Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. august 2018

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5C/229/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712216691
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Daxner

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2018:1712216691.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPezinoksosídlomvPezinkurozhodolsudkyňouJUDr.IngridDaxnervprávnejvecižalobcu:

POHOTOVOSŤ s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanému: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Bratislava, Župné námestie 13,
IČO: 00 166 073, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.
Súd žalovanému priznáva nárok na plnú náhradu trov konania, o ktorej výške nároku rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobným návrhom zo dňa 17.9.2012, doručeným súdu dňa 27.9.2012, sa žalobca domáhal
náhrady majetkovej škody vo výške 125,-eur a nemajetkovej ujmy vo výške 330,- eur, spôsobenej

nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Pezinok v exekučnom konaní, vedenom proti
povinnému Silvia Laurinyeczová, nar. 20.9.1979, na vymoženie pohľadávky, ktorá vznikla neplnením
záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX /EX 12038/2008/, keď rozhodol o žiadosti na
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 29.1.2009, po uplynutí zákonom stanovenej doby /
omeškanie viac ako 6 mesiacov/.
2. Žalobca skutkovo žalobu odôvodnil tvrdením, že je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva
na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých

úverov. V súlade s pravidlami riadneho hospodárenia, ako oprávnený subjekt, veriteľ zo zmlúv o úvere,
navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu, že zo strany dlžníka
neboli rešpektované zmluvné dojednania a zákonné ustanovenia. Exekúciu žalobca navrhol vykonať
pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla nesplnením záväzkov, vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Namietal
nesprávny úradný postup exekučného súdu v tom, že v označenej exekučnej veci, vedenej podľa
procesnýchpravidiel,uvedenýchv§44ods.2Exekučnéhoporiadkuplatnéhood1.2.2010do31.5.2010,
od 1.6.2010 do 31.5.2011 a od 1.6.2011, zakladajúcich povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o

žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní, resp. do 30 dní,
od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu,
v stanovenej lehote poverenie nevydal napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky
nadmernej právnej zaťaženosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla
mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas, potrebný k posúdeniu návrhu a rozhodnutiu. Žalobca
v žalobe uviedol, že nedisponuje rovnopismi príslušného exekučného titulu, ani rovnopisom príslušného
návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré by obsahovali vyznačený dátum doručenia súdu. V predmetnej veci

neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými
prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pristúpil
až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas
špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré by mali smerovať k odstráneniu právnejneistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho exekučného konania nachádzal, čo je
základným účelom práva zaručeného v čl. 42 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Z dôvodu nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v

peniazoch, ktorú v žalobe špecifikoval takto: majetková škoda 125,-eur, predstavuje náhradu účelne
vynaložených nákladov na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov
pomocou informačného systému 70,-eur, na udržiavanie a správu informačného systému 40,-eur a na
administratívne spracovanie textov urgencií, adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje,
spojené s vyhotovením urgencií, poštovné a telekomunikačné výdaje, spojené s urgovaním a kontrolou

stavu konania na exekučnom súde 15,-eur; nemajetkovú ujmu, ako satisfakčnú náhradu za vnútorné
zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho
práv a legitímnych očakávaní, vyvolanie rizík, ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky, spôsobené
v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom 330,- eur / 55,- eur za každý mesiac
omeškania; pri bezdôvodnej nečinnosti exekučného súdu 6 mesiacov/, vychádzajúc pre možnú analógiu
z doktríny, prijatej ústavným súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je

spravodlivé, ak sa na každý rok, poznačený prieťahmi, vzťahuje satisfakcia vo výške 20 000,-Sk, t.j. cca
660,- eur. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch si uplatňuje tiež preto, lebo samotné konštatovanie
porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu, spôsobenú nesprávnym

