Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Vranov nad Topľou

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľubov Vargová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/131/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815202678
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815202678.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ľubou Vargovou v právnej veci žalobcu: I. C. C.,

A..C..,E.XX,XXXXXE.,Q.:XXXXXXXXprotižalovanému:K.B.,Y..XX.XX.XXXX,E.N.XX,zastúpený
advokátkou JUDr. Martinou Fabiánovou, ul. Hencovská 2043, Hencovce, o zaplatenie 7.220,72 € s prísl.
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.129,74 € a nahradiť trovy konania za zaplatený súdny
poplatok vo výške 433 €.
Určuje, že uvedené peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach vo výške po 70,- € mesačne, vždy
do 25-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pričom omeškanie jednej splátky

má za následok zročnosť celého plnenia.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal rozsudku, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu
7.220,72 € a trovy konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení
č. XXXXXXX X XX bola so žalovaným ako spoludlžníkom a B. B., Y.. XX.XX.XXXX ako dlžníkom
uzatvorená zmluva o medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 31.01.2012, v súlade s ktorou poskytol
žalovanému a B. B. medziúver vo výške 8.000 €. Žalovaný a dlžník sa zaviazali do pridelenia cieľovej
sumy splácať úroky medziúveru 6,59% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 43,94 € a do

pridelenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelne mesačné vklady vo výške
45,60 €. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaný a dlžník zaviazali splácať
stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 89,54
€. Nakoľko žalovaný a dlžník porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas
splácať, listom zo dňa 14.10.2014 žalobca vyzval žalovaného a dlžníka na doplatenie omeškaných
splátok, pričom žalovaných zároveň upozornil, že v prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené,
žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou

splatnosti. Omeškané splátky neboli žalovaným doplatené, žalobca dňa 04.02.2015 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bola celková
výška dlžnej sumy 7.159,74 €, ktorá pozostávala z istiny 6.629,37 € a z nezaplatených úrokov za úver
a nezaplatených poplatkov vo výške 530,37 €. V zmysle čl. VI. bod 3. a 4. Úverovej zmluvy úročí istinu
dohodnutým úrokom za úver vo výške 6,59 ročne a celý zostatok dlhu ku dňu vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úrokom z omeškania vo výške 5% ročne.

Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril prostredníctvom svojej právnej zástupkyne a uviedol, že proti
dlžníkovi B. B. bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka B. B. a ustanovil právcu HMG Recovery, k.s.,
so sídlom Prešov a otvoril malý konkurz. Citoval ust. § 53 zákona č. 7/2005 Z.z. a ust. § 149 ods. 1 a §
150 Občianskeho zákonníka. Podľa jeho názoru je potrebné, aby došlo k vyporiadaniu bezpodielovéhospoluvlastníctva manželov a následne súd rozhodol o nároku žalobcu. Na uvedený právny vzťah
je tiež potrebné aplikovať ustanovenia právneho poriadku upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Právna
zástupkyňa namietala, že žalobca neuviedol presnú špecifikáciu svojho nároku, neuviedol výpočet a

spôsob výpočtu výšky istiny, úrokov, poplatky a ich výšku a taktiež si žalobca nemôže uplatniť za rovnaké
časové obdobie aj úroky aj úroky z omeškania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, výsluchom žalovaného a zistil
tento skutkový stav:

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že úver prestal splácať po tom, čo ochorel, čakal na rozhodnutie o
priznaní invalidného dôchodoku, ale ten mu nakoniec nebol schválený. Nie je v jeho schopnostiach
zaplatiť celý dlh naraz, jeho príjem je cca 600 € mesačne, manželka je t. č. prácenschopná, po
podstúpení operácie a zabezpečujú starostlivosť o maloletú dcéru.

