Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. november 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/46/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817209416
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817209416.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Oľgy Lichnerovej v spore žalobcu V., zastúpeného R. proti žalovanému
I., o zaplatenie 1.861,31 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza, č.k. 9Csp/94/2017-69 zo dňa 21. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštanciesvojimrozsudkomzamietolžalobužalobcu-P.ažalovanémunáhradutrovkonania
nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalovaný dňa 31.01.2012 žiadal žalobcu o
poskytnutie úveru vo výške 2.000 Eur s tým, aby mohol splácať minimálne 80 mesiacov, pričom vyplnil
prvú a druhú časť žiadosti / zmluvy o úvere. Žalobca dňa 02.02.2012 schválil žalovanému úver a vyplnil
3.časťzmluvyoúvere,uviedolč.zmluvyXXXXXXXXXX,výškuúveru2.000Eur,výškumesačnejsplátky

58,29 Eur, celkovú výšku nákladov 1.715,88 Eur, dátum konečnej splatnosti 07.12.2017, dátum prvej
platby do 07.03.2012, úrokovú sadzbu 24,5 % ročne, so splatnosťou mesačnej
platby k 7. dňu v mesiaci, počtom mesačných splátok 70, priemernou RPMN 18,29 % a RPMN 27,44
%. Následne žalovaný zmluvu už nepodpísal. Žalovaný čerpal úver dňa 02.02.2012 a celkom zaplatil
žalobcovi na splatenie úveru 868,49 Eur, a to do 17.05.2017. Vzhľadom na to, že žalovaný
úver riadne nesplácal, žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný, dlžná suma ku dňu

mimoriadnej splatnosti úveru mala predstavovať sumu 2.283,22 Eur - istina 1.861,31 Eur,
zmluvný úrok 382,63 Eur, poplatok za upomienky 39,28 Eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danej
veci sa jedná o vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom, zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou
podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zároveň spadá aj pod režim zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z tohto dôvodu posudzoval nárok žalobcu aj s prihliadnutím
k ustanoveniam o spotrebiteľských zmluvách a spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie zdôraznil,

že pre uzavretie zmluvy písomnou formou je potrebné, aby došlo k písomnému prijatiu návrhu. Podľa
názoru súdu prvej inštancie k takémuto prijatiu návrhu nedošlo, pretože žalobca ako veriteľ neprijal
návrh žalovaného ako dlžníka bez výhrad a zmien. Žalovaný v čase podpisu žiadosti o poskytnutie
úveru nemal vedomosť o všetkých podstatných náležitostiach zmluvy o úvere, pričom tieto údaje boli
žalobcom vpísané do zmluvy o úvere až potom, ako žalovaný vypísal a podpísal žiadosť o poskytnutie
úveru. Z týchto dôvodov nemohla byť zmluva o úvere platne uzavretá pre rozpor s ustanoveniami § 39,

§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie posúdil zmluvu o poskytnutí
úveru ako neplatnú a uzavrel, že žalobcovi by patril nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z
neplatnej zmluvy, resp. zmluvy, ktorá ani nevznikla. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, kedy sa oprávnený dozvie, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, najneskôr sa právo na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať

rokov odo dňa, keď k nemu došlo. S poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení súd ex offo posudzoval, či právo žalobcu, ktoré by inak boloprávom zo spotrebiteľského vzťahu, nie je premlčané. Plnenie veriteľa bolo poskytnuté dňa 02.12.2012,
a preto začala plynúť dvojročná subjektívna premlčiaca doba týmto dňom čerpania, resp. vzhľadom na
okolnostizačalaplynúťtrojročnáobjektívnapremlčaciadobaodmomentu,kedybezdôvodnéobohatenie

vzniklo, t. j. nepochybne dňom 02.12.2012 a dvojročná subjektívna premlčacia doba
uplynula najneskôr dňom 02.12.2014 a trojročná objektívna premlčacia doba dňa 02.12.2015. Žalobca
podal žalobu na súd dňa 12.06.2017, teda po uplynutí premlčacej doby, a preto súd žalobu žalobcu (P.
V., a.s., V.) zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1, 2 CSP tak, že v celom rozsahu úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal,

keďže zo súdneho spisu nevyplývajú žalovanému žiadne trovy.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca - V. N., a.s., so sídlom X. XXX/A, V.,
IČO XX XXX XXX, s poukazom na § 365 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. d), písm. e), písm. f), písm.
g) a písm. h) CSP. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, resp. aby odvolací súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, a aby žalovaného zaviazal

na náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia. Uviedol, že nemal možnosť sa procesne v
konaníbrániť,keďsúdprvejinštanciemusvojímpostupomznemožnilúčasť nakonaníbeztoho,
aby ho oboznámil o výsledku posúdenia prejudiciálnej otázky o neuzavretí zmluvy o úvere. Podľa jeho
názoru postup súdu, keď súd nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa k otázke uzatvárania zmluvy o
úvere, keď súd nevyzval žalobcu, aby sa vyjadril k predbežnému právnemu posúdeniu veci o neuzavretí

zmluvy o úvere podľa § 157 CSP, a keď súd nevytýčil termín predbežného prejednania
sporu podľa § 168 CSP, nie je v súlade so zásadami účelnosti a hospodárnosti konania a nastáva
situácia, kedy jedinou možnosťou procesnej obrany žalobcu je právo podať odvolanie, čím sa de facto
prenáša úloha súdu prvej inštancie na súd druhej inštancie, čo nie je žiaduce. Poukázal na skutočnosť,
že žalovaný čerpal úver, pričom v čase jeho čerpania bol oboznámený s podmienkami poskytnutia