úradným postupom. Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu jeho legitímneho očakávania,
že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca mohol vďaka
skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas efektívne a účinne uskutočniť rad iných
krokov, smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a
jej príslušenstva. Náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie

jeho zákonných nárokov a základných práv. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí
aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy. Súčasne
má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej
normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený
stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná práva úprava. Potreba náhrady

nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie
adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu.
Primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušovanie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie

veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie. Ďalej žalobca poukázal aj na ďalšie
dôvody na podporu jeho žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy a to neexistenciu akéhokoľvek účinného
vnútroštátneho prostriedku nápravy, spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do
zákonných nárokov a zákonných práv žalobcu, v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátane strateného
času, ktorá vyvolala u žalobcu resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity

frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť spoločnosti, úplne zbytočné
a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu, čo spôsobilo v súvislosti
s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia
ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí,

ktoré mohol prijať. Žalobca v žalobe napokon uviedol, že v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 Zák. č.
514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nárokov na náhradu
škody do podania žaloby. Žalovaný však na jeho žiadosť pozitívne nereagoval.
3. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobca k žalobám nepripojil žiadne prostriedky
procesného útoku, za prostriedok procesného útoku označil iba príslušný exekučný spis Okresného

súdu Pezinok povinného Silvia Laurinyeczová /aj to s nesprávnym dátumom jej narodenia/.
4. Žalovaný sa k žalobe, doručenej mu dňa 23.4.2018, vyjadril elektronicky so zaručeným elektronickým
podpisom podľa osobitného predpisu, zo dňa 2.5.2018 tak, že žiadal žalobu zamietnuť. V prvom
rade poukázal na zmätočnosť samotnej žaloby. V žalobnom návrhu sa v tomto prípade vyskytujú
viaceré nedostatky, napr. že žalobca nedokázal uviesť ani len spisovú značku príslušného exekučného

konania, pod ktorou je vedené na súde, chýbajú relevantné údaje, ako dátum doručenia podania na
súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátum, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody. Vo
všeobecnosti namieta, že žalobca nepredložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec
existenciu predmetného exekučného konania a vznik skutočnej škody nemajetkovej ujmy. Žalobca síceuviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú
povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať žalobca sám. Z obsahu žaloby nie
jasný ani titul nároku na náhradu škody. Žalobca namieta nesprávny úradný postup z dôvodu prieťahov,

na druhej strane i z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Z takto formulovanej žaloby nie
je jednoznačne jasné na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobe sa tieto tituly
prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza z ktorého titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok. Nie je zrejmé,
či si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, alebo z dôvodu
nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní, v prvom rade

je potrebné poznamenať, že žaloba neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu.
Žalobca neuviedol ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovanej,
či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušnom konaní predsedovi okresného
súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti. Judikatúra Ústavného súdu SR konkrétne v náleze
z 3.5.2011 č.k. III. ÚS 69/2011-25 taktiež poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým
postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje právo). To, že tak žalobca

nekonal, je možné pripísať iba jemu. V druhom rade, má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu
škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu,
alebo Ústavný súd Slovenskej republiky. Žalovaný poukazuje na to, že dňa 23.4.2012 mu boli doručené
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.4.2012. Vzhľadom na
skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 bola Okresnému súdu doručená žaloba vo veci, je zrejmé, že žalobca

ju nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr. Z ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. vyplýva,
že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na
súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti (doručenia na príslušný orgán)
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok
na súde. Napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, ktoré adresoval žalobcovi po doručení

prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, mu bola doručená všeobecná
odpoveď,kdežalobcanepreukázalpožadovanéskutočnosti,nedoplnilžiadanéinformácie,dátumy,kedy
sa žalobca dozvedel o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, uviesť skutočnosť,
či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na
predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať

nárok na náhradu škody, o ktoré prerokovanie sám požiadal, preto nárok žalobcu nepovažuje za
predbežne prerokovaný. Zákon č. 514/2013 Z.z. ustanovuje všeobecné podmienky pri splnení ktorých
štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci: 1/nezákonné
rozhodnutie, resp. neprávny úradný postup, 2/vznik škody, 3/príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím, resp. neprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu

musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. K nesprávnemu úradnému postupu - rozhodnutie
o žiadosti o vydanie poverenia po 15 dňovej lehote poukázal na to, že prax ukázala už dávnejšie,
že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť
zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica, alebo rozhodcovský rozsudok, najmä
v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1, písm. c) Zák.č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní.

