Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. jún 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/114/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415200276
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1415200276.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr.

Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: U. C., N. U. XX, D., zastúpeného
Advokátska kancelária Machová s.r.o., Sasinkova 16, Skalica, proti žalovanému: 1/ Generali Poisťovňa
a.s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, zastúpenému SLOV-LEGAL s.r.o., Dobrovičova 16, Bratislava, 2/
Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, zastúpenému MGA IURIS s.r.o., Pri
starej prachárni 10, Bratislava, o zaplatenie 504,41 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 16C/25/2015-123, zo dňa 11.1.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovaným 1/ a 2/ priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou
doručenou súdu 16.1.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ na zaplatenie 504,41 eura
s úrokom z omeškania 5,5 % ročne od 18.9.2013 do zaplatenia, náhrady za vypracovanie znaleckých
posudkov spolu v sume 360,02 eura a náhrady trov konania a to na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 10.1.2015 ako skutočnej škody za prenájom motorového vozidla s odstavením,

škodovej udalosti zo dňa 11.7.2013 vedenej u žalovanej 1/ pod č. 6400968400, ktorá škoda bola
spôsobená na motorovom vozidle C. N. E. D. XXXEO pri dopravnej nehode zavinenej K. J. ako vodičom
motorového vozidla K. E. D. XXXPJ. Škodu za prenájom motorového vozidla, ktoré mal zapožičané
počas doby, kedy riadne nemohol užívať poškodené motorové vozidlo si u žalovanej 1/ riadne uplatnil
9.8.2013 a 2.9.2013 a preukazoval ju faktúrami č. 20130026 v sume 1.620 eur, č. 2013030 v sume 1.260
eur, č. 2013027 v sume 270 eur a č. 2013029 v sume 210 eur. Žalovaná 1/ listom zo dňa 27.8.2013
oznámila zaslanie poistného plnenia vo výške 1.350 eur, listom zo dňa 9.9.2013 zaslanie poistného

plnenia vo výške 144,96 eura, listom zo dňa 20.9.2013 zaslanie poistného plnenia vo výške 664,70
eura a listom zo dňa 13.11.2013 zaslanie poistného plnenia vo výške 498,67 eura. Žalobca nesúhlasil
s vyčíslením poistného plnenia a dal si vypracovať znalecký posudok č. 65/2013. Podanie žaloby proti
žalovanej 2/ odôvodnil právnou istotou.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie
ozrejmil, že na to, aby sa niekto stal stranou v súdnom konaní, nie je potrebné, aby bol aj účastníkom

hmotnoprávnehovzťahu,oktorývkonaníide;stačí,akpodážalobu(vtakomprípadesastávažalobcom)
alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca
v spore úspešný, závisí od toho, či strany sporu sú účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého
sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedyje jedna strana subjektom práva a protistrana v konaní subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom
konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia
vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba

len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom
objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že
je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom tohto hmotnoprávneho oprávnenia
a teda ani účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide. Nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie znamená, že ten o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho povinnosti (žalovaný),

nie je nositeľom tejto povinnosti, a teda ani účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca na preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie v konaní
predložil kópiu zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.1.2015, z ktorej vyplýva, že postupca (N..
Q.) je vlastníkom pohľadávky vo výške 504,41 eura voči žalovanej 1/ spolu vo výške 294,67 eura;
takto špecifikovaná pohľadávka mala byť postúpená na žalobcu a malo dôjsť k zmene v osobe veriteľa

pohľadávky. Súd prvej inštancie preskúmajúc obsah predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky dospel
k záveru, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatným právnym úkonom podľa § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka, a to pre jeho nezrozumiteľnosť a neurčitosť. Dôvodil, že predmetom zmluvy
o postúpení pohľadávky je pohľadávka, ktorá musí byť dostatočne individualizovaná takým spôsobom,
ktorý ju dostatočne identifikuje. Odhliadnuc od skutočnosti, že postupovaná pohľadávka je špecifikovaná

v čl. I (bez bližšieho označenia konkrétnej časti článku I) a následne sa v obsahu zmluvy poukazuje
pri špecifikácii postupovanej pohľadávky na bod 1 písm. a), ktorý z označenia zmluvy nevyplýva (bod
1 sa systematicky nečlení na písmená), ani výkladom preferujúcim zachovanie platnosti zmluvy sa
nepodarilo odstrániť rozpory v označení a špecifikácii postupovanej pohľadávky, keď prvotne výška
postupovanej pohľadávky má byť 504,41 eura a následne je postupovaná pohľadávka označená

