Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. február 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/106/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114222767
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3114222767.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov

JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobkyne Ing. S. A. S., narodenej dňa
XX.XX.XXXX, bytom O. nad I., U. I XX/XX, zastúpenej Mgr. Petrou Hrubovou, advokátkou so sídlom
Mierové námestie 93, Ilava proti žalovanej L. K., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom O. nad I., U. I XX/
XXX, o zaplatenie 406,43 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín zo dňa 14. decembra 2016, č. k. 20C/303/2014-149, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á nárok náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojim rozsudkom zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa pôvodne domáhala proti
žalovanej zaplatenia sumy 406,43 eur s príslušenstvom, po pripustení zmeny žalobného petitu sumy
281,87 eur s príslušenstvom, titulom nedoplatku na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu za rok
2013, 2014 na základe Nájomnej zmluvy zo dňa 03.10.2012. O trovách konania vyslovil, že žalovaná
má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa ako prenajímateľka uzavrela

so žalovanou ako nájomníčkou dňa 03.10.2012 Nájomnú zmluvu podľa § 663 a nasl. Občianskeho
zákonníka, na základe ktorej prenajala žalobkyňa žalovanej na účely bývania byt č. XX, na adrese U.
F.. domu XX, vchod XXX, na X. poschodí. Nájomný vzťah bol dojednaný od 03.10.2012 do 03.04.2013,
výška nájomného za zariadený byt bola stanovená na čiastku 290,- Eur za mesiac, splatnosť nájomného
do 15. dňa v mesiaci na označený účet prenajímateľky s tým, že ak bude nájomca v omeškaní s platením
nájomného, prenajímateľka má právo na vyplatenie úroku z omeškania v sume 0,05% z dlžnej čiastky
za každý deň omeškania. V nájomnom boli zahrnuté všetky poplatky súvisiace sprevádzkovaním vyššie

uvedeného bytu - poplatky za elektrickú energiu, plyn, odpad a služby spojené s užívaním bytu (t.j.
dodávka tepla, dodávka studenej vody vodné, stočné, koncesionárske poplatky, deratizácia, dažďová
voda a iné). Nájomníčka sa zaviazala vyrovnať prípadné nedoplatky vyplývajúce z ročného vyúčtovania
zálohovaných platieb za užívanie predmetného bytu a prenajímateľka sa zaviazala vyrovnať prípadné
preplatky vyplývajúce z ročného vyúčtovania zálohových platieb za užívanie predmetného bytu,
prípadné nedoplatky za spotrebu elektrickej energie a plynu sa zaviazala hradiť nájomníčka v plnej
výške. Súčasne sa nájomníčka zaviazala zaplatiť pri prvom nájomnom kauciu vo výške jedného celého

nájmu, ktorá suma mala slúžiť na vyrovnanie škôd pri ukončení nájmu, ako zálohová čiastka na úhradu
nedoplatkov, ktoré budú zistené pri vyúčtovaní a na úhradu za upratanie bytu vo výške 145 euro pri
jeho odovzdávaní majiteľke. Dodatkom č. 1 zo dňa 03.04.2013 k tejto nájomnej zmluve zmluvné strany
zmenili dobu nájmu na dobu neurčitú.3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní uzavrel, že v nájomnej zmluve nie sú vyjadrené určito
podstatné náležitosti v zmysle § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to výška nájomného a výška

úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. V nájomnej zmluve je v čl. III bod 1
uvedenásuma290eur,ktorúmalaplatiťžalovanávždydo15.dňavmesiacižalobkyniaktorásapodľačl.
III bod 3 nájomnej zmluvy skladala tak z odplaty za užívanie bytu (nájomného), ako aj z úhrad za plnenia
spojené s užívaním bytu, teda všetky poplatky súvisiace sprevádzkovaním predmetného bytu - poplatky
za elektrickú energiu, plyn, odpad a za dodávku tepla, studenej vody vodné, stočné, koncesionárske

poplatky, deratizácia, dažďová voda a iné. V žiadnom ustanovení nájomnej zmluvy nebolo výslovne
uvedené dojednanie zmluvných strán o tom, koľko z mesačnej platby (290,- Eur) predstavuje odplata
za užívanie bytu (nájomné) a koľko predstavujú úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, prípadne
spôsob ich výpočtu. Výška nájomného (resp. spôsob jeho výpočtu) a výška úhrady za plnenia spojené
s užívaním bytu (resp. spôsob jej výpočtu) predstavujú samostatné podstatné obsahové náležitosti
zmluvy o nájme bytu. Absencia týchto podstatných obsahových náležitostí nájomnej zmluvy spôsobuje

