Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Beáta Svediaková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13Pc/19/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117218147
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5117218147.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci navrhovateľa L. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X, Ž., proti odporkyni G. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X, Ž., zast.: JUDr.
Václav Jaroščiak, advokát, Advokátska kancelária, M. Rázusa 14, 010 01 Žilina, o zrušenie výživného
na plnoleté dieťa, takto
r o z h o d o l :
I. Z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni, s účinnosťou od 13.06.2017.
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 13.06.2017 domáhal, aby súd
zrušil jeho vyživovaciu povinnosť k odporkyni ako plnoletému dieťaťu s odôvodnením, že odporkyňa
je schopná sa samostatne živiť, štúdium na strednej škole má prerušené, resp. ukončila štúdium a
narodilo sa jej dieťa.
2. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu (č.l.25) uviedla, že je študentkou Strednej
odbornej školy dopravnej M. - O. a v školskom roku 2017/2018 je žiačkou prvého ročníka.
3.Súdvovecivykonaldokazovanievýsluchomúčastníkovkonaniaaoboznámenímslistinnýmidôkazmi.
4. Navrhovateľ zotrval na návrhu v celom rozsahu.
5. Právny zástupca odporkyne navrhoval návrh na začatie konania zamietnuť, poukazoval na to, že
vyživovacia povinnosť navrhovateľa ako rodiča trvá, nakoľko odporkyňa nie je schopná sa samostatne
živiť.
6. V konaní bolo nesporne zistené, že odporkyni sa dňa XX.XX.XXXX narodil syn G. U., vydatá za
otca dieťaťa nie je. Tiež bolo nesporne zistené, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni
bola naposledy právoplatne určená rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 37P/159/2012 - 333 zo dňa
10.06.2014 na sumu75 Eur mesačne s účinnosťou od 01.06.2014 (č.l. 10).
7. Zo správy Strednej odbornej školy dopravnej, J. X, M. - O. zo dňa 30.04.2018 (č.l. 33) mal súd
preukázané, že odporkyňa bola v školskom roku 2013/2014 žiačkou prvého ročníka v 4 - ročnom
odbore: komerčný pracovník v doprave, pričom neprospela z piatich predmetov. Na základe uvedeného
požiadala o opakovanie prvého ročníka, čo jej bolo umožnené v školskom roku 2014/2015. V školskom
roku 2015/2016 bola žiačkou druhého ročníka, pričom neprospela zo šiestich predmetov. Na začiatku
školského roka 2016/2017 požiadala o zmenu zo 4 - ročného odboru komerčný pracovník v doprave,na 3 - ročný odbor: železničiar/ka. Dňa 09.11.2016 požiadala o individuálne vzdelávania z dôvodu
tehotenstva, celý školský rok nebola klasifikovaná, nakoľko sa nezúčastňovala komisionálnych skúšok.
Pre školský rok 2017/2018 požiadala o opakovanie prvého ročníka, bolo jej vyhovené a následne
23.11.2017 požiadala o prerušenie štúdia zo zdravotných a rodinných dôvodov.
8. Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9. Zánik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa
samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne,
z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia
povinnosťrodičovsatradičneakceptuještúdium.Vzhľadomnaexistenciu širokéhookruhuforiemštúdia,
vzdelávacích inštitútov, dopĺňania jazykových znalostí potrebných pre možnosť realizácie získaného
vzdelania, rekvalifikačné kurzy, diaľkové štúdium, nadstavbové štúdium, prípadné prerušenie štúdia,
zahraničné stáže, potrebu zvyšovania kvalifikácie a podobne, je náročné ustáliť okamih nadobudnutia
schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu
k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej
strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu
rodičovskej vyživovacej povinnosti. V prejednávanej veci odporkyňa vo veku 20 rokov je žiačkou prvého
ročníka strednej školy výlučne svojim zavinením, nakoľko nepristupovala k plneniu svojich školských
povinností riadne a zodpovedne, keďže opakovane neprospela z viacerých predmetov, a to v školskom
roku 2013/2014 a 2015/2016 a následne počas individuálneho vzdelávania nebola klasifikovaná,
nakoľko sa nezúčastňovala komisionálnych skúšok bez ospravedlniteľného dôvodu. Nemožno preto v
danom prípade ani len uvažovať o tom, že odporkyňa má skutočný záujem získať vzdelanie a iné vhodné
predpoklady na svoje lepšie uplatnenie. Zároveň odporkyňa požaduje plnenie vyživovacej povinnosti
zo strany navrhovateľa ako povinného rodiča, keďže navrhovala žalobu zamietnuť s odôvodnením, že
je stále študentkou, čím evidentne dochádza zo strany odporkyne k zneužívaniu vyživovacej povinnosti
navrhovateľa ku nej ako plnoletému dieťaťu v období do jej tehotenstva. Podľa§ 75 ods.2 Zákona o
rodinevýživnénemožnopriznať,akbytobolovrozporesdobrýmimravmi;toneplatí,akideovýživnépre
maloleté dieťa. Pojem dobré mravy je neurčitým právnym pojmom, jeho obsah nevyplýva z pozitívneho
práva. Okrem práva existujú aj iné systémy noriem, niektorým z nich takouto úpravou právo poskytuje
ochranu tým, že im prepožičiava sankcie charakteristické pre systém práva. Nejde o akékoľvek normy,
ale o všeobecne spoločensky uznávané pravidlá, prostredníctvom ktorých sa zavrhujú spoločensky
nežiaduce javy. Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť sa
zisťuje podľa konkrétnych okolností prípadu. Vzhľadom na uvedené výsledky vykonaného dokazovania
súd dospel k záveru, že by ďalšie trvanie vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporkyni bolo v rozpore
s dobrými mravmi, keďže do času kým sa odporkyni narodil syn G. bez ospravedlniteľného dôvodu sa
riadne nepripravovala na povolanie, hoci formálne je vedená ako študentka strednej školy, avšak svoje
študijné povinnosti si dlhodobo a opakovane neplnila.
10. Za ospravedlniteľný dôvod prerušenia štúdia možno považovať tehotenstvo a súčasnú situáciu
nevydatej matky. Podľa § 74 ods.1 Zákona o rodine otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie
je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke
primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom
a pôrodom. Ustanovenie § 74 neobsahuje úpravu hierarchie vyživovacích povinností, t.j. zo zákona
sícenevyplývaexplicitneprednosťtakéhotodruhuvyživovacejpovinnostipredvyživovacoupovinnosťou
rodičov voči takejto matke, ako je to pri vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov, vyplýva to však
zo skutočnosti rodičovstva. Možno teda vyvodiť, že vzhľadom na to, že účelom ust. § 74 Zákona o
rodine je priblížiť situáciu takejto matky pomerom v manželstve, kedy dochádza k plneniu vzájomnej
vyživovacej povinnosti manželov, ktorá je v systéme vyživovacích povinností prioritná, má prednosť
pred vyživovacou povinnosťou rodičov, resp. ostatných príbuzných voči matke, ktoré by mohli prísť
do úvahy v prípade, ak tento príspevok nie je dostatočný. V danej veci sa jedná o takýto prípad, t.j.
vyživovacia povinnosť otca dieťaťa odporkyne má prednosť pred vyživovacou povinnosťou navrhovateľa
k odporkyni.
11. Súd tak dospel k záveru, že z dôvodov uvedených v odseku 9. by ďalšie trvanie vyživovacej
povinnosti navrhovateľa k odporkyni bolo v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň z dôvodov uvedených
v odseku 10. vyživovacia povinnosť otca dieťaťa odporkyne v čase rozhodovania súdu predchádzavyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporkyni ako plnoletému dieťaťu, keďže odporkyni sa narodil syn
dňa 24.01.2017 a teda vyživovacia povinnosť otca dieťaťa odporkyne k odporkyni v čase rozhodovania
súdu trvá. Preto súd zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľke k odporkyni s účinnosťou od podania
návrhu.
12. O náhrade trov konania súd rozhodol na základ ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku (CMP,)
podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na
konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.
Podľa ust. § 125 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa ust. § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa ust. § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.