Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. november 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/556/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613216797
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6613216797.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členiek
senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu: T. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W., R. č. XXX/XX, zastúpeného Mgr. Ivanom Bugrim, advokátom, so sídlom Advokátskej
kancelárie Zvolen, Bystrický rád 453/77, proti žalovanej 1/ L. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XX,
C., G., zastúpenej JUDr. Lenkou Rovňanovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie Banská
Bystrica, Ul. Wolkerová 30/A a 2/ B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., G., T. U. - U. XX/XX, o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovanej 1/ proti
rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 9C/89/2013-327 zo dňa 08. 06. 2016, v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Lučenec č. k. 9C/89/2013-355 zo dňa 10. 08. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 9C/89/2013-327 zo dňa 08. 06. 2016, v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Lučenec č. k. 9C/89/2013-355 zo dňa 10. 08. 2016, p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná 1/ je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do
troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

III. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej 2/ nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“)
rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu: a žalovaných 1/ a 2/ k nehnuteľnostiam, ktoré
sú zapísané na Okresnom úrade Lučenec, odbor katastrálny, list vlastníctva č. XXX, katastrálne územie
G., obec C., okres C. ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parcela číslo XXX/
X zastavané plochy a nádvoria o výmere 95 m2, parcela číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria o
výmere 30 m2, parcela číslo XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 197 m2, parcela číslo XXX
záhrady o výmere 681 m2, k stavbe - rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele č. XXX/X
a k stavbe - hospodárska budova súpisné číslo XXX, postavená na parcele čísloXXX/X. Nehnuteľnosti,
ktoré sú ktoré sú zapísané na Okresnom úrade C., odbor katastrálny, list vlastníctva č. XXX, katastrálne
územie G., obec C., okres C. ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parcela číslo
XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 95 m2, parcela číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria
o výmere 30 m2, parcela číslo XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1972 sp. zn. 9C/89/2013
m2, parcela číslo P. záhrady o výmere 681 m2, stavbu - rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na
parcele číslo XXX/X a stavbu - hospodárska budova súpisné číslo XXX, postavená
2. na parcele číslo XXX/X prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanej 1/ sumu 4 050 € a žalovanej 2/ sumu 4 050 €, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd prvej inštancie zároveň vyslovil, že o trovách konania rozhodne v lehote 30 dní po právoplatnosti
rozsudku.

3. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že žalobca podal na súd žalobu o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané na Okresnom úrade C.,
odbor katastrálny, list vlastníctva č. XXX, katastrálne územie G., obec C., okres C. ako parcely registra
„C“ evidované na katastrálnej mape ako parcela číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 95
m2, parcela číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 30 m2, parcela číslo XXX/XX zastavané
plochy a nádvoria o výmere 197 m2, parcela číslo XXX záhrady o výmere 681 m2, k stavbe - rodinný
dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele č. XXX/X a k stavbe - hospodárska budova súpisné
číslo XXX, postavená na parcele číslo XXX/X. Žalobu podal proti žalovaným X/L. T., 2/ B. P. a 3/ L. P..
Dňa 22. 08. 2014 doručil súdu prvej inštancie právny zástupca žalobcu podanie, ktorým navrhol, aby z
konania na strane žalovaných vystúpila pôvodne žalovaná 3/ L. P. a na jej miesto vstúpila do konania
ako žalovaná 3/ B. B., nar. XX. XX. XXXX. Uznesením č. k. 9C/89/2013-226 zo dňa 26. 08. 2014 súd
pripustil, aby z konania na strane žalovaných vystúpila L. P. a na jej miesto vstúpila do konania B. B..
Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 10. 2014. Následne žalobca dňa 25. 11. 2014
doručil prvostupňovému súdu podanie, ktorým vzal svoju žalobu voči pôvodne žalovanej 2/ B. P. späť,
pretože dňa 13. 10. 2014 uzavrel s B. P. kúpnu zmluvu, na základe ktorej pôvodne žalovaná 2/ previedla
na žalobcu svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/18-ina v pomere k celku na nehnuteľnostiach, ktoré
sú predmetom konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež uviedol, že žalobca poukázal na tú
skutočnosť, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
15/18-tin (po odkúpení ďalšieho podielu od B. P. je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností o
veľkosti spoluvlastníckeho podielu 16/18-tin - poznámka odvolacieho súdu) už v pomere k celku.
Žalovaná 1/ je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/18-tina
v pomere k celku a žalovaná 2/ je podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1/18-tina. Spoločné nehnuteľnosti dlhé roky užívala na bývanie žalovaná 1/
so svojou rodinou. Jeho právni predchodcovia, teda jeho matka a otec umožnili nehnuteľnosti užívať
matke žalovanej 1/, pričom po odsťahovaní sa matky žalovanej 1/ týchto nehnuteľností zostala v tejto
bývať L. T. spolu so svojim manželom. Žalovaná 1/ za užívanie žalobcovho spoluvlastníckeho podielu
neplatí žiadnu náhradu. Pokúšal sa vyriešiť spor mimosúdne, avšak k dohode medzi ním a žalovanou
1/, ale ani so žalovanou 2/ nedošlo.

