Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/271/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113200629
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1113200629.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu
JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Branislava Krála, v právnej veci žalobcu: G. Q., I.. XX.XX.XXXX,
Z. V. U.. Č.. X, Z., zastúpený zákonným zástupcom matkou: L.Á. Q., I.. XX.XX.XXXX, Z. V. X,
Z., zast. advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners s.r.o., Radlinského ul. č. 2, Bratislava, proti
žalovanej: Slovenská republika, zast. Národnou bankou Slovenska, ul. Imricha Karvaša č. 1, Bratislava,

o zaplatenie 1.977,59 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z
13. októbra 2015, č. k. 14C/6/2013- 213, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanej
domáhal zaplatenia sumy 1.977,59 eur s prísl. z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom Národnej banky Slovenska (NBS) pri vykonávaní bankového dohľadu nad činnosťou
PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len „PDSI“) a obchodníka s cennými
papiermi (ďalej len „obchodník s CP“). Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol aj návrh
žalobcu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Žalovanej súd prvej inštancie nepriznal náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca bol členom družstva PODIELOVÉ
DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, do tohto družstva vložil členský vklad, pričom vzhľadom na
rozhodnutie o vystúpení z Družstva jeho členstvo zaniklo rozhodnutím predstavenstva družstva podľa
čl. 16 ods. 3 Stanov družstva k 20.01.2011, čím mu vzniklo právo na vyplatenie vyrovnávacieho
podielu vo výške 1.977,59 eur splatného do 20.07.2011. Úrad pre finančný trh rozhodnutím z
21.03.2002 schválil Družstvu Prospekt investície, pri ktorom Družstvo požiadalo návrhom na začatie
konania doručeným Úradu dňa 16.04.2003 o schválenie jeho dodatku. Úrad pre finančný trh Družstvo

oboznámil o splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku podľa § 127 ods. 4, v spojení s §
122 ods. 7 zák. č. 566/2001 Z.z. a zároveň Družstvo upozornil, že nie je povinný preverovať
pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v Prospekte investície s výnimkou identifikačných
údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt,
pretože úrad vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt
podľa § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou družstva. Dňa

02.06.2008 uzavrelo Družstvo s obchodníkom s cennými papiermi Capital Invest, o.c.p. zmluvu o
riadení portfólia, podľa ktorej sa obchodník s cennými papiermi ako obhospodarovateľ zaviazal riadiť
portfólio Družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami, čo vsebe zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovanie
a vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta,
uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a finančných

analýz. Obchodník s cennými papiermi sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo
výške 8 % ročne. Investíciami vloženými do Družstva, ktoré tvorili vklady členov Družstva, mal právo
disponovať výhradne Capital Invest, o.c.p. na základe zmluvy o riadení portfólia, z ktorej vyplývali
práva a povinnosti zmluvných strán uzatvorenej medzi Obchodníkom s CP a Družstvom. Zmluva bola
ukončená zo strany Obchodníka s CP výpoveďou z 30.03.2010. Po zániku záväzkového vzťahu medzi

Družstvom a Obchodníkom s CP, sa Družstvo domáhalo svojich nárokov vyplývajúcich zo zmluvy
voči Obchodníkovi s CP rôznymi žiadosťami a výzvami na zaplatenie dlžných súm. Družstvo sa
svojich nárokov voči Obchodníkovi s CP nedomáhalo súdnou cestou. Družstvo finančné prostriedky,
ktoré získalo od svojich členov neposkytovalo Obchodníkovi s CP na základe zmluvy, kde by bola
špecifikovanávýškaposkytnutejsumy,alezamestnanciObchodníkasCPpriamodisponovalispeniazmi
Družstva na základe udeleného súhlasu Družstvom. S finančnými prostriedkami na účte Družstva boli

oprávnené disponovať zamestnankyne Obchodníka s CP M., G., I. F. W.. Družstvo malo účty v M. M.
F..M.., O. Č.S. T. Z. F..M.. F. O. O. Ú. Z. F.. M.. Družstvo bolo povinné predkladať NBS polročné správy
o svojom hospodárení. Z obsahu správ nevyplývali žiadne informácie o prípadnej zhoršenej finančnej
situácií Družstva a takéto informácie neboli zistené ani po rokovaní so štatutárom Družstva ako aj
s ostatnými štatutármi dcérskych spoločností družstva. Obsah prerokovaných skutkových okolností o