jej absolútnu neplatnosť pre rozpor s ust. § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak zmluvné strany v
predmetnej zmluve zakotvili povinnosť žalovanej platiť žalobkyni každý mesiac 290 Eur, právny úkon
nie je dostatočne určitý, pretože z neho nie je zrejmé, aká časť tejto sumy predstavuje nájomné a
aká časť úhradu zaplnenia poskytované s užívaním bytu. Povinnou náležitosťou právneho úkonu je
v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka jeho určitosť, ktorá sa týka nielen určenia účastníkov

ale aj podstatných náležitostí právneho úkonu. Neurčitosť predmetnej nájomnej zmluvy nebolo možné
odstrániť ani výkladom prejavu vôle zmluvných strán podľa ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z
výsluchu strán napokon ani nevyplynulo, žeby mali zhodný názor na to aká časť z mesačnej platby 290,-
Eur uvedenej v zmluve predstavuje nájomné a aká časť úhrady za služby spojené s užívaním bytu. Kým
žalobkyňa tvrdila, že z uvedenej sumy čiastka 100,- Eur mala pokrývať celkové mesačné náklady na byt,

žalovaná zhodne s tvrdením svedka K. H. tvrdili, že zmluvu pochopili tak, že zo sumy 290,- Eur čiastka
100,- Eur mala pokrývať mesačné zálohové platby pre okresné stavebné bytové družstvo, a zo zvyšku
190,- Eur mali byť hradené elektrická energia, plyn a iné platby za byt a nájomné pre žalobkyňu. Pokiaľ
žalobkyňa argumentovala tým, že ide o nepomenovanú zmluvu podľa § 51 Občianskeho zákonníka,
jej argumentácia neobstojí, pretože z predloženej písomnej nájomnej zmluvy, z výsluchu strán ako aj

svedka K. H. bolo nesporne preukázané, že vôľa zmluvných strán nepochybne smerovala k uzavretiu
zmluvy o nájme bytu, na základe ktorej sa žalobkyňa ako prenajímateľ zaviazala prenechať byt do
užívania žalovanej ako nájomcovi, ktorá sa zaviazala žalobkyni platiť nájomné a úhrady spojené s
užívaním bytu s tým, že zmluva o nájme bytu je osobitne upravená v ust. § 685 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Zachovávaním platnosti pomenovaných zmlúv, ktoré neobsahujú podstatné náležitosti s

odvolávaním sa na to, že ide o zmluvu nepomenovanú uzavretú v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka
poukazujúc na princíp zmluvnej voľnosti v občianskoprávnych vzťahoch by boli obchádzané kogentné
ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce podstatné náležitosti jednotlivých zmlúv, od ktorých
ustanovení sa nie je možné odchýliť v zmysle § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka. S poukazom na všetky
uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie za to, že predmetná nájomná zmluva je v celom rozsahu

absolútne neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu neurčitosti jej podstatných
náležitostí. Žalovaná, ktorá byt žalobkyne užívala od 03.10.2012 do 15.04.2014 uhradila žalobkyni spolu
sumu 5.616,- Eur, žalobkyňa za uvedené obdobie od 03.10.2012 do 15.04.2014, ohľadom nákladov
vniknutých za predmetný byt, zaplatila úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu spolu sumu 2.432,20
Eur (bod 13 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). Úhrada žalovanej prevyšuje náklady hradené

žalobkyňou o 3.183,80 Eur. V prípade, že je zmluva neplatná, podľa § 457, § 489 Občianskeho
zákonníka vzniká medzi zmluvnými stranami osobitný záväzkovo-právny vzťah, v zmysle ktorého je
každý z účastníkov zmluvy povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Pokiaľ by aj žalobkyňa
požadovala od žalovanej plnenie z bezdôvodného obohatenia predstavujúceho majetkový prospech
žalovanej získaný na úkor žalobkyne za užívanie bytu (žalobu však žalobkyňa v tomto smere nezmenila