5. Žalobca počas konania navrhol, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k
nehnuteľnostiam tak, že budú prisúdené do jeho výlučného vlastníctva a on vyplatí primeranú náhradu
podielovým spoluvlastníkom, v tom čase L. T., B. P. a L. P.. Žalovaná 1/ vypovedala tak, že súhlasí so
zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom žaloby.
K dohode medzi stranami o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nedošlo. Následne
žalovaná 1/ vypovedala pred súdom tak, že by bola ochotná dohodnúť sa so žalobcom, ale takým
spôsobom, že celá nehnuteľnosť bude prisúdená do jej výlučného vlastníctva a ona vyplatí žalobcovi
sumu 50 000 €.

6. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež uviedol, že v konaní bol vypracovaný znalecký
posudok a bol vypočutý znalec I.. S. C., ktorý vypovedal tak, že trvá na znaleckom posudku tak ako ho
vypracoval v súlade s uznesením Okresného súdu Lučenec v tejto právnej veci. Reálna deľba rodinného
domu nie je možná. Od tej doby ako vypracoval znalecký posudok v tejto právnej veci nedošlo k takej
podstatnej zmene pomerov, ktorá by mala zásadný vplyv na všeobecnú cenu nehnuteľností. V lokalite
mesta Lučenec podstatný rozdiel v cenách nehnuteľností nenastal, ponuka nehnuteľností je vysoká,
dopyt je pomerne nízky.

7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovanej 1/, svedka, prečítaním
listu vlastníctva č. XXX, znaleckým posudkom znalkyne I.. J. F., pripojenými spismi sp. zn. 5C/96/2010,
12C/145/2014, 5D/649/2011, 5C/96/2010, 10C/53/2010 a znaleckým posudkom znalca I.. S. C..

8. Z listu vlastníctva č. XXX mal súd prvej inštancie za preukázané, že nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané
na tomto liste vlastníctva sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcu T. S. v spoluvlastníckom podiele
16/18. Žalovaná 1/ L. T. je podielovou spoluvlastníčkou v spoluvlastníckom podiele 1/18. Žalovaná 2/ B.
B. je podielovou spoluvlastníčkou v spoluvlastníckom podiele 1/18.

9. Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 12C/145/2014 mal prvostupňový súd
preukázané, že dňa 03. 10. 2014 podala B. B. proti žalovaným 1/ L. S. a 2/ T. S. žalobu o určenie
neplatnosti darovacej zmluvy. Okresný súd Lučenec rozhodol rozsudkom zo dňa 10.03.2015 tak, že
žalobu o určenie, že darovacia zmluva je neplatná, zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
02. 04. 2015.

10. Z pripojeného spisu sp. zn. 10C/53/2010 mal súd prvej inštancie preukázané, žalobca T. S. a L. S.
podali dňa 19. 03. 2010 proti žalovaným 1/ R. T. a 2/ L. T. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
Súd prvej inštancie rozhodol uznesením č. k. 10C/53/2010-11 zo dňa 29. 03. 2010 tak, že zakázal R.
T. a L. T. vykonávanie ďalších zásahov do vnútornej a vonkajšej podstaty nehnuteľností, zapísaných na
liste vlastníctva č. XXX. .
11. Z pripojeného spisu sp.zn. 5C/96/2010 mal prvostupňový súd za preukázané, že T. S. a L. S. podali
dňa 31. 05. 2010 žalobu proti žalovaným L. T. a R. T. o vypratanie nehnuteľností, ktoré sú predmetom
sporu. Žalobcovia zobrali žalobu späť a navrhli zastaviť konanie. Zo záznamu z jednania zo dňa 16.
07. 2010 vyplýva, že podieloví spoluvlastníci sa dohodli na možnosti mimosúdneho riešenia sporu. K
dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedošlo.

