Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. november 2018

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 14C/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617204049
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Račko

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6617204049.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Miroslavom Račkom v spore žalobcu: R. O., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom V., prechodne bytom Q. XXX/XX, J. Q., proti žalovanému: J. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom W. XXX/XX, V., t.č. K. Q. XX, XXX XX P. o zaplatenie X.XXX,XX Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 3.884,23 Eur.

II. Žalobu čo do zaplatenia 4.406,99 Eur zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa v žalobnom návrhu domáhal prisúdenia 8.291,22 Eur proti žalovanému na tom skutkovom

základe, že dňa 17.04.2015 prebehlo dedičské konanie po zosnulom R. O., nar. XX.XX.XXXX, otcovi
žalobcu, ktorý bol v tom čase vo výkone trestu. Tento poveril svoju exmanželku V. J., aby ho zastupovala
pri dedičskom konaní u notárky. Podľa osvedčenia o dedičstve mal dediť polovicu bytu a polovicu
vkladnej knižky. Byt kúpil jeho otec do vlastníctva v marci 2014 a zaplatil zaň 19.500,- Eur, preto aj v
dedičskom konaní bola stanovená cena za byt 20.000,- Eur, na ktorej sa dohodli dedičia po zosnulom.
Z vkladnej knižky mal zdediť polovicu zo sumy 13.047,84 Eur, pričom čistá hodnota dedičstva bola
32.583,44 Eur. Exmanželka ho po dedičskom konaní vôbec nekontaktovala, takisto ani žalovaný mu

neodpovedal na jeho listy, pričom on vedel, že sa deje niečo nekalé. Potom zistil, že byt je už jeden rok
predanýaokamžitepodalnaV.J.trestnéoznámenieprespáchanietrestnéhočinuspreneveryapodvod.
Táto vylákala od J. O. bez jeho vedomia 8.000,- Eur. Byt mal byť predaný cez agentúru v J. za 12.800,-
Eur hoci on nedal súhlas na predaj bytu. Keďže čistá hodnota dedičstva je 32.583,44 Eur polovica, ktorá
mu patrí predstavuje 16.291,22 Eur, t.z. že po odpočítaní 8.000,- Eur, ktoré vyplatil žalovaný V. J. žiadal,
aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu 8.291,22 Eur. Žiadal, aby mu súd priznal z titulu náhrady škody
sumu 8.291,22 Eur.

2. Žalobca v priebehu konania písomne trval na podanej žalobe a podaniach, ktorými upresnil žalobný
návrh.

3. Žalovaný k veci uviedol, že všetko je to celé klamstvo od bývalej ženy R. O., V. J., ktorá oklamala
jeho aj žalobcu. Na dedičskom konaní sa dohodli, nakoľko jej R. O., t.j. žalobca mal napísať v liste, že
dedičstvo celé pôjde na tretiny a rozdelí sa to medzi J. O., Q. O. a dcéru R. O. B. O.. V. J. mu hovorila,

že si s ním dopisovali, on proti tomu nič nemal, vlastne sa dohodli na tom, že to pôjde na tretiny. Keď sa
vyplácala vkladná knižka, tak jej dal 4.500,- Eur na ruku a z bytu jej potom dal tiež 4.500,- Eur. Byt bol
predaný za 12.800,- Eur a realitná kancelária cez ktorú sa to predávalo si ponechala peniaze v hodnote2.000,- Eur, ktoré peniaze boli z predajnej ceny 12.800,- Eur. Celkovo im teda zostalo 10.800,- Eur.
Žalobca ho odvtedy nijako nekontaktoval. Žalovanému je ľúto čo sa stalo.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, doplnením žalobného návrhu,
faktúrou 12/2015, oznámením Okresného riaditeľstva policajného zboru vo G., zápisnicami o výsluchu
svedka, osvedčením o dedičstve číslo XD/XX/XXXX, lustráciou v Registri obyvateľov, odpoveďou na
lustráciu, rozsudkom a pripojeným spisom XT/XX/XXXX-XXX, na základe čoho zistil, že notárkou X.. Q.
X. bolo prejednané dedičstvo po nebohom R. O., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, pričom bolo vydané

osvedčenie o dedičstve č.k. XD/XX/XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorého bola zistená čistá
hodnota dedičstva vo výške 32.583,44 Eur, pričom dedičia ohľadom vyporiadania dedičstva uzavreli
dedičskú dohodu tak, že hnuteľnosti a majetkové práva špecifikované v súpise nadobudol žalovaný
s povinnosťou poskytnúť výplatu odstupujúcim spoludedičom, a to žalobcovi a Q. O., a žalovanému
sumou rovnajúcou sa 6/12-inám z obdržaných finančných prostriedkov, a to v lehote do 20 dní od
obdržania finančných prostriedkov. Na vkladnej knižke zosnulého sa nachádzalo 13.047,84 Eur z ktorej

