Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. november 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoE/77/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515209342
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3515209342.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v exekučnej veci oprávneného 1/ Ing. U. N., bytom A. mesto
nad Q., M. 6, 2/ Q. N., bytom A. P. nad Q., M. X a 3/ U. N., bytom A. P. nad Q., M. 6, zastúpení JUDr.
Tiborom Bickom, advokát, so sídlom Považská Bystrica, Dukelská 972/7-3, proti povinným 1/ D. M.,
bytom S. W. XXX a 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava,

Štefanovičova 4, IČO 00 585 441, o vymoženie 17.836,44 eur s prísl., na odvolanie povinného 2/ proti
uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 12Er/1092/2015-129 zo dňa 14. marca 2018 v
spojení s opravným uznesením č.k. 12Er/1092/2015-134 zo dňa 5. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie

(výrok I.) a odklad exekúcie (výrok II.) s poukazom na § 243h ods. 1, § 58 ods. 1, § 57 ods. 1
písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že poverením tunajšieho
súdu zo dňa 30.09.2015 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie pre vymoženie 17.836,44
EUR s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom zo dňa 15.01.2014, č. k. 7C/151/2008-294, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne

zo dňa 07.07.2015, č. k. 6Co/810/2014-396. Dňa 27.04.2017 bolo súdu doručené podanie povinného
2/ označené ako návrh povinného 2/ na odklad exekúcie a návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie
zo dňa 11.04.2017. Povinný 2/ vo svojom podaní tvrdil, že v rámci súdneho konania o vydanie
exekučného titulu boli porušené ústavné práva povinného 2/ (ako žalovaného 2/) a bola mu odňatá
možnosť konať pred súdom konať pred súdom spôsobom, ktorým povinnému 2/ neboli doručované
dôležité písomnosti, pričom následne došlo k vydaniu exekučného titulu. Má za to, že takýto postup

súdu bol v priamom rozpore s výkladom práva Európskeho súdu pre ľudské práva (konkrétne v
prípade Trančíková proti Slovenskej republike). Tiež tvrdil, že k porušeniu práva na spravodlivý súdny
proces (konkrétne práva na rovnosť zbraní) došlo v rámci vydania exekučného titulu a má za to, že s
najväčšou pravdepodobnosťou dôjde k zrušeniu exekučného titulu a následnému zastaveniu exekúcie.
Oprávnení vo vyjadrení k návrhu povinného 2/ uviedli, že nie je dôvodný a považujú ho za hrubé
obštrukcie. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že povinný 2/ sa svojím návrhom na zastavenie exekúcie

domáhal, aby súd zastavil predmetnú exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
Následne skonštatoval, že tu nie je daný dôvod pre ktorý by mala byť predmetná exekúcia vyhlásená
za neprípustnú a exekučné konanie zastavené. Povinný 2/ tvrdil, že jeho práva boli v základnom
nachádzacom konaní porušené (nedoručovanie písomností v základnom konaní, právo na spravodlivý
súdny proces - rovnosť zbraní), pričom povinný mal možnosť domáhať sa nápravy ním tvrdených
skutočností v základnom, nachádzacom konaní, nie však v exekučnom konaní. Povinný 2/ k svojmu

podaniu nedoložil ani neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali správnosť jeho tvrdení. Nie je
daná pochybnosť správnosti procesu vydania exekučného titulu, na podklade ktorého je predmetnáexekúcia vedená, ktorým je rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 15.01.2014,
č. k. 7C/151/2008-294, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 07.07.2015, č. k.
6Co/810/2014-396, nakoľko toto nie je predmetom skúmania exekučným súdom, pričom exekučný titul

nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, a teda predmetná exekúcia je vedená dôvodne. Vzhľadom
na uvedené súd rozhodol o návrhu povinného 2/ na zastavenie exekúcie tak, že návrh zamietol. Nakoľko
súd návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie zamietol, nie je dôvodné z hľadiska práva, ekonomiky
a hospodárnosti vykonávania predmetnej exekúcie a vedenia exekučného konania, aby súd návrhu
povinného 2/ na odklad exekúcie vyhovel a odklad exekúcie povolil.

