Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. november 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/45/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118209181
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3118209181.2

Uznesenie

Okresný súd Trenčín, v právnej veci žalobcu: F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. II XX/XX, T. nad Q., proti
žalovanému: 1/ B. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. II. XX/XX, T. nad Q., 2/ E. stavebné bytové družstvo,
so sídlom X. XXXX, F. W., G.: XX XXX XXX, o nejasnom podaní, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti podaného trestného oznámenia z a s t a v u j e. Po právoplatnosti tohto uznesenia
bude vec v časti podaného trestného oznámenia p o s t ú p e n á Okresnej prokuratúre Trenčín.

Vo zvyšnej časti podanie žalobcu podané na tunajšom súde dňa 11.10.2018, ktoré bolo doplnené
podaním žalobcu podaným na tunajšom súde dňa 12.11.2018 o d m i e t a .

Žalovaným 1/ a 2/ súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Dňa 11.10.2018 bolo na tunajší súd podané podanie, kde žalobca uviedol, že sa domáha, aby
správca vrátil všetky vlastníkmi bytov neschválené odvody za zástupcu vlastníkov bytov do fondu
prevádzky, údržby a opráv všetkým domom v správe OSBD aj s patričnými úrokmi, ďalej, aby súd
uložil predstavenstvu OSBD sa verejne prostredníctvom regionálnych periodík ospravedlniť všetkým
vlastníkom bytom v správe za nezákonné použitie fondu prevádzky, údržby a opráv domov v neprospech

vlastníkov bytov a v prospech zástupcu vlastníkov bytov a aby súd zakázal činnosť podľa zákona č.
182/1993 Z.z. a podľa Obchodného zákonníka na 5 rokov terajším členom predstavenstva OSBD,
kontrolnej komisie a terajším delegátom zhromaždenia OSBD. Poukazoval na porušenie povinností pri
správe cudzieho majetku, mal podozrenie z podplácania a z volebnej korupcie pri voľbách do riadiacich
orgánov, tiež uvádzal, že členovia predstavenstva, kontrolnej komisie OSBD uprednostnili svoje záujmy
pred záujmami členov OSBD. Toto podanie mohlo byť aj žalobou, avšak predmetné podanie vykazovalo

vady, keďže nemalo všetky náležitosti riadnej žaloby. Z tohto dôvodu súd dňa 23.10.2018 pod č.k.
15C/45/2018-12 vydal uznesenie, ktorým vyzval žalobcu na doplnenie a opravu jeho podania, a to v
lehote 10 dní od doručenia predmetného uznesenia pod následkom odmietnutia podania, nasledovne:

-doplnením zrozumiteľného odôvodnenia tak, aby bolo zrejmé, na základe akých skutkových okolností
žalobca žalobu podáva, pričom súd žalobcu poučil, že skutkovo odôvodniť je potrebné každý z

uplatnených nárokov (zaplatenie odvodov, ospravedlnenie); tiež musí byť zrejmé, ak má predmetom byť
aj zaplatenie dlžnej čiastky, na základe akých skutočností sa jej zaplatenia žalobca domáha a akým
spôsobom dospel k žalovanej čiastke.

-vymedzením určitého, zrozumiteľného a jednoznačného petitu (žalobného návrhu), teda toho, čoho sa
žalobca domáha tak, aby bolo zrejmé, aká suma odvodov má byť predmetom konania, aby bolo ďalej

zrejmé, komu konkrétne má byť táto suma zo strany žalovaného zaplatená a aké úroky, resp. úroky zomeškania z nej majú byť priznané (z akej sumy, v akej úrokovej sadzbe, za aké obdobie); uvedené zo
žaloby nevyplýva, žalobný petit je v tejto časti neurčitý a nevykonateľný,

- vymedzením určitého, zrozumiteľného a jednoznačného petitu (žalobného návrhu), teda toho, čoho sa
žalobca domáha tak, aby bolo zrejmé, komu konkrétne má byť uložená povinnosť ospravedlniť sa, komu
konkrétne má byť ospravedlnenie adresované, akým konkrétnym spôsobom má byť ospravedlnenie
učinené, pričom treba uviesť aj text navrhovaného ospravedlnenia; uvedené zo žaloby nevyplýva,
žalobný petit je v tejto časti tiež neurčitý a nevykonateľný,

-ak sa žalobca domáha uloženia ďalších povinností v tomto konaní, je potrebné jednoznačne uviesť,
ktorému konkrétnemu subjektu má byť povinnosť uložená, aká povinnosť s akým obsahom má byť
uložená a z akých dôvodov.

