Rozsudok – Rozvod ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 20P/254/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516216161
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Talašová
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2018:1516216161.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Klaudiou Talašovou v právnej veci rozvodu
manželstva účastníkov - manželky: O. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., U. 2, prechodne bytom
N., C. XX/C, zastúpená M.. N. S., advokátka, so sídlom N., N. X a manžela: O. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom N., U. 2, zastúpený 1. Dr. O. G., advokát so sídlom v N., B. 4; 2. M.. H. Ćećezová, LL.M.,
advokátka, so sídlom N., W. XX, v konaní začatom na návrh manžela o rozvod manželstva a úpravu
pomerov manželov na čas po rozvode k ich maloletým deťom: C. - O., nar. XX.XX.XXXX a S., nar.
XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov: O. C., nar. XX.XX.XXXX a O. C., rod. H., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa
XX.XX.XXXX v Z. A., v bývalej R. republike M., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu N. I vo
zväzku OM/XX, ročník XXXX, na strane XXX , pod poradovým číslom XXX , r o z v á d z a .

II. Súd na čas po rozvode zveruje maloleté deti C. - O., nar. XX.XX.XXXX a S., nar. XX.XX.XXXX do
osobnej starostlivosti matky.

III. Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia.

IV. Otec je povinný platiť výživné na maloletého O. v sume 600 eur mesačne a na maloletú S. v sume
700 eur mesačne vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti
výroku o rozvode manželstva.

V. Styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Manžel návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.11.2016 žiadal, aby súd jeho manželstvo
rozviedol, na čas po rozvode zveril maloleté deti C. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja
rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a otca zaviazal výživným na maloletého
O. sumou 300 eur mesačne a na maloletú S. sumou 300 eur mesačne. Zároveň žiadal upraviť styk s
maloletými tak, že otec je oprávnený stýkať sa s nimi každý druhý týždeň v mesiaci od piatka v čase od
15:00 do nedele do 19:00 tak, že maloletých prevezme v piatok o 15:00 v mieste ich bydliska a v nedeľu
o 19:00 ich opäť odovzdá matke v mieste bydliska detí. Počas letných prázdnin žiadal určiť styk rovnako.
Počas jesenných a jarných prázdnin žiadal zveriť deti jemu, polročné a veľkonočné prázdniny ich žiadal
zveriť matke. Počas vianočných prázdnin ich žiadal zveriť na Štedrý deň a Prvý sviatok vianočný do
svojej starostlivosti, Druhý sviatok vianočný a zvyšok vianočných prázdnin zveriť matke s tým, že v

deň predchádzajúci začiatku každých prázdnin je oprávnený prevziať maloletých o 15:00 v mieste ich
bydliska a v posledný deň prázdnin ich odovzdať matke v mieste bydliska o 19:00. Ako dôvod uviedol,
že manželstvo už dlhší čas neplní svoju funkciu základnej bunky spoločnosti. V priebehu posledných
rokov zistil rozdielnosť pováh, s manželkou sa odcudzili rozdielnymi názormi, zmenou priorít, postupne
sa začali prejavovať rozdielne názory na ich ďalší spoločný a manželský život. V dôsledku uvedených
skutočností vznikalo množstvo hádok a sporov s manželkou, ktoré viedli k narušeniu citových vzťahov
a vysokej intenzite rozvratu vzájomných vzťahov medzi manželmi, čím manželstvo prestalo plniť svoje
základné funkcie. Manžel sa svojimi rozdielnymi názormi, hodnotovým rebríčkom, svojimi povahovými
odlišnosťami a plánmi do budúcnosti s manželkou natoľko odcudzili, že vzťahy medzi nimi sú tak
vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo neplní svoj účel a nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Obaja manželia sú si vedomí uvedených skutočností, a preto súhlasia, aby
manželstvo bolo rozvedené.

