Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. september 2018

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 43C/162/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214216544
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Burkušová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2018:7214216544.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudkyňou JUDr. Agátou Burkušovou, v spore žalobcu: DPS financial consulting,

s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 12/2742, Trnava, IČO: 46 713 930, zast. Advokátska kancelária Strelák
& Petkov, so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava, proti žalovanému: Y. V., W.. XX.XX.XXXX, F. I. XX, V., o
zaplatenie 831,51 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.6.2014 voči žalovanému domáhal uloženia povinnosti
zaplatiť mu sumu 831,51 Eur spolu s príslušenstvom ku dňu 27.09.2013 vo výške 143,91 Eur a s úrokmi

z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 831,51 Eur od 28.09.2013 do zaplatenia a náhrady
trov konania.

2. Uviedol, že na základe žiadosti žalovaného právny predchodca žalobcu, spoločnosť L.riadila
v prospech žalovaného bežný účet, na ktorom poskytla v prospech žalovaného úver vo forme
povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte. žalovaný sa okrem iného zaviazal dodržiavať
Všeobecné obchodné podmienky SLSP a Obchodné podmienky SLSP pre poskytovanie úverov

a povolených prečerpaní privátnym klientom a Mikro podnikateľom. Žalovaný prekročením rámca
povolenéhoprečerpaniaporušilObchodnépodmienkySLSP,čímjejvzniklapohľadávkaznepovoleného
prečerpania, ktorú žalovaný neuhradil, preto SLSP žalovanému poskytnuté povolené prečerpanie
zastavila. Zmluvou o postúpení pohľadávok SLSP postúpila pohľadávku z nepovoleného prečerpania
na žalobcu; ku dňu postúpenia predstavovala táto pohľadávka 831,51 Eur a príslušenstvo ku dňu
27.09.2013 vo výške 143,91 Eur.

3. Na základe žaloby žalobcu súd vydal vo veci dňa 28.10.2015 platobný rozkaz, ktorý nebolo možné
žalovanému doručiť do vlastných rúk, preto ho súd ho uznesením zo dňa 20.1.2016 v súlade s v tom
čase platným a účinným ust. § 173 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, zrušil.
4. Žalovanému bola žaloba, spolu s uznesením ukladajúcim mu povinnosť vyjadriť sa k žalobe v určenej
lehote doručená do vlastných rúk dňa 07.5.2018. Žalovaný však bol v spore nečinný a k žalobe sa
nevyjadril ani v určenej lehote a ani do termínu vyhlásenia tohto rozsudku.

5. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (CSP), ktorým
došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016, Občiansky súdny poriadok (OSP).
V súlade s ust. § 470 ods. 1 CSP súd po účinnosti tohto zákona vo veci postupoval podľa nového
procesného predpisu pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali dovtedy, v zmysleust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP a pri vylúčení uplatňovania ustanovení o popretí skutkových tvrdení
protistrany a sudcovskej koncentrácii, nakoľko by boli v tomto prípade v neprospech strany žalovaného
(§ 470 ods. 2 veta druhá CSP).

6. Nakoľko v tejto veci ide o nárok zo zmluvy o bežnom účte, ktorú žalobca uzavrel a plnil v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti (teda ako dodávateľ v zmysle ust. § 52 ods. 3 Občianskeho
zákonníka) a naopak žalovaný ako fyzická osoba v tomto právnom vzťahu ako podnikateľ nevystupoval
(bola teda spotrebiteľom podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), jedná sa o spotrebiteľský spor,

a preto súd v procesnom postupe (od 1.7.2016) uplatňoval tiež ustanovenia na ochranu slabšej strany
v zmysle ust. § 290 a nasl. CSP.

7. Keďže skutkové tvrdenia strán neboli sporné, šlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala sumu 1.000,-Eur v súlade s ust. § 297 písm. b) CSP,
vo veci nebolo potrebné nariadiť pojednávanie. V súlade s ust. § 219 ods. 1 CSP bol rozsudok verejne

vyhlásený dňa 10.9.2018.

