Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. september 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 10NcCb/11/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5101897447
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., PhD. Lenka Müllerová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5101897447.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdŽilinavkonanípredsamosudkyňouJUDr.LenkouMüllerovou,PhD.,vprávnejvecižalobcu:

ZTS TEES, a.s., so sídlom ul. Čsl. armády 3/1697, 036 01 Martin, IČO: 36 001 902, proti žalovanému:
Tehelňa, š.p. v likvidácii, so sídlom Robotnícka 30, 036 01 Martin, IČO: 00 698,431, o zaplatenie 75,23
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 11.05.1994 domáhal voči pôvodne
označenému žalovanému Stredoslovenské tehelne, a.s., Žilina uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi

sumu2.266,47Sk(75,23eur)anahradiťtrovykonaniaprávnymtitulomúrokuzomeškania,ktorýžalobca
vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 5569 zo dňa 20.01.1994 za oneskorenú úhradu pohľadávky žalobcu.
S podanou žalobou žalobca pripojil ako dôkaz vyúčtovaciu faktúru zo dňa 20.01.1994.

2. K podanej žalobe žalovaný vo vyjadrení zo dňa 07.06.1994 namietol skutočnosť, že vyúčtovaním
úroku z omeškania žalovaný nedisponuje a následným vyjadrením zo dňa 28.06.1994 namietol
dôvodnosť nároku s poukazom na skutočnosť, že ku dňu 01.11.1990 došlo k odčleneniu samostatného

právneho subjektu Tehelňa, š.p. Martin, ktorému boli byty v súvislosti s fakturovanými nákladmi na
prevádzku bytov v Martine za rok 1992, a ku ktorým sa viaže žalovaná pohľadávka, delimitované,
čím aj záväzok platiť náklady na ich prevádzku prešli na iný subjekt. Pôvodne označený žalovaný
Severoslovenské tehelne, a.s. namietol svoju pasívnu legitimáciu.

3. V priebehu konania žalobca navrhol zámenu žalovaného tak, aby na miesto žalovaného
Severoslovenskétehelnea.s.ŽilinavstúpildokonaniasubjektTehelňaa.s.Martin,Robotníckaul.Martin.

4. O navrhovanej zmene rozhodol Okresný súd Žilina uznesením č.k. 10Cb 1646/94-36 zo dňa
02.12.1994.

5. Podaním zo dňa 09.11.1994 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 11.11.1994 žalobca navrhol
rozšíriť okruh žalovaných o subjekt Tehelňa, š.p. v likvidácii.

6. O navrhovanej zmene rozhodol Okresný súd Žilina uznesením č. k. 10Cb/1646/1994-29 zo dňa
16.11.1994 v spojení s opravným uznesením č. k. 10Cb/1646/94-66 zo dňa 11.07.1995 tak, že pripustil
rozšírenie okruhu žalovaných o žalovaného v rade 2/ Tehelňa š.p. v likvidácii, Komenského 19, Martin.7. Uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 10Cb/1646/94-88 súd rozhodol o zastavení konania voči
pôvodne žalovanému v rade 1/ Tehelňa a.s., Robotnícka ul., Martin s odôvodnením, že žalobca označil
ako žalovaného 1/ niekoho, kto nemôže byť účastníkom konania, nakoľko žalobcom označený subjekt

Tehelňa, a.s., Martin, sa v Obchodnom registri nenachádza. Súd ďalej po odpadnutí prekážok postupu
v konaní v súvislosti s vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu - žalobcu ZTS TEES, a.s. vec na
pojednávaní konanom dňa 25.09.2018 prejednal a vec rozhodol.

8. Pojednávanie sa uskutočnilo v neprítomnosti procesných strán podľa ust. § 180 CSP, keď žalobca

sa napriek riadnemu doručeniu predvolania na pojednávanie neustanovil a u žalovaného nastali účinky
doručenia predvolania na pojednávanie podľa § 111 ods. 3 s použitím ustanovenia § 106 ods. 1 písm.
b) CSP.

