Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mariana Muránska

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/259/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112238217
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8112238217.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcu Y. A., nar. XX.X.XXXX, bytom H.,
N. XX/XX, zastúpeného JUDr. Jozefom Bujňákom, advokátom, so sídlom v Prešove, Hlavná 94 proti
žalovaným 1./ Z. K., nar. XX.X.XXXX, 2./ F.. Z. K., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom H., N. XX/XX, zastúpení
JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou, so sídlom v Prešove, kpt. Nálepku 5, o zaplatenie 4.980,- eur

s prísl., o odvolaní žalovaných v 1.a 2.rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 10.6.2015 č. k.
10C/61/2013-165 a o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Prešov z 15.7.2015 č. k.
10C/61/2013-173 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok okrem výroku o čiastočnom zastavení konania a v rozsahu zrušenia vracia vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Zrušuje uznesenie č. k. 10C/61/2013-173 zo dňa 15.7.2015.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaným v 1.a 2.rade uložil povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu 4.980,- eur s prísl., v splátkach po 100,- eur mesačne splatných vždy
do 15-teho dňa v mesiaci od mesiaca nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku do zaplatenie dlhu pod
následkom straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti konanie zastavil, žalovaným tiež uložil povinnosť

zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi trovy konania vo výške 298,50 eur a na účet jeho právneho
zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 1.704,92 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca sa domáha od žalovaných
zaplatenia sumy 4.980,- eur s prísl., titulom nájomného za užívanie jeho nehnuteľností v období
od 1.11.2009 do 30.4.2012. Žalovaní uplatnili oproti nároku žalobcu na zaplateniu sumu 7.000,- eur

ako nedoplatok kúpnej ceny s tým, že tieto finančné prostriedky boli zadržiavané od roku 2007.
Prvoinštančný súd zistil, že žalovaní užívali nehnuteľnosti vlastnícky patriace žalobcovi aj po tom, čo sa
on stal vlastníkom týchto nehnuteľností, teda po 3.7.2007. Pokiaľ sa týka rozsahu užívania predmetných
nehnuteľností mal prvoinštančný súd za preukázané, že v období, za ktoré je uplatnený daný nárok,
teda od 1.11.2009 do 30.4.2012, žalovaní užívali nepochybne nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX,
kat. úz. H.. Počas celého konania o vypratanie nehnuteľnosti nenamietali skutočnosť, že by ich časť

nehnuteľnosti užíval žalobca, resp. jeho brat. Taktiež z obsahu odvolania proti rozsudku súdu prvej
inštancie v konaní 8C/4/2012 nevyplýva skutočnosť ohľadom toho, že by žalovaní neužívali celú
nehnuteľnosť tak, ako sa tomu bránia v tomto konaní. Titulom dlžného nájomného súd prvej inštancie
zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi sumu 332,- eur, a to za mesiace november, december po 166,-
eur v zmysle písomnej zmluvy s tým, že napriek tomu, že táto zmluva nebola podpísaná zo strany
žalovanej v 2.rade, vznikol spoločný nájom, preto sú žalovaní povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť

túto sumu titulom platnej nájomnej zmluvy. Za obdobie od 1.1.2010 do 30.4.2012 vznikol žalobcovi
nárok na zaplatenie nájomného, a to za nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX, okrem rodinného domusúp. č. XX a za užívanie rodinného domu titulom bezdôvodného obohatenia. Zo zmluvu o nájme
bytových priestorov vyplýva, že nájomné nebolo rozdelené osobitne za nájom rodinného domu a za
nájom ostatných nehnuteľností, preto aj napriek skutočnosti, že uvedené nájomné vo výške 166,- eur

je dohodnuté v zmluve, nemožné špecifikovať, akým podielom sa skladá z nájomného za užívanie
domu a za užívanie ostatných nehnuteľností. Podľa názoru súdu nemožno k tomu dospieť ani nejakým
matematickým výpočtom podľa podielu plôch, nakoľko sa jedná o neporovnateľné nehnuteľnosti, teda
užívanie dvora a priľahlých pozemkov a užívanie domu. V danom prípade súd vychádzal zo skutočnosti,
že reálne trhová cena prenájmu týchto nehnuteľností, by spolu bola od 250,- do 290,- eur mesačne, ako