Samotný žalobca uvádza znenie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011
„súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul, ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa §
26 Zák.č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.
Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na

vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu zo zákonom do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.
2, písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor v žiadosti, alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je
prípustné odvolanie“. Ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku znie: „vykonateľných

rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených „. Z týchto
ustanovení jednoznačne vyplýva skutočnosť, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri
rozhodnutí rozhodcovského súdu, ako o exekučnom titule. Toto znenie je účinné od 1.6.2011, kedy
bol Exekučný poriadok novelizovaný zákonom č. 102/2011 Z.z. čo znamená, že akýkoľvek nárok
žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15 dňovej lehote

v namietaných exekučných konaniach začatých po 1.6.2011 nemá žiadnu oporu v zákone. Pred
1.6.2011 § 41 ods. 2, písm. d) Exekučného poriadku znel „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených“. V samotnej dôvodovej správe, je k novelizovanému ustanoveniu
§ 41 ods. 2 , písm. d) Exekučného poriadku uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanoveniana rozhodcovský rozsudok, ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná
rada Slovenskej republiky, ako zákonodarný zbor SR. Skutočnosť, že sa do formulácie vložili slová
„ rozhodnutí rozhodcovských súdov“, predstavovalo len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa

predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Argumentácia žalobcu je v interpretácii toho, čo
zamýšľal zákonodarca, nefundovaná a nepravdivá a § 41 ods. 2 , písm. d) Exekučného poriadku sa
správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred 1.6.2011. Vo všeobecnosti je taktiež potrebné
poukázať na judikatúru ústavného súdu sp.zn. I. ÚS 16/02, ktorá konštatuje, že „Pri posúdení, či došlo,
alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 Ústavy Ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v Ústave, alebo v zákone (napr.
rozhodnutie Ústavného súdu sp.zn. II. ÚS 64/1997 na ktoré sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje),
ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj
v iných prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý
v čl. 48 ods. 2 Ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na
lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup

dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy (I.ÚS 63/00).“ Z uvedeného vyplýva,
že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo
skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodnutia o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu

najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských
zmlúv. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca na niektorých miestach vo svojom žalobnom návrhu
namieta prieťahy v konaní, žalovaná odkazuje na ustanovenie § 9 ods. 2 Zák.č. 514/2003 Z.z. v
znení zákona č. 412/2012 Z.z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať, pri
posudzovací nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúcu v zbytočných prieťahoch v konaní. V

zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 Zák.č. 514/2003 Z.z. súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní
nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto
boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, v žiadosti o prešetrenie vybavenia
sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo
o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,

právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu k predpokladom
posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia, ani povinnosť ich

preukázania a teda žalovaná nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za preukázanú. Podľa jej názoru
efektívnosť a rýchlosť súdneho konania je oprávnený preskúmavať v konaní o náhradu škody podľa
zákona514/2003Z.z.lenústavnýsúdnapodkladeústavnejsťažnosti,resp.,predsedasúdunapodklade
sťažnosti na prieťahy. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody
sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia

práva na náhradu škody zrušenie, alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehote
odo dňa doručenia (oznámenia), rozhodnutia. V súvislosti s uvedeným, ak mala žalobcovi vzniknúť
škoda nesprávnym úradným postupom, spočívajúcim vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po
uplynutí 15-dňovej lehoty, lehota na uplatnenie nároku /premlčacia lehota/ uplynula po troch rokoch
od momentu uplynutia 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného

dôvodu vznáša námietku premlčania. Žalobca sa vo svojej žalobe domáhal náhrady majetkovej škody,
v paušálnej sume 125,-eur, na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré majú spočívať v
administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch, spojených so stratou
času zamestnanca a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov, v období medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej, pričom žalobca neuvádza, či tieto vecné

nákladypredstavujúskutočnúškodualeboušlýzisk,čímžalobcaneuniesolbremenotvrdenia.Žalobcom
uvádzanú paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného,
ani za ušlý majetkový prospech a teda logicky sa preto nemožno domáhať ani ich náhrady podľa zákona
č. 514/2003 Z.z.. Pokiaľ sa žalobca domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 330,-
eur, čo predstavuje pomernú výšku k čiastke 660,- eur za rok prieťahov (suma, ktorú v niektorých

nálezoch priznal Ústavný súd SR) podľa toho, ako dlho trvalo domnelé omeškanie, s poukazom
na judikatúru Ústavného súdu SR, tak poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické
a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany Ústavného súdu. Každé prípadové okolnosti sú
osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 660,- eur, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov, jenesprávna úvaha. Ústavný súd prihliada aj na to, či sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave. Pokiaľ
žalobca tento prostriedok nevyžil, je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada nemajetkovej ujmy. Ďalej
je potrebné poznamenať, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný.

Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podstate „frustrácia, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú
irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť,
ako právnická osoba. Žalobca uvádza aj „zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov“ , ale
tieto bližšie nekonkretizoval a tiež neupresnil v čom a ako situácia „ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy žalobcu“. V ďalšom poukázal na ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa

ktoréhovýkonprávapovinnostívyplývajúcizobčiansko-právnychvzťahovnesmiebezprávnehodôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi a teda
nemožno dospieť k záveru o potrebe priznať žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ani
v prípade, ak by inak boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. S prihliadnutím na
charakteristiku podnikateľskej činnosti žalobcu považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ
si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť

práveprispornejanegatívnevnímanejpodnikateľskejaktivitežalobcuspoukazomnavšeobecneznámu
skutočnosť, že v posledných rokoch všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu
spotrebiteľských práv práve v súvislosti s podnikateľskou činnosťou žalobcu na trhu spotrebiteľských
úverov, čo bolo predmetom záujmu aj Európskej komisie. Taktiež poukázal na neexistenciu príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a prípadnou škodou. Vzťah príčiny a následku musí

byť priamy, bezprostredný a neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Vychádzajúc zo základnej
charakteristikypríčinnejsúvislosti,akopriamehoabezprostrednéhovzťahupríčinyanásledku,nemožno
tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda označeným postupom okresného súdu.
5. Za prostriedky procesnej obrany označil a k vyjadreniu pripojil: list EK a článok denníka SME zo dňa
16.7.2012.

6. Vyjadrenie žalovaného s prílohami boli doručené na vedomie žalobcovi dňa 10.5.2018 s výzvou na
vyjadrenie /repliku/. K obrane žalovaného sa nevyjadril.
7. Strany sporu, riadne predvolané, sa na pojednávanie nedostavili, žalobca neúčasť ospravedlnil,
strany nežiadali pojednávanie odročiť z dôležitých dôvodov, preto súd podľa § 180 C.s.p. rozhodol o
konaní v ich neprítomnosti.

8. Súd vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu, vymedzenom stranami a oboznámením pripojeného
exekučného spisu Okresného súdu Pezinok sp. zn.: 16Er 12/2009 a zistil nasledovné:
9. V exekučnej veci sp. zn. 16Er 12/2009 /povinný Silvia Laurinyeczová, nar. 20.9.1979/ bola dňa
8.1.2009 exekučnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom oprávneného /žalobcu/ na vykonanie exekúcie,

ktorý návrh bol spísaný do zápisnice u súdneho exekútora dňa 17.12.2008, spolu s exekučným
titulom - rozhodcovským rozsudkom, vydaným dňa 7.10.2008 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou a.s. so sídlom Bratislava, Karloveské rameno 8 a výpisom z
obchodného registra oprávneného. Poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti
zaplatiť istinu 289,45 eur s prísl., trovy konania 120,33 eur, trovy exekučného konania 16,50 eur a trovy

právneho zastúpenia v exekučnom konaní 63,83 eur a trovy exekúcie Okresný súd Pezinok vydal pod č.
5107 007116 dňa 29.1.2009. V tejto exekučnej veci v období od doručenia žiadosti exekútora na vydanie
poverenia do vydania poverenia na vykonanie exekúcie žalobca sťažnosť na prieťahy nepodal a takúto
skutočnosť v žalobe ani netvrdil.
10. Podľa § 44 ods. 2 Zák. č. 233/1995 Z.z. /Exekučný poriadok/ v znení úč. v čase začatia exekúcie

v predmetnej exekučnej veci, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
11.Podľa§3ods. 1Zák.č.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe alebo
d) nesprávnym úradným postupom.12. Podľa § 4 ods. 1, písm. a) bod. 1 Zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej repliky,

ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní, alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak.
13. Podľa § 9 ods. 1 a 2 Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánov verejnej moci

urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej
moci, pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
14. Podľa § 15 ods. 1 Zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej slobody , rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutí o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „ žiadosť“) s príslušným orgánom podľa §
4 a 11.

