Uznesenie – Ostatné ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 28. október 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/95/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116229978
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2116229978.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a
sudcov JUDr. Boženy Husárovej a Mgr. Michala Novotného, v sporovej veci žalobcu: Cyril Dudáš
ELEKTROTRANSPORT CD, s miestom podnikania Sovietskych hrdinov 373/11, Svidník, IČO: 34
237 399, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Škrab, so sídlom Sovietskych hrdinov 200, Svidník, proti
žalovanému: POWER TECHNOLOGY s.r.o., so sídlom Námestie SNP 16, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
46 549 846, zastúpený advokátom: Mgr. Milan Valla, so sídlom Vajnorská 43, Bratislava - Nové Mesto,
o zaplatenie 32.575,02 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa
12. júna 2017, č. k. 25Cb/504/2016 - 12, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti vo výroku II. sa m e n í tak, že
žalovanému sa nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie n e p r i z n á v a .

II. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu prvej inštancie dňa 30.12.2016 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal spoločnosť Innovia, s.r.o., IČO: 36 744 450 ako žalovaného k
povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 32 575,02 eur s príslušenstvom a trovy konania.

2. Dňa 16.01.2017 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie, v ktorom žalobca oznámil, že berie svoju
žalobu v celom rozsahu späť a žiada konanie zastaviť. Žalobca si zároveň uplatnil trovy konania.

3. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. rozhodol tak, že konanie zastavil a výrokom
II. stranám náhradu trov konania nepriznal.

4. Súd prvej inštancie v súlade s ust. § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 veta druhá C.s.p. konanie zastavil,
keď nebol potrebný súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, nakoľko k späťvzatiu došlo pred prvým
pojednávaním (za prvé pojednávanie treba považovať len také pojednávanie, na ktorom došlo k
prejednaniu veci R 28/1974).

5. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ust. § 257 C.s.p. s odôvodnením,
že zastavenie konania navrhol žalobca vzhľadom na správanie strán sporu, výsledkom ktorého bolo
uzatvorenie mimosúdnej dohody, keď ust. § 257 C.s.p. je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon
nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským
výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia
ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia
všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto
sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné
osobitného zreteľa. Súd považoval uzatvorenie mimosúdnej dohody medzi stranami sporu, ktoré viedlo k

zastaveniu konania za okolnosť hodnú osobitného zreteľa, preto v zmysle § 257 C.s.p. nepriznal náhradu
trov konania žiadnej zo strán, keď advokát v späťvzatí žaloby neuviedol čas, obsah a dôvod uzatvorenia
mimosúdnej dohody o vyporiadaní predmetnej pohľadávky a súd nemohol posúdiť dôvodnosť podania
žaloby.

