Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. november 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/94/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212010416
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Hrvola
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4212010416.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr.
Stanislava Libanta a JUDr. Petra Kaňu, v trestnej veci obžalovaného N. K., pre prečin neoprávneného
vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa
§ 219 odsek 1 Trestného zákona a iné,
o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 30.05.2018, sp. zn.
11T/111/2012 v spojení s opravným uznesením zo dňa 13.09.2018, na verejnom zasadnutí konanom v
Nitre dňa 13. novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného N. K., narodeného XX.XX.XXXX z a m i e
t a, pretože zistil, že nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Hore uvedeným rozsudkom Okresný súd Komárno (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného N. K.
(ďalej len obžalovaný) vinným zo spáchania prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného
prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona a
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., na skutkovom základe, že:
v presne nezistenom čase v období od konca apríla 2012 do polovice mája 2012 v M., na K. ulici z bytu č.
XXX/X odcudzil Prémia kartu Home Credit, vystavenú spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., ktorej
majiteľkou bola G. D., nar. X. A. XXXX, trvale bytom M., K. XXX/X, následne ju bez je súhlasu aktivoval
a v období od 22. mája 2012 do 28. mája 2012 použil k výberom finančnej hotovosti, ako aj platbám za
tovar, čím poškodenej spôsobil škodu celkovo vo výške 663,80 eur.

Za to mu uložil :
- podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 37 písmeno h/, m/, § 38 odsek 2 a odsek 4
Trestného zákona a § 42 odsek 1 Trestného zákona (chýba § 41 ods. 1 Tr. zák.) súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 2 roky 4 mesiace nepodmienečne, za zrušenia výroku o treste trestného rozkazu OS
Bratislava II. zo 07.07.2016 sp. zn. 1T/80/2016 ako aj všetkých ďalších rozhodnutí, ktoré na tento výrok
obsahovo nadväzujú, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad,
- podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona ho na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Uvedený rozsudok, ihneď po jeho vyhlásení, odvolaním napadol obžalovaný proti „rozsudku, lebo
dôkazy nie sú proti mne“ (čo odvolací súd vyhodnotil ako odvolanie proti výroku o vine), konanie
mu predchádzajúce nenapádal. V jeho písomných dôvodoch uviedol, že rozsudok napáda z dôvodov
„zaujatosti voči nemu a neumožnenia vypočutia všetkých svedkov“. Uviedol, že jeho výpoveď na polícii
bola získaná pod nátlakom bol donútený k priznaniu. Poukazoval na úlohu prokurátora, ktorý „má urobiť
všetko pre to, aby preukázal jeho vine“. Vytýkal súdu, že neprihliadal na dôkazy, ktoré preukazujú jeho
vinu, nevypočutie svedkyne A.. U., domáhal sa výsluchu svedka X. C.. Napádal aj výrok o treste s
tým, že od prepustenia z výkonu trestu nespáchal žiaden trestný čin, riadne pracuje, stará sa o deti.

Domáhal sa vrátenia veci „inému súdu - sudcovi, ktorý by bol nezaujatý a výsluchu všetkých svedkov. V
doplnení odvolania zopakoval dôvody odvolania a predniesol aj návrh na výsluch svedka - vyšetrovateľa
prítomného pri jeho výsluchu na polícii v Komárne.

Prokurátor ani poškodená sa k odvolaniu nevyjadrili.

Na verejnom zasadnutí procesné strany uviedli:
- obžalovaný sa na verejné zasadnutie nedostavil, o termíne jeho konania bol upovedomený, doručenie
bolo u neho vykázané náhradným doručením v zmysle § 66 odsek 3 Trestného poriadku na základe
zistenia na portáli Slovenskej pošty v časti sledovania zásielok, z ktorej vyplýva, že zásielka -
upovedomenie o termíne verejného zasadnutia bola uložená na pošte Hurbanovo 1 dňa 26.10.2018,
pričom posledný deň úložnej lehoty pripadol na deň 02.11.2018, ktorý deň sa považuje za deň doručenia
od ktorého sa počíta lehota 5 pracovných dní na prípravu, ktorá tak u neho bola zachovaná dňom
09.11.2018, z toho dôvodu nebolo možné akceptovať mailovú žiadosť obžalovaného - potvrdenú
písomne, o odročenie verejného zasadnutia na základe ním uvádzaného dôvodu o nezachovaní lehoty
na prípravu, obžalovaný v žiadosti o odročenie neuviedol žiadny preukázateľný a dokladovaný dôvod
(len všeobecný, že „som mimo Slovenska“), na základe ktorého by bolo možné ospravedlnenie jeho
neprítomnosti považovať za „hodnoverné“ (§ 293 ods. 8 Tr. por.), preto bolo verejné zasadnutie vykonané
v jeho neprítomnosti,
- prokurátor krajskej prokuratúry odvolanie nepovažoval za dôvodné, súd mal trest ukladať aj ako trest
úhrnný podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona, avšak toto pochybenie nepovažoval za tak závažné, že
by mohol odvolací súd naprávať, odvolanie navrhol ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou -
obžalovaným - nezistiac dôvody na postup v zmysle § 316 odsek 1, 3 Trestného poriadku, preskúmal
podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo,
pričom neopomenul skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku, limitovaný zásadou zákazu reformatio in
peius (odvolanie v neprospech obžalovaného prokurátor nepodal) a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd postupom podľa citovaného ustanovenia zistil, že v konaní predchádzajúcom
napadnutému rozsudku:
- nedošlo k procesným chybám charakteru podstatných chýb konania, majúcich charakter porušenia
zákona v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku, ani k chybám, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania v zmysle § 371 Trestného poriadku,
- bolo vykonané dokazovanie za rešpektovania všetkých procesných práv obžalovaného a v súlade s
tými zásadami kontradiktórneho procesu, ktoré boli prebraté do Trestného poriadku,
- v odôvodnení napadnutého rozsudku sú uvedené právne úvahy, akými sa súd I. stupňa riadil pri
hodnotení dôkazov, zistení a ustálení skutkového stavu veci, právnej kvalifikácie žalovaného skutku, pri
úvahách o druhu a výmere trestu, vrátane špecifikácie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na obsahy vo veci vykonaných dôkazov a
na právne úvahy akými sa pri ich hodnotení riadil a na právne závery, ku ktorým dospel. Pri tomto postupe
plne rešpektoval všetky zákonné kritérií hodnotenia dôkazov tak, ako sú uvedené v § 2 ods. 12 Tr. por.
Skutkové zistenia uvedené v tzv. skutkovej vete výroku o vine tak vychádzajú z celého radu priamych
(poškodená G. D.) a nepriamych dôkazov (listinné dôkazy), ktoré spoľahlivo a jednoznačne usvedčujú
obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku (strany 2-4). V tomto smere odvolací súd nezistil žiadne
pochybenie súdu I. stupňa, ktorý následne aj správne právne kvalifikoval konanie obžalovaného, ktorý
ním naplnil všetky formálne znaky skutkovej podstaty prečinu neoprávneného vyrobenia a používania
platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 odsek 1 Trestného
zákona a prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu.

