Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. máj 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 11T/111/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212010416
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Jóbová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4212010416.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v trestnej veci proti obžalovanému N. K. nar. 12.02.1984 pre prečin

neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej
platobnej karty podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v
Komárne dňa 30.5.2018 samosudkyňou JUDr. Erikou Jóbovou takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný N. K., nar. XX.XX.XXXX v E., bytom D., E. XX, na slobode,
j e v i n n ý, ž e

- v presne nezistenom čase v období od konca apríla 2012 do polovice mája 2012 v Dulovciach, na K.

ulici z bytu č. XXX/X odcudzil Prémia kartu Home Credit, vystavenú spoločnosťou Home Credit Slovakia,
a.s., ktorej majiteľkou bola G. D., nar. 4. januára XXXX, trvale bytom M., K. XXX/X, následne ju bez je
súhlasu aktivoval a v období od 22. mája 2012 do 28. mája 2012 použil k výberom finančnej hotovosti,
ako aj platbám za tovar, čím poškodenej spôsobil škodu celkovo vo výške 663,80 €,
t e d a

- neoprávnene si obstaral platobný prostriedok na účel použiť ho ako prvý a na taký účel ho použil a

prechovával,

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a pôsobil tak malú škodu,
č í m s p á c h a l

- prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo
inej platobnej karty podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona,

- prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 37 písmeno h), písmeno m), § 38 odsek 2 a odsek
4 Trestného zákona a § 42 odsek 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva)
roky 4 (štyri) mesiace nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona sa z r u š u j e výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu
Bratislava II č. 1T/80/2016-160 zo dňa 18.5.2016, ktorý bol obžalovanému doručený dňa 7.7.2016, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej

došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku obžalovaný je p o v i n n ý nahradiť škodu poškodenej G. D.,
nar. 4. januára XXXX, trvale bytom M., Starohorská 509/6, vo výške 636,38 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokurátorka v Komárne podala obžalobu na N. K. pre prečin neoprávneného vyrobenia a

používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 odsek
1 Trestného zákona a pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona.

Obžalovaný v prípravnom konaní sa v plnom rozsahu priznal spáchaniu skutku. Uviedol vtedy, že
platobnú kartu Home Credit Slovakia a.s., ktorá bola zaslaná poškodenej zaniesol jej do nemocnice, kde

bola v tom čase hospitalizovaná. Ona kartu prevzala a odložila ju. Po návrate z nemocnice kartu odložila
do zásuvky, kde on našiel a aktivoval podľa návodu. Po tom , čo karta bola aktivovaná, bol zaslaný PIN
kód. Ten prevzala poškodená, nahlas prečítala a papier odložila. On si PIN kód zapamätal, vzal si kartu
a potom s ňou platil. Urobil to preto, lebo nechcel družke - poškodenej - povedať, že nemá peniaze.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní zmenil svoju výpoveď. Tvrdil, že kartu spolu s poškodenou
aktivovali, ale ona volala tam, kde bolo treba. Následne kartu spolu používali. Po tom , čo on nastúpil do
zamestnania, na splátky on dal poškodenej peniaze. Začiatkom augusta 2012 sa s poškodenou rozišli,
ale ešte do konca októbra ho zvykli kolegovia voziť k poškodenej, lebo bola medzi nimi taká dohoda,
že polovicu dlžnej sumy zaplatí on. Tvrdil, že poškodená ho krivo obvinila a to preto, lebo sa chcel s

ňou rozísť. Dodal, že stávalo sa, že kartu použil sám, ale vždy so súhlasom poškodenej. Na vysvetlenie
si rozdielností vo svojich výpovediach uviedol, že v prípravnom konaní musel vypovedať, lebo jeden
policajt z Dunajskej Stredy mu povedal, že keď nebude vypovedať, bude vzatý do väzby v inej trestnej
veci. Bolo to vo veci Okresného súdu Dunajská Streda 2T 90/2012.