2. Manželka sa k návrhu vyjadrila tak, že s rozvodom manželstva súhlasí, keďže má za to, že manželstvo
je tak trvalo a hlboko rozvrátené, že už viac nemôže spĺňať svoj spoločenský účel. S časťou návrhu
upravujúcou rodičovské práva a povinností k maloletým deťom po rozvode, a to v otázke zverenia,
zastupovania a spravovania majetku, súhlasila. Nesúhlasila však s navrhovanou úpravou styku otca s
maloletými, keďže navrhovanú úpravu styku pokladala za zmätočnú, v rozpore so zákonom a úprava
styku ako taká je s ohľadom na vek maloletých detí nadbytočná. Deti sú už vo veku, keď sa už samy môžu
rozhodovať a dohadovať si styk s otcom. Manželka nikdy nebránila a brániť nebude, aby sa s deťmi otec
stretával a budovali si vzájomné spoločenské citové väzby. S navrhovanou výškou výživného nesúhlasila
vzhľadom na mesačne pravidelne sa opakujúce náklady na deti. Maloletí po tom, ako boli šikanovaní zo
strany spolužiakov, začali navštevovať súkromnú školu s mesačným školným 200,- eur na jedno dieťa,
v škole musia nosiť uniformu, ktorá v jednom kuse stojí 400,- eur, mesačné stravné v školskej jedálni
pre jedno dieťa stojí 62,70 eura. Maloletá S. trpí zdravotnými ťažkosťami, ktoré si vyžadujú doučovanie
v sume 321,- eur mesačne. Maloletému O. rodičia uhrádzajú doučovanie v sume 150,- eur mesačne.
Maloletí navštevujú viacero mimoškolských aktivít. Vzhľadom na ich náklady vo vzájomnej súvislosti
s možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi manžela navrhla výšku výživného 1.000,- eur
mesačne na každé dieťa.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom maloletých detí, oboznámil sa
s obsahom sobášneho listu manželov rodných listov maloletých detí C., potvrdeniami o príjmových
pomeroch manželov a nákladoch detí, potvrdením o návšteve školy, ako aj ostatnými na vec sa
vzťahujúcimi listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa 01.06.2002 v Z. A., v bývalej R. republike M., u oboch manželov ide
o prvé manželstvo, obaja sú slovenskej národnosti, štátni občania Slovenskej republiky. Manželia majú
evidovaný trvalý pobyt na adrese U. 2, N.. Manželka s deťmi žije na adrese C. XX/C, N.. S poukazom
na § 14 CMP a vychádzajúc z lustrácie v Registri obyvateľov SR je miestom trvalého pobytu manžela,
ktorý návrh nepodal, adresa U. 2, N. v obvode Okresného súdu Bratislava V, teda všeobecným súdom
manžela, ktorý návrh nepodal, je Okresný súd Bratislava V. (Podľa § 3 ods. 1 CMP na konanie je miestne
príslušný súd, o ktorom to ustanoví tento zákon. Podľa § 92 CMP na konanie o rozvod manželstva je
miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto
súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh
nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa. Podľa § 2
ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak
tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 14 CSP všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého
obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu.) Tým je daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu na
konanie v súlade s ust. § 92 veta prvá CMP. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti: S. C., nar.
XX.XX.XXXX, a O. C., nar. XX.XX.XXXX, obe narodené v N..

5. Manželia sa pred uzavretím manželstva poznali asi 1,5 mesiaca, keď manželka zistila, že je tehotná,
uzatvorili manželstvo. Asi dva týždne po uzavretí manželstva sa presťahovali na Slovensko. Podľa
vyjadrenia oboch manželov bolo manželstvo zo začiatku harmonické, neskôr začali medzi nimi vznikať
hádky. Obaja vylúčili obnovu manželského spolužitia, manželia už nežijú v spoločnej domácnosti a k
zmieru by nepomohla ani intervencia poradne alebo iných odborníkov. V manželstve rodičia fungovali na
základe spoločnej dohody tak, že manžel zabezpečoval rodinu po finančnej stránke a manželka zostala
v domácnosti a zabezpečovala všetky osobné potreby všetkých členov rodiny. Deti bývajú s matkou v

byte na C. ulici, ktorý je zaťažený hypotekárnym úverom s mesačnou splátkou v sume 800 eur mesačne.
Úver hradí doteraz, nie však pravidelne, manžel (cca raz za tri mesiace, keď mu deti zavolajú a požiadajú
ho, aby zaplatil úver, nakoľko už aj na výťahu visí oznámenie, že manželka je neplatič a rodine hrozí, že
zostane na ulici). Deti sú vystavené stresu z konania otca a zaťažované tým, že za ním musia chodiť a
prosiť ho, aby hypotéku aj školné riadne platil. Manžel má veľmi vysoký životný štandard, o čom svedčí
skutočnosť, že zobral deti na jachtu, Silvestra trávil v Monaku.