15. Podľa § 16 ods. 1, 2 Zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku,
alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie
príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú výzvam pre

predbežné prerokovanie nároku.
16. Podľa § 17 ods. 1 a 2, 3 Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným

postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie v ktorom žije a pracuje
b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti za ktorých k nej došlo
c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote

d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
17. Podľa § 19 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia /oznámenia/

rozhodnutia.
18. Podľa § 100 ods. 2 veta prvá Obč. zák. , na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové
práva s výnimkou vlastníckeho práva.
19. Žalobca nárok skutkovo oprel o tvrdenie, že nevydaním poverenia na vykonanie exekúcie

exekučným súdom /Okresného súdu Pezinok/ v exekučnej veci, vedenej pod sp. zn. 16Er 12/2009 /
povinný Silvia Laurinyeczová, nar. 20.9.1979/ v zákonom stanovenej lehote, resp. po viac ako 6
mesiacoch od podania žiadosti o vydanie poverenia, mu bola spôsobená škoda /materiálna škoda/
a nemajetková ujma/. Nároku na náhradu škody sa domáhal podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov tvrdiac

v žalobe, že žalovaného písomnou žiadosťou požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody žalovaný a žalovaný nereagoval pozitívne.
20. Tvrdením týchto skutočností tak žalobca určil predmet dokazovania, ktorého pravdivosť súd výlučne
z dôkazov, označených žalobcom, zisťoval ich vykonaním v súlade s § 185 ods. 2 C.s.p..
21. Predovšetkým bolo potrebné sa vysporiadať so žalovaným vznesenou námietkou premlčania, ktorú

súd vyhodnotil ako dôvodnú a predovšetkým z tohto dôvodu žalobu žalobcu zamietol. Žiadosť o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie exekútor JUDr. Krutý doručil Okresnému súdu Pezinok dňa 8.1.2009.
15 dňová lehota na vydanie poverenia uplynula dňa 23.1.2009, kedy žalobcovi mohla začať plynúť
premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody podľa osobitného predpisu a plynula do23.1.2012,pričomžalobaonáhraduškody,ktorábymohlavzniknúťv/priamejabezprostrednej/príčinnej
súvislosti s nevydaním poverenia exekučným súdom v zákonnej lehote, bola podaná na súd až dňa
27.9.2012. Pokiaľ by žalobca pri riadnej starostlivosti o svoje pohľadávky, uplatňované v exekučných

konaniach, ich stav priebežne a dôsledne sledoval v súčinnosti s ním zvoleným exekútorom, objektívne
mal a mohol vedieť o nevydaní poverenia v tejto exekučnej veci v zákonnej lehote. Z obsahu žaloby
je však nesporné, že žalobca náležitú pozornosť svojím vymáhaným pohľadávkam nevenoval, o čom
svedčí jeho „zmätočná“ žaloba, za akú ju označil žalovaný a to prinajmenšom v tom, že sám žalobca
neoznačil spisovú značku, pod ako sa exekúcia vedie, neuviedol správne dátum povinnej, neoznačil

dátum podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nesprávne uviedol, že exekučný
súd nekonal, že vydal poverenie až o viac ako 6 mesiacov po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty.
22. Zákon č. 514/2003 Z.z. má oporu v čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Pri jeho aplikácii sa
podporne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý je v tomto ohľade všeobecným predpisom.
Nárok na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov sa zásadne uplatňujú
na všeobecnom súde. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci má povahu