Právnazástupkyňanapojednávanísúduuviedla,žepodľajejnázoru,zmluvaomedziúvereastavebnom
spotrebiteľskom úvere je zmluvou spotrebiteľskou a táto neobsahuje všetky náležitosti, ktoré vyžadujú
zákon o spotrebiteľských úveroch, preto je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Zároveň navrhla, v prípade, ak by bol žalovaný zaviazaný na úhradu poskytnutého úveru, aby bol tento
zaviazaný iba na úhradu polovice uplatnenej čiastky žalobcom a to na úhradu sumy 3.995,66 €.

ŽalobcaakoveriteľažalovanýakodlžníkaB.B.-stavebnýsporiteľ-akodlžník-uzavrelidňa25.01.2012
zmluvu o medziúvere a stavebnom sporiteľskom úvere (ďalej len „úverová zmluva“ ). V zmysle čl.
I zmluvy na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy poskytne žalobca ako veriteľ dlžníkovi
medziúver na základe uzatvorenej zmluvy o stavebnom sporení. Podľa bodu 1., predmetom zmluvy bolo

poskytnutie medziúveru pod číslom XXXXXXX X XX vo výške 8.000 €, ktorý sa po pridelení cieľovej
sumy a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok zmení na stavebný úver pod číslom
XXXXXXX X XX vo výške 4.476,72. V bode 2. bol definovaný účel medziúveru ako aj stavebného úveru
s tým, že dlžník je dohodnutým účelom viazaný.

Podľačl.II.zmluvy-časťmedziúver,základompreposkytnutiemimoriadnehomedziúverujeuzatvorenie
zmluvy o stavebnom sporení a uhradenie poplatku za uzatvorenie zmluvy, mimoriadny medziúver sa
poskytuje do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Dlžník bol povinný v súlade so
zmluvou, zmluvou o stavebnom sporení a Všeobecnými podmienkami pre zmluvy o stavebnom sporení
poukazovať pravidelné mesačné vklady na účet zmluvy o stavebnom sporení vo výške 45,60 €. Dlžník

sa zároveň zaviazal splatiť poskytnutý medziúver vrátane úroku, pravidelnými mesačnými splátkami vo
výške 43,94 € a platiť poplatok za poistenie typu A mesačnými platbami 3,2 €, spolu mesačne 47,14 €.

V zmysle čl. II. zmluvy - stavebný úver, dlžník sa zaviazal uhradiť plnú výšku stavebného úveru vrátane
úrokov a poplatku za poistenie pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 92,74 €.

Podľačl.V.zmluvy Právaapovinnostizmluvnýchstrán,zmluvnéstranysazaviazaliplniťvšetkyzáväzky
vyplývajúce z tejto zmluvy a zo Všeobecných podmienok.

V zmysle čl. VI. zmluvy Omeškanie splácania, ak je dlžník v omeškaní so splátkou, má veriteľ právo

účtovať si 3% p.a. úrok pri stavebnom úvere a 5% p.a. úrok pri mimoriadnom medziúvere z omeškania
naddohodnutúúrokovúsadzbuzozameškanýchsplátok.Vprípadeomeškaniadlžníkasviacakodvoma
splátkamialebojednousplátkoupodobudlhšiuako3mesiacejeveriteľoprávnenýpožadovaťzaplatenie
celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti.

Podľa čl. VII. bod 1. zmluvy Odstúpenie od zmluvy veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať
okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane
niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok.

Podľabodu2.písm.i)čl.VII.zmluvyveriteľmáprávoodzmluvyodstúpiťapožadovaťokamžitésplatenie

mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru aj v prípade ak dlžník nesplnil alebo porušil povinnosti
vymedzené touto zmluvou alebo zabezpečovacími zmluvami.V zmysle bodu 4 písm. a) čl. VII. zmluvy pre mimoriadny úver platí navyše, že veriteľ môže od zmluvy
o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere odstúpiť a požadovať bezodkladné vrátenie mimoriadneho
medziúveru a stavebného úveru v prípadoch uvedených v bode XIX. Všeobecných podmienok.

Podľa bodu 5. čl. VII. zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa splatiť
pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva.