čiastky mala byť R. O. vyplatená suma rovnajúca sa 6/12-inám z obdržaných finančných prostriedkov,
po odpočítaní sumy 39,69 Eur a z hodnoty bytu, ktorá bola podľa udania vo výške 20.000,- Eur malo byť
vyplatených 6/12-in z obdržaných finančných prostriedkov, pričom bolo zistené, že tento byt bol predaný
za 12.800,- Eur a realitnej spoločnosti bola vyplatená suma 2.000,- Eur. Žalobca uvádzal, že z čistej
hodnoty dedičstva vo výške 32.583,44 Eur mu patrí 16.291,22 Eur a po odpočítaní 8.000,- Eur, ktoré

žalovaný vyplatil V. J. žiadal, aby mu žalovaný zaplatil 8.291,22 Eur. Žalovaný uviedol, že jeho podviedla
V. J., viac k veci nemal čo dodať. Pri výsluchu pred orgánmi činnými v trestnom konaní uviedol, že V. J.
dal 2 x 4.000,- Eur, ktorá výpoveď korešponduje s tvrdením žalobcu, preto súd napriek tomu, čo uviedol
vo výpovedi pred súdom považoval za nespornú tú skutočnosť, že žalovaný vyplatil na dvakrát V. J.
spolu sumu 8.000,- Eur.

5. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

6. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na

úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

7. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

8. Súd bol toho názoru, že žalovaný tým, že prijal plnenie, ktoré mal následne vyplatiť žalobcovi avšak
nevyplatil, prijal tým plnenie bez právneho dôvodu. Z osvedčenia o dedičstve vyplýva, že čistá hodnota
dedičstva bola 32.583,44 Eur, avšak išlo o hodnotu dedičstva kde hodnota bytu bola stanovená podľa
udania dedičov vo výške 20.000,- Eur. Povinnosť poskytnúť výplatok odstupujúcim dedičom bola pre

žalovaného stanovená vo výške 6/12-tin voči žalobcovi z obdržaných finančných prostriedkov. Pre
stanovenie hodnoty toho, čo mal obdržať žalobca z dedičstva po R. O. je preto rozhodujúca cena,
za ktorú bol byt predaný a táto prestavuje podľa zhodného udania strán sporu 12.800,- Eur. Uvedenú
skutočnosť považoval súd za nespornú. Ďalej žalovaný uviedol, že z tejto čiastky si realitná kancelária
ponechala sumu v hodnote 2.000,- Eur, čím celkovo zostalo 10.800,- Eur. Táto skutočnosť taktiež nebola

spochybnená v konaní. Na základe uvedeného teda súd mal za to, že žalobca mal obdržať z dedičstva
6/12-tin finančných prostriedkov nachádzajúcich sa na vkladnej knižke v Slovenskej sporiteľni kde sa
nachádzal zostatok 13.047,84 Eur, t.j. 6.523,92 Eur, z predaja bytu 5.400,- Eur čo spolu predstavuje
11.923,92 Eur, z ktorej čiastky je potrebné odpočítať sumu 39,69 Eur (alikvotná časť dlhu poručiteľa)
podľa osvedčenia o dedičstve, čím vznikol žalobcovi nárok na vyplatenie svojho podielu z dedičstva proti

žalovanému vo výške 11.884,23 Eur, pričom žalobca z tejto čiastky si nenárokoval zaplatenie 8.000,-
Eur,ktoráčiastkabolaužpredtýmvyplatenáV.J.aktorúčiastkusúdodpočítalodnárokužalobu,nakoľko
v opačnom prípade by priznával nárok nad návrh žalobcu, čím dospel k zisteniu, že žalobcovi má byť zo
strany žalovaného vyplatených ešte 3.884,23 Eur, v ktorej časti považoval nárok žalobcu za dôvodný.

9. Na základe uvedeného bolo potom potrebné žalobu čo do zaplatenia 4.406,99 Eur zamietnuť ako
nedôvodnú.10. Podľa § 262 ods. 1, CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí

11. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. Podľa § 255 ods.2 CSP, Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

14. Vzhľadom na to, že pomer úspechu a neúspechu u strán bol v jednej polovici, súd vyslovil, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v
Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.