2. Dňa 12.11.2018 žalobca doručil súdu doplnenie, na základe ktorého rozšíril okruh žalovaných aj o
pôvodne neoznačeného žalovaného 1/. Doplnil odôvodnenie a uviedol, že sa domáha, aby súd zaviazal
žalovanú 1/ vrátiť do fondu prevádzky, údržby a opráv domu Centrum II. 94, Dubnica nad Váhom
neoprávnene vyplatené odvody zo schválenej odmeny, a to spolu bez úrokov 3.025,54 eur, a to:
1.210,36 eur + úroky 0,05% denne od 31.12.2014 do platnosti rozhodnutia súdu

605,06 eur + úroky 0,05% denne od 31.12.2015 do platnosti rozhodnutia súdu
605,06 eur + úroky 0,05% denne od 31.12.2016 do platnosti rozhodnutia súdu
605,06 eur + úroky 0,05% denne od 31.12.2017 do platnosti rozhodnutia súdu a v prípade vyúčtovaných
odvodov za rok 2018 aj 605,06 eur + úroky 0,05% denne od 31.12.2018 do platnosti rozhodnutia súdu.
Ďalej sa domáhal, aby žalovaná 1/ sa ospravedlnila vlastníkom bytom v dome Centrum II. 94, Dubnica

nadVáhomprostredníctvomotvorenéholistuprostredníctvompoštyadresovanémukaždémuvlastníkovi
bytu v dome Centrum II 94, Dubnica nad Váhom za nezákonné použitie fondu prevádzky, údržby a opráv
domov v neprospech vlastníkov bytov a v prospech žalovanej 1/ s navrhovaným textom.
Ďalej aby sú uložil žalovanej 1/ zákaz činnosti podľa zák.č. 182/1993 a Obchodného zákonníka s
okamžitou platnosťou na 5 rokov.

Ďalej uviedol, že sa domáha, aby súd žalovaného 2/ zaviazal vrátiť do fondu prevádzky, údržby a opráv
všetkým domom v jeho správe všetky zistené vlastníkmi neschválené odvody za zástupcu vlastníkov
bytov aj s patričnými úrokmi od dátumu vyplatenia z fondu domu do nadobudnutia platnosti rozhodnutia
súdu.
Ďalej sa domáhal, aby sa členovia predstavenstva, kontrolná komisia a správca OSBD verejne

prostredníctvom mestských novín Nová Dubnica, Dubnica nad Váhom, Ilava a Považská Bystrica
ospravedlnili vlastníkom bytov v správe za nezákonné použitie fondu prevádzky, údržby a opráv domov
v neprospech vlastníkov bytov a v prospech zástupcov vlastníkov bytov s navrhovaným textom.
Ďalej sa domáhal, aby súd uložil terajším členom (podľa zoznamu na web stránke OSBD)
predstavenstva a kontrolnej komisie ako aj terajším aktívnym delegátom zhromaždenia OSBD zákaz

činnosti podľa zák.č. 182/1993 a Obchodného zákonníka s okamžitou platnosťou na 5 rokov.
Napokon, aby vrámci transparentnosti spravovaného majetku správcom a kontrolovateľnosti vlastníkmi
bytov správca zosúladil vklady vlastníkov bytov na účet domu v rámci zákona č. 182/1993 Z.z. a nie
na dva odlišné účty.

3. Vo vzťahu k porušovaniu zákona žalobca uviedol, že správca a predstavenstvo sa podľa žalobcu
dopúšťajú aktívneho podplácania priamo alebo cez sprostredkovateľa, poskytovania alebo sľúbenia
úplatku inému a tiež pasívneho podplácania, teda priamo alebo cez sprostredkovateľa, prijímania,
žiadania úplatku a že voľby v roku 2016 do orgánov spoločenstva OSBD naznačili volebnú korupciu.

4. Podľa § 3 a 4 Civilného sporového poriadku (CSP), Súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne
spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Iné
spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.

5. Podľa § 10 ods. 1 CSP, Ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd

konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby
zostávajú zachované.6. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v platnom znení prokuratúra chráni práva a
zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

7. Podľa ods. 2 prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať
opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na
obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti
je prokuratúra povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov
zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb,

právnických osôb a štátu.