6. Dňa 21.02.2017 manžel na pojednávaní vypovedal, že manželstvo uzatváral z lásky, toto bolo 3-4
roky harmonické, potom začali medzi manželmi vznikať bežné hádky. Chce sa rozviesť a fungovať
samostatne. S manželkou nežije v spoločnej domácnosti 4 mesiace, hospodária spolu. Deti sú v
starostlivosti manželky a on na ne platí výživné. Mesiac dozadu deti k nemu prišli po výživné a
predchádzajúce tri mesiace rovnako tak. Inú známosť nemá, intímne spolu nežil s manželkou 4 mesiace.
Odsťahoval sa do rodinného domu na O. XXX v N., ktorý patrí do BSM a ktorý prenajíma, pričom
on v ňom obýva jednu izbu. Za príčinu rozvratu manželstva považuje skutočnosť, že s manželkou
nemajú rovnaké názory na absolútne nič. Obe deti chodia do súkromných škôl. Oficiálne má minimálnu
mzdu a neoficiálne má príjem 2.210 eur mesačne, čo pozostáva z mzdy 435 eur z I. s.r.o., v ktorej je
zamestnaný a z prenájmu rodinného domu. Je jedným z dvoch spoločníkov a konateľov R. s.r.o., táto
firma však nefunguje. Zdravotný stav má dobrý, nevyžaduje si trvale zvýšené náklady. Manželka mu
nebráni stretávať sa s deťmi. Na pojednávaní konanom dňa 27.04.2017 manžel uviedol, že čo sa týka
bytu na C., platí hypotekárny úver 820 eur a 470 eur dokopy sú poplatky súvisiace s užívaním bytu (70
eur elektrina, nájomné 350 eur, TV a internet 50 eur). Čo sa týka rodinného domu na O. ulici, splátka
hypotekárneho úveru činí 650 eur a mesačné náklady na rodinný dom sú 650 eur mesačne. Je v tom
voda, plyn, elektrina. Mesačný náklad celkovo na byt je 1300 eur a na rodinný dom 1300 eur. Toto všetko
platí sám. Školné deťom platí po 200 eur mesačne. Čo sa týkalo prihlášky syna O. na bilingválne štúdium,
s tým súhlasil, lebo školné sa zvýši len o 30 eur - z 200 eur na 230 eur mesačne. Obe deti prestúpili na
B. O. v marci alebo apríli 2016, ale pri prestupe jednorazovo zaplatil 10.400 eur, čo pozostávalo zo sumy
9.000 eur, keďže musel doplatiť školné spätne od septembra 2015, teda od začiatku školského roku,
ako aj doučovanie, ktoré škola vyžaduje, pretože je to škola s vyšším stupňom vzdelávania a následne
potom platil po 200 eur mesačne školné. Deťom uniformy zaplatil pri prestupe v celkovej sume 1400 eur.