12. Zo znaleckého posudku znalca I.. S. C. č. 31/2016 pre súd prvej inštancie vyplynulo konštatovanie, že
reálna deľba nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, nie je možná. Znalec vyčíslil všeobecnú hodnotu
rodinného domu súpisné číslo XXX sumou 36 602,16 €, hospodárska budova má všeobecnú hodnotu 2
679,01 €, čelný plot má všeobecnú hodnotu 261,36 €, studňa má všeobecnú hodnotu 621,37 €. Stavby
spolu majú všeobecnú hodnotu 42 163,90 €. Súčasne znalec určil všeobecnú hodnotu pozemkov parc.č.
1H. sumou 2 914,60 €, parc. č. XXX/9 sumou 920,40 €, parc. č. XXX/XX sumou 6 043,96 €, parc.
č. XXX sumou 20 893,08 €. Spolu všeobecná hodnota pozemkov bola znalcom vyčíslená sumou 30
772,04 €. Znalec bol vypočutý na pojednávaní a vypovedal tak, že znalecký posudok bol vypracovaný
dňa 20.06.2014. Mohol by určiť všeobecnú hodnotu nehnuteľností pre rok 2016, avšak rozdiely by boli
minimálne. Zohľadnil by ďalšie opotrebenie nehnuteľnosti. Ponuka rodinných domov je pomerne vysoká
v meste C.. Dopyt po rodinných domov je nižší, takže všeobecná cena nehnuteľností by bola rovnaká.

13. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa § 136
ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podľa § 141 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka.

14. Súd prvej inštancie v odôvodnení na odôvodnenie svojho rozhodnutia tiež uviedol, že napriek
tomu, že viedol účastníkov konania a ich právnych predchodcov k tomu, aby zrušili a vyporiadali
podielového spoluvlastníctvo dohodou ku dňu vyhlásenia rozsudku v tejto veci, nedošlo medzi stranami k
zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva dohodou. Súd prvej inštancie uzavrel, že predmet
podielového spoluvlastníctva je vymedzený žalobou a listom vlastníctva č.XXX pre kat. úz. G.. Žalobca
je podielovom spoluvlastníkom v podiele 16/18, žalovaná 1/ je podielovou spoluvlastníčkou
v spoluvlastníckom podiele 1/18 a žalovaná 2/ je v spoluvlastníckom podiele 1/18. Prvostupňový súd
konštatoval, že pri rozhodovaní o zrušení podielového spoluvlastníctva, ktorým spoluvlastníctvo zaniká
je často nevyhnutné, aby súd riešil všetky otázky, ktoré so zrušením spoluvlastníctva súvisia a ktoré
sú medzi spoluvlastníkmi sporné. Potom by súd mohol vykonávať vyporiadanie v tzv. širšom zmysle.
Vyporiadanie zrušovaného podielového spoluvlastníctva sa vykonáva v širšom slova zmysle na návrh
účastníka, podľa § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku alebo na vzájomný návrh protistrany
podľa § 97 ods. 1 a § 98 Občianskeho súdneho poriadku. Pokiaľ návrh na takéto vyporiadanie nebol
urobený ani nebol podaný vzájomný návrh, nemožno vyporiadanie v širšom slova zmysle vykonať.
V tejto súvislosti prvostupňový súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Cdo/53/2004. Súd prvej inštancie v súvislosti s týmto konštatoval, že v posudzovanej právnej
veci návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle podaný nebol, nebol podaný
vzájomný návrh. Za takýto návrh nemožno v žiadnom prípade považovať vyjadrenie žalovanej 1/,
prípadne výpoveď svedka R. T., že do nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu investovali.