úveru, čiže akceptoval predmetný úver aj za týchto podmienok. Žalovaný nikdy nespochybnil svoju vôľu
smerom k uzavretej úverovej zmluve a nespochybnil dojednanie úverových podmienok. Mal za to, že ak
zákon alebo dohoda strán zmluvy neobsahuje konkrétnu formu právneho úkonu, ktorým má byť prijatie
návrhu, resp. akceptácia návrhu a jej prijatie možno urobiť v akejkoľvek forme, pokiaľ návrh a jeho prijatie
bude zodpovedať náležitostiam platného právneho úkonu. Svoj názor opiera aj o rozhodnutie Ústavného

súdu Českej republiky, sp. zn. I. ÚS 49/08. Taktiež uviedol, že súd z vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Pokiaľ prijatie návrhu obsahovalo iný obsah, ako bol predložený
návrh, išlo o nový návrh a žalovaný mal možnosť takýto návrh buď prijať alebo neprijať. Čo sa týka
premlčania uplatneného nároku, žalobca uvádza, že strany nepovažovali za sporné uzatvorenie zmluvy,
pričom až rozhodnutím súdu sa žalobca prvýkrát dozvedel o skutočnostiach uvádzaných súdom, teda,

že nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy. Z týchto dôvodov považuje rozhodnutie súdu za arbitrárne
a nepreskúmateľné. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, v ktorom
Súdny dvor v odôvodnení uviedol, že smernica č. 2008/48 nijakým spôsobom neuvádza, že zmluvy
o úvere musia byť vyhotovené v jedinom dokumente. Súčasne uviedol, že v konaní nebol nijakým
spôsobom preukázaný nedostatok slobodnej vôle žalovaného pri uzavretí zmluvy o úvere za podmienok

stanovených zmluvou o úvere v spojení s jej neoddeliteľnými súčasťami, ktorej absencia by mohla mať
za následok neplatnosť právneho úkonu, ani, v čom by mala spočívať hrubá nerovnováha v právach
povinnostiach na strane žalovaného. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje vo svojom odôvodnení
zanepreskúmateľné,nakoľkoodôvodneniemáobsahovaťdostatokdôvodovasúčasneichuvedeniemá
byť zrozumiteľné. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky je právo účastníka konania na také rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, a to
najmä z dôvodu, že odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti
nebude arbitrárny (II. ÚS 117/07). Ďalej uviedol, že právo na spravodlivý súdny proces je jedným
zo základných práv jednotlivca, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky. Ide najmä o právo na
prístup k nezávislému a nestrannému súdu, a to za podmienok, aby zo strany súdu nedochádzalo k

bezdôvodnému znevýhodňovaniu jednej zo strán konania, teda na nediskriminačný
prístup súdu, a to tak, aby bola zachovaná rovnosť strán, pričom má za to, že v konaní sa súde prvej
inštancie došlo k porušeniu práva strany na spravodlivý súdny proces.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa§ 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 391 ods. 1 CSP).

5. V danej veci sa žalobca - P., IČO XX XXX XXX domáhal proti žalovanému zaplatenia 1.861,31 Eur s
prísl. žalobou doručenou súdu dňa 12.06.2017. Uznesením zo dňa 12.09.2017, č.k.
9Csp/94/2017-58, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.11.2017, súd prvej inštancie pripustil, aby na
miesto doterajšieho žalobcu vstúpil nový žalobca - V. N., a.s., so sídlom X. XXX/A, V., IČO XX XXX XXX.
Napriek tomu súd prvej inštancie naďalej konal s pôvodným žalobcom (P. V., a.s.), ktorá skutočnosť

vyplýva z predvolania na pojednávanie (č.l. 59, 60), zápisnice o pojednávaní zo dňa 21.11.2017
(č.l. 67), rozsudku (č.l. 69), ktorým dňa 21.11.2017 rozhodol vo veci samej. Súd prvej inštancie tak svojím
procesným postupom znemožnil žalobcovi - V. N., a.s., aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nie je možné
odstrániť v odvolacom konaní. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že
pôvodný žalobca (P. V., a.s.) a súčasný žalobca (V. N., a.s.) majú totožného právneho zástupcu.

6. Z tohto dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie musel zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie s poukazom na ust. § 389 ods. 1 písm. b), § 391 ods. 1 CSP.

7. Úlohou súdu prvej inštancie bude nariadiť pojednávanie, na ktoré predvolá žalobcu - V. N., a.s., V., s

ktorýmsubjektombudeďalejkonať,opätovnevykonádokazovanievzmysle§185anasl.CSP,opätovne
vo veci rozhodne s tým, že v odôvodnení svojho rozhodnutia uvedie svoje skutkové
a právne závery a vysporiada sa i s relevantnými námietkami žalobcu, ktoré uviedol v priebehu
súdneho konania (vyjadrenie z č.l. 62), vrátane konania odvolacieho (odvolanie č.l. 73).

8. Záverom odvolací súd podotýka, že súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie aj na
závere, že nárok žalobcu je premlčaný s tým, že aplikoval ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. Je
nesporné, že v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie bolo ustanovenie § 5b
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinné a súd bol povinný toto ustanovenie aplikovať.
Dňa 07.02.2018 však Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci PL. ÚS 11/2016 vyhlásil nález, podľa

ktorého ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46
ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ustanovenie, ktoré nie je v súlade s ústavou,
stráca účinnosť dňom uverejnenia nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (čl. 125 ods. 3, ods.
6 Ústavy Slovenskej republiky). Z tohto dôvodu súd prvej inštancie ust. § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. v danej veci vo svojom ďalšom rozhodnutí nesmie aplikovať.

9. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).