to vyplynulo zo správy realitných kancelárií. Pokiaľ žalobca žiadal priznať nájomné, resp. bezdôvodné
obohatenie spolu po 166.- eur mesačne, súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 136 O.s.p., posúdil výšku
tohto nároku podľa svojej úvahy ako primeranú a neodporujúcu dobrým mravom. Žalobca uplatňoval
za uvedené obdobie, teda od 1.1.2010 do 30.4.2012 spolu za obdobie 28 mesiacov nájomné, resp.
bezdôvodné obohatenie u domu po 166,- eur/mesiac, čo je suma vzhľadom na správy realitných
kancelárií primeraná. Preto za uvedené obdobie za užívanie rodinného domu a užívanie nehnuteľností

priznal žalobcovi u rodinného domu titulom bezdôvodného obohatenia a u užívania nehnuteľností titulom
zaplatenia nájomného, ktoré však nie je špecifikované samostatne spolu po 166,- eur/ mesiac, čo
predstavuje sumu 4.648,- eur za dané obdobie. Napriek skutočnosti, že u rodinného domu došlo k
užívaniu bez právneho dôvodu, pre ukončenie nájomnej zmluvy dňa 31.12.2009, mal súd prvej inštancie
za to, že u žalovaných vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu, nakoľko toto bezdôvodné

obohatenie spočíva v tom, že majetok žalovaných sa nezmenšil, hoci by k takému zmenšeniu došlo, ak
by plnili svoju povinnosť, teda platiť nájomné alebo inú odplatu za užívanie rodinného domu. Pokiaľ sa
týka započítacej námietky žalovaných v 1.a 2.rade v rozsahu 8.165,70 eur, súd prvej inštancie vychádzal
z ust. § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z obsahu podania žalovaných vyplynulo, že nárok na
zaplatenie tejto sumy uplatňujú z kúpnej zmluvy, ktorá bola medzi účastníkmi uzatvorená 3.4.2007. Voči

tomuto návrhu vzniesol námietku premlčania žalobca, a to podaním zo 4.2.2014. V danom prípade
sa jedná o nárok žalovaných na zaplatenie časti kúpnej ceny, teda ide o majetkové právo, ktoré sa
premlčuje v 3-ročnej premlčacej dobe a plynie od dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvýkrát. V
danom prípade ako vyplynulo z kúpnej zmluvy je zrejmé, že táto bola uzatvorená medzi účastníkmi
konania. Predávajúci, a teda žalovaní potvrdili, že kupujúci uhradil kúpnu cenu v celom rozsahu, teda

pokiaľ k tomu tak naozaj nedošlo, nasledujúci deň mali právo po prvýkrát podať žalobu na základe
tejto skutočnosti. Táto všeobecná premlčacia doba teda uplynula 4.4.2010. Nárok uplatnili žalovaní v
1.a 2.rade po prvýkrát v konaní 8C/4/2012, a to podaním zo dňa 6.2.2012, teda po márnom uplynutí
všeobecnej premlčacej doby. Preto nemohol súd prvej inštancie prihliadať na túto započítaciu námietku.
Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaných, že premlčanie pri nároku na zaplatenie kúpnej ceny začína plynúť až

splatením poslednej splátky, ktorá bola zaplatená 18.9.2009, podľa súdu prvej inštancie táto námietka
dôvodná nie je. Z obsahu kúpnej zmluvy nevyplynulo, že by došlo k dojednaniu ohľadom plnenia kúpnej
ceny v splátkach, kedy by premlčanie začínalo plynúť od každej splátky samostatne. Naopak, kúpna
cena bola stanovená jednou sumou. Príslušenstvo pohľadávku súd prvej inštancie odôvodnil poukazom
na ust. § 517 ods. 2 OZ. Rozhodol o čiastočnom zastavení konania podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p. a

žalovaným povolil splácať dlh v splátkach podľa § 160 ods. 1 O.s.p.. O trovách konania účastníkov
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

3. Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o čiastočnom zastavení konania, podali včas odvolanie obaja
žalovaní, ktorí navrhli rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukazujú

na to, že v rámci konania uplatnili kompenzačnú námietku proti pohľadávke žalobcu v sume 6.705,-
eur titulom nevyplatenia kúpnej ceny žalobcom na základe kúpnej zmluvy z 3.4.2007. Nesúhlasia so
závermi súdu prvej inštancie ohľadom premlčania takto uplatnenej kompenzačnej námietky. Uvádzajú,
že súd prvej inštancie sa mal zaoberať tvrdeniami žalovaných aj z hľadiska, či samotná kúpna zmluva
zo dňa 3.4.2007 nie je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu, že nevyjadruje skutočnú vôľu