15. Súd prvej inštancie uzavrel, že reálna deľba rodinného domu nie je možná. Táto skutočnosť bola
nepochybne preukázaná zo znaleckého posudku znalca I.. S. C.. Účastníci konania nespochybňovali,
že reálna deľba rodinného domu nie je možná. Súd potom rozhodol tak, že prikázal nehnuteľnosti
do výlučného vlastníctva žalobcu. Žalobca disponuje podielom 16/18-tin zo všetkých nehnuteľností,

ktoré sú predmetom sporu, naviac preukázal, že má finančné prostriedky ktorými môže žalované
1/ a 2/ vyplatiť. Pretože žalobca je väčšinovým podielovým spoluvlastníkom neprichádza do úvahy
prisúdenie nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanej 1/. Naviac žalovaná 1/ nepreukázala, že
disponuje finančnou hotovosťou, z ktorej by mohla žalobcu vyplatiť. Rovnako žalovaná 2/ je podielovou
spoluvlastníčkou len v podiele 1/18-tina, takže neprichádza do úvahy prisúdenie nehnuteľnosti do jej
výlučného vlastníctva.

16. Výšku primeranej náhrady súd určil v súlade so znaleckým posudkom znalca I.. S. C. sumou 4 050
€ pre žalovanú 1/ a sumou 4 050 € pre žalovanú 2/. Výška primeranej náhrady bola vyčíslená ako 1/18-
tina zo všeobecnej hodnoty rodinného domu, hospodárskej budovy a pozemkov, teda zo sumy 72.900 €.

17. Prvostupňový súd tiež uzavrel, že tretí spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, t.j.
nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku z predaja je možný len vtedy, ak by žiaden z účastníkov
konania o nehnuteľnosti nemal záujem.

18. V závere odôvodnenia svojho rozhodnutia prvostupňový súd poznamenal, že žalované 1/ a 2/
nepreukázali, že z dôležitých dôvodov žiadali odročiť pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 08.06.2016
v ich neprítomnosti. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná 1/ nepreukázala existenciu objektívnych
skutočností, ktoré by jej bránili zvoliť si advokáta v primeranej lehote. Advokátku JUDr. Lenku
Rovňanovú si zvolila dňa 06.06.2016, pričom jej bolo známe, že termín pojednávania je určený na deň
08.06.2016. Žalovanú 1/zastupovala advokátka JUDr. Iveta Bračoková, ktorá odstúpila od udelenej plnej
moci dňa 10.03.2014, takže žalovaná 1/ mohla od 10.03.2014 objektívne splnomocniť na zastupovanie
v tomto konaní iného advokáta v skoršom termíne.

19. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
tak, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

20. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie žalovaná 1/. Rozsudok okresného súdu požadovala
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odvolaní uviedla, že odvolanie
podáva proti celej výrokovej časti predmetného rozsudku.

21. Podľa jej názoru okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

22. Žalovaná 1/ uviedla, že Okresný súd Lučenec, ako prvostupňový súd na pojednávaní uskutočnenom
dňa 08. 06. 2016 vydal v uvedenej právnej veci rozhodnutie aj napriek skutočnosti, že zo strany právnej
zástupkyne žalovanej 1/ bola okresnému súdu doručená žiadosť o odročenie pojednávania zo dňa 06.
06. 2016 odôvodnená rozsiahlosťou súdneho spisu, ako aj krátkosťou času, t. j. jeden pracovný deň k
príprave na súdne pojednávanie, ktoré prebieha od roku 2013, pričom v priebehu tohto obdobia došlo
zo strany žalobcu k podaniu viacerých návrhov na začatie konania, ako aj vykonanie právnych úkonov.

