Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. september 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/315/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315210575
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1315210575.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek

senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
V. R., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - F. P. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O. XXX/XX, XXX XX A. N., a otec - F. R., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XX/X, XXX XX N., o návrhu
otca na zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa
25.10.2016, č.k. 37P/292/2015-114 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že návrh otca sa z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 25.10.2016, č.k. 37P/292/2015-114 zvýšil výživné na
maloletého V. R., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy XX eur mesačne na sumu XX eur mesačne od 18.05.2015,
ktoré je matka povinná platiť k rukám otca vždy do 15 dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné za
obdobie od 19.05.2015 do 31.10.2016 v sume XXX,XX eur, zaviazal matku splácať v XX eur mesačných
splátkach spolu s bežným výživným, počnúc dňom 01.11.2016, k rukám otca, pod následkom straty
výhody splátok. Vo zvyšku návrh zamietol. Zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica,

č.k. 5P/22/2014-19, zo dňa 14.07.2014, o výživnom na maloletého V. R.. O trovách konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1,
Zákona o rodine, dospejúc vykonaným dokazovaním k záveru o čiastočnej dôvodnosti návrhu otca na
zvýšenie výživného pre maloletého. Konštatoval, že otec požiadal o zvýšenie výživného na maloletého
podesiatichmesiacochodprávoplatnostiposlednéhosúdnehorozhodnutia (júl2014),pričompodstatnú

zmenupomerovnastranemaloletéhootecpodľanázorusúduprvejinštanciepreukázal tým,žemaloletý
sa začal venovať pozemnému hokeju, stal sa žiakom 8. triedy Základnej školy, kde sa aj stravuje a má
zvýšené výdavky s opravou chrupu. Vychádzal z rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici pod č.k.
5P/22/2014-19 zo dňa 14.07.2014, právoplatným dňa 29.07.2014, ktorým boli naposledy upravované
práva a povinnosti k maloletému, ktorým bol maloletý na základe schválenej dohody rodičov zverený do
osobnejstarostlivostiotcaamatkasazaviazalaprispievaťnavýživumaloletéhosumouXXeurmesačne.
Porovnávajúc zmenu pomerov súd prvej inštancie konštatoval, že v čase posledného rozhodnutia súdu

maloletý navštevoval 7. triedu základnej školy, matka bola poberateľkou rodičovského príspevku mala
jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, otec bol zamestnaný dosahoval priemerný čistý mesačný príjem
X XXX eur, rodičia mali vyživovaciu povinnosť voči maloletému Z. R., nar. XX.XX.XXXX ( študentovi
X. H. N. v R. v T. republike ), na ktorého sa otec zaviazal v roku 2014 platiť výživné v sume XXX eurmesačne. Konštatoval, že otec uzatvoril manželstvo dňa 31.12.2010, z ktorého mu nepribudli ďalšie
vyživovacie povinnosti, jeho manželka má vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi vo výške XXX
eur mesačne. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal už z priemerného čistého mesačného

príjmu otca vo výške X.XXX eur, ktorý sa od mája 2015 stal zamestnancom spol. A. Z. s.r.o. N., do úvahy
vzal príjem jeho manželky zamestnanej v Z. sporiteľni, a.s., XXX eur netto mesačne. Na starne matky
mal preukázaný jej pracovný pomer v Z. pošte, a.s., s priemerným mesačným netto príjmom XXX eur.
Konštatoval, že matkin osobný stav sa od posledného rozhodnutia nezmenil, má dve ďalšie vyživovacie
povinnosti voči plnoletému Z. a maloletej G. P., nar. XX.XX.XXXX, narodenej z jej druhého manželstva,