zmluvných strán (nedostatok vážnosti) vo vzťahu k podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy - kúpnej cene.
Aj keď sa v zmluve formálne uvádza, že kúpna cena bola predávajúcim vyplatená v celku a nebolo
dohodnuté splácanie kúpnej ceny v splátkach, neznamená to, že sa tak skutočne aj stalo. Za tým účelom
navrhli vypočuť svedka pána Y., ktorý mal potvrdiť, že kúpna cena nebola vyplatená naraz pri podpise
kúpnej ceny, ale v splátkach a posledná suma bola vyplatená práve dňa 18.11.2009. Od nasledujúceho

dňa tak žalovanej začali počítať začiatok plynutia premlčacej doby. Súd návrh na vykonanie dôkazu
výsluchom svedka zamietol a svedok mal byť vypočutý ohľadom kúpnej ceny, ktorá podľa žalovaných
bola vyplatená matke žalobcu a sestre žalovaného v 1.rade S. H.. Kúpna cena bola dohodnutá sumou
1.400.000,- Sk. Exekútorovi bola vyplatená suma 560.000,- Sk a sestra žalovaného v 1.rade a matkežalobcu následne vložila zostatok v hodnote 841.312,- Sk na svojej účet. Následne S. H. vo vyššie
uvedený deň, teda 18.11.2009 vyplatila ešte žalovaným sumu 3.391,- eur a práve preto žalovaní od
tohto okamihu, resp. deň po ňom počítajú aj začiatok plynutia všeobecnej premlčacej doby. Obaja

žalovaní pritom zhodne potvrdili, že pri podpise kúpnej zmluvy im nebola vyplatená žiadne kúpna cena.
Nesúhlasia tiež s rozhodnutím súdu prvej inštancie ohľadom trov konania. Majú za to, že v danom
prípade, ak by mali byť neúspešnými účastníkmi, v tomto konaní bolo potrebné aplikovať ust. § 150
O.s.p.. Poukazujú na svoju majetkovú a sociálnu situáciu, keď zdôrazňujú, že súd mal prihliadať aj na
aspekty morálne. Ide o spor, kde žalobca je synovec žalovaného v 1.rade. Predmetom nájmu je prakticky

ešte starorodičovský dom, ktorý v priebehu rokov viackrát menil vlastníkov. V zmysle týchto dôvodov
žalovaní navrhli podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal rozsudok, okrem výroku o čiastočnom zastavení konania v zmysle zásad

vyjadrených v § 379, § 380, § 381 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
C.s.p.), spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania
(§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, keďže rozsudok je nepreskúmateľný
pre absenciu dostatočných dôvodov a zároveň súd prvej inštancie sa nezaoberal všetkými okolnosťami
podstatnými pre správne rozhodnutie o veci.

6. Z obsahu spisu plynie, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX,
kat. úz. H., a to parciel KN C XXX - zastavené plochy a nádvoria vo výmere 1140 m2, parcely KN C XXX -
záhrada o výmere 311 m2 a rodinného domu súp. č. XX, postaveného na parcele KN C XXX. Predmetné
nehnuteľnosti užívali žalovaní dlhodobo od roku 1978, kúpnou zmluvou zo dňa 3.4.2007 odpredali

žalovaní sporné nehnuteľnosti žalobcovi a tento dom obývali aj v ďalšom období, konkrétne do mája
2014. V konaní Okresného súdu Prešov, ktoré prebiehalo pod sp. zn. 8C/4/2012 bola žalovaným v 1.a
2.rade uložená povinnosť vypratať tieto nehnuteľnosti rozsudkom Okresného súdu Prešov zo 6.11.2012
č. k. 8C/4/2012-44 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov z 12.2.2014 č. k. 10Co/22/2013-92.
Medzi stranami sporu bola dňa 1.6.2009 uzatvorená zmluva o nájme bytových priestorov, na základe

ktorej žalobca prenechal žalovaným nehnuteľnosti na užívanie za dohodnuté mesačné nájomné 166,-
eur. Táto zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 1.6.2009 do 31.12.2009.

7. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral úžitky.

8. Podľa §671ods.1Občianskehozákonníka,nájomcajepovinnýnájomnépodľazmluvy,inaknájomné
obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

9. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

10. Už v predchádzajúcom štádiu konania bolo konštatované, že súd prvej inštancie v zásade správne
právne posúdil nároky uplatnené žalobcom v tomto konaní, a to pokiaľ ide o nárok vyplývajúci z
nájomnej zmluvy za obdobie do 31.12.2009, keď tieto nároky sa týkajú všetkých nehnuteľností, ktoré

boli predmetom nájomnej zmluvy z 1.6.2009 a následne na základe kombinácie nárokov vyplývajúcich z
nájomnej zmluvy a nárokov daných bezdôvodným obohatením v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka
a nasledujúce. Uvedené sa týka nárokov za užívanie rodinného domu so zreteľom na to, že vo vzťahu k
domovej nehnuteľnosti účinnosť pôvodnej nájomnej zmluvy zo dňa 1.6.2009 sa ukončila k 31.12.2009.