činnosti Družstva vyplýva zo zápisu z prerokovania problémov a nezrovnalostí v činnosti družstiev z
24.08.2007. Družstvo dňa 10.10.2007 doručilo NBS list s tým, že zo strany družstiev nedošlo k porušeniu
zákona a prospektov investícií schválených Úradom pre finančný trh z dôvodov v liste špecifikovaných.
Družstvo sa vyjadrilo k systému fungovania družstiev vzhľadom na ich investičnú stratégiu, že
vtedajší stav zodpovedal dlhoročnej finančnej spolupráci medzi spoločnosťami CI HOLDINGU, a.s., jej

dcérskymi spoločnosťami a družstvami. Podľa názoru Družstva narušenie tohto systému by mohlo
týmto spoločnostiam spôsobiť značné škody ako aj na druhej strane náklady, keďže finančné vzťahy
medzi uvedenými spoločnosťami sú dlhodobými investičnými vzťahmi. Družstvu a jeho dcérskym
spoločnostiam sa javilo ako problematické zabezpečiť do portfólia družstiev iné investičné nástroje,
ktorých emitentami by boli spoločnosti v rámci finančnej skupiny CI HOLDING, a.s. Družstvo

zdôraznilo, že dlhodobé vysoké výnosy členov družstiev boli zabezpečené najmä dobrou investičnou
stratégiou družstiev, pričom bola vyslovená obava, že jej zmenou by mohlo prísť k ich ohrozeniu,
resp. narušeniu dôveryhodnosti družstiev, ak by nebolo naďalej zo strany ich členov možné, aby
jednotlivé družstvá boli naďalej schopné plniť svoje záväzky. Družstvo až listom doručeným NBS dňa
15.04.2010 požiadalo NBS o preskúmanie postupu spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. po

tom, čo mu Obchodník CP vypovedal zmluvu o riadení portfólia. NBS vykonala v období od 20.04.2010
do 06.05.2010 u Obchodníka s cennými papiermi dohľad na mieste. NBS v tomto období vyzvala
Družstvo listom z 20.04.2010, aby predložilo žiadosť o schválenie dodatku prospektu investície tak, aby
Družstvo mohlo pokračovať v zhodnocovaní finančných prostriedkov, keďže NBS zistila, že podstatná
časť prospektu investície sa stala neaktuálna. Družstvo predložilo NBS dňa 28.04.2010 žiadosť o

schválenie dodatku k prospektu investície. Týmto bolo začaté konanie, ktoré bolo podľa § 21 ods. 1
písm. a/ zák. č.747/2004 Z.z. prerušené rozhodnutím č. T.-XXXX/X-X/XXXX, z 10.05.2010 na čas, kedy
Družstvo bolo povinné odstrániť nedostatky žiadosti a žiadosť doplniť. Družstvo ani po opakovanom
predĺžení lehoty na odstránenie vád žiadosti nedostatky neodstránilo, v dôsledku čoho NBS rozhodnutím
T. -XXXX/X-X/XXXX, z 26.08.2010 konanie vo veci žiadosti o schválenie dodatkov k prospektu

investície zastavila. Toto rozhodnutie potvrdila Banková rada NBS rozhodnutím č. Q.-XXXX/XXXX,
z 08.12.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.12.2010. NBS súbežne začala voči Družstvu
konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. za porušenie ust. § 129 ods.
3, v spojení s ust. § 128 ods. 1 písm. b/, c/, h/ ZoCP a §125c ods. 1, v spojení s § 127 ods. 4
ZoCP. Rozhodnutím č. T. -XXXXX-X/XXXX, z 30.05.2011, právoplatným dňa 18.07.2011 NBS Družstvu

zakázala predaj majetkových hodnôt, ale nezakázala Družstvu vykonávať inú činnosť, keďže NBS takéto
kompetencie voči Družstvu ako podnikateľskému subjektu nemala.