8. Žalobca v žalobe ako dôkazy označil zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa
XX.XX.XXXX, Oznámenie SLSP o postúpení pohľadávky adresované žalovanému zo dňa 11.10.2013,
Zmluvu o bežnom účte, výpis z histórie pohybov na účte žalovaného, Všeobecné obchodné podmienky

SLSP, Obchodné podmienky SLSP pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym
klientomamikropodnikateľom,výzvunazaplateniezodňa21.11.2013avýpiszhistóriepohybovnaúčte
žalovaného avšak k žalobe ich nepripojil. Neurobil tak ani napriek výzve súdu zo dňa 26.10.2016, ktorú
prevzal jeho právny zástupca dňa 04.11.2016 a ktorou ho súd vyzval na predloženie týchto listinných
dôkazov, ani napriek urgencii súdu zo dňa 15.12.2016, ktorú právny zástupca žalobcu prevzal dňa

21.12.2016.

9. Súd teda nemal možnosť preskúmať žalobcom navrhované dôkazy, ktoré podľa názoru súdu mohol
a mal predložiť on, zistiť rozhodujúce skutočnosti a skutkový stav, preto žalobu zamietol a to v
dôsledku neunesenia dôkazného bremena žalobcom. Podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe

je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať
na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany
v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho
úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať (§ 132 ods.1 CSP). Uvedené ustanovenie
stanovuje teda aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na

svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá
neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení,
no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť

týchto skutkových tvrdení. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za
výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda
výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti,

ani o tom, že by bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží teda na tej
strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu
sporu,ktoráexistenciutýchtoskutočnostítiežtvrdí.Stranasporu,ktorýtvrdíurčitúnegatívnuskutočnosť,
nenesie ohľadne tejto skutočnosti dôkazné bremeno; pri popretí tohto tvrdenia protistranou táto sama
ponesie dôkazné bremeno ohľadne svojho pozitívneho tvrdenia. Po vyhodnotení záverov vykonaného

dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach posúdiac ich podľa vyššie citovaných
zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca nepreukázal ním
tvrdený skutkový stav, čo je jednou zo základných procesných povinností strán sporu, s čím sa spája
dôsledok unesenia dôkazného bremena. Bremeno tvrdenia tak ako aj bremeno dôkazné zaťažuje
stranu sporu. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je

predpokladom úspechu v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. relevantne tvrdiť má pre stranu
sporu procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu, ktorá sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci.
V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom strany sporu majú
povinnosť doložiť svoje skutkové tvrdenia dôkazmi. Prostriedky procesného útoku v podobe skutkovýchtvrdení podliehajú sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania v zmysle ust. § 153 a 154 CSP. Pokiaľ
ide o dôkazné bremeno, predmetné konanie je konaním sporovým.

10. V zmysle ust. § 132 ods. 3 CSP, žalobca je povinný pripojiť k žalobe listinné dôkazy, na ktoré sa
odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať.

11. Ide o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené
s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením

dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva.
Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokazovanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky
(neúspechvspore)stíhajúvsporovomkonanítoho,ktoneuniesoldôkaznébremeno(neoznačilpotrebné
dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom
súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky.
Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepredložil listinné dôkazy, ktoré v žalobe označil, na

základe ktorých si uplatňoval žalovanú sumu s príslušenstvom, ani po dvoch výzvach súdu, preto súd
túto žalobu zamietol.

12. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, pričom plne úspešnej žalovanému
vznikol nárok na náhradu trov konania v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko mu v tomto spore žiadne

preukázateľné trovy konania nevznikli, a teda súd nemusel rozhodovať o ich výške, rozhodol tak, že
žalovanému trovy konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP), ktoré môže podať
strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) v lehote 15 dní od jeho doručenia na

súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 2, 3 CSP).

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).