použitím slovného spojenia spolu vo výške 294,67 eura. Mal za to, že z uvedeného rozporu nie
je zrejmá výška postupovanej pohľadávky, a teda dostatočným spôsobom vymedzená postupovaná
pohľadávka, čo je podstatnou náležitosťou zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú nemožno od ostatnej
časti zmluvy oddeliť; z obsahu zmluvy nie je zrejmé, či predmetom postúpenia je pohľadávka vo
výške 504,41 eura alebo pohľadávka vo výške 294,67 eura; v dotknutej zmluve absentuje aj bližšia

špecifikácia (napríklad uvedením spôsobu výpočtu uvedených súm). Bol názoru, že označenie faktúr, z
ktorých (v neuhradenej časti bez uvedenej sumy) mala pravdepodobne uvedená pohľadávka vyplývať,
nepostačuje na identifikáciu postupovanej pohľadávky a prijatie záveru o určitosti právneho úkonu.
Občiansky zákonník pre zmluvu o postúpení pohľadávky zakotvuje obligatórnu písomnú formu, a teda
určitosť prejavu vôle zmluvných strán musí vyplývať priamo z textu listiny, v ktorej je tento prejav

zachytený, čo v prejednávanej veci splnené nebolo. Na určitosť postupovanej pohľadávky nepostačuje,
že zmluvným stranám je zrejmé, čo je predmetom zmluvy, pokiaľ to nie je objektívne poznateľné z textu
zmluvy.

4. Súd prvej inštancie s ohľadom na uvedené vyvodil, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatným

právnym úkonom, ktorý zákon sankcionuje neplatnosťou absolútnou (výkladom a contrario z § 40a
Občianskehozákonníkavymedzujúcehodôvodyrelatívnejneplatnostiprávnychúkonov);žalobcataknie
jeveriteľompohľadávky,ktorúuplatnilprostredníctvompodanejžaloby,aniúčastníkomhmotnoprávneho
vzťahu so žalovanou 1/, a teda nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby.

5. Vo vzťahu k žalovanej 2/ konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že dopravná nehoda, pri
ktorej mala byť spôsobená žalobcom uplatňovaná škoda, bola zavinená osobou, ktorá mala poistenie
zodpovednosti za škodu uzavreté u žalovanej 1/, a teda žalovanej 2/ nevznikla povinnosť poskytnúť
plnenie za spôsobenú škodu. Zamietnutie žaloby voči žalovanej 2/ tak založil na konštatovaní o
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej 2/.

6. Na uvedenom základe súd prvej inštancie zamietol žalobu voči žalovanému 1/ pre nedostatok aktívnej
legitimácie žalobcu a voči žalovanému 2/ pre nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného 2/ v zmysle §
34, § 35 ods. 2, § 37, § 488 , § 489, § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 20 ods. 1, § 24 ods. 2 písm.
b), § 24 ods. 5 zákona č. 381/2001 Z.z. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že v konaní úspešným žalovaným 1/ a 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu

trov konania v plnom rozsahu.

7. Proti rozsudku žalobca podal odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec
vrátiť na nové konanie a rozhodnutie.8. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2
C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietal neprávne právne posúdenie spočívajúce v nesprávnom

výklade zákonnej úpravy inštitútu postúpenia pohľadávky. Uviedol, že nevyhnutným predpokladom
postúpenia pohľadávky je, že musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú a existujúcu), pričom
mal jednoznačne za to, že predmetná zmluva spĺňa všetky hmotnoprávne náležitosti, ktoré zákon
vyžaduje. Zdôraznil, že postupovaná pohľadávka musí byť jednoznačne určená predmetom plnenia,
osobou dlžníka, príp. právnym dôvodom, a v zmluve musí byť vymedzená tak, aby zo zmluvy bolo

zistiteľné, aká pohľadávka je predmetom postupu, aby nebolo možné ju zameniť s inou pohľadávkou
postupcu a dlžníka, pričom presná výška peňažného plnenia nie je podstatnou náležitosťou zmluvy.
Vyčítal súdu prvej inštancie záver o nedostatočnej identifikácii postúpenej pohľadávky. Mal za to, že
opis pohľadávky čo do jej výšky a skutočností, na ktorých sa zakladá, je zo zmluvy jednoznačne
zrejmý. Pohľadávka identifikovaná v čl. I je identifikovaná dostatočne určite, v žiadnom prípade nie
je zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu voči tomu istému dlžníkovi, takže medzi zmluvnými