23. Žalovaná 1/ v podanom odvolaní tiež uviedla, že jednou z najvýznamnejších skutočností
ovplyvňujúcich skutkový stav prebiehajúceho súdneho konania bolo uzavretie kúpnej zmluvy medzi
B. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Ul. U. XX, G., v právnom postavení predávajúcej a žalobcom
v postavení kupujúceho, na základe ktorej došlo dňa 11. 11. 2014 k prevodu vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam v prospech žalobcu do jeho výlučného vlastníctva o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu vo výške 1/18 v pomere k celku. Vychádzajúc zo skutočností, že žalovanej 1/ ako podielovej
spoluvlastníčke nehnuteľností v zmysle ust. § 140 Občianskeho zákonníka prislúcha predkupné právo k
prevádzanému spoluvlastníckemu podielu a zo skutočností, že p. B. P. neponúkla svoj spoluvlastnícky
podiel k nehnuteľnosti jej ostatným spoluvlastníkom aj napriek tomu, že žalovaná 1/ listinou označenou
ako žiadosť o odkúpenie spoluvlastníckeho podielu, prejavila svoju slobodnú a vážnu vôľu odkúpiť
spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti, ktorého vlastníkom bola p. B. P., bola na príslušnom súde
podaná žaloba o určenie relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, na základe čoho bolo na Okresnom súde
Lučenec začaté súdne konanie o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy vedené pod sp. zn. 6C/194/2016.
Rozhodnutie v súdnom konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy bude rozhodujúcim pri vydaní
rozhodnutia o zrušenie a následnom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva žalobcu, žalovanej 1/ a
žalovanej 2/ k nehnuteľnostiam, nakoľko existuje dôvodný predpoklad, že určením kúpnej zmluvy za

neplatnú a následným postupom vlastníkov v súlade s ust. § 140 Občianskeho zákonníka, môže dôjsť
k zmene výšky spoluvlastníckych podielov jednotlivých spoluvlastníkov k nehnuteľnostiam, pričom je
potrebné poukázať na skutočnosť, že Okresný súd Lučenec vychádzal pri vydaní rozhodnutia práve z
výšky spoluvlastníckych podielov.

24. Žalovaná 1/ v podanom odvolaní zároveň uviedla, že listinou označenou ako vyjadrenie účastníka
k žalobe, doručenou prvostupňovému súdu dňa 18. 11. 2013 žalovaná 1/ navrhla okresnému súdu
nariadiť znalecké dokazovanie znalcom, ktorý sa vyjadrí k hodnote nehnuteľností so zameraním
najmä na hodnoty vložených investícií (vykonaných rekonštrukcií a vynaložených nákladov na údržbu
nehnuteľností), ako aj možnosti rozdelenia nehnuteľností. Prvostupňový súd rozhodol o ustanovení
znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odvetvie statika stavieb, odvetvie odhad
hodnoty nehnuteľností I.. S. C. a položil mu následne otázky, či je možná reálna deľba nehnuteľností,
ak reálna deľba nehnuteľností nie je možná, uložil mu určiť všeobecnú hodnotu nehnuteľností.
Prvostupňový súd napriek dovtedy zistenému skutkovému stavu a vedomostí o skutočnosti, že aj
žalovaná 1/ obývala nehnuteľnosti už v čase, keď žalovaný ešte nebol podielovým spoluvlastníckom
nehnuteľností a vykonala rozsiahle renovácie nehnuteľností, spočívajúce najmä, nie však výlučne,
vo výmene okien, strechy, vykonaní stavebných úprav, vybudovaní novej prípojky k inžinierskym
sieťam spolu s nevyhnutnými stavebnými úpravami a opravami nepodliehajúcimi udeleniu stavebného
povolenia, na ktorých realizáciu vynaložila žalovaná 1/ finančné prostriedky v odhadovanej výške
60 000 €. Prvostupňový súd nezobral hodnotu nehnuteľností v čase, keď žalobca nebol podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľnosti, a teda v čase pred vykonaním rekonštrukcie nehnuteľnosti žalovanou
1/, taktiež sa nezaoberal otázkou v akom stave by boli nehnuteľnosti v čase vydania rozhodnutia,
ak by nedošlo k ich renovácii žalovanou 1/ a ani tým, že žalovaná 1/ obýva nehnuteľnosti spolu
s maloletými deťmi. Súd prvej inštancie vychádzal pri vydaní rozhodnutia zo všeobecnej hodnoty
nehnuteľností stanovenej znaleckým posudkom vypracovaným znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie
pozemné stavby, odvetvie statika, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností I.. S. C. ku dňu 20. 06.
2014, to znamená zo znaleckého posudku vyhotoveného takmer 2 roky pred vydaním rozhodnutia,
ktorý objektívne nemohol zohľadňovať rozsah renovácií nehnuteľností vykonaných v čase od 20. 06.
2014 do vydania rozhodnutia žalovanou 1/, pričom predmetný znalecký posudok určujúci všeobecnú
hodnotu nehnuteľností neobsahoval určenie výšky zhodnotenia nehnuteľností, ktoré bolo dosiahnuté ich
rozsiahlou renováciou vykonanou žalovanou 1/.

25. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovanej 1/ uviedol, že navrhuje, aby odvolací
súd odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil. Zároveň si voči
žalovanej 1/ uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že
má jednoznačne za to, že súd postupoval správne, ak žiadosť žalovanej 1/ o odročenie pojednávania
vytýčeného na deň 08. 06. 2016 nevyhovel. V tomto smere v plnom rozsahu poukázal na to, že obe
žalované, najmä však žalovaná 1/, počas celého priebehu konania pred súdom prvej inštancie konali tak,
že zjavne úmyselne a účelovo spôsobovali prieťahy v konaní, snažiac sa len o odďaľovanie konečného
rozhodnutia súdu. Zo žiadosti o odročenie pojednávania nijako nevyplynulo zdôvodnenie a preukázanie
objektívnych skutočností, prečo žalovaná 1/, napriek v tom čase už takmer 3 roky trvajúcemu priebehu
konania, nemohla splnomocniť na svoje zastupovanie advokáta už skôr, a prečo k splnomocneniu
advokáta došlo zhodou okolností len dva dni pred termínom pojednávania, kedy bolo zrejmé, že na
tomto pojednávaní už súd vo veci meritórne rozhodne.

26. Žalobca vo vyjadrení zároveň uviedol, že pokiaľ žalovaná 1/ poukazuje na to, že súd prvej inštancie
sa podľa jej názoru mal zaoberať aj žalovanou 1/ tvrdenými investíciami do nehnuteľností a v tomto
smere vykonať aj znalecké dokazovanie, tak žalovaná počas konania uvádzala, že súhlasí s tým
spôsobom vyporiadania, kedy budú spoločné nehnuteľnosti prikázané do jeho výlučného vlastníctva,
pričom, poukázal na zápisnice z pojednávania zo dňa 21. 02. 2014 a zo dňa 24. 05. 2016. Aj keby
bola žalovaná 1/ v konaní o určenie relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy úspešná, jej postavenie vo
vzťahu ku konaniu o zrušenie a vyporiadanie podielového vlastníctva by sa nijako nezmenilo. Určením
relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy by žalovaná 1/ ani nenadobudla spoluvlastnícky podiel pôvodnej
spoluvlastníčky B. P., ani by sa nezväčšila veľkosť jej spoluvlastníckeho podielu, a teda by sa logicky
nezväčšil ani jej vyporiadací podiel ako ustupujúcej podielovej spoluvlastníčky. Je teda zrejmé, že
tvrdenie žalovanej 1/ v odvolaní ohľadne toho, aký (teoretický) vplyv by mohlo mať prípadné rozhodnutie
súdu o určení relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy na samotné konanie o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, nemajú právnu relevanciu. K tvrdeniam žalovanej, že súd mal bez

ďalšieho prihliadať na tvrdenia žalovanej 1/ o tom, že spoločné nehnuteľnosti zhodnotila vynaložením
investícií a v tomto smere aj vykonať dokazovanie, žalobca vo vyjadrení uviedol, že súdna prax,
doktrína a judikatúra sú jednoznačne a dlhodobo konštantné v závere, že vyporiadanie zrušovaného
podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle prichádza do úvahy len na základe návrhu účastníka
konania, prípadne na základe vzájomného návrhu. Bez toho, aby spoluvlastník relevantným, procesným
predpisom stanoveným spôsobom uplatnil nárok na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom
slova zmysle, nemá súd dôvod ani zákonný podklad rozhodovať o nároku, ktorý spoluvlastník relevantne
neuplatnil. V tomto smere žalobca vo vyjadrení poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR sp. zn.
3Cz 9/89, na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/53/2004 a Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
22Cdo/1640/2006. Žalobca považoval za nepochybné, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
v širšom slova zmysle prichádza do úvahy len na návrh, resp. vzájomný návrh účastníka konania
(podielového spoluvlastníctva). Na to, aby mohol byť prejav vôle účastníka konania posúdený ako
návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle, musel by takýto návrh
spĺňať požiadavky príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Za takýto návrh nepochybne
nemožno považovať ani listinu vyjadrenie k žalobe, na ktorú žalovaná 1/ poukazuje vo svojom odvolaní.
Počas konania na súde prvej inštancie bola žalovaná 1/ poučená súdom o tom, že ňou tvrdené investície
môžu byť v konaní zohľadnené len na základe jej návrhu resp. vzájomného návrhu. V tejto súvislosti
poukázal žalobca na zápisnicu z pojednávania dňa 24. 05. 2016.

27. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovanej 1/ podľa § 34 CSP, preskúmal
vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, len v rozsahu
odvolania žalovanej 1/ podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených odvolaním podľa § 380 ods. 1 CSP
a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

28. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

29. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

30. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovanej 1/, ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie ohľadne dôvodnosti žaloby žalobcu, v tomto
smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 na
tieto v celom rozsahu poukazuje.

31. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, reagujúc na odvolacie dôvody žalovanej 1/
odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a súčasne vec správne
právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej 1/ viazaný (§
379 CSP; § 380 CSP), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalovanej 1/ uvádzanými v
odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku
z hľadiska, či nedošlo k vadám, ktoré by sa týkali procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP).

32. Odvolanie žalovanej 1/ nie je dôvodné. Žalovaná žiadnym spôsobom argumentmi uvádzanými v
odvolaní nespochybnila správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

33. Žalovaná 1/ svoje odvolanie ťažiskovo odôvodnila tým, že súd prvej inštancie vychádzal pri
rozhodovaní zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností stanovenej znaleckým posudkom vypracovaným
znalcom I., S. C. ku dňu 20. 06. 2014 (teda takmer dva roky pred vydaním rozhodnutia), pričom
predmetný znalecký posudok určujúci všeobecnú hodnotu nehnuteľností neobsahoval určenie výšky
zhodnotenia nehnuteľností, ktoré bolo dosiahnuté ich rozsiahlou renováciou vykonanou žalovanou 1/.

34. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zastáva názor, že v posudzovanej právnej veci
návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle podaný nebol a nebol podaný
ani vzájomný návrh. Nebolo teda nutné, aby boli znalcom posudzované aj investície žalovanej 1/
do predmetných nehnuteľností. Okresný súd jasne odôvodnil prečo k vyporiadaniu v širšom zmysle

nedošlo, a to vzhľadom na to, že takýto návrh na vyporiadanie nebol urobený a nebol podaný ani
vzájomný návrh. Pokiaľ počas existencie spoluvlastníctva niektorý zo spoluvlastníkov vynaložil investície
na spoločnú vec, mal by voči ostatným spoluvlastníkom právo na náhradu za vynaložené investície v
rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom na spoločnej veci. Takýto nárok na zaplatenie
náhrady si investujúci spoluvlastník môže uplatniť aj v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva v rámci tzv. vyporiadania v širšom zmysle. Nevyhnutnou podmienkou, aby sa súd
mohol takýmto návrhom zaoberať by však bolo jeho riadne uplatnenie samostatným návrhom alebo
vzájomným návrhom so všetkými náležitosťami. Ak sa vykonáva vyporiadanie spoluvlastníctva v širšom
slova zmysle (len na návrh alebo vzájomný návrh) je nutné o náhrade investícií rozhodnúť samostatným
výrokom, opierajúcim sa o riadne zistený skutkový stav veci.

35. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaná 1/ žiaden taký samostatný návrh resp. vzájomný návrh na
vyporiadania v širšom zmysle neurobila. Pretože vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom
zmysle je možné vykonať len na základe návrhu resp. vzájomného návrhu, prvostupňový súd nepochybil,
ak vyporiadanie v širšom zmysle nevykonal.

36. O návrhu resp. vzájomnom návrhu požadujúcom zaplatenie konkrétnej čiastky z dôvodu širšieho
vyporiadania je vždy treba rozhodnúť samostatným výrokom rozsudku, nikdy nie v rámci náhrady za
spoluvlastnícky podiel a to z dôvodu, že pohľadávka z dôvodu zaplatenia náhrady za spoluvlastnícky
podiel vzniká až na základe právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Uvedený názor odvolací súd opiera o
rozhodujúcu prax súdov vyšších stupňov, napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/53/2004
a tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/12/2011.