9. Z tvrdení žalobcu, ktoré sú obsahom žaloby, vyplýva, že žalobca sa domáha voči žalovanému
zaplatenia úroku z omeškania, ktorý žalobca vyúčtoval dokladom č. XXXX v celkovej sume 2.266,47 Sk,

ktorý nebol napriek splatnosti žalovaným uhradený.

10. Ako dôkaz žalobca predložil faktúru za úrok z omeškania vystavenú žalobcom dňa 20.01.1994, v
ktorej ako adresát daňového dokladu je označený subjekt Severoslovenské tehelne š.p. Žilina. Z obsahu
vyúčtovania je zrejmé, že vyčíslený úrok z omeškania žalobcom sa vzťahuje k omeškaniu s úhradou

platby na podklade faktúry č. 80100338 znejúcej na sumu 50.366,- Sk splatnej 29.09.1993, za obdobie
od 30.09.1993 do 28.12.1993 v celkovej sume 2.266,47 Sk, t. j. 75,23 eur.

11. V rámci povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti bolo procesnou povinnosťou žalobcu v konaní
tvrdiť a preukázať, že žalovaný je nositeľom žalovanej povinnosti, t. j. povinnosti zaplatiť úrok z

omeškania, ktorá mu vznikla v súvislosti s omeškaním splnenia peňažného dlhu. Teda primárne mal
žalobca tvrdiť a preukázať, že žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť peňažnú pohľadávku žalobcovi,
preukázaťokamihsplatnostitejtopohľadávkyavznikomeškaniažalovanéhosúhradoutohtopeňažného
dlhu.

12. Vzhľadom na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov súd posúdil
právny vzťah strán ako obchodno-právny, ktorý súd subsumoval pod nasledujúce zákonné ustanovenia.

13. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

15.PodľaČl.8Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“),stranysporusúpovinnéoznačiťskutkové

tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 6

16. Podľa Čl. 6 ods. 1 CSP, strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej
miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,

ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.

17. Podľa § 132 ods. 1, 2, 3 CSP
V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie

rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny
pripojiť.

18. Z listinných dôkazov, ktoré sú obsahom spisového materiálu vyplýva, že žalobca faktúrou č.
80100338 zo dňa 09.09.1993 vyúčtoval subjektu Severoslovenské tehelne, š. p. skutočné náklady za
dodávku tepla, TUV, odvoz smetí, užívanie výťahu a osvetlenie spoločných priestorov za rok 1992 v
celkovej sume 50.366,- Sk s dátumom splatnosti 29.09.1993.19. Žalovaný vo vyjadrení k veci zo dňa 16.05.1995 (č. l. 43) uviedol, že v súvislosti s likvidáciou
štátneho podniku Tehelňa, š.p. rozhodnutím ministra hospodárstva SR č. 86 zo dňa 26.05.1994, vstúpil

tento subjekt do likvidácie tak, že od 01.06.1994 bola časť majetku podniku v rámci delimitácie podľa
privatizačného projektu oddelená ako časť štátneho podniku a väčšia časť majetku vrátane záväzkov
a pohľadávok prevzala novovytvorená spoločnosť Tehelňa, a.s., Martin. Časť majetku podľa vedomostí
žalovaného bola bezodplatne prevedená na Mesto Martin. Žalovaný svoju procesnú obranu založil
na tvrdení, že majetok štátneho podniku Tehelňa, š.p. v likvidácii v rámci likvidácie prevzal dielčim

protokolom obojstranne potvrdeným dňa 29.07.1994, pričom v prevzatých záväzkov v odovzdávanej
účtovnej časti nebol odovzdaný žiaden neuhradený záväzok voči žalobcovi. Žalovaný na preukázanie
tvrdenej skutočnosti predložil ako dôkazné prostriedky rozhodnutie ministra hospodárstva SR č. 86 zo
dňa 26.05.1994 (č . l. 44).

