Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. jún 2018

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5C/919/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708200461
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Stanček
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2018:1708200461.15

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobkyne v
1. rade T. Y., G.. T., Š.O. C. U., B.. XX.XX.XXXX, O. X. W. XX, XXX XX X. G. zastúpenej Ľubomírom
Blahušiakom, trvale bytom Azovská 8, 821 08 Bratislava a žalobkyne v 2. rade T. B., G.. T., Š. C. U.,
B.. XX.XX.XXXX, O. X. U. X, XXX XX X. proti žalovanému v 1. rade N.. H.. Y. W., B.. XX.XX.XXXX, O.
X. J.G. S. XXA, XXX XX X. zastúpenému spoločnosťou AK MS s.r.o., so sídlom Galandova 3 811 06

Bratislava, IČO: 47 237 767 a žalovanému v 2. rade U. G. - U. L. K., U. U. X. XX, XXX XX X., N. : XX XXX
XXX zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom
Námestie Martina Benku 9, 811 07 Bratislava, IČO : 35 886 625 o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje.

II. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov súdneho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo 28.01.2008 doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.01.2008 navrhovateľ žiadal, aby súd
deklaroval vlastnícke právo Š. O. ku dňu smrti a vlastnícke právo žalobkyne. Následne bola uznesením
tunajšieho súdu č.k. 5C/919/2008 - 231 zo dňa 22.02.2011 pripustená zmena žaloby aby súd určil,
že parcela č. XXXX/XX, ostatné plochy, o celkovej výmere 6064 m2, parcela č. XXXX/XX, zastavané
plochy, o celkovej výmere 356 m2, parcela č. XXXX/XX, ostatné plochy, o celkovej výmere 2728 m2,

parcela č. XXXX/XX, ostatné plochy, o celkovej výmere 2391 m2, parcela č. XXXX/XX, vodné plochy, o
celkovej výmere 8340 m2, parcela č. XXXX/XX, vodné plochy, o celkovej výmere 121 m2, nachádzajúce
sa v katastrálnom území X., obec X., okres U. ako sú vyznačené v geometrickom pláne č. N. (stav
podľa registra S. W.) vypracovanom T. P. dňa XX.XX.XXXX a úradne overeným Správou katastra U.
dňa XX.XX.XXXX pod č. XXX/XX patrí do dedičstva po poručiteľovi Š. O., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX v podiele 1 k celku. Žalobkyňa Q. O., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. X, X. je

spoluvlastníčkou nehnuteľností v podiele 1 k celku. Po smrti pôvodnej žalobkyne Q. O.Č. na základe
osvedčenia o dedičstve po nebohej Q. O. č.k. 30D/12/2015 zo dňa 24.03.2015 tunajší súd uznesením
5C/919/2008 - 390 zo dňa 18.01.2018 rozhodol tak, že pokračuje v konaní s právnymi nástupcami
žalobkyne Q. O., Š. C. U., B.. XX.XX.XXXX, Z.. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom Z. X, X. a to s
T. Y., G.. T., Š. C. U., B.. XX.XX.XXXX, O. X. W. XX, X. G. H. T. B., G.. T., Š. C. U., B.. XX.XX.XXXX,
O. X. U. X, X.. Dňa 27.06.2018 žalobkyne ústne do zápisnice zobrali žalobu späť po predchádzajúcom

uzavretí dohody so žalovaným v 1. rade.

2. Žalovaný v 1. rade ako aj žalovaný v 2. rade súhlasili so zastavením konania.

3. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1
Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.4. Vzhľadom na to, že žalobca môže podľa § 144 Civilného sporového poriadku vziať žalobu kedykoľvek
späť, pričom toto právo je obmedzené len nesúhlasom žalovaného s takýmto späťvzatím z vážnych
dôvodov po začatí predbežného prejednania sporu podľa § 168 alebo pojednávania (§ 146 ods. 1

Civilného sporového poriadku) a vo veciach, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu súhlasom žalovaného, súd konanie zastavil, keď žalobca zobral žalobu
v celom rozsahu späť, pričom žalovaný s týmto súhlasili.

5. O náhrade trov súdneho konania súd rozhodol v súlade s § 256 ods. 1 Civilného sporového

poriadku, keď žalobkyne zobrali žalobu späť tvrdiac dohodu so žalovaným v 1. rade. Zavinenie sa
neposudzuje z procesného hľadiska výlučne podľa procesného výsledku, čiže procesným zavinením nie
je bezprostredné spôsobenie výsledku - zastavenie súdneho konania t.j. zavinením zastavenia konania
niejevykonanieúkonu,ktorýbezprostrednevyvolározhodnutiesúduozastaveníkonania,alezavinením
zastavenia konania sa rozumie pôsobenie na výsledok v širšom zmysle, teda zahŕňa konanie alebo
nekonanie strany, pričom sa zohľadnia aj právne skutočnosti vytvorivšie všetky okolnosti ovplyvňujúce

konanie strany a ktoré vyvolali procesný úkon strany, v prejednávanej veci úkon žalobcu - späťvzatie
žaloby. Uvedený výklad platí napriek obsahu dôvodovej správy Civilného sporového poriadku, podľa
ktorej „navrhovaná právna úprava vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia,
ktorá je osvedčenou a aplikačne bezproblémovou zásadou“, teda zdanlivo akoby pretrvávali závery
procesnej teórie premietnuté do Občianskeho súdneho poriadku pri jeho tvorbe a teda je odklonom