Na pojednávaní dňa 27.04.2017 manželka vypovedala, že manželstvo uzavreli po 1,5 mesačnej
známosti, keď zistila, že je tehotná. Dva týždne po uzavretí manželstva sa presťahovali na Slovensko.
Z jej strany bolo manželstvo určite uzatvárané z lásky, bolo harmonické. Svokra veľmi zasahovala do
manželstva. Najväčšie problémy v manželstve vznikli v roku 2016, keď ju manžel prinútil podpisovať
rôzne doklady. Takto aj podpísala zúženie BSM, v zmysle ktorého byt na U. ulici, zaťažený hypotékou,
bude len vo výlučnom vlastníctve manžela. V roku 2010 chcela manžela opustiť, lebo bol agresívny.
Vyhrážal sa, že jej zoberie deti a ona ostane na ulici. Keď bol nahnevaný, porozbíjal všetko, čo mal
pri ruke. Takto sa správal aj pred deťmi, čo syn O. po ňom aj opakoval, keď raz rozbil počítač. Potom
sa manžel trošku ukľudnil. Manželka bola v domácnosti až do roku 2011, pretože dcéra S. bola pre
svoj zdravotný stav vylúčená z kolektívu a až v roku 2011 si otvorila kozmetický salón a časť priestoru
prenajímala kaderníkovi. Aktuálne od októbra 2016 tam kaderník nie je, priestor je voľný, kaderníka
hľadá. Zarobí si v priemere 350 eur mesačne. Jej živnosť sa dobre rozbehla, po polroku už nestíhala
uspokojiť všetkých klientov, čo začalo manželovi prekážať. Chcel, aby prestala pracovať, alebo aspoň
pracovala v menšom rozsahu. Manžel pracoval v mikrobusovej doprave, zakladal a predával firmy. Firmy
otváral aj na ňu a aj ich predával, s čím neskôr nesúhlasila. Dozvedela sa, že v tejto súvislosti zarábal
aj 15.000 eur týždenne. O jeho pracovných aktivitách veľa nevedela, čím viac mal aktivít a viac zarábal,
tým menej jej o tom hovoril. Manžel predáva aj liečivá proti rakovine a proti iným ochoreniam. Má veľmi
vysoký príjem, ktorý nevie vyčísliť, má auto značky Mercedes za 70.000 eur, hodinky za 7000 eur, väčší
počet nehnuteľností - byt na C., byt na U., ktorý z dôvodu zúženia BSM bol písaný už len na neho a
neskôr ho predal. Manželia mali rodinný dom na C. v N., ktorého vlastníctvo bolo zapísané na firmu,
ten tiež predal. V Perle Ružinov sú obchodné priestory a apartmány. Tieto boli evidované na manželovu
firmu, ktorú firmu previedol na svoju matku a asi aj ďalej na inú osobu. Manžel si tam zariaďuje apartmán,
kde bude bývať. Aj rodinný dom na O. ulici chcel napísať na firmu, ktorú chcel následne previesť na
svoju matku, s týmto však manželka nesúhlasila. Manželia vlastnia aj nebytový priestor na U. 5, kde má
manželka salón. Manžel mnohé svoje firmy previedol na svoju matku. Má firmy aj v zahraničí v Českej
republike, v Poľsku, v Rakúsku si platí odvody. Obe deti pôvodne navštevovali Základnú školu W. v
Bratislave, kde boli šikanované. Vec riešili tak, že deti začali študovať na Súkromnom gymnáziu O.. S.
má dyslexiu, dysgrafiu aj dysortografiu, jej porucha sa rieši doučovaním. Zdravotný stav detí a manželky

nevyžaduje trvale zvýšené náklady. Manželke v 09/2014 diagnostikovali rakovinu, aktuálne chodí na
kontroly. Vzhľadom na stresy, ktoré jej manžel spôsobuje, sa niekedy cíti zle. So súhlasom manžela deti
navštevujú súkromné školy a aj krúžky. S. chodí trikrát týždenne jazdiť na kone s mesačným poplatkom
180 eur, je nutné zabezpečiť jej prilbu, jazdecké čižmy a všetko potrebné. Chodí na maliarsky krúžok
s mesačným poplatkom 60 eur. Do februára 2017 všetky náklady detí platil manžel, po návšteve jej
advokátky ohľadne riadneho platenia výživného, na kone zaplatil len 50 eur a krúžky deťom odmieta
hradiť. Oznámil, že prestáva platiť hypotekárny úver na byt na C. riadne a včas. Opakovane visí vo
výťahu oznam, že sú neplatiči, majú s tým sústavne problémy. Čo sa týka rodinného domu na O. ulici(má
dole 5 izieb a jednu garsónku, hore manžel pristaval 5 garsónok a v mieste vo dvore, kde bola garáž,
pristaval priestory, aby tam mohli spávať šoféri), priestory v tejto nehnuteľnosti prenajíma a z prenájmu
platí hypotéku. Aj obytný kontajner, ktorý je na záhrade, prenajíma. Z prenájmu má 3500 eur. Aktuálne v
jednej z garsónok býva on. V čase, keď bola manželka v domácnosti, pomáhala manželovi v podnikaní.
Po odchode manžela zo spoločnej domácnosti v októbri 2016, sa situácia upokojila. V styku s deťmi
mu nebráni.

8. Kolízny opatrovník v prípade rozvodu manželstva odporučil na čas po rozvode zveriť obe maloleté
deti do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať a spravovať ich majetok budú obaja rodičia a
navrhol otca zaviazať výživným mesačne v sume 600 eur na maloletého O. a XXX eur na maloletú S..