2. Proti tomuto uzneseniu a to proti výroku I. podal odvolanie povinný 2/ z dôvodov podľa ust. § 365 ods.
1 písm. d), e), f), g) a h) CSP. V odvolaní namietal, že v rámci súdneho konania o vydanie exekučného
titulu boli porušené jeho ústavné práva a bola mu odňatá možnosť konať pred súdom spôsobom,
ktorým mu neboli doručované dôležité písomnosti, pričom následne došlo k vydaniu exekučného
titulu. Zastáva názor, že takýto postup súdu bol v priamom rozpore s výkladom práva Európskeho

súdu pre ľudské práva (in concreto s právnymi závermi prijatými v Rozhodnutí Európskeho súdu
pre ľudské práva v prípade Trančíková proti Slovenskej republike). V súdnom konaní, v ktorom bol
vydaný exekučný titul a v ktorom vystupoval v postavení účastníka konania (žalovaného 2/) mu nebolo
zo strany súdov doručené odvolanie žalovaného 1/ proti uzneseniu zaplatiť spoločne a nerozdielne
súdny poplatok alebo vyjadrenie žalovaného 1/ k žalobe. K nespochybniteľnému porušeniu práva na

spravodlivý súdny proces (in concreto práva na rovnosť zbraní) došlo v rámci vydania exekučného
titulu. S najväčšou pravdepodobnosťou dôjde k zrušeniu exekučného titulu a následnému zastaveniu
exekúcie pričom poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej právo účastníkov
konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov treba považovať za súčasť práva na
spravodlivý proces. Nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvára

stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania
a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces. Zároveň je takéto procesné opomenutie súdu
hodnotené ako odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom. Európsky súd pre ľudské práva právo
účastníka konania na vyjadrenie ku skutkovým ako aj právnym argumentom strany koncipuje veľmi
široko a nedáva možnosť súdu rozhodovať, či poskytnutie možnosti vyjadrenia sa ku skutkovým alebo

právnym argumentom je účelné. Povinný 2/ zastáva názor, že v zmysle rozhodnutia Európskeho súdu
pre ľudské práva v prípade Trančíková proti Slovenskej republike súd nemôže zbaviť účastníka konania
jeho práva, ktoré je garantované priamo čl. 6 Dohovoru. Súd nemôže ani prezumovať, že strana by sa
k písomnému vyjadreniu strany nevyjadrila a toto písomné vyjadrenie je povinný jej doručiť, a to aj v
prípade,ževkonečnomrozhodnutísaneopieraoargumentyvňomuvedené.Vďalšejčastiodôvodnenia

povinný 2/ tiež poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu SR č.k. 3Cdo/466/2014 zo dňa 12.03.2015,
č.k. 2Cdo/180/2014 zo dňa 25.02.2015, č.k. 4Cdo/204/2011 zo dňa 28.06.2012. Zastáva názor, že súd
prvej inštancie sa relevantne nevysporiadal s podaným návrhom povinného 2/ na zastavenie exekúcie
a dôvodmi v ňom uvedenými. Na záver navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie
v napadnutej časti vo výroku I. a v tom rozsahu ju vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Vyjadrenie k odvolaniu povinného 2/ podané nebolo.

4. Súčasťou podaného odvolania povinného 2/ bol návrh na odklad exekúcie, o ktorom už bolo
právoplatne rozhodnuté uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 12Er/1092/2015-152

zo dňa 04.06.2018 tak, že bol zamietnutý z dôvodu opakovanej žiadosti o odklad exekúcie z tých istých
skutkových a právnych dôvodov.

5. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a

dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť
podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. V danom prípade bolo predmetom odvolacieho konania preskúmanie uznesenia súdu prvej inštancie
vovýrokuI.,ktorýmsúdprvejinštanciezamietolnávrhpovinného2/nazastavenieexekúcie.Akovyplýva

z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, v predmetnej veci bolo podstatnou
právnou otázkou posúdenie, či sú splnené predpoklady na vedenie exekučného konania, na ktoré je súd
povinný prihliadať počas celého konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul.7. Z obsahu súdneho spisu vedeného v prejednávanej veci vyplýva, že oprávnení 1/ až 3/ sa domáhali
svojim návrhom na vykonanie exekúcie voči povinným 1/ a 2/ vymoženia sumy 17.836,44 eur s prísl.
na základe exekučného titulu, za ktorý označili rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom

č.k. 7C/151/2008-294 zo dňa 15.01.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k.
6Co/810/2014-396 zo dňa 07.07.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.03.2014 a vykonateľnosť
dňa 13.08.2015. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnej exekútorke JUDr. Márii Krasňanovej
udelené dňa 30.09.2015. Povinný 2/ v priebehu exekučného konania podal viacero návrhov (námietky
proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie, návrh na odklad exekúcie), kedy o poslednom návrhu

na zastavenie exekúcie bolo rozhodnuté napadnutým uznesením so záverom súdu prvej inštancie, že
predmetná exekúcia je vedená dôvodne.

