Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. november 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9Csp/24/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417201033
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1417201033.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci žalobcu:

MINIHOTOVOSŤ, a.s., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 852 453, zast. JUDr.
Barborou Korenecovou, advokátkou, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42 174 902, proti
žalovanému: V. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. T. XXXX/XX, Q., štátny občan SR, o zaplatenie 112,-
Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 100,- Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,25% ročne zo sumy 100,- Eur od 12.02.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.
III. Žalobcovi

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.02.2017 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 112,- Eur spolu s príslušenstvom z titulu nevyplateného zostatku
úveru a zmluvnej pokuty. V žalobe uviedol, že žalovaný sa prostredníctvom webovej stránky registroval
požiadalžalobcuoposkytnutieúveruvovýške100,-Eur. Priregistráciiuviedolsvojeúdaje.Priregistrácii
zároveň potvrdil, že súhlasí so zmluvou o úvere, ako aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru.
Žalobca poskytol žalovanému na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.437428 zo dňa 06.01.2014

úvervovýške100,-Eur,ktorýsažalovanýzaviazalvrátiťspoluscelkovýminákladmispojenýmisúverom
vo výške 28,- Eur, teda zaplatiť celkovú čiastku vo výške 128,- Eur do 28 dní odo dňa poskytnutia
úveru. Žalovaný nesplnil riadne a včas svoj záväzok, preto sa jeho dlh stal splatným dňom 04.02.2014.
Žalobca vyzýval žalovaného na úhradu jeho záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou
SMS-správ alebo emailov, celkom mu zaslal 4 upomienky, na ktoré žalovaný nereagoval. Z uvedeného
dôvodu si žalobca uplatňoval aj nárok na paušálnu náhradu nákladov - zmluvnú pokutu dojednanú medzi
zmluvnými stranami v čl. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vo výške 12,- Eur, teda 3,- Eurá

za každú zaslanú upomienku. Keďže žalovaný neuhradil žalovanú sumu riadne a včas, žiadal žalobca
súčasne zo žalovanej istiny aj úrok z omeškania.
2. V súlade s § 177 ods. 2 písm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej ako „Csp“) súd prejednal vec
bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15.11.2017.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o úvere, Všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru, výpisom z obchodného registra žalobcu, a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Žalobca sa na základe žiadosti žalovaného zmluvou o úvere zo dňa 06.01.2014 zaviazal poskytnúť

krátkodobý bezúčelový úver vo výške 100,- Eur a žalovaný sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku úveru
zvýšenú o sumu vo výške 28,- Eur v lehote do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. RPMN za poskytnutý
úver predstavovala výšku 75,53%. Neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere tvorili všeobecné podmienky
poskytnutia úveru. Podľa udania žalobcu sa stal dlh žalovaného splatným dňom 04.02.2014. Vzhľadomk tomu, že žalovaný predmetný úver nesplácal riadne a včas, žalobca mu údajne zaslal celkove štyri
výzvy na zaplatenie predmetného úveru spolu s príslušenstvom.
4. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
5. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) Zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí
splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

6. Podľa § 1 zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje ochranu spotrebiteľa pri
finančných službách poskytovaných dodávateľom prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie
na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy na diaľku.
7. Podľa § 2 písm. a) zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie
zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
9. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.
10. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
11. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná čo do
výšky žalovanej sumy 100,- Eur. Súd považoval za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola
dňa 06.01.2014 uzavretá prostredníctvom diaľkovej komunikácie zmluva o poskytnutí spotrebiteľského

úveru. Predmetná zmluva bola uzatvorená podľa Zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
pri finančných službách na diaľku z dôvodu, že k jej uzavretiu došlo prostredníctvom internetu ako
prostriedku diaľkovej komunikácie. Predmetný záväzkový vzťah medzi stranami sporu súd posúdil ako
občianskoprávny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia všeobecného predpisu Občianskeho
zákonníka, nakoľko sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom k tomu, že predmetný úver mal

byť splatený v lehote do 28 dní od jeho poskytnutia, nie je možné na daný záväzkový právny vzťah
aplikovať ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, avšak z hľadiska obsahu
súd predmetnú zmluvu posúdil ako zmluvu o pôžičke uzavretú v súlade s § 657 Občianskeho zákonníka,
na ktorú sa primerane vzťahuje Zákon č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách
na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vzhľadom na spôsob uzatvorenia zmluvy).