20. Napriek uvedenej námietke žalovaného žalobca v konaní nepreukázal prechod žalovanej

pohľadávky na žalovaného a teda nepreukázal, že žalovaný je nositeľom žalovanej povinnosti ako
predpokladu pasívnej vecnej legitimácie v spore. Nakoľko úspešnosť žalobcu v spore závisí od toho,
či je tak žalobca ako aj žalovaný účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca vyvodzuje
žalobou uplatnený nárok, je žalobca povinný tvrdiť a preukázať, že žalovaný je účastníkom určitého
hmotnoprávneho vzťahu, nakoľko bez takéhoto určenia, nie je možné žalobe žalobcu na plnenie

vyhovieť. Pasívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalovaného, z
ktorého vyplýva existencia povinnosti žalovaného, ktorej splnenia je žalobca oprávnený sa v konaní
domáhať. Vecnú legitimáciu je súd povinný skúmať aj bez návrhu, to znamená aj v prípade, ak žiadna
z procesných strán konania nedostatok legitimácie nenamietne.

21. Z ust. § 131 Civilného sporového poriadku je strana sporu povinná uviesť rozhodujúce skutočnosti,
pričom na povinnosť tvrdenia nadväzuje dôkazná povinnosť. Žalobca je tak povinný pravdivo a úplne
opísať rozhodujúce skutočnosti, t.j. také tvrdenia, z ktorých vyplýva oprávnenosť uplatneného nároku, a
to nielen čo do základu a výšky ale tiež vo vzťahu k osobám oprávneným a povinným vo vzťahu k tomuto
nároku. Pokiaľ žalobca vymedzil predmet sporu ako úrok za omeškanie s úhradou peňažného plnenia,

vymedzil predmet sporu po skutkovej stránke, a teda nejedná sa o vadu žaloby, ktorej nedostatky by
bolo potrebné odstraňovať postupom súdu podľa ust. § 129 CSP. Súd však ďalej hodnotil, a to vzhľadom
na obsah predložených dôkazných prostriedkov a procesnú obranu žalovaného, či tvrdenia uvedené
žalobcom v podanej žalobe a v priebehu konania s pripojenými dôkaznými prostriedkami umožňujú
súdu prijať záver o oprávnenosti uplatneného nároku. Civilný sporový poriadok výslovne uvádza, že

opísanie rozhodujúcich skutočností nie je možné nahradiť odkazom na obsah označených dôkazov (§
132 ods. 2 CSP). Vo vzťahu k spornej vecnej legitimácii žalovaného však žalobca v podanej žalobe
ani v priebehu ďalšieho konania neuviedol relevantné tvrdenia podporené dôkaznými prostriedkami, z
ktorých by vyplývala existencia žalovaného nároku žalobcu voči strane žalovanej v konaní. Ust. § 185
ods. 2 CSP limituje súd vo vykonávaní dôkazov, ktoré nie sú procesnými stranami navrhované, čo je

prejavom zásady rovného postavenia strán v spore. Nedostatok aktivity procesných strán nie je možné
nahrádzať činnosťou súdu, pretože takýmto postupom by súd napomáhal jednej z procesných strán na
úkor procesných práv druhej strany sporového konania.

22. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že tvrdenia, ktoré sú obsahom

žaloby a dôkazné prostriedky, ktoré procesné strany učinili obsahom spisového materiálu, neumožňujú
prijať spoľahlivý záver o vecnej legitimácii žalovaného, t. j. nepreukazujú skutočnosť, že žalovaný je
nositeľom žalovanej povinnosti, a preto súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

23. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci.

24. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspešnosti strán v spore, a keďže
úspešnou v konaní bol žalovaný, ktorému však v súvislosti s vedením konania žiadne trovy nevznikli,
súd o náhrade trov rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného

sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).