8. Podľa § 4 ods. 1, písm. a/ zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v platnom znení pôsobnosť
prokuratúry vykonávajú prokurátori trestným stíhaním osôb podozrivých zo spáchania trestných činov
a dozorom nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania v rozsahu podľa osobitného
zákona a v prípravnom konaní.

9. Podľa § 196 ods. 1 Trestného poriadku Trestné oznámenie sa podáva prokurátorovi alebo policajtovi.
Prokurátor a policajt bez meškania upovedomia Úrad špeciálnej prokuratúry o podanom trestnom
oznámení, ak sa týka pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu. O prijatí trestného oznámenia
podaného poškodeným vydá prokurátor alebo policajt písomné potvrdenie, ktoré musí obsahovať čas

a miesto podania, označenie orgánu, ktorý trestné oznámenie prijal, a základné skutočnosti trestného
oznámenia. Ak bolo trestné oznámenie podané poškodeným ústne, prokurátor alebo policajt poskytne
na žiadosť poškodeného odpis zápisnice o oznámení.

10. Časť podania žalobcu, ktorým žalobca poukazuje podozrenie z korupcie, porušenie povinností pri

správe cudzieho majetku, na to, že členovia orgánov žalovaného 2/ ako správcu uprednostňujú svoje
záujmy pred záujmami členov družstva, ako aj v časti, ktorou sa žalobca domáha uloženia zákazu
činnosti, teda jednej z foriem trestu za spáchanie trestného činu podľa Trestného zákona, je podanie
žalobcu potrebné posúdiť ako trestné oznámenie. Výlučne v trestnom konaní sa preverujú skutočnosti,
ktoré by nasvedčovali spáchaniu trestného činu a výlučne v trestnom konaní súd ukladá trest (aj trest

zákazu činnosti), ale až po tom, čo prokurátor podá vrámci trestného konania na súd obžalobu. Teda
ani o uložení trestu zákazu činnosti súd nerozhoduje v občianskoprávnom konaní na základe podanej
žaloby. Pri skúmaní podmienok konania súd tak zistil neodstrániteľný nedostatok podmienky konania
v tejto časti, a to nedostatok právomoci súdu konať o podanom trestnom oznámení žalobcu. Nakoľko
však preverovanie trestných oznámení, rozhodovanie o začatí trestného stíhania, príp. rozhodovanie o

vznesení obvinenia nespadá do právomoci súdu, súd v súlade s ustanovením § 10 ods. 1 CSP konanie
v časti podaného trestného oznámenia žalobcu zastavil s tým, že po právoplatnosti bude vec v tejto
časti postúpená Okresnej prokuratúre Trenčín ako orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí rozhodovanie
o týchto otázkach.

11. Vo zvyšku podania žalobcu by mohlo ísť podľa obsahu o žalobu, avšak táto aj napriek jeho doplneniu,
nemá všetky náležitosti riadnej žaloby. Žalobný petit (teda časť žaloby, v ktorej sa uvádza, čoho sa
žalobca domáha) i napriek doplneniu je neurčitý a nevykonateľný.

12. Podľa § 129 Civilného sporového poriadku, (1) Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho
sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto
podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. (2)
V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba
doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. (3) Ak sa v lehote určenej súdom podanie

nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní
pokračovať. (4) Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1
najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní
proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

13.Podľa § 132 CSP: (1) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie označenie strán, pravdivé a úplné
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. (2)Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. (3) Žalobca k
žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

14.Žalobný petit, resp. žalobný návrh (návrh na výrok rozsudku súdu) musí byť presný, určitý a
zrozumiteľný. Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom má konať a
rozhodnúť, lebo súd nemôže stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované.
Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t.j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom
obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho

rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky nie sú
formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby
mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané (I. ÚS 233/97).