3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Podľa
názoru súdu prvej inštancie žalobca nepreukázal, že by NBS vo vzťahu k Družstvu nesprávne úradne

postupovala. Práve naopak, v konaní bolo preukázané, že NBS až od účinnosti zákona č. 566/2001
Z.z. o cenných papieroch od 01.06.2010 bola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ
majetkových hodnôt - Družstvo, dodržiava schválený prospekt investície. NBS nevykonávala a ani
nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponukymajetkových hodnôt, pretože by konala v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a v rozpore so zákonom
č. 566/1992 Zb. o NBS, so zákonom č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a zák. č. 747/2004
Z.z. o dohľade nad finančným trhom. Žalobca teda nepreukázal už prvú z troch podmienok vzniku

zodpovednosti za vznik škody a to nesprávny úradný postup NBS a súd prvej inštancie sa z dôvodu
hospodárnosti konania s ostatnými podmienkami vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom nezaoberal. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že nárok na
náhradu škody voči štátu môže byť úspešne uplatnený iba vtedy, ak poškodený nemôže dosiahnuť
uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý je povinný plniť. Uznesením Okresného súdu

Bratislava I z 11.04.2011, č. k. 3K/95/2010 bol na majetok Družstva ako úpadcu vyhlásený konkurz.
Je zrejmé, že vzhľadom na vznik nároku žalobcu voči Družstvu na vyplatenie vyrovnávacieho podielu
žalobca patril medzi skupinu veriteľov Družstva oprávnených prihlásiť si svoju pohľadávku do konkurzu,
čo aj formou prihlášky do konkurzu urobil. Tieto skutočnosti vyplývajú zo správy o stave konkurzu zo dňa
15.11.2014. Podľa ustálenej súdnej judikatúry ( rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cz/110/84
publikované vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR pod č. 4/87), ktorá je

s poukazom na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR z 31.05.2006, sp. zn. 4Cdo/199/2005 naďalej
aplikovateľná a rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo/1404/2004 platí, že nárok na náhradu
škody podľa zák. č. 58/1969 Zb. ako aj zák. č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní
úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči
dlžníkovi iným titulom, napr. titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech

získal a je povinný ho vydať. Preto ak má žalobca pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako
prospech a má povinnosť tento prospech vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa
úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa
zák. č. 58/1969 Zb. alebo zák. č. 514/2003 Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody. Z tohto hľadiska
bola žaloba podľa súdu prvej inštancie podaná predčasne. Žaloba bola podľa súdu prvej inštancie

podaná predčasne aj z toho dôvodu, že žalobca ako bývalý člen družstva, ktorý sa stane v dôsledku
nevyplatených finančných prostriedkov Družstvom jeho veriteľom, si svoje nároky na náhradu škody
môže uplatniť v zmysle ust. § 243a ods. 4 Obch. zák. za splnenia podmienok vzniku škody voči členom
predstavenstvadružstvaalebočlenomkontrolnejkomisiepodľaustanovenia§244Obch.zák.Obchodný
zákonník v § 251 ods. 2, § 243a ods. 4 a v § 244 ods. 8 explicitne zakotvuje, že každý člen družstva

je oprávnený v mene družstva podať žalobu o náhradu škody proti členovi predstavenstva z titulu jeho
zodpovednosti voči družstvu za ním spôsobenú škodu, že každý veriteľ družstva môže vo svojom mene
a na vlastný účet uplatniť nároky družstva na náhradu škody proti členom predstavenstva a tiež proti
členom kontrolnej komisie, ak veriteľ družstva nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku družstva,
a taktiež, že ak je na majetok družstva vyhlásený konkurz, nároky veriteľov družstva proti členom

predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie družstva môže uplatňovať správca konkurznej
podstaty družstva voči členom predstavenstva družstva, ktorí ak porušili svoje povinnosti pri výkone
svojej funkcie, sú zodpovední spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú tým družstvu spôsobili. Existencia
pohľadávkyžalobcunanáhraduškody vočivyššieuvedenýmsubjektomDružstvavylučujepodľanázoru
súdu prvej inštancie možnosť, aby sa žalobca domáhal náhrady škody voči štátu podľa zák. č. 514/2003