6. Žalobca podal proti výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie odvolanie a žiadal, aby ho odvolací súd
zmenil tak, že žalobcovi prizná náhradu trov konania.
Žalobca svoje odvolanie odôvodnil tým, že žalovaného listom zo dňa 16.11.2017 vyzval na plnenie,
teda úhradu splatných faktúr a to na účet žalobcu v termíne do 30.11.2016, avšak bezúspešne.
Nakoľko žalovaný napriek výzve žalobcu v lehote do 30.11.2016 zostatok dlhu neuhradil, žalobca
podal predmetnú žalobu na súde dňa 15.12.2016. O tejto skutočnosti žalobca telefonicky informoval
konateľa žalovaného, ktorý až následne uhradil žalobcovi na jeho účet dňa 27.11.2016 sumu 10.000
eur s tým, že ak zoberie žalobcu späť, uhradí mu zostávajúcu sumu, teda 22.575,02 eur do konca roka
2017. V nadväznosti na to žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť, napriek späťvzatiu žaloby mu
žalovaný sumu 22.575,02 eur v dohodnutom termíne neuhradil, ale až na jeho telefonickú intervenciu,
že opätovne podá žalobu, ktorý až dňa 01.02.2017 uhradil sumu 22.575,02 eur. Odvolateľ má za to,
že súd prvej inštancie pri posudzovaní nároku žalobcu na náhradu trov konania po späťvzatí žaloby
nesprávne aplikoval ust. § 257 C.s.p., nakoľko tým, že žalovaný plnil žalobcovi, čo bolo obsahom žaloby
až po podaní žaloby, tento svojim konaním dal príčinu na podanie žaloby. To, že plnil až po podaní
žaloby, čím dal dôvod na späťvzatie žaloby, nemá vplyv na to, že žalobcovi nemá byť priznaná náhrada
trov konania. Žalovaný svojim správaním pred podaním žaloby ale aj po jej podaní procesne zavinil
zastavenie konania, a preto je žalobca toho názoru, že mu mala byť súdom priznaná náhrada trov
konania v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že medzi stranami sporu bola uzavretá dohoda, v
zmysle ktorej žalovaný sa zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy v dvoch splátkach a to vo výške
10.000 eur v termíne splatnosti 31.12.2016 a vo výške 22.575,02 eur v termíne splatnosti 31.01.2017
s tým, že žalobca prisľúbil žalovanému, že svoju pohľadávku si v prípade dodržania dohody zo strany
žalovaného nebude uplatňovať v súdnom konaní. Dohoda bola dojednaná v telefonickej forme a
následne bola žalobcom potvrdená e-mailom zo dňa 22.12.2016, ktorého kópiu predložil k vyjadreniu.
Žalobca bezprostredne po uzavretí mimosúdnej dohody podal proti žalovanému predmetnú žalobu a
to aj napriek tomu, že v čase jej podania žalovaný neporušil dohodu medzi stranami sporu o úhrade
pohľadávky žalobcu, teda žalovaný nedal svojim správaním podnet na podanie žaloby. Žalovaný má
za to, že žalobca podal predmetnú žalobu predčasne, teda v čase, keď medi stranami sporu existovala
mimosúdna dohoda o spôsobe úhrady pohľadávky žalobcu ako aj o dátumoch splatnosti jednotlivých
splátok, pričom žalovaný túto dohodu neporušil. Žalovaný má za to, že dňa 23.12.2016, kedy žalobca
podal žalobu a ani dňa 16.01.2017, kedy bolo doručené späťvzatie žaloby v celom rozsahu neboli dané
dôvody na to, aby žalobca uplatňoval svoju pohľadávku voči žalovanému v súdnom konaní. Žalovaný
poukázal na to, že žalobca sám v späťvzatí žaloby uviedol, že ju berie späť z dôvodu mimosúdnej
dohody, opomenul však uviesť, čo bolo predmetom dohody. Až vo svojom odvolaní žalobca uvádza nový
dôvod na späťvzatie žaloby, ktorý má byť údajne čiastočné plnenie žalovaného a prísľub žalovaného o
ďalšom plnení podmienenom v späťvzatí žaloby. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalobca mohol uviesť
uvedené tvrdenia už v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom nie sú splnené procesné podmienky
podľa § 366 C.s.p. na ich uplatňovanie až pri podaní odvolania, keď naviac tvrdenia žalobcu uvedené
až v odvolaní nie sú pravdivé. Ďalej žalobca v odvolaní neuviedol žiaden z odvolacích dôvodov v
zmysle § 365 C.s.p., a preto žalovaný má za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol, a preto žiadal,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil. Žalovaný má za to, že žalobca svojim procesným
úkonom - odvolaním proti vecne správnemu a zákonnému rozhodnutiu prvostupňového súdu zavinil
vznik odvolacích trov konania žalovanému, a preto žalovaný navrhol, aby mu odvolací súd zároveň
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 747,19 eur to za dva úkony právnych
služieb.

8. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 21.8.2018 č.k. 31Cob/95/2017 - 42 rozhodol tak, že v
konaní bude na strane žalovaného pokračovať s právnym nástupcom žalovaného spoločnosťou POWER
TECHNOLOGY s.r.o., so sídlom Námestie SNP 16, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 549 846, ktoré
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 20.9.2018.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti napadnutému
uzneseniu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je prípustný opravný prostriedok (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. m/ C.s.p.), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej
inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
čiastočne dôvodné, v dôsledku čoho zmenil uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej
časti tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho
potvrdenie ani na jeho zrušenie.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania,
ktoré bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby zo strany žalobcu, keď späťvzatie žaloby žalobca
odôvodnil uzavretím mimosúdnej dohody so žalovaným bez uvedenia jej obsahu.