jej manžel zamestnaný v O. Z. s.r.o., A., dosahuje priemerný čistý mesačný príjem XXX eur. Súd prvej
inštancie zohľadnil jednotlivé životné náklady rodičov maloletého dieťaťa a ich majetkové pomery. Za
preukázané považoval otcom preukázané priemerné mesačné výdavky na maloletého, vo výške XXX
eur ( električenka XX eur, školské obedy XX eur, telefón XX eur, strava XXX eur, oblečenie, obuv XX-
XX eur, hygiena XX eur, výdavky na šport členské XX eur, jednorázový príspevok za hokej XX eur,
výdavky na školu a školské potreby príspevok združenia rodičov XX eur, krúžok basketbalu XX eur ),

na základe čoho súd prvej inštancie ustálil podmienky pre čiastočne zvýšenie výživného. Na strane
matky poukazujúc na jej príjem ustálil, že je v jej možnostiach a schopnostiach platiť na maloletého takto
čiastočne zvýšené výživné. Súd prvej inštancie vo zvyšku návrh zamietol ako nedôvodný, dôvodiac,
že takú podstatnú zmenu pomerov či už na strane maloletého alebo rodičov, ktorá by odôvodňovala
priznanie vyššej sumy výživného nezistil. Zročné výživné za obdobie od 19.05.2015 do 31.10.2016 v

sume XXX,XX eur, povolil matke splácať v XX eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným. O
trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého ( odvolanie matky
doručené súdu prvej inštancie dňa 05.12.2016 ), ktorá odvolaciemu súdu navrhla rozsudok súdu prvej

inštancie zmeniť a návrh otca zamietnuť, alebo výživné na maloletého zvýšiť maximálne o XX eur
mesačne. Nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, keď za 10 mesiacov od posledného rozhodnutia
súdu nedošlo na strane maloletého k tak podstatnej zmene, pre ktorú by bolo potrebné výživné zvýšiť
o čiastku takmer vo výške 100%. Poukázala na podstatnú zmenu pomerov na strane otca, ktorý
predal svoj byt, získal značný objem finančných prostriedkov, pracuje v D., kde dosahuje príjem cca

X.XXX eur mesačne. Zdôraznila, že jej príjem sa od mája 2016 znížil takmer o 40%. Uviedla, že na
strane maloletého nenastala podstatná zmena pomerov, keď maloletý je stále žiakom druhého stupňa
základnejškolyanamiestopozemnéhohokeja,navýdavkyktoréotecpoukazoval,savenujebasketbalu.
Spochybnila tvrdenia otca o nákladoch so zakupovaním ošatenia pre maloletého. Uviedla, že pokiaľ
maloletý príde k nej venujem sa mu, tiež mu zakupuje ošatenie, rôzne pomôcky, elektroniku a potrebné

veci. Zdôraznila, že je matkou 2 maloletých detí a plnoletého syna, ktorý je študentom vysokej školy, teda
mávyživovaciupovinnosťk3deťom,ktorúmusízabezpečiťzjejpríjmuXXXeur.Návrhotcaspoukazom
na rozdielnosť ich príjmov a nepreukázanej podstatnej zmene pomerov považovala za nedôvodný. Mala
za to, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, nespravodlivé a nie v súlade s objektívnym skutkovým
zistením.

4. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu matky doručenom súdu prvej inštancie dňa
30.01.2017, navrhol výživné od 18.05.2015 určiť na sumu XXX eur mesačne. S tvrdeniami matky
uvedenými v jej odvolaní nesúhlasil a uviedol, že náklady na 15 chlapca nemôže z výživného XX eur
pokryť ani z jednej tretiny. Uviedol, že výška výživného XX eur, už ani v čase uzavretia rodičovskej

dohody nebola primeraná a nezodpovedala reálnym nákladom na maloletého. Poukázal na skutočnosť,
že maloletý v školskom roku 2017/2018 nastúpi do prvého ročníka strednej školy, čím nastane ďalšia
podstatná zmena pomerov. Uviedol, že tvrdenia matky o tom, že sa synovi venuje, alebo že mu kupuje
ošatenie, alebo nejaké veci nie sú pravdivé. Podľa jeho názoru je vzťah matky a maloletého narušený,
matka o maloletého nejaví záujem, nevolá mu a už ho ani nepozýva na návštevu. Uvedeným správaním

matky je maloletý značne frustrovaný a uvedená situácia negatívne vplýva na jeho psychiku. Uviedol,
že plnoletému synovi Z., začal od doby, kedy nastúpil na vysokú školu posielať zvýšené výživné XXX
eur mesačne. Vyjadril názor, že matka ani plnoletému synovi vôbec neprispieva, keď plnoletý syn žije s
priateľkou v prenájme, pracuje popri štúdiu a je sebestačný.