stranami nemôžu vzniknúť žiadne pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. Za
irelevantnú a bez akejkoľvek právne významnej súvislosti s obsahom konkrétneho článku, v ktorom je
pohľadávkajasneadostatočneidentifikovaná,považovalpozornosťsúduzameranúnačíselnéznačenie
článkov a nesystematickosť členenia na písmená. Upriamil pozornosť na súdnu prax a právny význam
§ 524 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých požiadavka určitosti zmluvy o postúpení pohľadávky

sa týka predovšetkým vymedzenia postupovanej pohľadávky a vzhľadom na to, že spôsob určenia
pohľadávok, ktoré sú predmetom cesie zákon nestanovuje, je na účastníkoch, aké identifikačné kritériá
si zvolia na ich špecifikáciu. Požiadavka, aby bola v písomnej zmluve jednoznačne určená prevádzaná
pohľadávka natoľko nepochybne, aby bolo zistiteľné, aká pohľadávka je predmetom postúpenia, teda
predovšetkým, aby v nej prevádzaná pohľadávka bola jednoznačne určená označením predmetu

plnenia, osoby dlžníka, príp. právneho dôvodu, aby ju nebolo možné zameniť s inou pohľadávkou,
nemusí byť vždy (bezvýnimočne) naplnená len vymedzením predmetu plnenia, osoby dlžníka, príp.
právneho dôvodu plnenia - zmyslu danej úpravy sa neprieči, aby bola nezameniteľná identifikácia
postupovaných pohľadávok vykonaná aj sprostredkovane, napr. odkazom na čísla postupcových faktúr.
Mal za to, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 10.1.2015, ktorú súd prvej inštancie vyhodnotil

ako neplatný právny úkon v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre jeho nezrozumiteľnosť
a neurčitosť, v nadväznosti na § 40a Občianskeho zákonníka, je uzatvorená riadne a spĺňa zákonom
stanovené náležitosti v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka.

9. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že presná výška peňažného plnenia nie je podstatnou náležitosťou
zmluvy o postúpení pohľadávky. Bol názoru, že ani za použitia výkladových pravidiel nie je možné
dostatočne zistiť čo je predmetom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko v nej absentuje
zrozumiteľná a určitá špecifikácia a to tým, že najskôr sa spomína pohľadávka vo výške 504,41 eura
a následne je postupovaná pohľadávka označená použitím slovného spojenia spolu vo výške 294,67

eura. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že identifikácia nezameniteľných postupovaných pohľadávok
vykonaná sprostredkovane, napr. odkazom na čísla postupcových faktúr, sa neprieči požiadavke
jednoznačného určenia prevádzanej pohľadávky v písomnej zmluve; považoval za správny názor
súdu prvej inštancie podľa ktorého: „Označenie faktúr, z ktorých (v neuhradenej časti bez uvedenej
sumy) mala pravdepodobne uvedená pohľadávka vyplývať, nepostačuje na identifikáciu postupovanej

pohľadávky a prijatie záveru o určitosti právneho úkonu.“ Považoval za správne závery súdu prvej
inštancie o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, z tohto dôvodu neexistencii nároku žalobcu voči
žalovanému 1/ a teda nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

10. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie voči

žalovanému 2/ potvrdil. Uviedol, že súd prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 2/ zamietol žalobu z
dôvodu, že nie je pasívne vecne legitimovaný v danom právnom vzťahu. Vo vzťahu k tomuto záveru
súduprvejinštanciežalobcavodvolaníneuviedolžiadneodvolaciedôvody,neoznačilanižiadnedôkazy,
nespochybnil záver súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného 2/ a týmto
záverom súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal.

11. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku,ďalejlen„C.s.p.“),preskúmalnapadnutýrozsudok,prejednalodvolaniežalobcubeznariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súduprvej inštancie je vo výroku vecne správny (§ 387 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil 29.6.2018
(§ 219 ods. 3 C.s.p.).

12. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

13. Podľa § 37 veta prvá Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

14. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny urobil, ak táto vôľa nie je
v rozpore s jazykovým prejavom.

15. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie opodstatnenosti žaloby, zhodnotením výsledkov
vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na
ich základe vyvodil aj správny právny záver o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní; na vec
náležite aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré aj správne vysvetlil a svoje
dôvody vedúce k zamietnutiu žaloby aj riadne v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil.

16. Na ozrejmenie právnej stránky veci odvolací súd uvádza, že určitosť písomného prejavu vôle je
objektívna kategória a taký prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu
ani u tretích osôb. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve má byť vykladané
prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu použitých pojmov), logickými (z hľadiska

vzájomnej nadväznosti použitých pojmov) či systematickými (z hľadiska radenia pojmov v štruktúre
celého právneho úkonu); následne podľa vôle účastníkov. Podmienkou výkladu právneho úkonu podľa
skutočnej vôle strán však je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu,
pretože interpretácia obsahu právneho úkonu podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemôže
nahrádzať alebo meniť už urobené prejavy vôle. Výklad právneho úkonu, pre ktorý je stanovená pod

sankciou neplatnosti písomná forma, sa môže opierať iba o samotný text listiny, na ktorej je tento
prejav vôle zaznamenaný. K odstráneniu neistoty o obsahu urobeného právneho úkonu, ako správne
konštatoval aj súd prvej inštancie, preto nepostačuje stav, kedy je zmluvným stranám jasné, čo je
predmetom zmluvy, ak to nie je inak objektívne poznateľné z právneho úkonu samotného.

17. V nadväznosti na vyššie uvedené právne východiská odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvej
inštancie uzatvára, že z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky, od ktorej žalobca odvodzoval svoju
aktívnulegitimáciuvkonaní,niejeanivýkladomobsahuvôlezaznamenanejvtextespornejlistinymožné
dospieť k záveru, čo bolo predmetom postúpenia (výška peňažného plnenia, postupovanej pohľadávky).
Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že opis pohľadávky čo do jej výšky a skutočností,

na ktorých sa zakladá, je zo zmluvy jednoznačne zrejmý, a že pohľadávka identifikovaná v čl. I je
identifikovaná dostatočne určite a v žiadnom prípade nie je zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu
voči tomu istému dlžníkovi. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku poukazuje
na znenie obsahu samotnej zmluvy, kde v čl. I v predvetí, zmluvné strany konštatujú, že postupca je
vlastníkom pohľadávky vo výške 504,41 eura. Podľa čl. I písm. a) predmetom postúpenia je pohľadávka

(spolu) vo výške 294,67 eura. Z obsahu čl. I bod 1 vyplýva, že predmetom postúpenia sú pohľadávky
špecifikované v bode 1 písm. a) v celkovej výške 504,41 eur. Hodno konštatovať, že z obsahu takto
formulovanej zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmý rozpor medzi jej jednotlivými ustanoveniami.
Za určitý je pritom možné považovať iba taký právny úkon, ktorý nie je vnútorne rozporný, resp. ktorý
vykazuje znaky vnútornej rozpornosti, však túto rozpornosť je možné odstrániť pomocou výkladových

pravidiel; súčasne platí, že predmet právneho úkonu je jasne určený. Sporný právny úkon bol urobený v
písomnej forme; písomnú formu pre tento právny úkon predpisuje zákon; pre výklad obsahu vôle je preto
rozhodujúce to, čo vyplýva z písomnej formy tohto právneho úkonu. Odvolací súd poznamenáva, že
zmluva síce obsahuje odkaz na plnenie vyplývajúce z poistnej udalosti, na faktúry a znalecké posudky,
avšak ani súčtom peňažných čiastok priradených k tam označeným faktúram (v celkovej sume 3.360

eur) nemožno dospieť k záveru, či predmetom postúpenia bola pohľadávka postupcu vo výške 294,67
eura alebo vo výške 504,41 eura; rovnako nie je zrejmé v akej výške bolo na žalobcu postúpené plnenie
vyplývajúce z vyhotovených znaleckých posudkov č. 6/2013 a č. 65/2013 a čo je predmetom postúpenia
z týchto znaleckých posudkov, resp. v akej výške a či vôbec je plnenie vyplývajúce z vyhotovenýchznaleckých posudkov súčasťou postupovanej pohľadávky. Odvolací súd ďalej poukazuje na znenie
obsahučl.IIbod1zmluvy,zktoréhovyplýva,žepostupníkprijímapohľadávkuvymedzenútoutozmluvou
a bližšie špecifikovanú v čl. I, bod 1 (ktorý ale neexistuje), písm. a), kde je ale uvedené, že predmetom