8. Odvolací súd preskúmal námietky, ktoré boli v odvolaní povinným 2/ vznesené a v plnom rozsahu
sa v napadnutej časti stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Povinný 2/ v
podanom odvolaní neuviedol žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého

uznesenia súdu prvej inštancie. Za daného stavu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého uznesenia
v zmysle § 387 ods. 2 CSP a v celom rozsahu na ne poukazuje. K námietkam povinného dodáva
nasledovné.

9. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,

exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca2017.

10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu zastaví súd na návrh
alebo aj bez návrhu.

11. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak
exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

12. Odvolací súd uvádza, že z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu
zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátneho orgánu alebo iným

zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva,
bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného
práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného
titulu. Okolnosti majúce za následok zánik práva, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu, zákon
umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní) a spôsobom na to určeným. Ich

relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre vykonanie
exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú stránku exekučného
titulu, pretože je viazaný rozhodnutím súdu v základnom konaní. V exekučnom konaní súd skúma
formálne a materiálne predpoklady, za ktorých možno exekúciu vykonávať. Formálna vykonateľnosť
je splnená dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na

plnenie a o podaní riadneho opravného prostriedku. Materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného
titulusú,čiúčastnícioznačenívrozhodnutískutočneexistujú,činejdeorozhodnutievočineexistujúcemu
subjektu, či sú označení natoľko presne, že nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho sa jedná
a či ide o plnenie, ktorého vymoženie zákon predpokladá. Ak exekučný súd zistí prekážku brániacu
vykonaniu exekúcie, je povinný z úradnej moci a v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania rozhodnúť

o zastavení exekúcie, resp. o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej následnom zastavení.

13. Na základe uvedeného preto nemôžu obstáť odvolacie námietky povinného 2/ týkajúce sa porušenia
jeho práv v základnom (nachádzacom) konaní, ktoré skutočnosti mali byť namietané v základnom
konaní. V prípade, že povinný 2/ nesúhlasil s vydaným exekučným titulom v základnom konaní z

dôvodu, že súd prvej inštancie, prípadne odvolací súd, pri vydávaní tohto exekučného titulu porušil
jeho procesné práva, mohol sa proti tomuto exekučnému titulu brániť podaním opravného prostriedku v
tomto základnom konaní, resp. podaním mimoriadneho opravného prostriedku (čo aj urobil). Exekučný
súd nie je oprávnený skúmať, či vec konajúcim súdom bola správne posúdená resp. či konanie, ktoré
vydaniu exekučného titulu predchádzalo je zaťažené inými vadami. Súd prvej inštancie sa preto správne

obmedzil na skúmanie formálnych a materiálnych predpokladov vedenia exekúcie v rámci ktorých zistil,
že exekúcia je vedená dôvodne na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je
vdanejvecirozsudokOkresnéhosúduNovémestonadVáhomč.k.7C/151/2008-294zodňa15.01.2014
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6Co/810/2014-396 zo dňa 07.07.2015. Odvolacísúd tiež dodáva, že povinný 2/ v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne relevantné dôvody
(a odvolací súd ich ani nezistil), pre ktoré by bolo možné predmetnú exekúciu zastaviť podľa § 57 ods.
1 Exekučného poriadku.

14. Odvolací súd záverom dodáva, že nakoľko došlo dňa 24.09.2018 súdu prvej inštancie podanie
súdnej exekútorky, v ktorom oznamuje vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že došlo ku
skončeniu exekučného konania vymožením pohľadávky, príslušenstva a trov exekúcie dňa 19.09.2018,
exekúcia voči povinným 1/ a 2/ je skončená a vykonáva nebude.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti
vo výroku I. ako vecne správne potvrdil.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).