné parametre požadovaného úveru ako Dlžník uviedol v bode 5. Žiadosti...

2.2. Veriteľ je povinný odoslať Dlžníkovi Oznámenie... o schválení úveru... [ktoré] bude okrem vyššie
uvedeného obsahovať nasledujúce údaje: ... schválenú výšku úver..., splatnosť úveru, výšku mesačnej
splátky úveru, dátum splatnosti prvej splátky úveru, dátum splatnosti poslednej splátky úveru, periodicitu
splácania úveru, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania, celkovú výšku úveru... ročnú
úrokovú sadzbu úveru... Ak Veriteľ nepošle Dlžníkovi oznámenie o schválení úveru a jednu kópiu Zmluvy

o RÚ podpísanú za stranu Veriteľa Dlžníkovi do 30 dní odo dňa podpísania Zmluvy o RÚ Dlžníkovi
(správne zrejme „Dlžníkom“), nemá Dlžník právo na poskytnutie úveru... a Zmluva o RÚ sa od začiatku
zrušuje.
2.3. Veriteľ poskytne Dlžníkovi schválenú výšku úveru na účet Dlžníka uvedený v Zmluve o RÚ v deň
nadobudnutia účinnosti tejto Zmluvy...

3. Celková výška úveru, RPMN
3.1. Celková výška úveru bude Dlžníkovi oznámená v oznámení podľa čl. 2, ods. 2.2. ... Celková výška
úveru je spolu s úrokmi splatná v pravidelných mesačných splátkach, vo výške a v časovom rozvrhnutí
podľa platného splátkového kalendára. ...
5. Úroky za poskytnutie úveru a revolvingu

5.1. Za poskytnutie úveru sa Dlžník zaväzuje zaplatiť Veriteľovi úroky vo výške uvedenej v bode 6
Žiadosti.../Zmluvy... a oznámeného Dlžníkovi v oznámení podľa čl. 2, ods. 2.2. tejto Zmluvy o RÚ. Úroky
súsplatnévmesačnýchsplátkachspolusistinouúverupodľasplátkovéhokalendáravbode6Žiadosti.../
Zmluvy..., pričom úroky budú platené bez amortizácie istiny....8. Práva a povinnosti Dlžníka...
8.2. Dlžník... sa zaväzuj[e] poskytnutý úver podľa tejto Zmluvy o RÚ v dohodnutých termínoch splatnosti
uhradiť na bankový účet Veriteľa...

13. Porušenie Zmluvy o RÚ
13.1. V prípade (I) omeškania Dlžníka... s úhradou splátky úveru podľa tejto Zmluvy o RÚ o viac ako
tri mesiace po termíne splatnosti alebo v prípade (II) omeškania Dlžníka... s úhradou iného peňažného
záväzku, podľa tejto Zmluvy o RÚ, ktoré Dlžník neplní v splátkach o 35 a viac dní po termíne splatnosti
alebo (III) v prípade, že Dlžník... poruší niektoré z ustanovení tejto Zmluvy o RÚ... alebo (VI) v prípade

porušenia povinností uvedených v bode 8.1. a bode 11.2. tejto Zmluvy o RÚ...:
a)všetkyzáväzkyDlžníka...,ktorésapodľatejtoZmluvyoRÚmalistaťsplatnýmivbudúcnostisastávajú
okamžite splatnými...“

d) Listom z 31. júla 2013 (č. l. 36) žalovaný potvrdil žalobcovi uzavretie zmluvy, pričom uviedol aj
splatnosť prvej splátky 1. septembra 2013 a poslednej 1. augusta 2015. Inak v ňom boli uvedené v

podstatetieistéúdajeakovzmluve.Žalobcapostupneuhradilžalovanémudohodnutésplátky(nesporná
skutočnosť), nebolo však dokázané, kedy konkrétne boli uhradené aké sumy.

e) Listom zo 3. novembra 2016 (č. l. 12) žalobca zastúpená advokátom vyzval žalovaného, aby s ním
uzavrel dohodu o urovnaní, „na základe ktorej príde k... určeniu povinnosti klienta uhradiť úver Zmluvy

len vo výške istiny, t.j. určenie..., že úver je bezúročný a bez poplatkov; vrátenie preplatku, ktorý má
charakter bezdôvodného obohatenia“. Nebolo dokázané, kedy bol tento list žalovanému doručený.

5. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú

za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej
súvislosti (§ 191 C. s. p.).