Podľa bodu 7. čl. VII. zmluvy odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, a to dňom doručenia tohto

oznámenia druhej zmluvnej strane. Všetky oznámenia veriteľa sa považujú za doručené aj dňom
uplynutia úložnej doby zásielky na pošte, po oznámení na adrese uvedenej v tejto zmluve alebo pri
zmene adresy na dodatočne klientmi písomne oznámenú adresu pre doručovanie. V prípade vrátenia
zásielky bez jej uloženia na pošte z dôvodu, že sa dlžník na adrese nezdržiava, je odsťahovaný, alebo
neznámy, sa zásielka považuje za doručenú v deň, keď sa táto vrátila veriteľovi.

V zmysle bodu 8. čl. VII. Zmluvy, po odstúpení od zmluvy má veriteľ právo účtovať si úrok z omeškania,
ktorý pozostáva zo zmluvne dohodnutej úrokovej sadzby zvýšenej o 3% ročne pri stavebnom úvere a o
5% p.a. pri medziúvere z celého zostatku dlhu až do úplného splatenia celého dlhu.

Právny vzťah medzi zmluvnými stranami sa riadi právnym poriadkom SR, Obchodným zákonníkom,

Občianskym zákonníkom a zákonom č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších noviel,
z. č. 129/2010 Z.z. a Všeobecnými podmienkami (čl. VIII bod 1 zmluvy).

V zmysle bodu 6. článku VIII zmluvy, dlžník, resp. dlžníci vyhlasujú, že pri práve na peňažné plnenie z
tejto zmluvy, práve na vrátenie celého zostatku úveru a práve na vrátenie bezdôvodného obohatenia po

odstúpení od tejto zmluvy, v zmysle § 401 Obchodného zákonníka predlžujú zákonnú premlčaciu dobu
na 10 rokov od doby, keď začne prvý raz plynúť. Ak je záväzok zabezpečený ručiteľom, ručiteľ berie na
vedomie, že sa voči nemu právo veriteľa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi.

Podľa čl. XVII. body 1. a 2. Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby ( ďalej

len ,,Všeobecné podmienky“), úver zo stavebného sporenia poskytuje stavebná sporiteľňa s ročnou
úrokovou sadzbou. Výška úrokovej sadzby sa odvíja od zvolenej tarify zmluvy.

V zmysle čl. XXIII. bod 4. a 5. Všeobecných podmienok stavebná sporiteľňa účtuje poplatok za
vedenie účtu stavebného sporenia vo výške stanovenej sadzobníkom poplatkov na účtoch stavebných

sporiteľov vždy na začiatku kalendárneho roka a vždy pri vzniku nového účtu, pričom je za týmto účelom
oprávnená použiť peňažné prostriedky na účte stavebného sporiteľa. Stavebná sporiteľňa je oprávnená
jednostranne meniť výšku cien v Sadzobníku.

Listom zo dňa 14.10.2014 označeným ako posledná výzva na úhradu adresovaným žalovanému a

dlžníkovi, žalobca ich vyzval v lehote do 31.10.2014 na úhradu omeškaných splátok. V prípade, ak dlžnú
sumy neuhradia do tejto lehoty, obdržia písomnú informáciu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s
vyčíslenou výškou dlhu na zaplatenie celkového dlhu.

Listom zo dňa 04.02.2015 žalobca oznámil žalovaným, že ku dňu 04.02.2015 vyhlásil mimoriadnu

splatnosť celého úveru na základe zmluvy o úvere a vyzval ich na zaplatenie dlžnej sumy vo výške
7.159,74 €.

V § 497 Obchodného zákonníka sa uvádza, že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Zustanovení§517ods.1,ods.2Občianskehozákonníka,vyplýva,žedlžník,ktorýsvojdlhriadneavčas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím
predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..
Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov

z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.
V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší ( § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa,
pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady
93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,

že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.

Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany

dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa

v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebododávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).
Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné
na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetná zmluva je zmluvou, ktorá
vykazuje známky absolútneho obchodu a je potrebné ju posúdiť podľa Obchodného zákonníka, je
zároveň zmluvou spotrebiteľskou a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak

neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov,
ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka.
Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným a
spoludlžníkom bol na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX uzatvorená zmluva o
medziúvere č. XXXXXXX XXX a stavebnom - spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX X XX, ktorou žalobca
poskytol žalovanému a dlžníkovi medziúver vo výške 8. 000 €, ktorí sa zaviazali do pridelenia cieľovej

sumy splácať úroky medziúveru 6,59 % ročne, pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 43,94
€, a do pridelenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo
výške 45,60 € a po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa zaviazali splácať stavebný
úvere vrátane úrokov vo výške 4,7 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 89,54 €.
V konaní bolo preukázané, že žalovaný po poskytnutí úveru tento splácal v dohodnutých splátkach

spočiatku riadne a včas. No v priebehu splácania však svoj záväzok prestal plniť v súlade so zmluvou
a dohodnutými podmienkami, na čo boli žalobcom upozorňovaný aj a aj sankcionovaný poplatkami v
zmysle zmluvy a všeobecných podmienok. V dôsledku tohto konania a neplnenia si povinnosti žalobca
v súlade so zmluvou a všeobecnými podmienkami ku dňu 04.02.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť
zostatku úveru s príslušenstvom. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bolo doručené

dlžníkovi - K. B. čl. 15 aj spoludlžníkovi B. B. čl. 14.

Námietku právnej zástupkyne žalovaného, ktorá navrhla žalobu zamietnuť pre nedostatok pasívnej
legitimácie s tvrdením, že žalovanou mala byť aj B. B. posúdil súd tak, že o tom, kto bude účastníkom
konania na strane žalovaného, rozhoduje v zásade žalobca, ktorý určuje okruh účastníkov konania na

strane žalovaných, pokiaľ je presvedčený, že ním označený žalovaný má byť účastníkom konania.

Dlžná suma 7220,72 € ku dňu 04.03.2015 pozostávala zo sumy istiny 6.629,37 €, nezaplatených úrokov
za úver v sume 390,77 € predstavujúce nezaplatené 6,59% ročné úroky z medziúveru do vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru zo sumy istiny 8000 € a sumy 139,60 € predstavujúcej poplatky a sumy

60,98 € predstavujúcej nezaplatené 6,59% p.a. úroky za úver a 5% p.a. úroky z omeškania po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti.

Súd takto vyčíslený nárok žalobcu okrem sumy 139,60 €, ktorou sa bude zaoberať nižšie považoval
za nesporný, preto zaviazal žalovaného na 7.081,12 €, ktoré umožnil žalovanému vzhľadom na jeho

nepriaznivú finančnú situáciu zaplatiť v mesačných splátkach po 70 €.

V prevyšujúcej časti, t. j. v časti o zaplatenie sumy 139,60 € predstavujúcej poplatky súd zamietol a to
z nasledovných dôvodov. Suma 139,60 € pozostáva z poplatku za tri upomienky po 15 €, individuálne
riešenie omeškania splátok zo dňa 14.10.2014 vo výške 15 €, poplatok za prijatie do poistenia spolu vo

výške 25,60 € a poplatku za vedenie účtu zo dňa 31.01.2012, 01.01.2013 vo výške 54 €.

Podľa § 120 ods. 1 OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 120 ods. 4 OSP súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým
sa končí dokazovanie a vo veciach, ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115 A) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok

uvedených v paragrafe 205 a). V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak
povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťoutvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník
konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy.
Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli

preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy
neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či
už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej OSP, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla

byť preukázaná vôbec). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a
označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje
sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena
(okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad
v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom,
že so žalovanou (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanej určité plnenie a že

žalovaná za toto plnenie neposkytla riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia
nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné
bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej, ako aj výšku dlhu, ktorá vznikla
na strane žalovanej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako
aj bremeno dôkazu.