15. Podľa názoru súdu, podanie žalobcu trpí vadou, pre ktorú nemožno ďalej v konaní pokračovať.
Pokiaľ ide o vymedzenie petitu (teda toho, čoho sa žalobca domáha), žalobca v opravenom podaní

žiadal, aby súd:

A/ zaviazal žalovanú 1/ vrátiť do fondu prevádzky, údržby a opráv domu Centrum II. 94, Dubnica nad
Váhom neoprávnene vyplatené odvody zo schválenej odmeny, a to spolu bez úrokov 3.025,54 eur, a to:

1.210,36 eur + úroky 0,05% denne od 31.12.2014 do platnosti rozhodnutia súdu
605,06 eur + úroky 0,05% denne od 31.12.2015 do platnosti rozhodnutia súdu
605,06 eur + úroky 0,05% denne od 31.12.2016 do platnosti rozhodnutia súdu
605,06 eur + úroky 0,05% denne od 31.12.2017 do platnosti rozhodnutia súdu
v prípade vyúčtovaných odvodov za rok 2018 aj 605,06 eur + úroky 0,05% denne od 31.12.2018 do

platnosti rozhodnutia súdu.
Z takto formulovaného petitu predovšetkým jednoznačne nevyplýva, či teda aj suma odvodov za rok
2018 má alebo nemá byť predmetom konania, keďže tento je formulovaný ako „podmienečný“, teda že
ak budú odvody aj v roku 2018 vyúčtované, tak predmetom má byť aj suma 605,06 eur + úroky 0,05%
denneod31.12.2018doplatnostirozhodnutiasúdu.Zpodanejžalobypritommusínepochybnevyplývať,

aká presná suma má byť predmetom konania a nemožno viazať jej uplatňovanie na prípadné neisté
budúce podmienky. Pokiaľ žalobca uvádza, že teda predmetom má byť suma 3.025,54 eur (čo je súčet
1.210,36 eur + 605,06 eur + 605,06 eur + 605,06 eur), potom možno vyvodiť, že do požadovanej sumy
3.025,54 eur žalobca nezahrnul v poradí štvrtú uvedenú sumu 605,06 eur (zrejme za rok 2018), hoci
ju v samotnom petite uviedol, že by mala i táto prípadne byť predmetom konania. Vymedzenie výšky

žalovanej sumy je nevyhnutné uviesť jednoznačne, a to nielen pre určenie výšky poplatkovej povinnosti,
ale aj preto, aby súd vedel, o čom má konať, akú povinnosť má komu uložiť a aby sa protistrana vedela k
žalobe relevantne vyjadriť. Okrem toho súd vidí neurčitosť a nevykonateľnosť tohto petitu aj v tom, že z
neho nevyplýva, akému konkrétnemu subjektu majú byť prostriedky zaplatené, teda v koho prospech by
tátopovinnosťmalabyťsúdomuložená,nakoľkožalobcažiadaabybolitietovrátenédofonduprevádzky,

údržby a opráv domu Centrum II. 94, Dubnica nad Váhom, čo však nie je žiaden subjekt, v prospech
ktorého by prípadne mohla byť na základe takto uloženej povinnosti (ak by ju súd prevzal do výroku
rozhodnutia), vedená exekúcia, a to spôsobuje nevykonateľnosť navrhovaného výroku, čím by prakticky
žalobca nedosiahol účel, ktorý touto žalobou sleduje. Súd pritom žalobcu poučil o tom, že presne,
jednoznačne, určito musí vymedziť sumu, ktorej zaplatenie je predmetom konania, komu konkrétne má

byť zaplatená, aby bolo možné žalobný návrh považovať za určitý, zrozumiteľný a jednoznačný. Toto
všetko sú nedostatky, bez odstránenia ktorých nemožno o tejto časti žaloby konať.

B/ Ďalej sa žalobca domáhal, aby žalovaná 1/ sa ospravedlnila vlastníkom bytom v dome Centrum II. 94,
Dubnica nad Váhom prostredníctvom otvoreného listu prostredníctvom pošty adresovanému každému

vlastníkovi bytu v dome Centrum II 94, Dubnica nad Váhom za nezákonné použitie fondu prevádzky,
údržby a opráv domov v neprospech vlastníkov bytov a v prospech žalovanej 1/ s navrhovaným textom.
V tomto prípade rovnako nie je navrhovaný žalobný petit určitý, jednoznačný a vykonateľný, a to z
dôvodu neurčitosti v časti osôb, ktorým by malo byť ospravedlnenie adresované, keďže sa uvádza,
že by malo byť prostredníctvom pošty adresované „každému vlastníkovi bytu v dome Centrum II 94,