11. Ako už bolo spomínané, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, kat. úz. H. nadobudol žalobca
kúpnou zmluvou uzatvorenou so žalovanými v 1.a 2.rade dňa 3.4.2007 s tým, že vklad vlastníckeho
práva v prospech žalobcu bol povolený dňa 3.7.2007. Strany sporu sa dohodli na kúpnej cene za
prevádzané nehnuteľnosti v rozsahu 1.400.000,- Sk a podľa formulácie čl. II. bod 2.2 zmluvy, žalovaní
ako predávajúci potvrdili, že ku dňu podpisu tejto zmluvy kupujúci uhradil kúpnu cenu v celom rozsahu (č.

l.22-23spisuOSPrešovsp.zn.8C/4/2012). Užvpriebehukonaniaovypratanienehnuteľnostížalovaní
uplatňovali vo vzťahu k žalobcovi vzájomný návrh (v tomto konaní započítacia námietka) podaním zo
6.2.2012 argumentujúc tým, že kúpna cena v celom rozsahu im nebola zo strany žalobcu do dnešného
dňa vyplatená, v skutočnosti sa kúpna cena vyplácala v splátkach, z ktorých ostalo nezaplatených8.298,48 eur. Započítaciu námietku žalovaní oproti nároku žalobcu uplatnili v sume 8.165,70 eur (č. l.
26) s tým, že v danom štádiu konania rozsah tejto započítacej námietky je vyjadrený sumou 6.705,- eur
(č. l. 1621).

12. Je pravdou, že v písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy zo dňa 3.4.2007 žalovaní potvrdili, že ku
dňu podpisu tejto zmluvy žalobca ako kupujúci uhradil kúpnu cenu v celom rozsahu. Žalovaní však už v
konaní OS Prešov sp. zn. 8C/4/2012, ako aj v priebehu tohto konania okrem iného argumentovali tým,
že splatnosť takto dohodnutej kúpnej ceny (výšku, ktorej nerozporujú) bola účastníkmi kúpnej zmluvy

dohodnutá len formálne, kúpna cena mala byť vyplatená z úveru, ktorý peňažný ústav nechcel žalobcovi
vyplatiť bez toho, aby nebola zapísaná ťarcha v príslušnom katastri nehnuteľností. Tvrdia, že v dôsledku
toho kúpnu cenu žalobca pri podpise zmluvy nevyplatil, ale splnomocnil svoju matku S. H., ktorá je
sestrou žalovaného v 1.rade, aby kúpnu cenu vyplatila, k výplate kúpnej ceny dochádzalo postupne v
splátkach a aj tak celá kúpna cena uhradená nebola (č. l. 34, 35 spisu OS Prešov sp. zn. 8C/4/2012). V
tejto súvislosti žalovaní predkladali v tomto konaní listinné dôkazy, výpisy z účtu (č. l. 156 159), ktoré súd

prvej inštancie bližšie nevyhodnotil a navrhli vypočuť svedka S. Y. a súd prvej inštancie zamietol tento
návrh na doplnenie dokazovania. S ohľadom na argumentáciu žalovaných sa súd prvej inštancie ďalej
nezaoberal tým, či účastníkmi zmluvy v skutočnosti nedošlo k inej dohode o splatnosti kúpnej ceny. Tieto
zistenia nepochybne majú vplyv aj na posúdenie námietky premlčania, ktorú vo vzťahu k započítacej
námietke žalovaných v konaní uplatnil žalobca.

13. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

14. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

15. Započítanie podľa ust. § 580 Občianskeho zákonníka je spôsobom zániku navzájom sa
kryjúcich pohľadávok veriteľa dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé

na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o
dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej
pohľadávky a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu, pohľadávky
musia byť spôsobilé na započítanie s tým, že k započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa
pohľadávky stretli, vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho

vzťahu.

16. Prípadnú námietku premlčania vzájomnej pohľadávky môže účastník úspešne uplatniť len vtedy,
keď vzájomná pohľadávka bola premlčaná už v čase, keď sa pohľadávky stretli. Stretnutie vzájomných
pohľadávok samo o sebe nemá právne účinky. Tie nastávajú až kompenzačným prejavom, a to ex tunc,

teda ku dňu stretnutia pohľadávok. Pre posúdenie otázky premlčania vzájomnej pohľadávky je rozhodná
doba stretnutia pohľadávok a nie doba, kedy bol urobený prejav smerujúci k započítaniu.

