Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. október 2018

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 11P/275/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615210426
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Valkovič
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2018:4615210426.17

Rozhodnutie

Okresný súd Topoľčany samosudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom v právnej veci navrhovateľky: G. Š.,
X.. XX.XX.XXXX, L. R. XX, právne zastúpená: JUDr. Viera Šantová, advokátka si sídlom Sládkovičova
1, 949 01 Nitra, proti druhému účastníkovi konania - matka: R. G. , X.. XX.X.XXXX, V..Č.. L. O. XXX,
XXX XX Z., R., v konaní o zverenie do náhradnej starostlivosti a určenie výživného k maloletému: R.
Š., X.. XX.XX.XXXX, L. R. XX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a

rodiny Topoľčany, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zveruje maloletého R. Š., X.. XX.X.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky G. Š.,
X.. X.XX.XXXX.
A.. Stará matka je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého R. Š. v rovnakom rozsahu ako
ju vykonávajú rodičia - zastupovať maloletého vo veciach školských, zdravotníckych, v konaní pred
orgánmištátnejsprávyasamosprávy,pričom právozastupovaťmaloletédieťa aspravovaťjehomajetok

má iba v bežných veciach.
III. Matka R. G. , X.. XX.X.XXXX je povinná prispievať na výživu maloletého R. Š. sumou 200
eur mesačne a to vždy do 25.- teho dňa v mesiaci vopred k rukám starej matky s účinnosťou od
právoplatnosti rozsudku.
IV. Súd upravuje styk matky s maloletým R. Š. tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletým

jedenkrát v mesiaci a to každú prvú sobotu toho ktorého mesiaca v čase od 14.00 do 16.00 hod. za
prítomnosti starej matky.
V. Trovy konania / náklady za preklad a znalečné / v sume 782,61 eur platí štát

o d ô v o d n e n i e :

1./Návrhomzodňa17.12.2015sanavrhovateľkaG.Š.atohočasunebohýnavrhovateľŠ.V.Š.domáhali
zverenia maloletého R. do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov a určenia výživného, ktorý
odôvodnila tým, že mal. býva v ich rodinnom dome, kde ho vychovávajú a kde ho vychovávali aj pred

úmrtím ich syna J. zomrelého 20.11.2015. Matka je toho času pracovne v Nemecku, pričom o syna sa
vážne nezaujíma a nevyhľadáva s ním kontakt. Okrem platenia cca 68 eur výživného, ktoré platila za
života ich syna na mal. neprispela žiadnou čiastkou navyše. Mal. je u nich zvyknutý, nakoľko býval u nich
aj za života jeho otca. Predkladajú potvrdenie o tom, že sú schopní po zdravotnej stránke sa o vnuka
postarať. Navrhovateľ je t.č. dôchodca s príjmom 403 eur mesačne a manželka je tiež dôchodkyňa s
príjmom 370 eur. S poukazom na tieto skutočnosti navrhli zveriť maloletého do náhradnej starostlivosti

ich starých rodičov a matke určiť výživné v sume 170 eur, s účinnosťou od 1.12.2015.

Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní dňa 24.10.2018 uviedla, že žiadajú, aby bol maloletý
zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, aby súd určil matke výživné vo výške 300 eur
mesačne, a čo sa týka úpravy styku, aby bolo rozhodnuté tak, že matka je oprávnená stretávať sa s
maloletým jedenkrát do mesiaca na dobu 1-2 hodín za prítomnosti starej matky.2./ Matka na pojednávaní dňa 29.6.2017 uviedla, že je pravdou, že ona videla mal. v máji 2017 na prvom
svätom prijímaní. Ona nesúhlasí s tým, aby bol mal. zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky,
chceabyboljejzverený,nakoľkomáprácuvNemeckuatiežajbývanie.Priateľa,sktorýmžila,čouviedla

na pojednávaní, už nebýva a nežije. Aktuálne býva na adrese v X., H. R. XX Y. Z., čo je štvorizbový
byt, kde býva s jej kamarátkou a kde si platia mesačne spolu nájom vo výške 480 eur plus 50 eur
kaucia. Ona je naďalej zamestnaná v H. G. ako predavačka a dosahuje mesačnú mzdu 1200 eur, pričom
pracovnú zmluvu má na dobu neurčitú. V mesiaci apríl dosiahla čistú mzdu 1232,87 eur, spláca pôžičku
bankovému subjektu Post Bank vo výške 200 eur, kde zvyšok pôžičky je 2500 eur. U zamestnávateľa

H. G. pracuje od 1.4.2016, pričom zo začiatku pracovala iba 120 hodín mesačne a dosahovala mzdu
vo výške 988 eur po dobu pol roka od nástupu. Nesúhlasí, aby sa s mal. stretávala iba v prítomnosti
navrhovateľky, chce si maloletého brávať aj mimo jeho bydliska a to aj do Nemecka, nakoľko má na to
vytvorené podmienky. Ona je od 29.6.2018 prvýkrát na území Slovenska, naposledy na Slovensku bola
u znalkyni v L. L., t.j. v mesiaci september 2017. Podľa nej by si mal. v Nemecku zvykol, malé deti sa učia
jazyky rýchlo je tam aj taká škola pre deti, ktoré nevedia jazyk a po Nemecky a mal by tam lepší život.