9. Súd zisťoval názor maloletých detí dňa 30.01.2018, kedy maloletý O. uviedol, že matka sa stará dobre
a tento stav /žije v domácnosti s matkou, otec sa odsťahoval/ mu vyhovuje, nechcel by nič meniť, nechcel
by žiť u otca. S matkou má bližší vzťah. Ak má problém, ide za matkou. Chodí na B. O., nepáči sa mu
tam, je to tam ťažké, nerád nosí uniformu, chcel by zmeniť školu. Oblečenie mu zakúpi ten rodič, ktorý
s ním ide na nákupy. Na krúžky nechodí. Chodil aj na doučovanie zo všetkých predmetov v rámci školy,
teraz už nechodí. Býva zdravý, s otcom sa stretáva, aj sa s ním chce stretávať. Má rád oboch rodičov.
Matka ich na dovolenku neberie, nemá peniaze. Keď rodičia bývali spolu, mali sa dobre. S otcom boli
minulý rok na lyžovačke, v lete boli v Chorvátsku v apartmáne, boli v Egypte. Ale matka sa o nich stará
viac. Do školy ho vozí matka, zo školy chodí sám. Rodičia sa nemajú radi. Otec dá peniaze tak, že ich
buď donesie, alebo, keď je s ním, tak mu niekedy dá. Keď bol otec ešte doma, mali sa po materiálnej
stránke lepšie, teraz sa majú horšie, je menej peňazí, ale majú sa lepšie, pokojnejšie. Rodičia sa hádali.
Matka mu nebráni chodiť za otcom. Niekedy chodí za ním sám alebo aj so sestrou. Chce bývať s matkou
a so sestrou a za otcom chodiť, kedy chce.

10. Maloletá S. uviedla, že by nechcela nič zmeniť na súčasnom stave - chce bývať s matkou a s bratom.
Matka sa dobre o nich stará, takto je to lepšie, keď otec nebýva s nimi. Celý deň robil, potom prišiel
domov, ľahol si spať alebo pozeral televízor, ani sa nevideli. S. chodí na kone trikrát do týždňa na Rozálku
do Pezinka, kam ju niekedy mama odvezie, niekedy ju odvezie len na zastávku a s kamarátkou idú
autobusom a raz za čas ju odvezie otec. Chodila na maliarstvo, ale to zrušili z dôvodu nízkeho počtu
detí. Na doučovanie chodila pred pár rokmi, ale už nechodí, učí sa sama. Nevie presne, ktorý z rodičov
jej platí školu. Bližší vzťah má k matke. S otcom sa stretáva asi 2 až 3-krát do týždňa, to teraz naraz, lebo
kým sa rodičia nerozchádzali, veľmi sa nestretávali. Vždy, keď ide s otcom, vidí, že tam má 3000 eur. Má
tam päťdesiatky, stovky. Má ich na stole položené, ale hovorí, že to nie sú jeho. Matka jej dáva vreckové,
nech si kúpi desiatu. Niekedy jej urobí desiatu, niekedy nestíha, tak jej dá peniaze na desiatu. Otec jej dal
vreckové 100 eur, keď bola minulý týždeň v Londýne štyri dni. Matka ju teraz nebráva na dovolenku, lebo
nemá peniaze. Otec ju zobral do Egypta, potom na lyžovačku, k moru, do Chorvátska. Na dovolenku si
berie svoje vlastné peniaze, lebo on jej nie všetko, čo chce, kúpi. Čo si ušetrí na narodeniny, si zoberie
so sebou, aby si mohla kúpiť, čo chce.

11. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

12. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

13. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov
medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy
prihliadne na záujem maloletých detí.

14. V danom prípade súd zistil, že manželia spolu nežijú, spoločne ekonomicky ani intímne a spoločne
nevytvárajú svojim maloletým deťom zdravé rodinné prostredie. Ich manželstvo je hlboko a trvale
rozvrátené a nie je reálna možnosť obnovenia manželského spolužitia, nakoľko obaja manželia majú
k zachovaniu manželstva absolútne odmietavý postoj, s rozvodom súhlasia. Zhodnými výpoveďami
účastníkov mal súd za plne preukázané, že počas vyššie uvedenej doby medzi účastníkmi nedochádza
ani k plneniu viacerých zo základných mravných postulátov vyjadrených v ust. § 18 Zákona o rodine, a
to k rešpektovaniu dôstojnosti, vzájomnej pomoci, spoločnej starostlivosti o dieťa a vytváraniu zdravého
prostredia pre výchovu maloletých detí, na dodržiavaní ktorých je založené harmonické a fungujúce
manželstvo. Súd mal za to, že rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmami maloletých detí, ale
naopak, môže mať vplyv na postupné upokojenie napätých vzťahov a pretrvávajúcich konfliktov, ktoré
negatívne vplývali na ich psychiku. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd v súlade s ust. § 23
Zákona o rodine manželstvo účastníkov rozviedol.