postúpenia je pohľadávka „spolu vo výške 294,67 eura“. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy mala byť
špecifikácia pohľadávok (čl. V bod 4), ktoré boli predmetom zmluvy; k zmluve o postúpení pohľadávky
predloženej žalobcom však nie je pripojená žiadna špecifikácia postupovanej pohľadávky, z obsahu
ktorej by bolo možné dospieť k záveru o skutočnej výške postupovanej pohľadávky. Odvolací súd
zdôrazňuje, že i keď z obsahu zmluvy vyplýva, že predmetom postúpenia mala byť pohľadávka postupcu

vyplývajúca „zo škodovej udalosti na vozidle C. N. E. D. XXXEO, nehody zo dňa 11.7.2013“, takáto
identifikácia postupovanej pohľadávka je nedostatočná, nakoľko z obsahu textu listiny nemožno ustáliť,
či predmetom postúpenia z označenej škodovej udalosti mala byť pohľadávka vo výške 504,41 eura
alebo iba vo výške 294,67 eura. K záveru o výške postupovanej pohľadávky nie je možné dospieť ani z
dôvodu, že z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky tiež nevyplýva, z akých jednotlivých čiastkových
súm, ktoré by bolo možné priradiť k tam uvedeným faktúram a znaleckým posudkom je postupovaná

pohľadávka zložená. Právny záver súdu prvej inštancie o neurčitosti právneho úkonu - zmluvy o
postúpení pohľadávky, od ktorej žalobca odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu v konaní, je preto správny.

18. Vo vzťahu k žalovanému 2/ odvolací súd uvádza, že žalobca podal odvolanie z dôvodu podľa § 365
ods. 1 písm. h) C.s.p., teda z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Žalobca síce formálne v odvolaní namietal naplnenie tohto odvolacieho
dôvodu a uviedol, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie v celom rozsahu nesúhlasí, avšak obsahovo
ničím nevysvetlil, v čom konkrétne súd prvej inštancie pochybil, keď zamietol žalobu vo vzťahu k
žalovanému 2/, ktoré konkrétne ustanovenie právneho predpisu súd prvej inštancie nepoužil správne
a aké konkrétne ustanovenie právneho predpisu podľa názoru žalobcu vo vzťahu k žalovanému 2/

správne použiť mal. Pre zákonu zodpovedajúce uplatnenie odvolacieho dôvodu nie je postačujúce, keď
odvolateľ len označí niektorý z odvolacích dôvodov uvedených v zákone (§ 365 ods. 1 C.s.p.), napr.
tým, že poukáže na označenie ustanovenia zákona alebo odcituje jeho text. Ustanoveniu zákona (§
365 ods. 1 C.s.p.) zodpovedá a ním uloženej osobitnej náležitosti vyhovuje len také odvolanie, v ktorom
sa konkrétne uvádza, z ktorých dôvodov sa napáda rozhodnutie súdu prvej inštancie. Predpokladom

toho je, že odvolateľ popíše (špecifikuje) okolnosti, z ktorých usudzuje, že určitý odvolací dôvod je daný.
Pokiaľ v odvolaní chýba táto osobitná náležitosť (vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu uplatneným
odvolacím dôvodom), nie je vymedzený ani obsah prieskumnej činnosti odvolacieho súdu a rozhodnutie
súdu prvej inštancie nie je možné preskúmať z hľadiska opodstatnenosti takto uplatnených odvolacích
dôvodov.

19. Na uvedenom základe, s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností
vedúcich k zamietnutiu žaloby vo vzťahu k žalovanému 1/ z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie
žalobcu v konaní a vo vzťahu k žalovanému 2/ z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného 2/,
neboli žalobcom uvádzané tvrdenia v odvolaní ďalej spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého

rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď ani v odvolacom konaní neboli
zistené nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie
v prospech odvolateľa. Odvolací súd tak neakceptoval opodstatnenosť dôvodov, na ktoré žalobca
poukazoval vo svojom odvolaní a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle
§ 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaným 1/ a 2/ priznal proti žalobcovi plný
nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mali vo veci plný úspech.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).