3./ Kolízny opatrovník v záverečnom stanovisku doporučil návrhu starej matky vyhovieť, styk matky
s maloletým upraviť primerane za prítomnosti starej matky a matky zaviazať platením primeraného
výživného.

4./ Znalkyňa v znaleckom posudku na č.l. 214-233 ako aj na pojednávaní dňa 24.1.2018 uviedla, že
vzhľadom na históriu vývinu citových vzťahov dieťaťa k jednotlivým osobám, vzhľadom na ich aktuálnu
úroveň, osobné charakteristiky starých rodičov a matky, ale i vzhľadom na prianie samotného dieťaťa,
znalkyňa doporučuje mal. R. ponechať v starostlivosti starých rodičov. Doporučuje úpravu, ktorou by
bol zabezpečený kontakt dieťaťa a matky (podľa reálnych možností matky) v prostredí jeho bydliska.

Mal. R. citlivo vníma súčasnú situáciu sporu medzi starými rodičmi a matkou, túži po vyriešení tohto
sporu tým spôsobom, že by bol naďalej v starostlivosti starých rodičov a s matkou mal kontakt, čo
dokumentujú jeho slová: „všetci by sa mali dohodnúť, aby som zostal s babkou a dedkom alebo, že by
mama bola s nami“. Na mal. R. aktuálne neboli pozorované neurotické prejavy, ktoré by signalizovali
jeho výrazné emočné strádanie za matkou, počas znaleckého vyšetrenia bola zistená len pohotovosť

pre situačný stres. Je možné konštatovať, že starostlivosť starých rodičov je stabilným prostredím pre
dieťa a napĺňa jeho biologické a psychologické potreby. Prostredia starých rodičov je prostredím na ktoré
je dieťa adaptované a má v ňom ustálený životný štýl, kde významnú rolu zohráva najmä empatické
správanie starého otca a spolunáležitosť celej širšej rodiny. Mal. R. túži po kontakte s matkou i napriek
tomu, že vzťahy neboli v minulosti testované a sú výrazne oslabené. Je pravdou, že zomrel starý otec,

ale najviac je upútané dieťa na starého otca a to emočne. Ona ako znalec nie je si istá správaním matky,
je u nej demonštratívne a únikové správanie a preto nedoporučuje stretávanie dieťaťa s matkou mimo
dohľadu inej osoby. Sama by doporučovala, aby sa matka stretávala s maloletým za prítomnosti inej
osoby jedenkrát do mesiaca, aspoň na dobu 1-2 hodín.

5./ Maloletý R. Š. dňa 2.2.2017 uviedol, že jemu babka a dedko povedali, že tu ide o to, s kým bude,
teda či bude u maminy v X. alebo s babkou a dedkom tu na R. Y. R.. On chce, aby bol tu na Slovensku
v R. s babkou a dedkom. Maminu pozná, stretáva sa s ňou, má ju rád, ale chce byť na Slovensku s
babkou a dedkom, lebo tu má rodinu, kamarátov- C. G., V. N. , H. J. a to sú jeho traja najlepší kamaráti.
Mamina ho volala do X. - navrhla mu to ,keď bol s ňou, ale on jej povedal, že chce byť tu na Slovensku

so starými rodičmi. On v Š. chodí hrávať futbal, chodí skoro každý deň na tréning na futbal, miništruje
každú nedeľu. Má záujem s maminou sa stretávať, keď príde na Slovensko, avšak nechcel by ísť za
ňou, napr. počas prázdnin do X., to by zostal tu. Babka, dedko sa o neho starajú, chodievajú po výletoch.