domáhalasavýlučnezaplatenianedoplatkunaúhradáchzaplneniaspojenésužívanímbytu),žalobkyňa
nepreukázala, že výška obvyklého nájomného, za ktorú by bolo možné porovnateľný byt prenajať v
danom mieste a v danom čase bola v takej výške, že na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému
obohateniu. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa a domáhala sa, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. Uviedla, že súd na základe vykonaného
dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď ustálil, že z výsluchov účastníkov a svedkanie je možné zistiť výšku náhrad za služby spojené s užívaním bytu, keď tvrdila, že si dojednali so
žalovanou odplatu za služby spojené s užívaním bytu vo výške 100,- Eur, čo v konaní preukázala a
uniesla tak bremeno tvrdenia, aj dôkazné bremeno, keď preukázala, že mesačne uhrádzala 61,17 Eur

pre OSBD, 10,15 Eur fondový účet, elektrina 19,92 Eur (neskôr 25 Eur), plyn 7 Eur, poistenie bytu 3
Eurá. Výpoveď žalovanej a svedka, ktorý je jej životným partnerom, ktorí tvrdili, že platby pre OSBD mali
byť vo výške 100,- Eur, je potrebné vyhodnotiť ako účelovú a nedôveryhodnú, nakoľko je v rozpore s
logikou, aby sa záujemca o prenájom bytu zaujímal len o poplatky pre OSBD a nie o celkové náklady
s užívaním bytu. Ani žalovaná, ani svedok neuviedli, aká bola podľa ich názoru celková suma určená

za služby spojené s užívaním bytu, teda nielen platieb pre OSBD, ale aj platieb za plyn a elektriku.
Mala za to, že svoje tvrdenie o výške 100,- Eur za služby spojené s užívaním bytu preukázala, žalovaná
dôkazné bremeno neuniesla. Poukázala na to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil,
keď nesúhlasila s právnym záverom súdu, že nájomná zmluva zo dňa 03.10.2012 je absolútne neplatná
a teda, že medzi ňou a žalovanou vznikol právny vzťah z bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ súd prvej
inštancie tvrdí, že zmluvný vzťah medzi ňou a žalovanou je absolútne neplatný, potom ako by medzi

nimi nebol žiaden vzťah, pričom by si mali navzájom vrátiť, čo si navzájom plnili, ktorým právnym
záverom súd prvej inštancie vytvoril stav, že žalovaná bude mať nárok na bezodplatné užívanie bytu
a ona bude povinná vrátiť jej čo prijala. Dôvodila, že súd prvej inštancie mal právny vzťah medzi ňou
a žalovanou posudzovať ako inominátny podľa § 51 Občianskeho zákonníka, nakoľko je nesporné, že
ona prenechala žalovanej na užívanie byt, za užívanie ktorého sa zaviazal zaplatiť odmenu vo výške

290 eur (neskôr 295 eur) a súčasne sa zaviazala zaplatiť všetky nedoplatky zročného zúčtovania, čo
nebolo medzi stranami sporné. Nebolo tiež sporné, že spotreba vody za rok 2013 bola dvojnásobná
oproti roku predchádzajúcemu, čo vyvolalo nedoplatky za služby spojené s užívaním bytu. Poukázala
na rozhodnutie R/24/1993. Trvalo na tom, že pokiaľ v zmluve nebola uvedená konkrétna suma, ktorá
sa bude uhrádza za služby spojené s bývaním, toto samo o sebe neznamená, že takéto dojednanie

spôsobuje neplatnosť zmluvy ako celku.

5. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že
žalobkyňa platila OSBD Považská Bystrica mesačné zálohové platby v inej výške, ako jej tvrdila a pokiaľ

by dodržala ich dohodu, nevznikli by žiadne ďalšie nedoplatky. Už pri odovzdávaní bytu, po skončení
jeho užívania, navrhla žalobkyni, aby čiastku 145,- Eur, ktorú mala u seba ako zálohu si ponechala na
úhradu za užívanie bytu v mesiac apríl 2014, čo odmietla. Tvrdenie, že v čiastke 100,- Eur sú zahrnuté
všetky platby spojené s užívaním bytu nie je pravdivé, nakoľko bola dohodnutá so žalobkyňou, že bude
OSBD Považská Bystrica mesačne platiť 100,- Eur, teda nie, že v tejto sume budú zahrnuté všetky

ostatnévýdavky,akojeelektrika,plynapodobne.Dohodnutúmesačnúplatbuvovýške290,-Eur,neskôr
295,- Eur platila riadne a načas, pričom si sama musela platiť televíziu a domový odpad a to napriek
tomu, že podľa nájomnej zmluvy mala tieto poplatky platiť žalobkyňa. Zdôraznila, že zmluvu pripravila
žalobkyňa. Skutočnosť, že poplatky pre OSBD Považská Bystrica mali predstavovať sumu 100,- Eur
mesačne potvrdil pri výsluchu i jej priateľ ako svedok. Zdôraznila, že pokiaľ ju žalobkyňa požiadala, aby

platila mesačne o 5 eur vyššie nájomné kvôli elektrike, nemala s tým problém a toto akceptovala.

6. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadrila.

7. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny
potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

8. V danej veci sa žalobkyňa proti žalovanej (po zmene žalobného petitu) domáhala zaplatenia sumy

281,87 Eur s príslušenstvom titulom zmluvného plnenia, vyplývajúceho z nájomnej zmluvy (zmluvy
o nájme bytu) uzavretej medzi žalobkyňou ako prenajímateľkou a žalovanou ako nájomníčkou dňa
03.10.2012 s tým, že žalovaná suma mala pozostávať z nedoplatku na úhradách za plnenia spojené
s užívaním predmetného bytu za rok 2013, 2014.

9.Súdprvejinštanciežalobuzamietol,keďdospelkzáveru,ženájomnázmluvauzavretámedzistranami
sporu je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre jej
neurčitosť týkajúcu sa podstatnej náležitosti zmluvy o nájme bytu v zmysle § 686 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, keď neobsahuje rozčlenenie výšky nájomného a výšky úhrad za plnenia spojené s užívanímbytu alebo spôsob ich výpočtu. Z tohto dôvodu sú strany sporu povinné navzájom si vrátiť, čo plnili
s poukazom na § 457, § 489 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalovaná užívala predmetný byt od
03.10.2012 do 15.04.2014, uhradila spolu žalobkyni sumu 5.616,- Eur, pričom žalobkyňa uhradila za toto

obdobie náklady spojené s užívaním bytu v sume 2.432,20 Eur, považoval súd prvej inštancie žalobu
v celom rozsahu za nedôvodnú a zamietol ju.

10. Žalobkyňa uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP.

11. Podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP možno uplatniť odvolací dôvod, ktorý spočíva v tom, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

12. Podstata odvolacieho dôvodu podľa citovaného zákonného ustanovenia spočíva predovšetkým v
nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je,
že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené,

prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov.
Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s
osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové
zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potreba považovať taký výsledok hodnotenia
dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu podľa ust. § 191 CSP. Podľa citovaného zákonného

ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho,čouviedlistranysporu.Nesprávnehodnoteniedôkazovbybolomožnévytknúťsúduprvejinštancie
v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu
nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré

boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje citovaným zákonným
ustanoveniam. Týmto odvolacím dôvodom možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení
dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je
možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými
závermi.

13. Žalobkyňa opodstatnenosť tohto odvolacieho dôvodu videla v tej skutočnosti, že súd prvej inštancie
nesprávne posúdil unesenie, resp. neunesenie bremena tvrdenia a bremena dôkazu, keď mala za to, že
ona svoje povinnosti splnila, uniesla bremeno nielen tvrdenia, ale aj bremeno dôkazu, že medzi stranami
sporu bolo dohodnuté platenie náhrad za plnenia spojené s užívaním bytu a to nielen pre OSBD, ale

i elektriku, plyn a ostatné vo výške 100 eur mesačne, ktoré ona i plnila s tým, že žalovaná dôkazné
bremeno neuniesla, jej tvrdenia ako i výpoveď svedka boli účelové.

14. V sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak
povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne

nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou
tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu
nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné
bremeno,akoprocesnýinštitút vcivilnomsporovom konaní, spočívavzodpovednostistrany
sporu za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno

viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom
je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti, významné
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila
povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla

byť preukázaná vôbec.

15. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov
na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán
sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť

preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

16. V danej veci žalobkyňa svoj nárok uplatnený žalobou v rozsahu 281,87 Eur uplatnila titulom
nedoplatku na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu, ktorý bol predmetom nájomnej zmluvy. Zobsahu Nájomnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka
dňa 03.10.2012 vyplýva, že výška nájomného bola stanovená na čiastku 290,- Eur (bod III.1 zmluvy).

17. Z ustanovenia § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nájomná zmluva musí obsahovať
označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s
užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu.