15. Za príčinu rozvratu vzťahov medzi manželmi súd považuje rozdielnosť názorov manželov prakticky
v každej oblasti života, ako aj porušenie povinností zo strany manžela vyplývajúcich z ust. § 18 Zákona
o rodine, podľa ktorého sú manželia okrem iného povinní žiť spolu.

16. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

17. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

18. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

19. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa /§ 28 ods. 2 Zákona o rodine/.

20. Súd mal preukázané, že manželia spolu nežijú, starostlivosť o deti zabezpečuje matka, v styku otcovi
s deťmi nebráni, deti sa s ním stretávajú a s ohľadom na ich vek je tento realizovaný na základe ich
vzájomnej dohody. Spornou otázkou medzi rodičmi zostala iba otázka výživného - keď otec uviedol, že
by bol ochotný platiť na deti po 350,- eur mesačne, kolízny opatrovník navrhol otca zaviazať výživným v
sume 600,- eur mesačne na maloletého O. a 700,- eur mesačne na maloletú S., s čím na pojednávaní
súhlasila matka.

21. Matka je SZČO od 01.07.2013 s predmetom podnikania: služby súvisiace so skrášľovaním tela
(živnosť má evidovanú od 01.10.2010), prevádzku má na adrese U. 5, N.. V domácnosti bola do roku
2011, keď si otvorila kadernícky salón a časť priestoru prenajímala kaderníkovi, aktuálne je priestor
voľný. Uviedla, že si zarobí v priemere 350,- eur mesačne. Podľa daňového priznania za rok 2015
mala príjem zo živnosti 15.509,20 eur a výdavky 13.106,05 eur a za rok 2016 dosiahla príjem zo živnosti
vo výške 12.929,50 eur a výdavky mala vo výške 9.073,24 eur. Je vyučená krajčírka bez maturity, so
zdravotným stavom trvale zvýšené náklady nemá. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.

22. Otec začal podnikať v oblasti mikrobusovej prepravy osôb zo Srbska na Slovensko a opačne. V
rokoch 2001 - 2006 podnikal ako podnikateľ, v rokoch 2006 - 2014 podnikal v rámci spoločnosti I., s.r.o..

Darilo sa mu, dobre zabezpečil rodinu, ale nakúpil aj nehnuteľnosti - byt na C. XXC v N., rodinný dom
na O. XXX v N. a nebytový priestor na U. X v N., ktorý užíva výlučne manželka na jej podnikateľské
účely. Na kúpu bytu na U. 2 dostal podľa jeho vyjadrenia peniaze od vlastnej matky, táto nehnuteľnosť
nepatrí do BSM. V byte na C. ulici býva manželka s deťmi. Otec uviedol, že v roku 2014 srbská legislatíva
zamedzila podnikaniu t.j. prepravy osôb mikrobusom, v dôsledku čoho sa jeho podnikanie skončilo,
v súčasnosti je zamestnaný v spoločnosti I., s.r.o. so zárobkom 55 eur mesačne. Ďalšie príjmy má z
prenájmu domu na O. ulici v sume XXXX eur, z toho platí všetky náklady na prevádzku bytu na C.
ulici. Okrem toho je konateľom v spoločnosti V. s. r. o., v ktorej bola do 09.11.2015 spoločníčkou aj
matka, I. s.r.o., ktorej spoločníkmi boli v minulosti obaja rodiča, I., spol. s.r.o., v ktorej bol v minulosti
spoločníkom a v súčasnosti ho vlastní stará matka zo strany otca, vedúcim organizačnej zložky v D. A.ć,
podnik zahraničnej osoby, konateľom a spoločníkom v spoločnosti Z. s.r.o., spoločnosti R. s.r.o.,, v ktorej
je zároveň aj spoločníkom, T. Y., s.r.o. v T. republike. V spoločnosti I. s.r.o. otec dosahuje priemerný
mesačný príjem 359 €, v ktorej je otec aj zamestnaný. Otec dosiahol úplné stredoškolské vzdelanie s
maturitou, ďalšie vyživovacie povinnosti nemá, jeho zdravotný stav nevyžaduje žiadne trvale zvýšené
výdaje.