Z.z. Žalobca nepreukázal, že by sa bez svojej viny bezúspešne domáhal náhrady škody voči subjektom
Družstva. Skutočnou škodou je aj ujma spočívajúca v neuspokojenej pohľadávke žalobcu ako veriteľa
voči subjektom Družstva, ktorú náhradu požaduje od štátu ako subjektu zodpovedného za prípadný
nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Táto škoda však vzniká za preukázania všetkých
podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu až okamihom, keď sa právo veriteľa na plnenie voči

dlžníkovi stane fakticky nevymáhateľným. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu o
náhradu škody zamietol. Návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej
únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie súd prvej inštancie zamietol s odôvodnením,
že rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o položených otázkach nie je nevyhnutné pre vydanie
rozhodnutia vo veci samej a z dôvodu, že prvostupňový súd nie je súdom, proti rozhodnutiu ktorého

nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva. Povinnosť obrátiť sa na Súdny dvor
Európskej únie má totiž len súd, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok. O trovách
konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým bola zamietnutá žaloba

o náhradu škody. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil
tak,žežalobevyhovie,aleboabyhovtomtovýrokuzrušilavecvtomtorozsahuvrátilsúduprvejinštancie
na ďalšie konanie. Žalobca namietol, že súd prvej inštancie nezohľadnil, že NBS nepostupovala v
súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty; základným atribútomje istota subjektov práva, že sa voči nemu bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú
vo vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t. j. že ich postup
bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Poukázal na to, že sa spoliehal, že nedôjde ku škode

na jeho úkor, pretože vychádzal z garancie žalovanej ako orgánu dohľadu. Nemohol predpokladať, že
dohľad napr. nad prospektom investície je podľa žalovanej len formálny resp. že takýto je jeho obsah
podľa výkladu žalovanej, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad prospektom
investícií nedefinoval. Postup žalovanej bol svojvoľný, resp. arbitrárny v neprospech každého, ktorý
sa na žalovanú z hľadiska stability a ochranu investície spoľahol. Argument žalovanej, že vykonávala

dohľad nad činnosťou družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods.
1 zák. č. 566/2001 Z.z., ale nevykonávala dohľad nad celkovou činnosťou družstva, je irelevantný,
ak žalobca nemohol o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť. Nie je podľa žalobcu správny
záver súdu prvej inštancie o tom, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou vzniknutou žalobcovi
a porušením zákonných povinností žalovanou spočívajúcom v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým
bol porušený zákon č. 566/2001 Z.z. Ku škode žalobcu došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti

žalovanej vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že žalobca nebol
„bdelý“. Súd prvej inštancie svojím výkladom umožňuje, aby došlo aj v budúcnosti k porušeniu zákona
na úkor občanov, ktorý ako vhodné a zákonom chránené zhodnotenie ich finančných prostriedkov zvolia
ich investovania v rámci subjektov dohliadaných žalovanou. Takýmto rozhodnutím sa kladie znamienko
rovná sa medzi investovaním do nebankových subjektov a investovaním prostredníctvom subjektov

dohliadaných žalovanou. Povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 zákona o cenných papieroch bolo a
je zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných
subjektov aj ich činnosti, pričom podľa § 135 ods. 1 zákona, ktorý platí v tomto znení už od 01.05.2007,
Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník, patrili a patria k
povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS. Podľa § 135 ods. 2 zákona o cenných papierov

mala NBS zisťovať - čo v prípade Družstva ani obchodníka s cennými papiermi neurobila - všetky
informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolenia na činnosť vydaných NBS Družstvu
a obchodníkovi, čo v prípade Družstva bol prospekt investícií vydaný ešte vtedajším úradom pre
finančný trh a následne pravidelne dodatkovaný zo strany NBS. Povinný zákonný dohľad zo strany NBS
bol dokonca koncipovaný tak široko, že NBS má zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách,

ako tých vyplývajúcich z povolenia na činnosť vrátane rizík, ktorým sú, resp. mohli byť vystavené
dohliadané subjekty a v rámci nich aj družstvo činnosťou obchodníka a vrátane rizík, ktoré mohli viesť
k ohrozeniu záujmov dokonca klientov dohliadaných subjektov. V skutkovo a právne totožnom konaní
vedenom pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo preukázané, že NBS už v roku 2007 pri kontrole Družstva
zistila, že Družstvo má z hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo

tvorené zmenkou jediného emitenta a to spoločnosti CI HOLDING a.s., ktorý v tom čase akcionársky
vlastnil obchodníka. Inými slovami, Družstvo malo všetky peňažné prostriedky získané od žalobcov
investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a družstvom. V konaní sp.
zn. 7C/206/2011 sa ďalej zistilo, že NBS sa po tomto zistení o rizikovosti portfólia družstva uspokojila
s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo následne po tomto vytknutí zo strany NBS rozložené