18. Z citovaného zákonného ustanovenia bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že podstatnou

náležitosťou nájomnej zmluvy, ktorej predmetom je nájom bytu, je nielen označenie predmetu nájmu
a rozsahu užívania, výšky nájomného, ale aj výšky úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo
spôsob ich výpočtu. Spôsob výpočtu výšky úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu je potrebné
rozumieť také určenie, ktoré obsahuje údaje, na základe ktorých je možné objektívne určiť výpočet
úhrady za služby alebo dospieť ku konkrétnej peňažnej čiastke, ktorá je z výšky dohodnutej platby
za užívanie bytu určená na úhradu nákladov spojených s užívaním bytu. Ide o podstatnú náležitosť

nájomnej zmluvy vyplývajúcu zo zákona. Pokiaľ zmluva uzavretá medzi stranami sporu neobsahovala
údaj, ktorý je zákonom požadovaný ako podstatná náležitosť nájomnej zmluvy, ktorej predmetom je
nájom bytu, a to výšku úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob jeho výpočtu, je uzavretá
zmluva absolútne neplatným úkonom pre rozpor s citovaným ustanovením § 686 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, čo správne konštatoval i súd prvej inštancie (bod 12 odôvodnenia rozsudku súdu prvej

inštancie).

19. Žalobkyňa tvrdila, že v konaní preukázala dohodu účastníkov zmluvného vzťahu, že celkové náklady
na úhrady spojené s užívaním bytu budú vo výške 100,- Eur mesačne z celkovej ceny mesačnej odplaty
za užívanie bytu (290,- Eur). Žalovaná i vypočutý svedok jej tvrdenia popreli.

20. Odvolací súd sa so záverom žalobkyne, že uniesla dôkazné bremeno stotožniť nemôže. Naopak
zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa dôkazné bremeno neuniesla, nakoľko
nepreukázala bez akýchkoľvek pochybností aká suma z dohodnutej sumy 290,- Eur predstavovala
výšku nájomného a aká suma predstavovala výšku úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu. Takýmto

dôkazomnemôžebyťbezďalšiehocelkovávýškajednotlivýchúhradzaplneniaspojenésužívanímbytu,
ktoré žalobkyňa reálne mesačne plnila, bez preukázania dohody o výške týchto platieb so žalovanou.
Je potrebné zdôrazniť, že preukázať (dôkazné bremeno) dohodnutú výšku úhrad za plnenia spojené s
užívaním bytu zaťažovalo výlučne žalobkyňu. Pokiaľ žalovaná tvrdenia žalobkyne výslovne poprela, je
potrebné uzavrieť, že žalobkyňa dôkazné bremeno neuniesla a musí niesť následok nesplnenia si svojej

procesnej povinnosti predložiť alebo označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení ohľadne dohodnutej
výšky úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu, ktorým je neúspech v tomto súdnom konaní.

21. Z týchto dôvodov odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP daný nebol.

22. Žalobkyňa uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a tvrdila, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

23.Súdprvejinštancienadanúvecaplikovalustanovenia§685anasl.Občianskehozákonníka,ktorésú
osobitnými ustanoveniami o nájme bytu. Pokiaľ v danej veci bol predmetom Nájomnej zmluvy uzavretej

medzi stranami sporu byt vo vlastníctve žalobkyne, bolo právne posúdenie súdu prvej inštancie správne.
Naviac samotné strany sporu uzatvorili ohľadom nájmu predmetného bytu Nájomnú zmluvu výslovne
podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, t.j. podľa ôsmej časti siedmej hlavy tohto zákona, pod
ktoré spadajú i osobitné ustanovenia o nájme bytu(§ 685 až 716). Tvrdenie žalobkyne, že súd prvej
inštancie mal v danej veci posudzovať zmluvný vzťah strán sporu podľa § 51 Občianskeho zákonníka

ako zmluvu nepomenovanú, nie je správne a ani prípustné, nakoľko citované zákonné ustanovenie je
možné aplikovať iba v prípade pokiaľ účastníci uzavrú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená, čo nie
je prípad danej veci.

24. Právne posúdenie zmluvného vzťahu strán sporu v danej veci súdom prvej inštancie bolo správne.

Rovnako správne bolo právne posúdenie následkov absolútne neplatnej Nájomnej zmluvy uzavretej
medzi stranami sporu podľa § 457 a § 489 Občianskeho zákonníka, keď v prípade, že zmluva je neplatná
alebo, ak bola zrušená je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.25. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP daný nebol.

26. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, vrátane výroku o

náhrade trov konania, potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods.
1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, priznal plnú náhradu trov odvolacieho
konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia

(§ 262 ods. 2 CSP).

28. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).