12. Súd mal z vykonaného dokazovania za jednoznačne preukázané, že žalobca poskytol žalovanému
úver vo výške 100,- Eur bezhotovostným spôsobom pripísaním uvedenej sumy na účet žalovaného,
pričom žalovaný podľa udania žalobcu z predmetnej sumy nevrátil ani časť. Žalovaný v konaní nevyvrátil
tvrdenia žalobcu, v konaní zostal nečinný, zásielky súdu nepreberal na adrese evidovanej v registri
obyvateľov, preto súd tvrdenia žalobcu považoval za nesporné, keďže nebol preukázaný opak. Z

uvedeného dôvodu súd posúdil nárok žalobcu v časti 100,- Eur za dôvodný, a túto sumu žalobcovi v
celom rozsahu priznal.
13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
14. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
splnením peňažného dlhu.

15. Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetná zmluva o pôžičke bola splatná do 28
dní od poskytnutia úveru, pričom žalobca v žalobe označil za daný okamih deň 04.02.2014, žalovaný
sa tak dostal do omeškania so splatením svojho splatného peňažného dlhu odo dňa nasledujúceho po
tomto dátume. Žalobca však žiadal priznať úrok z omeškania až od neskoršieho dátumu - 04.02.2014,
od ktorého dátumu súd súčasne priznal žalobcovi z danej sumy aj právo na úrok z omeškania účtovaný

v zákonnej výške 5,25% ročne.
16. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keďoprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
17.Podľa§40ods.1,3Občianskehozákonníka,akprávnyúkonnebolurobenývoforme,ktorúvyžaduje

zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to
obvyklé.
18. Podľa bodu 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, veriteľ je oprávnený požadovať od

spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3eur
za každú upomienku.
19. Súd žalobu zamietol v časti sumy 12,- Eur, požadovanej žalobcom z titulu zmluvnej pokuty -
ako paušalizovanej náhrady škody za zaslanie 4 upomienok. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť,
že ustanovenia o zmluvnej pokute v § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vyžadujú pre jej platné
dojednanie jej uzatvorenie v písomnej forme.

20. Súd vykonaným prieskumom zistil, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo uvedené vo všeobecnej
časti podmienok zmluvy o úvere, ktoré síce formálne tvorili súčasť zmluvy, avšak tieto neboli dojednané
individuálne. Jedná sa o všeobecné podmienky zmluvy, ktoré sú dodávateľom pripojené k zmluve bez
akéhokoľvekindividuálnehodojednaniazostranyspotrebiteľa,čiovplyvneniatejtočasti,tátočasťzmluvy
je automaticky pripojená ku všetkým zmluvám žalobcu bez rozdielu a vylučuje možnosť spotrebiteľa

do nej akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť, či ju vylúčiť. Pritom dohoda o zmluvnej pokute je samostatný
právny úkon, ktorý musí byť účastníkmi dohodnutý ako každý právny úkon v určitej a zrozumiteľnej forme
a musí mať aj predpísanú písomnú formu. Dohoda je vždy výsledkom prijatia konkrétnej ponuky. Súd
nemal za preukázané, že by zmluva a všeobecné podmienky tvorili jednotu právneho úkonu so zmluvou
o úvere, tieto listiny neboli podpísané.

21. Z vyššie uvedených dôvodov súd nepovažoval dohodu o zmluvnej pokute za platne dojednanú pre
nedostatok jej písomnej formy v súlade s § 40 Občianskeho zákonníka. Záverom je potrebné dodať i to,
že hoci žalobca tvrdil, že žalovanému zasielal upomienky (štyrikrát), tieto upomienky nijakým spôsobom
v súdnom konaní nepreukázal a k žalobe nepripojil.
22. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že priznal žalobcovi nárok

na pomernú časť náhrady trov konania vzhľadom na pomerný úspech v konaní. Žalobca bol úspešný v
spore v pomere 89,28 % a žalovaný v pomere 10,72%, teda čistý úspech žalobcu v spore predstavuje
78,56% (89,28-10,72).
23. O výške trov konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)

rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.