Rozsudok – Majetok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľuboš Vereš

Oblasť právnej úpravy – Trestné právoMajetok

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 5T/72/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118011562
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Vereš
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7118011562.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Predseda senátu Okresného súdu Košice I, JUDr. Ľuboš Vereš, a členovia senátu Juraj Lechner a
Helena Červeňáková na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31. októbra 2018 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
T. S., nar. XX. júna XXXX v K., trvale bytom K., K. XXXX/XX

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

v Košiciach na Ceste pod Hradovou č. III/3037 v kostole sv. Ondreja dňa 15.4.2018 v čase od 20.20 h.
do 21.00 h. po prelezení mreže pred dverami únikového východu vstúpil do objektu kostola sv. Ondreja,
kde rukou rozbil okienko v presklenej stene vedúcej do sakristie a následne sa vrátil do prednej časti
kostola, kde klincom vypáčil 4 ks tam umiestnených drevených pokladničiek, z ktorých odcudzil sumu
100,- Eur, čím Rímskokatolíckej farnosti sv. Ondreja, Cesta pod Hradovou III/3037, Košice spôsobil
krádežou škodu vo výške 100,- Eur a poškodením veci škodu vo výške 120,- Eur, hoci bol rozsudkom
Okresného súdu Košice II sp. zn. 6T 25/2013 zo dňa 17.4.2013, právoplatným toho istého dňa odsúdený
za zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. c) Tr. zákona,

t e d a

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním a na mieste požívajúcom pietu,

č í m s p á c h a l

- zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. c) Tr. zákona.

A za to mu súd

u k l a d á

podľa § 212 ods. 4 Tr. zákona v spojení s 38 ods. 5 a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam
trest odňatia slobody vo výmere päťdesiatjeden mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný a rozhodol, že
dokazovanie v rozsahu, v akom priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace
s výrokom o treste.

Prehľad vykonaných dôkazov:

V odpise registra trestov na čl. 90 má obžalovaný 15 záznamov. Naposledy bol odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Košice II sp. zn. 4T 124/16 zo dňa 23.3.2017 pre prečin podľa § 194 ods.
1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 roka so
zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Z správy o povesti na čl. 73 vyplýva, že obžalovaný je slobodný, nevlastní žiaden hnuteľný a nehnuteľný
majetok a priestupkovo riešený nebol.

K výroku o treste

Súd u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák., pretože spáchanie
trestného činu priznal a svoj čin oľutoval. Obžalovanému priťažuje okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr.
zákona, pretože už bol za trestný čin v minulosti odsúdený, čo je zrejmé z odpisu z registra trestov.
Uvedená skutočnosť, teda vyrovnaný pomer medzi poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, však
nemala žiaden význam pri ukladaní trestu a to s poukazom na skutočnosť, že obžalovanému súd uložil
trest podľa § 38 ods. 5 Tr. zákona, teda mu zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu polovicu, pretože opätovne spáchal rovnaký zločin (rozsudok Okresného súdu
Košice II sp. zn. 6T 25/2013 zo dňa 17.4.2013). Pri ukladaní trestu však súd obžalovanému zohľadnil aj
skutočnosť, že na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný, pričom nielen na hlavnom pojednávaní, ale
aj v prípravnom konaní, priznal spáchanie trestnej činnosti a svoje konanie oľutoval, čo fakticky prejavil
aj tým, že nahradil spôsobenú škodu v plnej výške a súd takéto vyhlásenie o vine prijal. S poukazom na
stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 44/2017 súd zároveň, v prípade obžalovaného, analogicky aplikoval
ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona
a znížil mu trest o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Súd neakceptoval návrh obhajcu obžalovaného na mimoriadne zníženie trestu s poukazom na okolnosti
uvedené v § 39 ods. 1 Tr. zákona a to vzhľadom na to, že neboli splnené zákonné podmienky na
takýto postup. Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa však môžu odôvodniť aplikáciu § 39 len za
predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. Okolnosťami prípadu
sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu,
vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie testu odňatia slobody možno odôvodniť aj
okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo
intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a
preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také
okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a
kvantite pravidelne nevyskytujú. Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Ide teda o
okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu, a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký
trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody
sa zhodnotí podobne ako význam okolností prípadu. Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o
pomery takého charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej
sadzby by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. V podstate sa hodnotia rodinné
a osobné pomery, ktoré existujú už v čase rozhodovania o treste (napr. majetkové pomery páchateľa,
jeho zdravotný stav a zdravotný stav jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu, tehotenstvo páchateľky
a pod.) Z uvedeného je zrejmé, že žiadne takéto okolnosti vykonaným dokazovaním v predmetnej veci
neboli.

V súlade s ust. § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred

spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody (rozsudok OS Košice II 4T 124/2016,
rozsudok OS Košice II 6T 25/2013, rozsudok OS KE I 9T 66/2008).

Súd takto uložený trest považuje za dostatočný ako pre ochranu spoločnosti, tak aj pre nápravu
páchateľa, pričom súd zdôrazňuje, že v prípade obžalovaného je účelom trestu ochrana spoločnosti
pred páchateľmi trestných činov.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia
rozsudku na Okresný súd Košice I. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.