Skutkové zistenia v bode 4 písm. a) až c) v podstate neboli medzi stranami sporné a sú len potvrdené
vykonanými listinnými dôkazmi. Takisto v podstate nebolo sporné, koľko žalobca zaplatil [bod 4 písm.

d)], žalovaný však netvrdil (§ 150 C. s. p.) ani nedokázal, kedy presne prijal plnenia žalobcu a v akej
konkrétnej výške; pritom práve tieto skutkové tvrdenia sú podstatné pre posúdenie, od kedy plynie
premlčania doba vo vzťahu k akej výške bezdôvodného obohatenia. Skutkový záver v bode 4 písm. e) je
čiastočne reprodukciou listu žalobkyne, čiastočne však neunesením dôkazného bremena žalobcu, kedy
napriek výslovnej výzve súdu neboli navrhnuté dôkazy na preukázanie konkrétneho dátumu doručenia

tohto listu. Žalobcu pritom v žalobe konkrétny dátum doručenia listu žalovanému netvrdil (tvrdil len jeho
odoslanieemailom7.novembra2016nabližšieneurčenúadresu),takženemožnodátumjehodoručenia
považovať za nesporné skutkové tvrdenie (§ 151 ods. 1 C. s. p.).

Právne vec súd posúdil takto:

6. Žalobkyňa sa domáha voči žalovanému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorým je
podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj plnenie z neplatného právneho úkonu. Žalobca plnil
žalovanému celkovo 1.443,60 € na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, o ktorej

tvrdí, že je neplatná.

7. Z ods. 2.3 a 8.2 zmluvných dojednaní k tejto zmluve vyplýva záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi
peňažné prostriedky a záväzok dlžníka tieto prostriedky splatiť v splátkach, ktoré podľa ods. 3.1 v sebe
obsahujú aj určený úrok. Takáto právna konštrukcia napĺňa definíciu zmluvy o úvere v zmysle § 497 a

nasl. Obchodného zákonníka, kedy ide o tzv. absolútny obchodný vzťah v zmysle § 261 ods. 3 písm. d),
takže sa naň vzťahuje celá tretia časť Obchodného zákonníka. Pretože žalovaný ako veriteľ poskytoval
túto pôžičku v rámci svojho podnikania a žalobca ju neprijímal na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa
a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 30.

júla 2013 (deň podpisu žiadosti o úver), a žiadosť/zmluva by bola zároveň zmluvou o spotrebiteľskom
úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom v právnej forme
úveru [§ 1 ods. 2 cit. zákona]. Zároveň je takáto zmluva spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenia sa nepochybne aplikujú aj v (inak) obchodnoprávnychvzťahoch, keďže Obchodný zákonníka spotrebiteľské zmluvy osobitne neupravuje (§ 1 ods. 2 Obch.
zák.).

8.Včasti5a6žiadosti/zmluvajeokreminéhodohodnutáročnáúrokovásadzbavovýške70,02%ročne.
Podľa názoru súdu však takáto výška úroku odporuje dobrým mravom, a to napriek tomu, že pohľadávka
na splatenie poskytnutého úveru nie je zabezpečená žiadnym zabezpečovacím prostriedkom okrem
dohody o zrážkach zo mzdy a že je poskytnutá v relatívne nízkej sume, takže aj každý úrok sa prejaví
relatívne vyššou percentuálnou sadzbou (porov. napr. uzn. NS SR 6 M Obdo 5/2009). Podľa judikatúry

Najvyššieho súdu SR (napr. 5 Cdo 26/2011) totiž pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v
súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník
uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také
konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza
dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné
prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom

medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Úroková sadzba 70,02 %
je podľa názoru súdu jednoznačne úžernícka, pretože predstavuje viac než dvojtretinové zhodnotenie
peňažných prostriedkov, teda viac než dvojtretinové zvýšenie ceny tovaru oproti prípadu, kedy by
žalobca ako kupujúci zaplatil tovar ihneď. V relevantnom čase sa pritom podľa všeobecne známych
údajov inflácia v Slovenskej republike pohybovala na jednocifernej úrovni (1-3 % ročne). Takto vysoká

úroková sadzba nie je odôvodnená ani žiadnymi osobitnými dôvodmi kreditného rizika dlžníka, ani
hospodárskou alebo inou situáciou v slovenskej ekonomike. Vzhľadom na tú súd dospel k záveru, že
dohoda o takejto úrokovej sadzbe je právnym úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho
je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.

9. Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že v prípade spotrebiteľských zmlúv môže súd skúmať
len celkovú odplatu v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 30. júla 2013 a
pokiaľ táto odplata podstatne neprevyšuje odplatu požadovanú na finančnom trhu, nemôže vyvodiť jej
neplatnosť. Podľa názoru súdu ani z cit. ustanovenia, ani z dôvodovej správy k nemu nemožno vyvodiť,
že by malo predstavovať špeciálnu normu voči § 39 Obč. zák. a že by malo vylučovať prípadné skúmanie

rozporu úrokovej sadzby s dobrými mravmi podľa § 39 Obč. zák. Naopak, ustanovenie § 53 ods. 6 Obč.
zák. dopĺňa iné normy obmedzujúce výšku odplaty (odmeny) veriteľa pri poskytovaní úverov a pôžičiek.
Súčasťou odplaty je totiž nielen samotný úrok, ale aj ďalšie poplatky a plnenia pri uzavretí zmluvy alebo
počas jej trvania. Účelom § 53 ods. 6 Obč. zák. bolo brániť tomu, aby nízky úrokový výnos (nízky úrok,
ktorý bol v súlade s dobrými mravmi) bol vyrovnávaný prostredníctvom týchto vedľajších poplatkov a

plnení. Inak povedané, účelom bolo brániť tomu, aby veriteľ cenu úveru alebo pôžičky prenášal z úroku
(úrokovej sadzby) do iných plnení a tým (aspoň navonok) sťažoval možnosť prípadného vyslovenia
neplatnosti úrokovej sadzby pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Obč. zák. Súlad celkovej odplaty
s odplatami na finančnom trhu podľa § 53 ods. 6 Obč. zák. nebráni súdu skonštatovať nemravnosť
úrokovej sadzby podľa § 39 Obč. zák. a vysloviť jej neplatnosť. Podobne je v prerokúvanej veci

nepodstatné ustanovenie § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka. Toto ustanovenie vyslovene normuje
čiastočnú neplatnosť dohody o úrokovej sadzbe, ktorá prevyšuje najvyššiu prípustnú zákonnú hranicu.
V prerokúvanej veci však nie je vôbec sporné, že žiaden zákon konkrétne neobmedzuje výšku úrokovej
sadzby pri úvere. Z toho však nemožno vyvodiť, že by bola prípustná dohoda o akejkoľvek úrokovej
sadzbe. Súd je aj pri neexistencii zákonného obmedzenia výšky úrokovej sadzby oprávnený a povinný

skúmať jej súlad s dobrými mravmi v zmysle § 39 Obč. zák. Ako vyplýva z judikatúry uvedenej v
predošlom bode, zmluva o revolvingovom úvere z 31. júla 2013 obsahuje úrokovú sadzbu práve vo
výške, ktorá odporuje dobrým mravom.

10. Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že dohoda o úrokovej sadzbe 70,02 % ročne je právnym

úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka
neplatná. Podľa vyššie citovanej judikatúry najvyššieho súdu (5 Cdo 26/2011) je pritom dohoda o úroku
v zmluve o pôžičke resp. úvere neoddeliteľnou časťou zmluvy v zmysle § 41 Obč. zák., takže neplatnosť
tejto časti má za následok celkovú neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Podľa
už citovaného ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Obč. zák. potom platí, že plnenie z neplatného právneho

úkonu je bezdôvodným obohatením, ktoré sa musí vydať tomu, na čí úkor sa získalo. Podľa zisteného
skutkového stavu žalovaný vyplatil žalobcovi na základe zmluvy o revolvingovom úvere z 31. júla 2013
sumu 870 €. Žalobca mala žalovanému takto získané bezdôvodné obohatenie vrátiť, zaplatil však vo
výsledku 1.443,60 €. Žalobca tak v skutočnosti nielenže získané bezdôvodné obohatenie vrátila, alenaopak, žalovanému na splatenie úveru z tejto neplatnej zmluvy splnila viac než mala. Tým sa žalovaný
obohatil na úkor žalobcu plnením z neplatného právneho úkonu o sumu (1.443,60 - 870 =) 573,60 € a
toto bezdôvodné obohatenie je povinný jej podľa § 451 ods. 1 a § 456 Obč. zák. vydať.

11. Žalovaný namietal premlčanie nároku žalobkyne, hoci bez bližšieho odôvodnenia svojej námietky.
Podľa § 107 ods. 1 Obč. zák. sa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Súd sa v tomto smere nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že žalobca sa dozvedel, že došlo k

bezdôvodnému obohateniu, až okamihom, kedy vyhľadal odbornú právnu pomoc. Podľa judikatúry sa
totiž oprávnený dozvie o bezdôvodnom obohatení vtedy, keď sa dozvie o skutkových okolnostiach
zakladajúcich dôvod neplatnosti zmluvy a o osobe povinného (porov. Fekete, I.: Občiansky zákonník 1.
Veľký komentár. Bratislava : EUROKODEX 2011, s. 515). Nie je potrebné, aby oprávnený si bol vedomý
aj právnej kvalifikácie tohto nároku, teda že ide o nárok na bezdôvodné obohatenie. Napriek tomu však
súd námietku premlčania žalovaného nepovažuje za dôvodnú. Ako z cit. § 107 ods. 1 Obč. zák. vyplýva,