Poškodená G. Hanuliaková uviedla, že bola hospitalizovaná od 10.4.2012 do 16.4.2012 a od 27.4.2012
do 2.5.2012. V tom čase jej bola zaslaná platobná karta od Home Credit Slovakia, ktorú jej priniesol
do nemocnice obžalovaný. Na jej požiadanie kartu zobral domov. Dňa 12.6.2012 jej prišlo oznámenie,
že je dlžná sumou 663 eur. Ešte predtým jej bol zaslaný PIN kód, ktorý ona nežiadala. Tvrdila, že
ona kartu neaktivovala, zavolala firme a zistila, že karta bola aktivovaná na jej meno cez systém. Z

výpisu zistila, že väčšina platieb kartou bola v Bratislave a na benzínke v Hurbanove. Deti obžalovaného
bývajú v Bratislave a vtedy ju napadlo, či tú kartu neaktivoval obžalovaný. Obžalovaný to popieral, tvrdil,
že on mal peniaze, lebo robil u rodičov a doporučil jej, aby podala trestné oznámenie na neznámeho
páchateľa, čo aj urobila. Dodala, že pred týmto prípadom z Home Crediť Slovakia jej prichádzali zásielky
na meno K. o čom obžalovaný nevedel a v tomto prípade už na meno D.. Je si istá v tom, že zmenu

priezviska spoločnosti neoznamovala, musel to urobiť obžalovaný. Na políciu išiel s ňou aj obžalovaný a
vyšetrovateľka vypočula aj jeho. Bol to pre ňu šok, keď sa dozvedela od vyšetrovateľky, že obžalovaný
sa priznal. Obžalovaný následne sa jej priznal, že bol bez práce, nemal peniaze a chcel využiť túto
možnosť. Žili ešte v spoločnej domácnosti do 13.8.2012. Obžalovaný jej sľúbil, že vráti peniaze, ale
zaplatil len prvú splátku vo výške 27 eur. Tvrdila, že PIN kód obžalovanému neoznámila, bol voľne

položený v skrinke. Dodala, že zvykla svoj mobilný telefón požičať obžalovanému. Poznamenala, že
bola si vedomá toho, že platobnú kartu si nemôže dovoliť, lebo v tom čase bola na materskej dovolenke.

Svedkyňa kpt. P. B. O., vyšetrovateľka OR PZ OKP Komárno uviedla, že v prípravnom konaní ona
vypočúvala obžalovaného, ktorý bez problémov sa priznal k spáchaniu skutku. Dodala, že nemala

vedomosť o tom, či okrem tohto prípadu obžalovaný mal aj iný prípad.

Svedkyňa A.. Z. U., vyšetrovateľka OR PZ OKP Komárno uviedla, že na tento prípad sa nepamätá, ale
určite nebol to jej prípad. Kolegami sa vzájomne vypomáhajú, preto možno bola prítomná pri prečítaní
a podpísaní zápisnice v prípravnom konaní. Nespomínala si na to, či pri výsluchu bol prítomný policajt

z Dunajskej Stredy, ale iný policajt do výsluchu zasahovať nemôže.Svedok E. N. uviedol, že s obžalovaným pracovali v jednej firme. Boli iba kolegovia. Zvykol ho nosiť
autom asi do obce Dulovce. Nebol svedkom toho, že by obžalovaný vyplatil nejaké peniaze poškodenej.

Z listinných dôkazov súd zistil nasledovné skutočnosti:

Poškodená dňa 12.7.2007 uzavrela s firmou Home Credit Slovakia a.s. Piešťany úverovú zmluvu č.
3707 113504 a podpísala aj úverovú zmluvu o revolvingovom úvere. Vzhľadom k tomu, že pôvodnú

úverovú zmluvu riadne splácala, bola jej zaslaná kreditná karta spolu s ponukou čerpania nového úveru
prostredníctvom tejto karty. Kreditná karta bola aktivovaná cestou automatizovaného systému IVR, kde
klienta tento systém navádza ako má predmetnú kartu aktivovať. Klient nerozpráva, iba zadáva čísla,
ktoré oznamuje automat. Kreditná karta bola poškodenej zaslaná dňa 23.4.2012 a bola aktivovaná dňa
12.5.2012 z telefónneho čísla 0905/903322, čo je telefónne číslo poškodenej. Prvá úverová zmluva bola
uzavretá na meno G. K.. Zmena priezviska bola vykonaná dňa 12.5.2012 na základe údajov externej

telemarketingovej spoločnosti Mediaservis, t.č. Mediacall, ktorej pracovníci ponúkali čerpanie úverov
prostredníctvom kreditnej karty. Od toho dátumu boli všetky písomnosti zasielané poškodenej na meno
D.. PIN kód jej bol zaslaný dňa 13.5.2012 prostredníctvom pošty listovou zásielkou doporučene do
vlastných rúk. Cez kreditnú kartu bola čerpaná suma 663,80 eur od 22.5.2012 do konca mája.

Z oznámenia Sociálnej poisťovne vyplýva, že obžalovaný sa zamestnal vo firme BMP Services s.r.o.
Nové Zámky od 26.6.2012. Obžalovaný súdne trestaný bol už viackrát.

Hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že skutok sa stal tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a dopustil sa ho obžalovaný.

Obžalovaný v prípravnom konaní sa v plnom rozsahu sa priznal k spáchaniu skutku, na hlavnom
pojednávaní však všetko popieral. Tvrdil, že v prípravnom konaní bol donútený k priznaniu policajtom
z Dunajskej Stredy, ktorý mal byť prítomný aj pri jeho výsluchu. Táto jeho obrana bola plne vyvrátená
výpoveďami vyšetrovateliek a túto obranu obžalovaného súd považuje za účelovú. Obžalovaného plne

usvedčuje poškodená, ktorá tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní vypovedala
rovnako. Poškodená vedela o kreditnej karte, nechcela však ju aktivovať, nemohla si to dovoliť, lebo bola
na materskej dovolenke. Súhlas na aktiváciu a použitie karty nedala obžalovanému. Okrem poškodenej
nikto iný, len obžalovaný mal voľný prístup ku kreditnej karte a PIN kódu a keďže poškodená zvykla
mu požičať aj svoj mobilný telefón, mal možnosť kartu cez jej telefón aktivovať. Pri aktivovaní karty

zmenil aj priezvisko na D., nakoľko nevedel o tom, že pôvodná úverová zmluva bola uzavretá na meno
K.. Obžalovaný kartu používal na platenie a vyberanie peňazí. Vyčerpal z karty sumu 663,80 eur.
Obžalovaný tvrdil, že s poškodenou sa dohodli, že polovicu dlhu zaplatí on. Týmto svojim tvrdením sa
však dostal do protirečenia s ďalším svojim tvrdením. Keď tvrdí, že je nevinný , prečo chcel spôsobenú
škodunahradiť?Dokoncajednusplátkuajzaplatilatovovýške27.-eur.Tvrdil,žedlhsplácalajďalej,ale

nebol produkovaný taký dôkaz, ktorý by to potvrdil. Podľa názoru súdu je bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu neoprávneného vyrobenia
a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 odsek

1 Trestného zákona a prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona.

Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určovaní trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie a pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na
osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Poľahčujúcu okolnosť súd u obžalovaného nezistil. Zistil však dve priťažujúce okolnosti, a to podľa §
37 písmeno h) Trestného zákona - obžalovaný spáchal viac trestných činov a podľa § 37 písmeno
m) Trestného zákona - obžalovaný bol už súdne trestaný. Keďže u obžalovaného je daná prevaha
priťažujúcich okolností, podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona zvyšuje sa dolná hranica trestnej sadzby

trestného činu najprísnejšie trestného /§ 219 ods. 1 Trestného zákona/ o jednu tretinu, teda trestná
sadzba je: od 2 roky a 4 mesiace do 5 rokov odňatia slobody. Súd uložil obžalovanému súhrnný trest
odňatia slobody, nakoľko skutok, zo spáchania ktorého bol teraz uznaný za vinného, spáchal skôr, než
bol vyhlásený prvostupňový rozsudok v inej jeho trestnej veci. V danom prípade je to trestný rozkazOkresného súdu Bratislava II č. 1T 80/2016-160 zo dňa 18.5.2016, ktorý mu bol doručený dňa 7.7.2016
a ktorý sa stal právoplatným dňa 2.11.2017. Týmto trestným rozkazom bol uznaný za vinného z prečinu
zanedbania povinnej výživy v nedbanlivostnej forme zavinenia podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno

b) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky a bola mu uložená povinnosť zaplatiť v
skúšobnej dobe zameškané výživné.

Súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zvýšenej trestnej

sadzby, nakoľko je toho názoru, že obžalovaný má sklony k páchaniu trestných činov, doteraz uložené
tresty neviedli u neho k náprave a účel trestu možno dosiahnuť u neho len uložením nepodmienečného
trestu odňatia slobody. Nakoľko obžalovaný desať rokov pred spáchaním skutku nebol vo výkone trestu
odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, pre výkon uloženého trestu ho súd zaradil do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Poškodená si uplatnila svoj nárok na náhradu škody vo výške 663,38 eur. Vzhľadom na to, že bolo
preukázané,žeobžalovanýzuvedenejsumynahradiljej27eur,súdtútosumu zosumy663,38odpočítal
a priznal jej náhradu škody vo výške 636,38 eur a so zvyškom jej nároku na náhradu škody ju odkázal
na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho ozná-
menia na tomto súde.