17. Súd prvej inštancie sa preto v ďalšom konaní dôsledne vyporiada s námietkou započítania
uplatnenej zo strany žalovaných, keď v tejto súvislosti bude potrebné posúdiť otázku splatnosti

dohodnutej kúpnej ceny účastníkov kúpnej zmluvy zo dňa 3.4.2007, vyhodnotí v tomto smere
argumentáciu žalovaných a vykoná doplnenie dokazovania podľa predložených návrhov. Na základe
tohtopostupubudenáslednemožnéurobiťzáverotom,činárokyuplatňovanéžalovanýmivočižalobcovi
na započítanie sú skutočne premlčané. Za tejto situácie odvolací súd rozsudok, okrem výroku o
čiastočnom zastavení konania, zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p., vrátil v tejto časti

vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 C.s.p.) s tým, že v novom rozhodnutí o veci sa
rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

18. Uznesením zo dňa 15.7.2015 č. k. 10C/61/2013-173 súd prvej inštancie uložil žalovaným v 1.a
2.rade, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatili spoločne a nerozdielne súdny

poplatok za odvolanie v sume 298,50 eur podľa položky č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

19. Aj toto rozhodnutie napadli včas podaným odvolaní žalovaní v 1.a 2.rade, ktorí navrhli zrušiť toto
uznesenie, alternatívne ho zmeniť tak, že sa im prizná oslobodenie od súdneho poplatku. V dôvodochodvolania poukázali na to, že nemajú vyriešenú bytovú otázku, museli vypratať rodinný dom v obci H..
Momentálne obývajú multifunkčné zariadenie v H., uvedené zariadenie nebolo skolaudované za čo bola
žalovaným Obcou H. ako stavebným úradom uložená pokuta vo výške 929,- eur. Žalovaní sa starajú

o dve nezaopatrené deti a poukázali na rozsah svojich záväzkov vo vzťahu k nebankovým subjektom.
Majú za to, že sú u nich splnené podmienky pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.

20. Odvolací súd preskúmal takto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 379 a
nasl. C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p) a zistil, že odvolanie je

opodstatnené.

21. Vychádzajúc z obsahu spisu je zrejmé, že pokiaľ ide o vec samú, súd prvej inštancie rozhodol
v predchádzajúcom štádiu konania rozsudkom zo dňa 7.5.2014 č. k. 10C/61/2013-100. Proti tomuto
rozsudku podali včas odvolanie žalovaní v 1.rade a 2.rade, vo veci prebiehalo odvolacie konania pod sp.
zn. 1Co/246/2014, keď spomínaný rozsudok súdu prvej inštancie bol zrušený a vec vrátená na ďalšie

konanie.

22. V súvislosti s takto podaným odvolaním (č. l. 105, 106) súd prvej inštancie rozhodoval o poplatkovej
povinnosti žalovaných v 1.a 2.rade uznesením zo 7.7.2014 č. k. 10C/61/2013-111 v spojení s uznesením
Krajského súdu Prešov zo dňa 18.12.2014 č. k. 1Co/246, 247/2014-148. Uznesenie o povinnosti zaplatiť

súdny poplatok za podané odvolanie proti rozhodnutiu súdu o veci samej tak nadobudlo právoplatnosť
28.1.2015.

23. Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. v znení platnom k 15.7.2015, poplatková povinnosť
vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je

poplatníkom navrhovateľ, odvolateľa a dovolateľ.

24. Podľa položky č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, z návrhu na začatie konania, ak nie
je ustanovená osobitná sadzba, výška súdneho poplatku predstavuje 6 % z ceny predmetu plnenia,
najmenej 16,50 eur.

25. Podľa spoločnej poznámky k položkám 1, 2, 6, 7, 9, 14 a 16, ak bol rozsudok zrušený v dôsledku
odvolania, obnovy konania alebo dovolania, poplatok z odvolania proti novému rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, dovolania alebo za obnovu konania neplatí poplatník, ktorý už raz poplatok zaplatil.

26. O poplatkovej povinnosti žalovaných v 1.a 2.rade v súvislosti s podaným odvolaním proti rozhodnutiu
o veci samej už bolo súdom prvej inštancie rozhodované, uznesenie o povinnosti žalovaných zaplatiť
súdny poplatok za odvolanie zo 7.7.2014 č. k. 10C/61/2013-111 je právoplatné a vykonateľné, a preto
v súlade s citovanými ustanoveniami Zákona o súdnych poplatkoch nebol dôvod opätovne rozhodovať
o poplatkovej povinnosti žalovaných. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie zrušil postupom podľa

§ 389 ods. 1 písm. d/ C.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.