37. Pokiaľ žalovaná 1/ v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo
znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný znalcom takmer dva roky pred rozhodnutím, odvolací súd
k tejto námietke uvádza, že nie je dôvodná. Znalec I.. S. C. bol k znaleckému posudku vypočutý na
pojednávaní dňa 24. 05. 2016, pričom znalec vypovedal tak, že znalecký posudok bol vypracovaný dňa
20. 06. 2014. Mohol by určiť všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti pre rok 2016, avšak rozdiely by boli
minimálne. Zohľadnil by ďalšie opotrebenie nehnuteľností. Ponuka rodinných domov bola v tom čase
pomerne vysoká v meste C.. Dopyt po rodinných domoch bol nízky, takže všeobecná cena nehnuteľností
by bola rovnaká.

38. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd tiež odvolaciu námietku žalovanej 1/, že bolo porušené jej
predkupné právo, keď pani B. P. v postavení predávajúcej a žalobca v právnom postavení kupujúceho
uzatvorili kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalobcu do jeho
výlučného vlastníctva o veľkosti spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/18 v pomere k celku. Aj za
predpokladu, že by predmetná kúpna zmluva bola určená ako neplatná, postavenie žalovanej 1/ vo
vzťahu ku konaniu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, by sa zásadným spôsobom
nezmenilo. Ani v prípade, že by žalovaná 1/ nadobudla celý podiel pôvodnej spoluvlastníčky B. P., jej
podiel na predmetných nehnuteľnostiach by sa mohol rovnať nanajvýš 2/18-inám, čo by na rozhodnutie
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam podľa veľkosti
podielov nemalo zásadný význam. Mohlo by to mať význam na vyplatenie vyrovnávacieho podielu, avšak
na druhej strane je potrebné povedať, že v prípade, že by B. P. kúpnou zmluvou prevádzala na žalovanú
1/ svoj podiel, vyrovnávací podiel žalovanej 1/ by bol navýšený len o sumu, ktorú by na druhej strane
bola žalovaná 1/ nútená vyplatiť predávajúcej podielovej spoluvlastníčke B. P..

39. Je teda zrejmé, že tvrdenia žalovanej 1/ o tom aký teoretický vplyv by mohlo mať prípadné
rozhodnutie súdu o určenie relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy na samotné konanie a zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sú za týchto okolností irelevantné.

40. Odvolací súd aj odvolaciu námietku žalovanej 1/ o tom, že prvostupňový súd na pojednávaní
uskutočnenom dňa 08. 06. 2016 vydal v uvedenej právnej veci rozhodnutie aj napriek skutočnosti, že
zo strany právnej zástupkyne žalovanej 1/ bola okresnému doručená žiadosť o odročenie pojednávania
zo dňa 06. 06. 2016 odôvodnená rozsiahlosťou súdneho spisu, ako aj krátkosťou času k príprave na
súdne pojednávanie, považuje za nedôvodnú. K vypovedaniu plnomocenstva zo strany predchádzajúcej
právnej zástupkyne žalovanej 1/ JUDr. Ivety Bračokovej došlo podaním zo dňa 10. 03. 2014. Žalovaná
1/ tak mala nepochybne dostatok času (takmer 3 roky) na zvolenie si nového právneho zástupcu. Pokiaľ

tak žalovaná 1/ urobila dva dni pred nariadeným pojednávaním, táto skutočnosť nemôže byť dôvodom
na odročenie pojednávania.

41. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil.

42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP,
podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobca bol v odvolacom
konaní v plnom rozsahu úspešný a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, preto mu odvolací
súd priznal proti žalovanej 1/, ktorá podala odvolanie proti predmetnému rozsudku, nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Na druhej strane odvolací súd žalobcovi nepriznal náhradu
trov odvolacieho konania proti žalovanej 2/, ktorá nepodala odvolanie proti predmetnému rozsudku,
pretože vznik odvolacích trov uplatnených žalobcom nijako nezapríčinila. O samotnej výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

43. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 10. 6. 2021. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.