Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. september 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/318/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316214525
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1316214525.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci veci starostlivosti súdu o
maloleté dieťa: F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného opatrovníkom: Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, 903 01 Senec, dieťa rodičov:
matka - W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX Z., a otec - L.. F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom

A. M. XX, XXX XX H., zastúpený JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom Nám. Sv. Anny 15/25,
911 01 Trenčín, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, na odvolanie otca proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 30.05.2018, č.k. 39P/28/2018-111, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa zo dňa 30.05.2018, č.k. 39P/28/2018-111 zastavil
konanie vo veci. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok
na ich náhradu.

2. Svoje rozhodnutie právne posúdil podľa § 2 ods. 1, § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej len „CMP“), § 161 ods. 1, 2, § 159 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len „CSP“), a vecne tým, že predmetnému konaniu bránila prekážka prv začatého súdneho
konania (prekážka litispendencie) vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. 12P/317/2013, čo
predstavuje neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania a preto konanie zastavil. Súd
prvej inštancie uviedol, že v danej veci (vedenej na tamojšom súde pod sp.zn. 39P/28/2018) ide o
konanie o zníženie výživného na maloleté dieťa, ktorý návrh otec maloletého podal dňa 31.08.2016,
pričom určenie výživného bolo predmetom konania už v skôr začatej veci, a to o návrhu matky na

úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktoré sa viedlo na Okresnom súde
Pezinok pod sp. zn. 12P/317/2013, v ktorej veci súd rozhodol dňa 07.04.2016, proti ktorému rozhodnutiu
podal otec maloletého odvolanie, o ktorom odvolaní nebolo do dňa podania návrhu otca na zníženie
výživného, to je do 31.08.2016, právoplatne rozhodnuté. O odvolaní otca bolo rozhodnuté rozsudkom
odvolacieho súdu dňa 26.04.2017 (súdom prvej inštancie nesprávne uvedené dňa 30.10.2017, pozn.
odvolacieho súdu). Rozsudok okresného súdu v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu tak nadobudol

právoplatnosť až dňa 20.06.2017. Vzhľadom na to, že konanie vedené pod sp. zn. 12P/317/2013, ktoré
nebolo právoplatne skončené ku dňu podania návrhu otca dňa 31.08.2016, súd prvej inštancie uzavrel,
že toto konanie tvorilo prekážku skôr začatého konania o tej istej veci, a preto predmetné konanie
vedené pod sp. zn. 39P/28/2018 zastavil v súlade s ustanovením § 159 CSP.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu

odvolanie otec, žiadajúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súdu prvej inštancie vytkol, že neboli splnené procesné podmienky(§ 365 ods. 1 písm. a/ CSP), že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365
ods. 1 písm. b/ CSP.). Mal za to, že súd prvej inštancie založil svoj záver o prekážke litispendencie

na nesprávnej aplikácii ustanovení § 159, § 161 CSP. Uviedol, že predmetom konania vedeného
na súde prvej inštancie je jeho návrh na zníženie výživného na maloletého, ktorý nie je totožný s
predmetomkonaniavedenéhonaOkresnomsúdePezinokpodsp.zn.12P/317/2013.Vkonanívedenom
na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. 12P/317/2013, t.j. konanie o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému, ktoré konanie bolo právoplatne skončené dňa 20.06.2017.

4. Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66
CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
otca je dôvodné.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh

na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy
veci nevyplýva inak.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli
splnené procesné podmienky.

9. Podľa § 159 CSP, začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie.
Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.

10. Inštitút prekážky súdneho konania zakotvený v § 159 CSP vyjadruje prekážku súdneho konania

(litispedencia), ktorá zabraňuje, aby na súde prebiehalo iné súdne konanie v tej istej veci. Táto prekážka
vzniká (je daná), ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike bolo začaté konanie, ktoré malo
rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje
právo.

11. V danom konaní sa otec návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava III dňa 31.08.2016
domáhal zníženia výživného na maloletého, ktoré bol uznesením Okresného súdu Pezinok zo dňa
27.08.2012, č.k. 12P/241/2012-41 (neodkladným opatrením) zaviazaný dočasne prispievať sumou vo
výške XXX eur mesačne počnúc dňom 27.08.2012 na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
Z obsahu spisového materiálu ďalej vyplýva, že na Okresnom súde Pezinok prebiehalo konanie pod

sp.zn. 12P/317/2013 o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, v ktorom konaní
Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 07.04.2016, č.k. 12P/317/2013-425 zveril maloletého do
osobnej starostlivosti matky, zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou vo výške
XXX eur mesačne, určil výšku zročného výživného a styk otca s maloletým neupravil. Krajský súd v
Bratislave rozsudkom zo dňa 26.04.2017, č.k. 20CoP/86/2016-504 potvrdil rozsudok Okresného súdu

Pezinok zo dňa 07.04.2016, č.k. 12P/317/2013-425, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
20.06.2017. Spis Okresného súdu Pezinok vo veci maloletého vedený pod sp. zn. 12P/317/2013 sa
nachádza na Najvyššom súde Slovenskej republiky z dôvodu podania dovolania voči rozhodnutiu.