11. Ak súd zastavuje konanie napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, musí sa pri rozhodovaní o trovách
konania zaoberať najprv tým, či niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené (§
256 C.s.p.). Zavinenie treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (§ 256 ods. 1 C.s.p.).
Podľa C.s.p. sa neskúma (pri posudzovaní procesného zavinenia zastavenia konania) už dôvodnosť
podanej žaloby z hľadiska hmotného práva (ako tomu bolo podľa §146 ods. 2 druhá veta O.s.p. účinného
do 30.06.2016), ale iba to, ktorá zo strán sporu procesne zavinila zastavenie konania.
Pokiaľ žalobca musel zobrať žalobu späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade
žalovanej sumy po začatí konania, je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie
konania. Ak ale žalobca žalobu zobral späť bez uvedenia dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu
na správanie žalovaného, teda procesné zavinenie nemožno pričítať žalovanému a potom znáša trovy
žalovaného žalobca.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca späťzatie návrhu odôvodňoval tým, že medzi stranami
sporu došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody o vyporiadaní predmetnej pohľadávky bez toho, aby
žalobca špecifikoval, čo bolo obsahom ním uvádzanej mimosúdnej dohody resp. bez toho, aby nejakým
spôsobom tieto svoje tvrdenia preukázal.
Odvolací súd dospel k záveru, že nakoľko žalobca v späťvzatí odvolania neuviedol obsah predmetnej
mimosúdnej dohody, v dôsledku ktorej mal žalobca zobrať predmetnú žalobu späť, žalobca procesne
zavinil zastavenie konania, a preto žalobca mal znášať trovy konania, ktoré by žalovanému vznikli, avšak
vzhľadom k tomu, že žalovaný nepodal odvolanie proti uzneseniu, ktorým mu neboli priznané trovy
konania napriek tomu, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania, v zmysle čl. 8 C.s.p. („Strany
sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia
dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.“) nebolo možné žalovanému
priznať nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcovi, aj keď by inak mal naň právo.

13. Aplikácia ust. § 257 C.s.p. prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady
na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad.
Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu.
Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadnuť na majetkové, sociálne,
osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a treba vziať do úvahy nielen pomery toho, kto
by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové
pomery oprávnenej strany a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu práva na súde
a ich postoj v konaní (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.3.2011, sp. zn. 3 Sži/2/2011,
uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.11.2011, sp. zn. 3 MCdo 19/2010).

14. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanej veci nezistil
žiadne také okolnosti, ktoré by dôvodne viedli k záveru o možnosti aplikácie § 257 C.s.p..
Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že uzatvorenie mimosúdnej dohody,
možno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko obsah mimosúdnej dohody, z dôvodu
ktorej mal žalobca zobrať žalobu späť, nebol súdu prvej inštancie známy, nakoľko ho žalobca ani
neuviedol v späťvzatí žaloby.

Odvolací súd musel v ďalšom prihliadnuť aj na skutočnosť, že ani žalovaný svojím prístupom v konaní
nezadal príčinu na späťvzatie žaloby, nakoľko v čase do späťvzatia žaloby nebol ešte ani vyzvaný
súdom, aby sa k žalobnému návrhu vyjadril, teda ani v prístupe žalovaného k sporu nebolo takisto možné
vzhliadnuť dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania.
Podporne odvolací súd poukazuje aj na to, že podľa ustálenej judikatúry všeobecných súdov pri
posudzovaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť na osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery strán sporu. Žalobca svoje majetkové či iné pomery odôvodňujúce výnimočnosť
situácie, pre ktorú by mal súd aplikovať ust. § 257 C .s. p., v konaní vôbec (ani pred súdom prvej
inštancie, ani v odvolaní) neuviedol.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd v tejto posudzovanej veci nevzhliadol dôvody na aplikáciu ust. §
257 C .s. p., t.j. výnimočnosť prípadu, ani dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach
prípadu ako sú neprimeraná tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, zložitosť doposiaľ
neriešenej právnej problematiky, ani v okolnostiach (pomeroch) na strane strán sporu.

15. V zmysle § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Skutočnosti a dôkazy, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie nemožno v zásade
pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje vyššie citované ustanovenie § 366 C. s. p.. Súd
druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať
sa novými skutočnosťami, ktoré v prvoinštančnom konaní neboli produkované (hoci strane konania v
ich produkovaní nič nebránilo).
Odvolací súd nemohol prihliadať na žalobcom uvádzané dôvody späťvzatia žaloby, ktoré uviedol až
v odvolaní, nakoľko neboli splnené podmienky na aplikáciu ust. § 366, keď žalobca v odvolaní ani
neuviedol, prečo tieto dôvody späťvzatia žaloby nemohol uplatniť už pred súdom prvej inštancie.

16. Odvolací súd vzhľadom na uvedené v odvolaním napadnutej časti rozhodnutie súdu prvej inštancie
podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia, pretože neboli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

17. V zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p. má žalobca v odvolaní plný úspech vtedy, keď súd vyhovie jeho
odvolaniu v plnom rozsahu.
Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nevyhovel odvolaniu žalobcu, ktorý žiadal, aby súd priznal žalobcovi
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v celom rozsahu,
žalovaný bol procesne úspešný v odvolacom konaní, a preto odvolací súd v zmysle ustanovenia §
396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov odvolacieho konania
rozhodol tak, že nakoľko žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, priznal mu nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu. Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré
by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať ( § 257 C.s.p.). O výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

18. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerov hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 C. s. p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 2. 5. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.