Súd nepriznal žalobcovi nárok na sumu za upomienky v sume 45 € a poplatok za individuálne
riešenia omeškania splátok v sume 15 €, nakoľko žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.
Nepreukázal súdu zaslanie nejakej upomienky a ani nepreukázal že by mu za zaslanie tejto upomienky
vznikli nejaké reálne náklady v tejto výške.

V zmysle sadzobníka poplatkov pre fyzické osoby platného od 1.1.2012 bol žalovaný povinný platiť pri
stavebnom úvere za vedenie účtu 25 € ročne a podľa sadzobníka poplatkov pre fyzické osoby platného
od 1.1.2013 poplatok za vedenie účtu pri stavebnom úvere v sume 29 € ročne.
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa
rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane

úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií, ktoré
je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny
tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie
účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov

s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane
vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za
vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4.
členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie
alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti,

invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková
výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka
poskytnutia spotrebiteľského úveru.
V zmysle § 37 ods. 21 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov
( ďalej len „Zákon o bankách“ ) banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje

požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu
alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo
vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného
zákonníka,osobitnéhozákonaaleboosobitnúslužbu,ktorániejepodmienkouúverovéhovzťahuaktorej
podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo
inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je
vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9.6.2013
( § 122s ods. 4 Zákona o bankách )
Z vyššie citovanej úpravy obsiahnutej v Zákone o bankách vyplýva, že účinnosťou novely č. 132/2013

od 10.6.2013 priamo zákon zakazuje bankám požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu
nákladov alebo inú odplatu za vedenie úverových účtov. Možno konštatovať, že predmetná novelizácia
bola akýmsi vyvrcholením v podobe zákonnej úpravy zákazu žiadania poplatkov za vedenie úverovýchúčtov ako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu, ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité
iba pre finančné inštitúcie.
V danej právnej veci sa jedná o poplatok, ktorý mal byť dojednaný pred uvedenou novelou zákona

o bankách. Súd však predmetné dojednania o poplatku za vedenie úveru podrobil súdnej kontrole v
zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a predmetné dojednanie súd vyhodnotil ako neprijateľnú
podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.Jenesporné,žežalovanýakoklientadlžníkzúverovéhovzťahubolpovinnýplatiťžalobcovi
ako veriteľovi poplatok za vedenie úveru. Teda laicky povedané a rovnako asi aj chápané priemerným

spotrebiteľom, žalovaný bol povinný platiť žalobcovi ako veriteľovi za to, že tento pre svoju vlastnú
potrebu vykonával akúsi správu úverového účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné omeškania
alebo iné pohyby na účte. Žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver, bolo len v jeho
kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto
činnosťou znášal žalovaný ako spotrebiteľ ktorý predsa za poskytnutie úveru, resp. konkrétnej finančnej
čiastky zaplatil žalobcovi ako veriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru a preto na žalovaného ako

spotrebiteľa a dlžníka nemožno prenášať úhradu takýchto nákladov.
Na základe uvedeného súd nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za vedenie účtu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého aj
keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak
mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého

posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta
z výšky súdom priznaného plnenia.

Žalobca mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, keď súd zamietol žalobu v časti poplatkov v sume
139,60 €, čo predstavuje jeho neúspech iba vo výške 2% a vo zvyšnej časti t. j. v 98% bol úspešný,

preto má súd za to, že mu patrí plná náhrada trov konania.

Keďžežalobcovivzniklitrovykonanialenvsúvislostisozaplatenýmsúdnympoplatkomzažalobnýnávrh
v sume 433 €, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v uplatnenej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Vranov nad Topľou (§ 204 ods.1 OSP).
Podľa ust. §-u 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §-u 205 ods. 2 OSP, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §-u 205 ods. 3 OSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.