23. Maloletý O. má 15 rokov, je žiakom Z. gymnázia O., bilingválny študijný odbor, školné a uniformu do
školy platí otec. V budúcnosti by mal chodiť na C. akadémiu Na pántoch. Krúžky nenavštevuje žiadne,
trvale zvýšené náklady v súvislosti s nepriaznivým zdravotným stavom nemá. Náklady na neho matka
vyčíslila v sume 700,- eur mesačne (nájomné 127 eur, strava 200 eur, školské potreby 33 eur, kredit do
mobilu 30 eur, preprava autom 73 eur, oblečenie a obuv 160 eur, zubár, lekár 10 eur, hygienické potreby
12 eur, vreckové 30 eur, lyžiarsky kurz 50 eur).

24. Maloletá S. má cca 12 rokov, je žiačkou Súkromného gymnázia O., aj jej platí školné a uniformu otec.
V budúcnosti by mala navštevovať ZŠU P., školu zameranú na kreslenie a umenie. Krúžky nenavštevuje
žiadne okrem jazdenia na koni, čo stojí 180,- eur mesačne plus náklady súvisiace so zaobstaraním
jazdeckých potrieb, trvale zvýšené náklady v súvislosti s nepriaznivým zdravotným stavom nemá. Má
diagnostikovanú dysgrafiu, dysortografiu, dyslexiu. Náklady na maloletú matka vyčíslila v sume 800,-
eur mesačne (nájomné 127 eur, strava 200 eur, školské potreby 33 eur, kredit do mobilu 30 eur, preprava
autom 100 eur, oblečenie a obuv 160 eur, kontroly zubov 8 eur, strojček 13,30 eura, hygienické potreby
12 eur, lyžiarsky kurz 50 eur, kone 180 eur)

25. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku /ďalej len CSP/ pre rozsudok je
rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

26. Na základe vykonaného dokazovania súd zveril na čas po rozvode obe maloleté deti C. do osobnej
starostlivosti matky, aj s ohľadom na názor oboch maloletých. Súd neobdržal žiadnu signalizáciu o tom,
že by v jej starostlivosti o deti boli závady alebo nedostatky. Súd rozhodol, že zastupovať maloleté deti
a spravovať ich majetok budú obaja rodičia, s čím otec súhlasil.

27. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

28. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

25. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

26. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

27. Podľa § 63 ods.1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

28. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Čo sa týka určovania vyživovacej povinnosti rodiča, základným kritériom sú jeho schopnosti a možnosti,
ktoré sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, resp. všetkými ďalšími príjmami, ale
tiež jeho najvyššie dosiahnutým vzdelaním, odbornosťou, aktuálnym pracovným zaradením, praxou
v doterajších pracovným pozíciách, jeho celkovou pracovnou vyťaženosťou, resp. rozsahom výkonu
zárobkovej aktivity, fyzickým vekom, zdravotným stavom, regiónom, v ktorom žije a pod.
30.Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa, ktoré je na výživu rodičov
odkázané, je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť
nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a
mimoškolské aktivity, šport, kultúru.

31.Výdavkami, pred ktorými má vyživovacia povinnosť prednosť, sú aj všetky dobrovoľné finančné
záväzky rodiča voči fyzickým a právnickým osobám, teda pôžičky, úverové, či leasingové zmluvy a pod.,
ako aj exekúcie vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a povinností.

32.Povinnosťou každého rodiča je zadovážiť si taký príjem, aby na svoje nezaopatrené deti nielen
prispieval, ale ich aj riadne uživil, a to hoc aj na svoj vlastný úkor. Rodič je povinný finančné prostriedky
kumulovať a nakladať s nimi tak, aby si svoju vyživovaciu povinnosť mohol vždy riadne aj v budúcnosti
plniť.