objektívnej zodpovednosti (bez zreteľa na zavinenie). Zákon nepozná žiaden liberačný dôvod, na
základe ktorého by sa bolo možné zbaviť tejto zodpovednosti.
23. Štát zodpovedá za škodu vzniknutú nesprávnym úradným postupom. Úradným postupom je postup
orgánov štátu, súvisiacich s výkonom štátnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností
účastníkov daného konania. Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom je tiež príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Z hľadiska objektívnej zodpovednosti ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom
škodovej udalosti, teda ak je doložené, že nebyť škodovej udalosti, nedošlo by ku škode. Nesprávny
postup orgánu štátu musí byť teda vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku. Pre vznik
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci, pri výkone verejnej moci musia

byť splnené všetky tri podmienky uvedené v zákone č. 514/2003 Z. z. a to nezákonné rozhodnutie,
resp. neprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.
24. Podľa čl. 2 ods. 1 C.s.p. ochrana ohrozených alebo porušených práv a právo chránených záujmov
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby naplnený princíp právnej istoty. 25. Podľa čl. 2 ods. 1 C.s.p.

právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,
aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
26. Podľa čl. 2 ods. 3 C.s.p. ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti
prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.

27. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia,
jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého
rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Aby účastník mohol splniť
svoju povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí najskôr splniť povinnosť tvrdenia. Medzi povinnosťou
tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Neunesením

dôkazného bremena sa pritom rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní
neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej. Pokiaľ účastník
konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy.
Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli

preukázané ním tvrdené skutočnosti /skutkové tvrdenia/, od ktorých odvíja priaznivé rozhodnutie pre
seba. Povinnosť tvrdenia pritom možno považovať za základný pilier sporového konania. Z okruhu
tvrdených skutočností žalobca totiž vyvodzuje svoj nárok, ktorý mu má byť súdom priznaný. Tvrdením
skutočností žalobca určuje predmet dokazovania, ktorého pravdivosť súd z dôkazov označených
žalobcom zisťuje. Žalovaný tvrdením skutočností určuje obsah a medze svojej procesnej obrany. Sudca

by mal konanie iba usmerňovať tým, že by skúmal relevantnosť žalobcom tvrdených skutočností
k nároku, sformulovanému v petite žaloby, relevantnosť tvrdenej procesnej obrany k petitu žaloby,
relevantnosť označených dôkazov k tvrdeným skutočnostiam a zhodnotil, či sa označenými dôkazmi
tvrdené skutočnosti preukázali //rozsudok NS SR 3Cdo 108/2011, uznesenie NS SR 5Cdo 196/2009/.
28. „K otázke posudzovania dĺžky konania a jej primeranosti (resp, neprimeranosti) sa tak

opakovane pripomína, že túto nemožno vyjadriť numericky, lebo je podmienená objektívne charakterom
prejednávanej veci a musí byť skúmaná s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, zložitosť veci,
požiadavky na vykonávanie dokazovania v priebehu konania, ako i správanie účastníkov a samotného
súdu; do úvahy je pritom nutné vziať i to, čo je pre sťažovateľa v konaní predmetom sporu, resp, jehovýznam. Záver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná a či už nie je, možno teda formulovať vždy s
ohľadom na uvedené faktory, ktorými bolo konanie bezprostredne ovplyvnené, pričom pri posudzovaní
dôvodnosti tvrdenia o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je nutné ku

každej veci pristupovať individuálne a zvažovať, či s ohľadom na okolnosti prípadu ide o prieťahy
neodôvodnené, t. j. či sú pričítateľné súdu, a teda zakladajúce porušenie práva na prejednanie veci
bez zbytočných prieťahov. Toto právo totiž nie je dotknuté, ak sú prieťahy spôsobené výlučne konaním
účastníka, prípadne ak ide o vec, keď dĺžka konania zodpovedá jej zložitosti. V takých prípadoch trvanie
konania istú dobu spravidla nie je nedôvodné a potreba zásahu ústavného súdu nie je daná" / nález

Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/2016 zo dňa 09.03.2016/.
29. V podanej žalobe žalobca síce uviedol, že postupoval podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona a
písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody
a že žalovaný do podania žaloby na súd na žiadosť pozitívne nereagoval. Na preukázanie uvedenej
skutočnosti však žalobca nepredložil v konaní žiaden dôkaz a ani neoznačil žiaden dôkaz, preukazujúci
toto jeho skutkové tvrdenie.