namiesto jednej do troch zmeniek a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING a.s., CI
REALITY, spol. s r. o., a Global production, spol. s r. o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť
100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING a.s. a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše či
už členom predstavenstva alebo konateľom Ing. Libor Červenka, vtedajší predseda predstavenstva
obchodníka. To znamená, že NBS aj naďalej akceptovala stav, že celé portfólio družstva je rozložené

a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING a.s. a obchodníkom. Následne v roku 2008
NBS vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi, v ktorom konštatovala, že obchodník
porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch. Ani po vydaní tohto rozhodnutia
NBS, okrem udelenej bezvýznamnej pokuty vo výške 10.000,- eur, rovnako ani po zisteniach vo
vzťahu k samotnému družstvu z roku 2007, nevyužila svoje kompetencie v zmysle zákona o cenných

papierov a neprijala žiadne následné kontrolné opatrenia ako napr. predbežný alebo celkový zákaz
činnosti obchodníkovi alebo Družstvu, resp. zrušenie povolenia na činnosť obchodníkovi alebo udelenie
peňažnej sankcie priamo členom predstavenstva Družstva alebo obchodníka. Týmto podcenením
situácie NBS umožnila ďalšiu činnosť Družstva aj obchodníka, čo vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti
žalobcom vložených prostriedkov do Družstva. NBS následne svojim postupom potvrdila tieto tvrdenia

žalobcu o tom, že Družstvo ako aj obchodník dlhodobo porušovali zákon o cenných papieroch, keď
NBS dňa 04.03.2011 obchodníkovi odňala licenciu na činnosť a Družstvu zakázala činnosť až v roku
2011. Tolerovala tak porušovanie právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku 2011. V ďalšom
žalobca poukazoval na to, že NBS rozhodnutím z 30.05.2011 zakázala družstvu predaj majetkovýchhodnôt z dôvodu neaktuálnosti prospektu investícií. Z výpočtu nedostatkov vytýkaných NBS v prospekte
investíciíjenepochybné,žeProspekt bolneaktuálnyvzákladných,azpohľaduinvestorovrozhodujúcich
skutočnostiach. NBS účelovo ustálila trvanie neaktuálnosti prospektu až od mája 2010. Z vykonaných

dôkazov však vyplýva, že údaje zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred
májom 2010, a to spätne k 31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa 27.08.2007 k stretnutiu s poverenými
členmipredstavenstvaDružstvazaúčelomprerokovanianezrovnalostíaproblémov(údajeosubjektoch,
ktoré ovládajú družstvo boli neaktuálne minimálne od 01.10.2009, údaje o subjektoch, s, ktorými je
družstvomajetkovoprepojenébolineaktuálneminimálneod01.10.2009aúdajeomajetkovýchaktívach,

ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky
majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti Družstva boli neaktuálne
už k 31.12.2006). Z uvedeného potom vyplynulo, že Družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129
ods. 3, v spojení s ust. § 128 ods. 1 písm. b/, c/ a h/ a ust. § 125c ods. 1, v spojení s ust. § 127 ods.
4 zákona o cenných papieroch od roku 31.12.2006, ale NBS voči Družstvu úradne zasiahla až v máji
2011,kedymuvydanímrozhodnutiaozákazečinnostikonečnezakázalačinnosť.Ohľadompredčasnosti

žaloby žalobca uviedol, že žiadna platná právna norma neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti
podania žaloby, a to ani vtedy, ak žalobca doposiaľ nemal možnosť vymôcť plnenie od subjektu, ktorý
jediný je podľa názoru žalovanej, ako aj prvoinštančného súdu povinný mu dané plnenie vrátiť. Takýto
záver nie je v súlade s platnou legislatívou SR. Zák. č. 514/2003 Z.z. neustanovuje, nevyžaduje a
dokonca ani nepripúšťa žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak,

pripúšťa regresnú náhradu. Ak škoda predstavuje majetkovú ujmu v podobe skrátenia majetkového
stavu poškodeného, nedá sa vznik škody bez ďalšieho spojiť s formálnym ukončením konkurzného
konania. Ak by prebiehajúce konkurzné konanie vylučovalo podanie občianskoprávnej žaloby o náhradu
škody, potom by zákon o konkurze a reštrukturalizácii fakticky suspendoval Občiansky zákonník, zákon
o zodpovednosti za škodu a to až do doby právoplatného skončenia konkurzného konania. Žalobca

napokon v odvolaní namietol, že zo zápisníc o pojednávaní pred prvoinštančným súdom vyplýva,
že listinné dôkazy vyžiadané prvoinštančným súdom, resp. predložené sporovými stranami, neboli
riadne vykonané spôsobom ustanoveným v § 129 ods. 1 O.s.p.. V tejto súvislosti žalobca poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 11/2010, z 31. januára 2012.