33. U otca maloletých je nutné pri určení výživného vziať do úvahy jeho vzdelanie, produktívny vek /
necelých 48 rokov/. Ťarcha starostlivosti o maloleté deti v súčasnosti v celom rozsahu spočíva na matke,
keď otec na ich výživu prispieva tým, že im hradí školné a uhrádza splátky hypotekárneho úveru (nie však
riadne a včas). Žiaden z rodičov sa nemôže zbaviť, a to ani čiastočne, svojej vyživovacej povinnosti k
nezaopatrenému dieťaťu. Povinný rodič musí prispôsobiť svoj osobný život svojím reálnym možnostiam
a schopnostiam. Z výpovede otca vyplynulo, že je podnikateľ, spoločník a konateľ v obchodných
spoločnostiach, vlastník a bezpodielový spoluvlastník nehnuteľností v Bratislave. Preto súd pri určení
výšky výživného vychádzal z ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko otec má príjmy z inej než
závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, tieto súdu nepreukázal v plnej výške a riadne (navyše
súdu neobjasnil, z akého titulu prevádzal obchodné podiely v obchodných spoločnostiach na svoju
matku), nepredložil riadne všetky podklady na zhodnotenie jeho majetkových pomerov a neumožnil súdu
sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných
na rozhodnutie. Nakoľko si túto povinnosť nesplnil, súd predpokladá, že výška jeho priemerného
mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Súd otca zaviazal povinnosťou platiť mesačne výživné na maloletú S. v sume 700 eur a na maloletého
O. v sume 600 eur a táto výška výživného je podľa názoru súdu primeraná v súčasnom období veku
a odôvodneným potrebám oboch maloletých detí, ako aj skutočnosťou, že ich celkové potreby sa
neustále zvyšujú, nakoľko úmerne veku stále rastú. Súdom stanovená výška výživného je primeraná aj
pomerom zisteným na strane rodičov detí. Súd v súlade s ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine vychádzal pri
rozhodovaní o výške výživného z predpokladaného príjmu otca 3 989,60 eur mesačne, čo predstavuje
dvadsaťnásobok sumy životného minima. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky podľa § 5 ods. 7 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 184/2014 Z.z. ustanovilo opatrením zo dňa 26.06.2017 č. 173/2017 Z.z. o
úprave súm životného minima sumu životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu od 01.07.2017
vo výške 199,48 eur mesačne; dvadsaťnásobok tejto sumy predstavuje 3.989,60 eur mesačne. Každý
rodič si musí svoju vyživovaciu povinnosť plniť ako svoju prvoradú povinnosť. Je povinný vynaložiť
maximálne úsilie na to, aby si zadovážil dostatočné prostriedky na to, aby si vyživovaciu povinnosť
mohol riadne plniť, a až keď mu po splnení tejto povinnosti zostanú finančné prostriedky, môže ich
použiť na uspokojenie vlastných potrieb. Výživné je prednostnou pohľadávkou pred všetkými ostatnými
záväzkami. Pri rozhodovaní súd neprihliadol na skutočnosť, že otec spláca úvery, túto skutočnosť súd
vyhodnotil v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Otec rodine zabezpečoval vysoký životný

štandard, na ktorý si deti zvykli. Podľa názoru súdu je v jeho možnostiach a schopnostiach svojim deťom
takýto štandard naďalej zabezpečovať, ním preukázané príjmy nezodpovedajú jeho výdavkom, keď
spláca nielen hypotekárne úvery, poplatky súvisiace s užívaním nehnuteľností, ale bez problémov platí
deťom školné, školské uniformy, krúžky a zabezpečuje všetky ich potreby vrátane dovoleniek. Maloleté
deti majú právo na životnú úroveň ich otca.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozsudku, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

37.Súd styk otca s maloletými deťmi neupravil, i keď to pôvodne otec navrhoval, v priebehu konania
netrval na úprave styku a žiadal ho neupraviť i z dôvodu, že mu matka v styku s deťmi nebráni. Obe
maloleté deti sa s otcom stretávajú a stretávať chcú, potvrdili, že im matka v styku s otcom nebráni.

38. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.

39. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže podať účastník konania, v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice v lehote 15
dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka
a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované (všeobecné náležitosti podania). V odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
exekúciu podľa zákona Č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších
predpisov, alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 383 a nasl. Civilného
mimosporového poriadku / CMP / .

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 19. 1. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.