30. Zmyslom predbežného prejednania nároku je využitie zákonných možností na to, aby k náprave
narušených vzťahov došlo jednaním medzi poškodenými a orgánmi oprávnenými konať za štát,
vzniknutých nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci /Okresného súdu Pezinok v tomto
prípade/ v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov. Poškodený sa obracia na súd až vtedy, ak predbežné prerokovanie

nároku neviedlo k uspokojeniu nároku na náhradu škody. Predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody je zákonom stanovená podmienka, preto musí byť splnená, aby tento nárok mohol byť prejednaný
v občianskomsúdnomkonaní.Otázkapredbežnéhoprerokovanienárokunanáhraduškodyjeupravená
vo vyššie cit. zákone č. 514/2003 Z. z.o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej

nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku /ďalej len "žiadosť"/ s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11. Podľa § 16 ods. 1 a 2 citovaného zákona zo žiadosti musí byť zrejmé, kto

náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým
spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu
škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej
moci, ktorý mu škodu spôsobil. Príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť nemá náležitosti podľa
odseku1apoškodenýnavýzvupríslušnéhoorgánuvurčenejlehoteneodstránilnedostatkyžiadosti;tým

nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia
nároku alebo jeho časti na súde.
31. „Nesplnenie postupu podľa § 15 ods. 1 cit. zákona netvorí procesnú podmienku uplatnenia nároku
na súde, ale ide o hmotnoprávnu podmienku, s ktorou sa súd musí vysporiadať pri prejednaní nároku
vo veci samej„ /rozhodnutie KS Trnava sp. zn. 9Co/71/2008 zo dňa 29.4.2008/.

32. „Ak nie je splnená základná hmotnoprávna podmienka pre podanie žaloby, takto podaná žaloba musí
byť ako nedôvodná a predčasne podaná, zamietnutá“ / rozhodnutie KS Košice sp. zn. 5Co/209/2007
zo dňa 12.11.2007/.
33. Z dôvodu, že žalobca v konaní nepreukázal ani len splnenie tejto hmotnoprávnej podmienky, bolo
potrebnéžalobuajztohtodôvodu,akopredčasnepodanú,zamietnuť,keďžežalobcaneuviedolprípadné

iné skutkové alebo právne osobitosti prípadu, pre ktoré by sa mal súd odkloniť od ustálenej rozhodovacej
praxe.
34. V obdobnej skutkovej a právnej veci totožných subjektov konania zamietol Okresný súd Michalovce
žalobu žalobcu o náhradu škody, majúcu byť spôsobenú žalobcovi nesprávnym úradným postupom
exekučného súdu z dôvodu, že žaloba v tamojšom konaní nepreukázal splnenie hmotnoprávnej

podmienky uplatnenia nároku na náhradu škody - predbežné prerokovanie nároku s príslušným
orgánom. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd Košice rozsudkom zo dňa 9.2.2016 pod sp.
zn. 5Co/53/2015 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. V
odôvodnení potvrdzujúceho rozsudku zdôraznil: „Pri náhrade škody na základe zákona č. 514/2003
Z.z. je treba splniť niekoľko podmienok a

to: predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na príslušnom orgáne, vydanie nezákonného
rozhodnutia /označenie nesprávneho úradného postupu/, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi vydaním
nezákonného rozhodnutia/ nesprávneho úradného postupu a vznikom škody, ako aj ďalšiu podmienku
s tým, že ak chýba čo i len podmienka, nie je možné nárok na náhradu škody priznať.35. Bez ohľadu na vyššie uvedené, pokiaľ žalobca v žalobe namietal nesprávny úradný postup
Okresného súdu Pezinok vo vyššie uvedenom exekučnom konaní, spočívajúci v nevydaní poverenia
na vykonanie exekúcie v 15 dňovej lehote a jeho vydaní až po viac ako 6 mesiacoch, súd nemal z

vykonaného dokazovania /obsahu exekučného spisu/ toto skutkové tvrdenie žalobcu za preukázané.
Vzhľadom na exekučný titul /rozsudok rozhodcovského súdu/ bol exekučný súd musel preskúmať
súlad žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom /neexistenciu rozporu/, čo potvrdila
aj neskoršia súdna prax, vrátane zmeny legislatívy, a vydanie poverenia 6 dní po uplynutí zákonnej 15
dňovej lehoty, vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu nebolo možné považovať za takú nečinnosť