Odvolacie námietky obžalovaného sú v podstate len zopakovaním spôsobu jeho obhajoby,
prezentovanej v konaní pred súdom I. stupňa s ktorou sa tento správne vysporiadal a ktorý aj
vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne A.. U. (č.l. 255, na toto hlavné pojednávanie sa obžalovaný
nedostavil, keď súhlasil s jeho vykonaním v jeho neprítomnosti). Obžalovaný neuviedol žiadne okolnosti,
na ktoré by mala byť táto svedkyňa opätovne vypočutá. Rovnako tak obžalovaný neuviedol žiadne

konkrétne skutočnosti, na ktoré by mal byť vypočutý svedok X. C. a vyšetrovateľ. Obžalovaný pritom
pred ukončením dokazovania v konaní predchádzajúcom napadnutému rozsudku uviedol, že nemá
žiadne návrhy na doplnenie dokazovania (č.l. 363). Súd I. stupňa sa zaoberal a preveroval obhajobu
obžalovaného, správne zistil, že táto nie je preukázaná a vyhodnotil ju ako účelovú (strana 4).

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd neakceptoval tieto návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré
sú naviac nadbytočné pre rozhodnutie súdu keď je dostatok dôkazov usvedčujúcich obžalovaného zo
spáchania žalovaného skutku (prioritne priamy dôkaz - výpoveď poškodenej D.). Odvolací súd nezistil
žiadne dôvody, z ktorých by sa dala vyvodiť predpojatosť zákonnej sudkyne. Obžalovaný ani žiadne
takéto konkrétne dôvody neuvádzal, preto táto jeho námietke predstavuje výlučne jeho subjektívny pocit,
ktorý nemá žiaden objektívny základ.

Odvolací súd preskúmaním výroku o treste zistil, že súd I. stupňa správne u obžalovaného konštatoval
nezistenie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona, zistenie dvoch priťažujúcich okolností §
37 písmeno h/, m/ Trestného zákona. Následne vykonal úpravu zákonnej sadzby (1-5 rokov) postupom
podľa § 38 ods. 2, 4 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. za podmienok uvedených v § 41 ods. 1 Tr. zák.
a obžalovanému uložil súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici takto upravenej
zákonnej trestnej sadzby vo výmere 2 rokov a 4 mesiacov. Takto uložený druh trestu ako aj jeho
výmera plne zodpovedá všetkým okolnostiam zisteným ohľadne osoby obžalovaného a zodpovedá aj
okolnostiam prípadu - ukladaniu trestu za celkovo tri úmyselné prečiny. Takto uloženú výmeru trestu
musel odvolací súd posudzovať v zmysle zásady zákazu reformatio in peius (odvolanie v neprospech
obžalovaného prokurátor nepodal) a preto nemohlo v odvolacom konaní príjsť k jeho zvýšeniu, a to
i napriek tomu, že odvolací súd má výhrady voči rozpornej právnej úvahe súdu I. stupňa uvedenej
v druhom odseku, prvej vete na strane 5. Vychádzajúc z uvedených skutočností uložený trest tak v
žiadnom prípade nemožno považovať za trest neprimerane prísny (§ 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por.).

Predchádzajúci kriminálny spôsob života obžalovaného, spôsob spáchania činu voči poškodenej, s
ktorou v tom čase žil v spoločnej domácnosti, vylučujú uloženie len výchovného podmienečného trestu
odňatia slobody, ktorým by sa nesplnil účel trestu uvedený v § 34 odsek 1 Trestného zákona.

Preskúmaním výroku o náhrade škody odvolací súd zistil, že poškodená svoj nárok na náhradu škody
uplatnila riadne a včas, obžalovaný zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil protiprávnym konaním (§ 420
Obč. zákonníka) a preto súd I. stupňa v rámci adhézneho konania správne rozhodol keď obžalovanému
uložil povinnosť zaplatiť poškodenej škodu v sume 636,38 eura.

Odvolací súd nezistiac žiadne dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, ktoré by boli v prospech
obžalovaného, jeho odvolanie ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný
prostriedok ( § 141 ods. 2 Tr. por. ).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 7. 2. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.