Dubnica nad Váhom“, teda bližšie neurčitému okruhu subjektov, čo do ich konkrétnej identifikácie. V
prípade vyrieknutia takéhoto rozhodnutia súdu by rovnako nebolo možné rozhodnutie súdu vykonať,
keďže by z neho nevyplývalo, vo vzťahu ku komu konkrétne by si mala žalovaná 1/ svoju povinnosť
splniť. Okrem toho treba poukázať na fakt, že žalobca ani neodôvodnil žalobu v časti o uloženiepovinnosti sa ospravedlniť, žaloba je odôvodňovaná len v časti o vyplatenie odvodov, pričom však každý
čiastkový nárok musí byť riadne odôvodnený, na čo súd rovnako žalobcu uznesením vyzval a o tejto
potrebe ho riadne poučil. Skutkové odôvodnenie žaloby je nevyhnutnou súčasťou žaloby v zmysle § 132

CSP. Žaloba musí obsahovať rozhodné skutočnosti, ktorými žalobca odôvodňuje svoju žalobu (a to v
každej časti, každého jednotlivého uplatneného nároku), musí byť podopretá opísaním rozhodujúcich
skutočností,čovtejtočastižalobanespĺňa.Totovšetkosúnedostatky,bezodstráneniaktorýchnemožno
o tejto časti žaloby konať.

C/ Žalobca sa potom domáha, aby súd žalovaného 2/ zaviazal vrátiť do fondu prevádzky, údržby a opráv
všetkým domom v jeho správe všetky zistené vlastníkmi neschválené odvody za zástupcu vlastníkov
bytov aj s patričnými úrokmi od dátumu vyplatenia z fondu domu do nadobudnutia platnosti rozhodnutia
súdu. Táto časť žalobného návrhu je absolútne neurčitá, a to z dôvodu, že nie je z neho možné ani len
vyvodiť (nieto ešte nepochybne zistiť) aká povinnosť, s akým obsahom a v prospech akého konkrétneho
subjektu má byť súdom uložená. Jediné, čo z tejto časti vyplýva, je to, že by súd mal povinnosť uložiť

žalovanému 2/, nie je zrejmá suma odvodov, ktorá by mala byť predmetom konania (namiesto toho len
neurčito uvedené „všetky zistené vlastníkmi neschválené odvody za zástupcu vlastníkov bytov“), ani
výška úrokov ( len uvedené „ s patričnými úrokmi“) a tiež ani konkrétny subjekt, v prospech ktorého
by sa malo plniť nie je možné zistiť (podľa návrhu majú sa vrátiť do fondu prevádzky, údržby a opráv
všetkým domom v správe žalovaného 2/). Toto všetko sú nedostatky, bez odstránenia ktorých nemožno

o tejto časti žaloby konať.

D/ Žalobca ďalej žiadal, aby sa členovia predstavenstva, kontrolná komisia a správca OSBD verejne
prostredníctvom mestských novín Nová Dubnica, Dubnica nad Váhom, Ilava a Považská Bystrica
ospravedlnili vlastníkom bytov v správe za nezákonné použitie fondu prevádzky, údržby a opráv domov

v neprospech vlastníkov bytov a v prospech zástupcov vlastníkov bytov s navrhovaným textom. Tak,
ako už súd uviedol vyššie pod písm. B/, Ani tento návrh nie je určitý, jednoznačný a vykonateľný, a to z
dôvodu neurčitosti v časti osôb, ktorým by malo byť ospravedlnenie adresované, keďže sa uvádza, že by
malo byť prostredníctvom pošty adresované „vlastníkom bytov v správe“, teda bližšie neurčitému okruhu
subjektov, čo do ich konkrétnej identifikácie. Spôsob ospravedlnenia rovnako vyznieva neurčito, keď sa

domáha jeho zverejnenia v mestských novinách v mestách Nová Dubnica, Dubnica nad Váhom, Ilava a
Považská Bystrica, bez bližšieho určenia. Okrem toho žalobca ani neodôvodnil žalobu v časti o uloženie
povinnosti sa ospravedlniť, žaloba je odôvodňovaná len v časti o vyplatenie odvodov, pričom však každý
čiastkový nárok musí byť riadne odôvodnený, na čo súd rovnako žalobcu uznesením vyzval a o tejto
potrebehoriadnepoučil.Skutkovéodôvodneniežalobyjepritomnevyhnutnousúčasťoužalobyvzmysle

§ 132 CSP. Toto všetko sú nedostatky, bez odstránenia ktorých nemožno o tejto časti žaloby konať.