od týchto teoretických základov. Uvedené je odôvodnené tým, že v zmysle zásady zodpovednosti za
zavinenia podľa procesného výsledku žalobca vždy (procesne) zaviní zastavenie súdneho konania, keď
zoberie žalobu späť a preto dobové pozitívne právo z tejto zásady stanovovalo výnimku (pôvodné ust.
§ 146 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku), avšak aktuálne obdoba tohto ustanovenia
chýba. Z uvedeného možno usudzovať, berúc do úvahy čl. I ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a z toho

vyplývajúcu potrebu spravodlivosti rozhodnutí stanovenú v čl. 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
že obsah pojmu „zaviniť“ podľa právnej úpravy platný do 30.06.2016 (§ 146 ods. 2 O.s.p.) je odlišný od
pojmu „zaviniť“ v aktuálne účinnom právnom predpise (§ 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku). V
opačnom prípade by výklad ustanovenia § 256 Civilného sporového poriadku vychádzajúci zo zásady
zavinenia podľa procesného výsledku (ako to bolo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) bol

v rozpore s požiadavkou na spravodlivé usporiadanie vzťahov ako atribútom materiálneho právneho
štátu. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že predkladacia správa zákona nie je záväznou časťou
textu zákona, ale je len manifestovanou vôľou predkladateľa zákona a jeho predstavou o navrhovanom
pravidle a o právnych spoločenských vzťahoch, ktoré chce upraviť, pričom nielen že všetky skutočné
dôvody nemusia byť v dôvodovej správe uvedené, ale samotný zákonodarný orgán môže schváliť

navrhovaný zákon z celkom iných dôvodov.

6. Späťvzatiu žaloby voči žalovanému v 1. rade predchádzalo uzavretie uvedenej dohody o urovnaní,
ktorou si strany dohodli, že náhradu trov konania nebudú uplatňovať. Z uvedeného možno usudzovať,
že strany sporu sa fakticky dohodli, že nikto zavinil zastavenie konania a žiadajú náhradu trov konania

nikomu nepriznať. Súd preto nepriznal nárok na náhradu trov súdneho konania medzi žalobkyňami a
žalovaným v 1. rade strane žiadnej zo strán (a contrario § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

7. Pokiaľ ide o žalovaného v 2. rade, nebolo tvrdené, že späťvzatiu žaloby predchádzala skutočnosť, s
ktorou by právo spájalo právny následok zmeny rozhodného skutkového stavu pre rozhodnutie. Nebolo

tvrdené a ani osvedčené, že by späťvzatie žaloby bolo vyvolané okolnosťou na strane žalovaného
v 2. rade, teda nemožno usudzovať, že žalovaný 2. rade zavinil zastavenie konania. Súd má tak
za to, že zastavenie konanie zavinili žalobkyne, keď ich úkon - späťvzatie žaloby - bolo nevyvolané
okolnosťaminastranežalovanéhov2.rade.Súdpretonepriznalnároknanáhradutrovsúdnehokonania
žalobkyniam. Súčasne nepriznal nárok na náhradu trov súdneho konania ani žalovanému v 2. rade,

keďže tento zo zákona zastupuje štát v súdnych konaniach, je dostatočne vybavený personálnym aj
majetkovým substrátom na riadne zastupovanie v súdnych konaniach, výdavky na jeho zastupovanie
potom nie sú účelne vynaloženými výdavkami (§ 251 Civilného sporového poriadku). Naostatok súd
prihliadol aj na skutočnosť, že žalované sa stali účastníčkami konania bez svojej v súdnom konaní
prejavenej vôle, keď síce vstúpili do práv a povinností žalovanej v stave ku dňu právoplatnosti uznesenia

o pokračovaní v konaní a teda samotným ich vstupom sa nemohlo zhoršiť postavenie žalovaného v 2.
rade,avšakžalobkynenevyvolalisúdnekonanie.Tátoskutočnosťpotom,samaosebenepostačujúcana
nepriznanie náhrady trov súdneho konania, však spolu s vyššie uvedenou neúčelnosťou vynaložených
výdavkov spoluvytvára dôvody na nepriznanie náhrady trov súdneho konania žalovanému v 2. rade. Vtejto súvislosti má súd za potrebné zdôrazniť, že nepriznanie náhrady trov súdneho konania nevypovedá
o kvalite právneho zastúpenia, ale len o skutočnostiach tvoriacich podmienky na priznanie náhrady trov
súdneho konania.

Žalobca môže podľa § 144 Civilného sporového poriadku vziať žalobu kedykoľvek späť, pričom toto
právo je obmedzené len nesúhlasom žalovaného s takýmto späťvzatím z vážnych dôvodov po začatí
predbežného prejednania sporu podľa § 168 alebo pojednávania (§ 146 ods. 1 Civilného sporového
poriadku) a vo veciach, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu súhlasom žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia
tohto uznesenia.
V odvolaní sa uvedie spisová značka, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.