6./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, vrátane mal. R., výsluchom znalkyne PhDr. Márie

Homolovej a zistil tento skutkový stav:

Mal. R. pochádza zo vzťahu nebohého J. Š., zomrelého XX.XX.XXXX a R. G., X.. XX.X.XXXX pričom
matka mal. býva v súčasnosti v Nemecku, pričom naposledy bol mal. ešte za života otca zverený otcovi
do jeho osobnej starostlivosti a to rozsudkom OS Topoľčany sp.zn. 11P/11/2013. Maloletý dlhodobo

býva v rodinnom dome Y. R. Č.. XX, pričom sa jedná o sedemizbový rodinný dom, ktorý prechádza
rekonštrukciou, kde má mal. vlastnú izbu a dostatok ošatenia. Starostlivosť starých rodičov o vnuka je
vzorná, čo potvrdila aj správa zo ZŠ Š., správa pediatričky H.. P. H..Navrhovateľka G. Š., ako vyplýva z lekárskej správy na č.l. 5 ako aj 114, je spôsobila sa starať o maloleté
dieťa. Maloletý od narodenia mal vhodné prostredie pre výchovu v rodine starých rodičov svojho otca.
Maloletému stará matka ako vyplýva z potvrdenia na č.l. 341 hradila do 23.10,2018 školské výdavky v

sume 113,92 eur, vrátane nákladov na obedy za mesiace september - november 2018.

Matka pracuje u zamestnávateľa H. G., kde má pracovnú zmluvu na dobu neurčitú a kde dosahuje
mesačný príjem vo výške 1232,87 eur, pričom na nájom a kaucie spoločne s ďalšou spolubývajúcou
prispieva sumou 480+ 50eur. Matka odo dňa 1.12.2015 do 3.5.2016 hradila výživné mal. v sume 70

eur mesačne, od 27.5.2016 do 3.8.2016 mu hradila výživné v sume 120 eur mesačne a od 1.11.2016
mu hradí výživné v sume 70 eur mesačne. V priebehu konania ako vplýva zo správy školy sa matka
o maloletého prospech, školské výsledky a správanie nezaujímala. Ako vyplýva z úmrtného listu na čl.
256 navrhovateľ Š. Š. zomrel dňa 4.3.2018.

7./ Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine - Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť

maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa
môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a
spôsobomsvojhoživotaaživotaosôb,ktorésňoužijúvdomácnosti,zaručuje,žebudenáhradnúosobnú
starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť

o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase
trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia
dieťaťa.
Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine - Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak

sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa
alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej
republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec
rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu
Európskej únie.

Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine - V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine - Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom
ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti

vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením
maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu
ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných
skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať
jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu

maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa
domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
Podľa § 45 ods. 5 Zákona o rodine - Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú
ustanovenia § 32 a 33.
Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine - Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti

vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté
dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom,
ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto
zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby
súd.

Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine - Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu
rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine - Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému
dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania

náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné
úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť
poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony
vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov vexekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území
Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov
na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
Podľa § 45 ods. 9 Zákona o rodine - Súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s
orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s

pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o
dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť
o maloleté dieťa.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine - Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine - Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine - Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa§ 62 ods. 4 Zákona o rodine - Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine - Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine - Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine - Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine - Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa

8./ Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, aj nejde o trovy štátu, rozhoduje súd len na
návrh.

Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí.

9./ Zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti je faktickým zásahom do výkonu rodičovských
práva povinností. Na odňatie dieťaťa nie je nevyhnutné, aby súd zároveň (alebo ešte pred nariadením

náhradnej osobnej starostlivosti) zasiahol do výkonu rodičovských práv a povinností a tento obmedzil,
resp. výkon rodičom pozastavil, či úplne ich výkonu pozbavil. Právnym následkom nariadenia náhradnej
osobnej starostlivosti teda je, že rodičia sa nemôžu osobne o svoje dieťa (každodenne) starať a túto
starostlivosť zabezpečuje osoba, ktorej bolo dieťa rozhodnutím zverené. Fakticky tak dochádza tiež
k určeniu nového miesta pobytu dieťaťa na základe rozhodnutia súdu. Rodičia však naďalej zostávajú

zákonnými zástupcami svojho dieťaťa a im patrí aj správa majetku v iných než bežných veciach. V
bežných veciach rozhoduje a dieťa zastupuje osoba, ktorej bolo zverené. To znamená, že pre zverenie
dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti nie je potrebné preukázať naplnenie skutočností, ktorými
zákon v § 38 Zákona o rodine odôvodňuje zásahy do výkonu rodičovských práv a povinností. V prípade
posudzovania splnenia podmienok pre nariadenie náhradnej osobnej starostlivosti berie súd do úvahy

len dve skutočnosti - záujem maloletého dieťaťa a to, či sa žiadny rodič naozaj nemôže alebo nechce
o svoje dieťa starať.
10./ Takto vykonaným dokazovaním mal potom súd návrh starej matky - navrhovateľky za preukázaný.
Bolo jednoznačne preukázané, že stará matka má vytvorené všetky osobnostné, sociálne, materiálnepredpoklady pre vykonávanie náhradnej starostlivosti. Pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľky - starej
matky súd dôsledne aplikoval článok 5 Zákona o rodine, v ktorom je vyjadrený záujem maloletého
dieťaťa, kde pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä úroveň starostlivosti o