exekučného súdu, ktorú by bolo možné označiť za „prieťahy“ alebo nesprávny úradný postup.
36. „Nevyhnutným predpokladom pre záver o tom, že postup orgánu štátu v preskúmavanej veci bol
nesprávny, je normatívne vyjadrenie „správneho úradného postupu“ a zistenie, že orgán štátu tento
postup nezachoval“ /uznesenie NS SR sp. zn. 3MCdo 18/2011 zo dňa 13.9.2012/.
37. „Postup exekučného súdu treba považovať za plne opodstatnený a zákonnom podložený, keď po
podanížiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcieskúmal,čibolauzavretá

rozhodcovská zmluva. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti
rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia; exekučný súd si ani
neosvojoval postavenie odvolacieho súdu. Exekučný súd iba skúmal, či oprávneným predložený
rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným či ho vydal rozhodcovský súd s
právomocou prejednať daný spor; pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil

rozhodcovský súd. Možno preto uzavrieť, že aj v rámci daného exekučného konania bol všeobecný súd
oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o
rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky (IV. ÚS 78/2011)“.
38. „Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej

okolnosti,sozreteľomnaktorújenútenývýkonrozhodnutianeprípustný“/uznesenieNSSRsp.zn.3Cdo
146/2011 zo dňa z 13. 10. 2011/.
39. Žalobca tak v konaní neuniesol dôkaznú povinnosť preukázania tvrdeného nesprávneho úradného
postupu /existencie prieťahov v označenom exekučnom konaní/, majúceho mať pôvod v nečinnosti,
nezodpovednosti, alebo liknavom, neefektívnom alebo nehospodárnom postupe exekučného súdu,

ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.
40. Vzhľadom na to, ako aj na skutočnosť, že žalobca v celom rozsahu neuniesol dôkazné bremeno
svojho tvrdenia o vzniku skutočnej/materiálnej škody, ale ani tvrdenej nemajetkovej ujmy, ktoré mu mali
vzniknúť v príčinnej súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Pezinok v

označenom exekučnom konaní a keď žalobca v konaní okrem označenia exekučného spisu nepredložil
súdu v tomto konaní žiadne ďalšie prostriedky procesného útoku, spôsobilé preukázať ním tvrdenú
majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu, vrátane existencie priamej príčinnej súvislosti medzi vznikom
tvrdenej škody a ujmy a tvrdeným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, súd v tejto časti
zložku tvrdenej skutočnej škody, ako aj nemajetkovej ujmy, ďalej nerozoberá.

41. Samotné poukázanie žalobcom v rámci elektronického ospravedlnenia jeho neúčasti na nariadenom
pojednávaní, doručenom súdu dňa 16.8.2018 na skutočnosť, že si nechal znaleckým ústavom vyhotoviť
znalecký posudok na vyčíslenie majetkovej škody a tento znalecký posudok predložil súdu v konaní,
vedenom pod sp. zn. 8C 266/2012, výšku tvrdenej majetkovej škody nie je spôsobilé v tomto konaní
preukázať, keď žalobcovi nič nebránilo v tom, aby ním označený dôkaz a včas predložil súdu v tomto

konaní, ak ho za dôkaz v tomto konaní označuje.
42. Žalovaný tak nepreukázal ani kumulatívne splnenie všetkých predpokladov pre vznik zodpovednosti
žalovaného za škodu v zmysle § § 9 ods. 1 a 2 Zák. č. 514/2003 Z.z. 43. O náhrade trov konania súd
rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci, vzhľadom na plný úspech žalovaného v konaní.

44. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník /§ 262 ods. 2 C.s.p./.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Pezinok.Podľa § 127 C.s.p., ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Podľa§365ods.1C.s.p.,odvolaniemožnoodôvodniťlentým,že:a/nebolisplnenéprocesnépodmienky
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
g/zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p., odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p., prostriedky
procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a/ sa týkajú procesných podmienok

b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu c/ má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.