12. S prihliadnutím na uvedené, odvolací súd vyhodnotil námietky otca o nesplnení podmienok na

zastavenie konania z dôvodu prekážky litispendencie, za dôvodné. Je nesporné, že predmet konania
vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. 12P/317/2013 nebol totožný s predmetom konania
vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 39P/28/2018. Odvolací súd v tomto kontexte dáva súdu
prvej inštancie do pozornosti, že konanie o určenie výživného na maloleté dieťaťa nie je totožné s
konaním o zníženie výživného na maloleté dieťa, ide o dve rozdielne konania, pričom konanie o určenie

výživného na maloleté dieťa je upravené v § 62 Zákona o rodine a konanie o zníženie výživného na
maloleté dieťa je upravené v § 78 Zákona o rodine. Rovnako je súdu prvej inštancie potrebné vytknúť,
že pri svojom rozhodovaní nesprávne posúdil fakt, že otec sa svojím návrhom vo veci samej zo dňa
31.08.2016 domáhal zníženia výživného na maloletého, v zmysle § 78 Zákona o rodine. Odvolacísúd nespochybňuje, že v čase začatia predmetného konania o zníženie výživného na maloletého (t.j.
dňa 31.08.2016) nebolo konanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vedené na
Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. 12P/317/2013 právoplatne skončené, avšak uvedená skutočnosť

nemá vplyv na potrebu meritórne rozhodnúť o návrhu otca vo veci samej zo dňa 31.08.2016, v ktorom
sa otec domáhal zníženia výživného na maloletého, na ktoré bol zaviazaný prispievať neodkladným
opatrením. V tejto súvislosti odvolací súd dáva súdu prvej inštancie do pozornosti zásadnú skutočnosť,
že rozhodovanie o zmene výživného (zníženie, zvýšenie, zrušenie výživného) v zmysle § 78 Zákona
o rodine je možné iba v prípadoch, ak bola výška výživného určená meritórnym rozhodnutím, ktoré

predstavuje prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Aplikácia § 78 Zákona o rodine totiž predstavuje
clausulu rebus sic stantibus, ide o prelomenie zásady res iudicata. Odvolací súd uvádza, že uznesenie
Okresného súdu Pezinok zo dňa 27.08.2012, č.k. 12P/241/2012-41 nie je rozhodnutím vo veci samej
a preto nezakladá možnosť postupu súdu v súlade s ust. § 78 Zákona o rodine. Odvolací súd ďalej
zdôrazňuje, že uznesením Okresného súdu Pezinok zo dňa 27.08.2012, č.k. 12P/241/2012-41 bolo
nariadené neodkladné opatrenie do času právoplatného skončenia konania vo veci samej a preto treba

mať na zreteli, že uplynutím času, na ktorý bolo neodkladné opatrenie nariadené, neodkladné opatrenie
zaniká priamo zo zákona bez toho, aby o tom súd vydal osobitné rozhodnutie. V danom prípade je
preto potrebné upriamiť pozornosť na obsah podaného návrhu otca, z ktorého jednoznačne vyplýva,
že otec sa domáha zmeny výživného určeného neodkladných opatrením nariadeným Okresným súdom
Pezinok, č.k. 12P/241/2012 zo dňa 27.08.2012, ktorú zmenu nie je možné dosiahnuť rozsudkom vo veci

samej. Za danej situácie bolo povinnosťou súdu odstrániť uvedený rozpor vyplývajúci z obsahu návrhu
a pripojeného rozhodnutia súdu (neodkladné opatrenie) zakladajúceho podanie návrhu otca, teda či ide
o návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o zmene výživného a po
objasnení tejto otázky rozhodnúť o návrhu otca v súlade s ustanoveniami zákona.

13. S poukazom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru o nesplnení procesných podmienok na
postup súdu prvej inštancie podľa § 159 CSP a preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa
§ 389 ods. 1 písm. a/ CSP zrušil a vec mu v zmysle § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

14. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní opätovne posúdiť návrh otca, rozhodnúť a
odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 CSP, tzn. v ňom uviesť stručný a jasný
výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení
dôkazov.

15. O náhrade trov rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( § 393 ods. 2 CSP.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).