dieťa, ktorá bola preukázaná na strane starej matky ako vzorná, naopak matka počas celého konania iba
v malej miere prejavila záujem o maloleté dieťa. Ďalej sa zohľadňuje bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie
a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, čo s poukazom aj na výsluch maloletého ako aj
správu kolízneho opatrovníka je jednoznačne dané na území Slovenskej republiky v mieste bydliska
navrhovateľky. Je zrejmé, že pokiaľ by maloletý R., ktorý neovláda nemecký jazyk, ktorý nemá vytvorené

silné citové väzby k matke odišiel do iného štátu , mohol by byť ohrozený jeho vývin zásahmi do jeho
dôstojnosti a zásahmi do duševnej , telesnej a citovej integrity . Vzhľadom na celkové dokazovanie
je zrejmé, že podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôch dieťaťa sú
jednoznačne dané na území Slovenskej republiky, nakoľko je zrejmé, že práve tu na Slovensku má
aktuálne svoje záľuby, koníčky a to aj športové, má svojich kamarátov, blízke zázemie a rodinu, ktorú
nechce opustiť, čo jednoznačne prejavil pri svojom výsluchu. Súd pri rozhodovaní o otázke náhradnej

starostlivosti prihliadol aj na výsluch znalkyne PhDr. Márie Homolovej, ktorá jednoznačne uviedla, že
matka je nespoľahlivá a nie je možné u nej predpokladať nejaké konvenčné správanie, ktoré zaručuje
pravidelnosť, svedomitosť a zodpovednosť. Takisto vzťahy medzi matkou a dieťaťom sú problematické.
Kontakt s dieťaťom preukazuje veľké deficity vzájomného puta medzi matkou a dieťaťom. Je preto
zrejmé, že pre najlepší záujem dieťaťa maloletého R. je aktuálne rozhodnutie , aby zostal na území

Slovenskej republiky, bol zverený do náhradne osobnej starostlivosti starej matky a aby matka využila
styk s dieťaťom tak ako ho má upravený pri bližšie nadväzovanie a zosilňovanie citových vzťahov medzi
ňou a maloletým, nakoľko doteraz matka priestor k úprave styku využívala iba minimálne. V priebehu
konania sa zisťovali na strane matky jej sociálne a bytové pomery, ktoré sa počas konania zmenili,
nakoľko matka na pojednávaní dňa 29.6.2018 uviedla, že má nové bydlisko, jedná sa o nájomný byt,

ktorý užíva so svojou spolubývajúcou, pričom tieto novovzniknuté bytové pomery súd nemal objektívne
preskúmané a osvedčené, avšak podľa názoru súdu táto skutočnosť pre posúdenie veci nie je dôležitá,
pretože pokiaľ by aj súd mal za osvedčené, že sa jedná o vyhovujúce bytové a sociálne pomery na
strane matky, ďalšie kritériá, ktoré by mali byť splnené preto, aby bolo dieťa zverené matke dané neboli.
S poukazom na finančné zaťaženie matky , ako aj preukázanú skutočnosť, že dosahuje mesačný príjem

vo výške cca 1.200eur, pričom preukázané náklady má prakticky vo výške maximálne 500 eur. Ako aj
skutočnosť, že navrhovateľka je na starobnom dôchodku, súd určil matke výživné vo výške 200 eur,
ktorým je povinná prispievať na výživu maloletého vždy do 25- teho dňa v mesiaci vopred k rukám starej
matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.

11./ Vzhľadom k tomu, že v súvislosti s vyplatením znalečného nekrytého preddavkami zloženými
účastníkmi (vo výške 634,69 eur ) ako aj trov prekladu taktiež nekrytého preddavkami (vo výške
147,92 eur) zloženými účastníkmi vznikli štátu trovy, súd o ich výške a o tom, kto je povinný ich zaplatiť
v zmysle § 57 CMP rozhodol a to tak, že trovy štátu vo výške platí štát, nakoľko sa jedná o konanie,
ktoré bolo možné začať aj z úradnej povinnosti a znalecké dokazovanie bolo nariadené súdom, v záujme

maloletého dieťaťa.

12./ Vzhľadom k ustanoveniu § 52 CMP súd o trovách konania účastníkov rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá na ich náhradu právo. Žiadne osobitné okolnosti prípadu, pre ktoré by bolo spravodlivé
iné rozhodnutie o trovách konania súd nezistil.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.