5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku ako vecne správny potvrdil.

6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania

a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebol preukázaný nesprávny
úradný postup zo strany Národnej banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva.
V tomto ohľade odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Nie je

sporné, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol sporný rozsah tohto dohľadu. Treba vziať do úvahy, že
až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z.z. (novela zákona č. 566/2001
Z.z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z.z.), teda až od 01.06.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky

majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Teda
až od 01.06.2010 mohla NBS dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Tiež
povinnosť aktualizovať prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1, v spojení s § 127 ods. 4 zák. č.
566/2001 Z.z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 01.01.2009
na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. (novela zák. č. 566/2001 Z.z.

vykonaná zákonom č. 558/2008 Z.z.). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky
majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície
štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h/ zák. č.
566/2001 Z.z.) pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zák. č. 566/2001 Z.z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej
ponuky majetkových hodnôt a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel

od iných dohliadaných subjektov (napr. správcovské spoločnosti pre kolektívne investovanie). Preto tieto
neexistujúce povinnosti Družstva nemohla NBS kontrolovať. NBS nevykonávala dohľad nad finančnými
ukazovateľmi Družstva ako sa mylne domnieva žalobca. NBS mohla podľa platnej právnej úpravy
kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle ust. §§ 126 až 130 zák. č. 566/2001Z.z. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že žalobca si musel byť vedomý toho, že s jeho investíciou
je spojené riziko a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129
ods. 1 písm. b/ zák. č. 566/2001 Z.z. v znení platnom do 21.07.2013; § 126 až 130 boli zo zákona č.

566/2001 Z.z. vypustené novelou vykonanou zákonom č. 206/2013 Z.z. účinným dňa 22.07.2013). Ak si
toho žalobca vedomý nebol, nemožno to pričítať na ťarchu Národnej banky Slovenska v zmysle zásady,
podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu,
že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou Družstva nemal vedomosť. Z uvedeného je zrejmé, že v
konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom štátu v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorým je nesprávny úradný postup štátu
zastúpeného Národnou bankou Slovenska. Pokiaľ ide o predčasnosť žaloby, v konkurznom konaní
vyhlásenom na majetok Družstva nedošlo k speňažovaniu majetku z podstaty, preto správca konkurznej
podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku z podstaty a vzhľadom na to
nemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu. Za tohto stavu otázka nedobytnosti pohľadávky žalobcu nie
je vyriešená (nie je celkom zrejmé, že v rámci konkurzného konania nedostane nič) a vzhľadom na to

nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto je správny záver súdu prvej inštancie, že žaloba bola podaná
predčasne. K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa procesného pochybenia súdu prvej inštancie,
ktorý podľa žalobcu na pojednávaní nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predpísaným spôsobom,
odvolacísúdpoukazujenato,ženasúdprvejinštanciebolopodanýchniekoľkostoviekobdobnýchžalôb
(žaloby bývalých členov Družstva domáhajúcich sa proti štátu náhrady škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom NBS), pričom vo všetkých týchto veciach sú v spisoch založené tie isté listinné
dôkazy. Je preto celkom nepochybné, že obsah týchto listinných dôkazov je právnym zástupcom oboch
sporových strán veľmi dobre známy; pritom advokátska kancelária FUTEJ & Partners, spol. s r. o.
zastupuje vo všetkých veciach žalobcov - bývalých členov Družstva.

8. Z toho vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny v napadnutom výroku, ktorým bola
zamietnutá žaloba o náhradu škody. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

9. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na začatie

prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol
právoplatnosť.

10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, v spojení s § 396 ods. 1
C.s.p.aichnáhraduúspešnejžalovanejnepriznal,pretožejejvodvolacomkonanížiadnetrovynevznikli.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný

opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).