E/ Napokon sa žalobca domáhal, aby v rámci transparentnosti spravovaného majetku správcom a
kontrolovateľnosti vlastníkmi bytov správca (zrejme žalovaný 2/) zosúladil vklady vlastníkov bytov na
účet domu v rámci zákona č. 182/1993 Z.z. a nie na dva odlišné účty. Takéto vymedzenie úkonu,

ktorého vykonanie by súd mal žalovanému 2/ ako jeho povinnosť rozsudkom uložiť, je neurčité a pre
svoju všeobecnosť by spôsobilo, že rozsudok, by nebol materiálne vykonateľný, tj. nebolo by možné
docieliť zámer zamýšľaný žalobcom a v prípade, že by prípadný budúci rozsudok povinný subjekt
dobrovoľne neplnil, takéto rozhodnutie by nebolo vynútiteľné. Táto časť žaloby nie je odôvodnená, a
preto ani z obsahu ostatného textu nemožno konkrétnejšie vyvodiť, aké vklady má žalobca namysli,

akým spôsobom mieni tieto „zosúladiť na účet domu v rámci zákona č. 182/1993 Z.z.) a neviesť „dva
odlišné účty“, čiže konkrétny obsah tejto povinnosti nemožno ani len vyvodiť. Ani pre tento nedostatok
nemožno konať o tejto časti žaloby.

16. Trvanie na tom, aby žaloba bola v každej časti žalobného návrhu zrozumiteľná, nie je svojvoľné.

Na základe neurčitého, nezrozumiteľného a príliš všeobecného petitu, by nebolo možné posúdiť
(„skontrolovať“),čižalovanýprípadnýbudúcirozsudokstakýmtovýrokomrešpektovalapovinnosťsplnil,
alebo nesplnil, resp. splnil len čiastočne, keďže by z výrokov rozsudku tak, ako sú navrhované, priamo
nevyplývalo, aký presný a konkrétny obsah by povinnosti uložené súdom mali mať. Tieto skutočnosti
sú pritom tak rozhodujúce, že si ich nemôže súd sám doplniť či skonkretizovať podľa svojho uváženia,

ale je povinnosťou žalobcu vymedziť žalobný petit tak, aby tento bol nad všetky pochybnosti jasný,
zrozumiteľný, presný a vykonateľný.17. Bez toho, aby bolo nepochybne zrejmé, čoho presne a konkrétne sa žalobca domáha, a teda bez
určitého a vykonateľného petitu, nemožno považovať podanie žalobcu (ani po jeho doplnení) za
žalobu so všetkými náležitosťami v zmysle cit. ustanovení CSP. Naviac táto žaloba minimálne v časti

požadovaných ospravedlnení nie je vôbec ani skutkovo odôvodnená. Súd žalobcu pritom výslovne
poučil, aké sú nároky na žalobný návrh, na odôvodnenie žaloby, ako podanie treba doplniť. Podľa
názoru súdu vyššie popísané nedostatky podania žalobcu sú takou vadou, pre ktorú nemožno v konaní
pokračovať. Z týchto dôvodov súd, pri konštatovaní splnenia podmienok na odmietnutie podania v
zmysle ustanovenia § 129 CSP, rozhodol tak, ako je uvedené v druhom výroku tohto uznesenia a vo

zvyšnej časti (nad rámec podania v časti trestného oznámenia), podanie odmietol.

18. Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodnutia o trovách konania v prípade,
že podanie je odmietnuté. Preto je nutné o trovách konania v časti odmietnutia podania rozhodnúť
analogicky podľa ustanovenia § 256 ods.1 CSP, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie
konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Predmetné ustanovenie upravuje problematiku

svojou povahou najbližšiu odmietnutiu podania, lebo v tomto prípade konanie končí bez toho, aby súd
rozhodoval o veci samej, a to v dôsledku procesného zavinenia tej strany, ktorá riadne nedoplnila
podanie (žalobca). Rovnako aj v časti, v ktorej súd konanie zastavil a vec postúpil prokuratúre, je
potrebné o trovách konania rozhodnúť podľa § 256 ods. 1 CSP, keďže to bol žalobca, ktorý procesne
zavinili zastavenie konania a postúpenie veci podaním trestného oznámenia na nepríslušný orgán.

Žalobca by teda bol povinný nahradiť žalovaným trovy tohto konania. Nakoľko však žalovaným doposiaľ
preukázateľne žiadne trovy nevznikli, žiadne trovy im zo spisu nevyplývajú, keďže zatiaľ o konaní nemali
ani vedomosť, súd žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.