5. Kolízny opatrovník k odvolaniu matky písomné vyjadrenie nepodal.

6. Matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca, doručenom súdu prvej inštancie dňa 05.04.2017,
zotrvávala na svojich tvrdeniach a skutočnostiach uvedených v odvolaní a žiadala, aby odvolací súdrozhodol v jeho intenciách. Zdôraznila, že s maloletým je v pravidelnom kontakte, práve naopak otec
nekomunikuje s dospelým synom, ktorý aj keď popri štúdiu brigáduje, jeho zvýšené výdavky hradí sama.
Uviedla, že nikdy maloletého neobišla, vždy mu pri príležitosti sviatkov niečo pošle, vždy keď príde ho

obdaruje ako ona, tak aj celá jej rodina. Uvedomuje si, že výživné XX eur mesačne je na maloletého
nepostačujúce, ale vzhľadom na jej príjem a tri vyživovacie povinnosti je vo výške, ktorá zodpovedá jej
možnostiam a schopnostiam.

7. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa

§ 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 379, § 380 a § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok ( ďalej CSP) a dospel k záveru, že odvolanie matky dôvodné je.

8. Odvolací súd v prvom rade považuje za potrebné zdôrazniť, že spisový materiál Okresného súdu
Bratislava III č.k. 37P/292/2015, v ktorom súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok dňa 25.10.2016, bol

predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní matky doručenom súdu prvej inštancie dňa
05.12.2016, až dňa 23.07.2018. Odvolací súd v danom prejednávanom prípade teda posudzoval
správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a splnenie podmienok pre zvýšenie výživného na maloletého
ku dňu jeho rozhodnutia (25.10.2016).

9. Tým, že predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa, súd
prvej inštancie správne pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý jasne definuje
dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa, musí
ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdu pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť,

či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, v prípade kladného
zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. §
62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené
potreby maloletých detí ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov,
pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

10. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom daného spisového materiálu, s poukazom na
uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne
svoje dokazovanie zameral na zisťovanie rozhodujúcich skutočností podstatných pre rozhodnutie o
návrhu otca na zvýšenie výživného z hľadiska odôvodnených potrieb maloletého, ako aj z hľadiska

schopností a možností rodičov, na výživu ktorých je maloletý odkázaný a tieto potom v záujme zistenia
podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre
určenie výživného na maloletého, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Považská Bystrica, č.k.
5P/22/2014-19, zo dňa 14.07.2014. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním súdom
prvej inštancie však odvolací súd na rozdiel od záverov súdu prvej inštancie dospel k záveru, že od

posledného rozhodovania o výživnom nedošlo na strane maloletého k zmene pomerov v rozsahu, ktoré
bolo potrebné premietnuť do výšky výživného na maloletého. Súd prvej inštancie v tomto smere síce
vykonal potrebné dokazovanie, skutkové zistenia na základe vykonaného dokazovania však nesprávne
vyhodnotil, a preto dospel k nesprávnemu právnemu záveru, z ktorého dôvodu, sa odvolací súd s
názorom súdu prvej inštancie vysloveným v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku stotožniť

nemohol.