najskôr môže začať plynúť premlčacia doba bezdôvodného obohatenia najskôr okamihom plnenia, ktoré
je bezdôvodným obohatením. Žalovaný vznášajúci námietku premlčania je potom podľa čl. 8 základných
princípov, ale aj § 150 C. s. p. podoprieť túto námietku riadnymi skutkovými tvrdeniami a dôkazmi. Je
teda povinný tvrdiť a dokázať, kedy došlo k plneniam, ktoré tvoria bezdôvodné obohatenie, resp. že k nim
došlo viac ako dva roky pred podaním žaloby. V prerokúvanej veci bola žaloba podaná 23. januára 2017,

v dôsledku čoho bolo povinnosťou žalovaného tvrdiť a dokázať, že už pred 23. januárom 2015 žalobca
zaplatil zo sumy 1.443,60 € viac než 870 €, teda že po tomto dátume plnil menej než žalovaných 573,60
€. Pokiaľ žalovaný takéto skutkové tvrdenia nepredniesol, ani ich nedokázal, nemožno jeho námietku
premlčania považovať za opodstatnenú.

12. Žalovaný je teda povinný sumu 573,60 € prijatú ako bezdôvodné obohatenie žalobcovi vrátiť.
Splatnosť záväzku na vrátenie bezdôvodného obohatenia nebol medzi žalobcom a žalovaným
dohodnutá, ani zákonom určená. Preto bol žalovaný podľa § 563 Obč. zák. povinný plniť prvého dňa
potom, čo ho žalobca o plnenie požiadal. Žalobca tvrdí, že ho o plnenie požiadala listom svojho právneho
zástupcu zo 4. novembra 2016. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka však tento prejav mohol

voči žalovanému pôsobiť až od okamihu, kedy mu došiel. Žalobca však ani dôjdenie tohto prejavu,
ani konkrétny dátum dôjdenia nedokázal. Okrem toho podľa názoru súdu obsah tohto listu nemožno
vyložiť ako jednoznačnú výzvu na zaplatenie žalovanej sumy. Z jeho obsahu vyplýva, že ňou žalobca
žalovaného vyzýva na uzavretie dohody o urovnaní a až na jej základe malo dôjsť k zaplateniu sumy
bezdôvodného obohatenia. Za kvalifikovanú výzvu na plnenie v zmysle citovaného ustanovenia však

podľa judikatúry možno považovať žalobu (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 ObdoV
2/2006, resp. 7 MCdo 5/2014). Žaloba žalobcu s platobným rozkazom bola žalovanému doručená 20.
februára 2017. Žalovaný bol tak povinný plniť 21. februára 2017 a 22. februára 2017 sa dostal s plnením
do omeškania. Od tohto dňa patrí žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. nárok na úrok z omeškania
vo výške určenej v § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej

centrálnej banky účinnej k prvému dňu omeškania + 5 %.

13. Zo všetkých uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel v rozsahu 573,60 € s 5 % ročným úrokom z
omeškania až od 22. februára 2017 (výrok I) a vo zvyšku ju zamietol (výrok II).

14. Plnú náhradu trov konania súd priznal žalobcovi podľa § 255 ods. 1 C. s. p. z dôvodu, že žalobca
bol neúspešný len v celkom nepatrnej časti príslušenstva (výrok III).

15. Spolu s platobným rozkazom súd uznesením č. k. 16 C 4/2017-19 uložil žalovanému podľa § 2 ods.
2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu, pretože

žalobca ako spotrebiteľ bol podľa § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. od súdneho poplatku
oslobodený. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný sťažnosť namietajúc, že je predčasné, pretože proti
platobnému rozkazu podal odpor a žalobe tak nebolo vyhovené. S dôvodmi sťažnosti by sa v čase jej
podania bolo možné stotožniť. Podľa § 217 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 234 ods. 2 C. s. p. je však aj pre
rozhodnutie o sťažnosti rozhodujúci stav v čase rozhodovania o nej. Keďže o sťažnosti súd rozhodoval

v rozsudku, ktorým žalobe žalobcu v časti istiny (ktorá je rozhodujúca pre vyrubenie súdneho poplatku,
§ 7 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.) vyhovel, je v čase rozhodovania znova splnená podmienka § 2 ods.
2 zákona č. 71/1992 Zb. Žalobca ako spotrebiteľ je od súdneho poplatku oslobodená a súd jej žalobe
vyhovel, v dôsledku čoho súdny poplatok platí žalovaný. Vzhľadom na to, že tento súdny poplatok mubol napadnutým uznesením vyrubený, je toto uznesenie správne a súd nedôvodnú sťažnosť proti nemu
podľa § 250 C. s. p. zamietol (výrok IV).

Poučenie:

Proti výrokom I až III tohto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia
jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené,
spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom
rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Proti výroku IV nie je prípustné odvolanie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže žalobkyňa podať návrh na
vykonanie exekúcie.