11. Poukazujúc na dôvody návrhu otca na zvýšenie výživného a výsledky vykonaného dokazovania,
odvolací súd udáva, že v danom prípade nenastala taká podstatná zmena pomerov na strane
maloletého, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. Skutočnosti pre ktoré otec v roku 2014 uzavrel

rodičovskú dohodu, ktorej súčasťou bolo určenie výživného na maloletého vo výške XX eur mesačne,
nie je možné vyhodnocovať v novom konaní o zvýšenie výživného. Pri uzatváraní rodičovskej dohody
schválenej rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 5P/22/2014-19, zo dňa 14.07.2014, si
otec mohol a mal byť vedomý výšky nákladov na maloletého a to aj vzhľadom na jeho presťahovanie
z A. N. do N.. Je nesporné, že náklady na potreby maloletého sa priebežne čiastočne zvyšujú, avšak

v čase podania návrhu, po 10 mesiacoch od posledného rozhodnutia súdu o výživnom, nemožno
hovoriť o ich podstatnej zmene, ktorá by bola dôvodom pre zvýšenie výživného. Maloletý v čase
posledného rozhodnutia súdu o výživnom mal ukončený 7. ročník základnej školy a v školskom roku
2014/2015 nastúpil v Bratislave do 8. ročníka základnej školy, pričom otec okrem bežných výdavkov namaloletého súvisiacich s návštevou školy, stravou, oblečením, nepreukázal zmenu, alebo vznik žiadnych
mimoriadnych výdavkov, ktoré nastali nečakane a aj po uplynutí krátkej doby od posledného rozhodnutia
súdu o výživnom, by mohli byť považované za podstatné v súlade s § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Tu

odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie mal v danom prípade preukázanú zmenu pomerov len
na strane otca maloletého, ktorý oproti matke, u ktorej žiadna zmena pomerov ( či už vo výške zárobku,
majetkových alebo rodinných pomerov ) nenastala, od mája 2015 zmenil zamestnanie, začal pracovať
pre spoločnosť A. Z. s.r.o., a jeho priemerný čistý mesačný príjem sa zo sumy X.XXX eur mesačne zvýšil
na sumu X.XXX eur mesačne. Vychádzajúc z nepomerne rozdielnych zárobkových pomerov rodičov,

keď matka, ako zamestnankyňa pošty v rozhodnom období dosahovala priemerný čistý mesačný príjem
XXX eur, pričom okrem maloletého V. mala vyživovaciu povinnosť aj k plnoletému Z. R., študentovi
vysokej školy a k maloletej G. P., bez preukázania podstatnej zmeny pomerov na strane maloletého
V., nemožno uzavrieť, že boli splnené podmienky na zvýšenie výživného v zmysle návrhu otca a to
ani čiastočne. Skutočnosť, že otec uvádzal, že výživné na maloletého je neprimerané, nie je dôvodom
pre zvýšenie výživného, keď hmotnoprávnou podmienkou pre zmenu rozhodnutia o výživnom podľa

§ 78 ods. 1 Zák. o rodine je zmena pomerov. Zmena pomerov je pritom hmotnoprávnou podmienkou
toho, aby súd mohol o veci rozhodnúť. Pri rozhodovaní v takom prípade je potrebné prihliadnuť na
všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodňovať zmenu výživného, avšak aj zistené okolnosti môžu byť
dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti len vtedy, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch
účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia posledného rozhodnutia o výživnom.

12. Keďže pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné prihliadnuť na zmenu pomerov na strane
všetkýchúčastníkovkonania,t.j.akonastranerodičov,takajnastraneoprávnenéhomaloletéhodieťaťa,
odvolacísúdzaujalnarozdielodsúduprvejinštancienázor,ževčaserozhodovaniasúduprvejinštancie,
nebola preukázaná zmena pomerov na strane maloletého V., ktorá by súvisela s jeho fyzickým vekom,

štúdiom alebo inými okolnosťami, rovnako nenastala zmena pomerov na strane povinného rodiča -
matky, zmenu pomerov je možné konštatovať iba na starne otca a to v pozitívnom smere, zvýšením
jeho príjmu. Na základe takto zisteného skutočného stavu veci, odvolací súd, dospejúc k záveru o
nedôvodnosti návrhu otca na zvýšenie výživného, rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388
CSP.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 58 CMP.

14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).