Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. september 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/68/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316208616
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316208616.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek

senátu JUDr. Gabriely Klenovej PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: Východoslovenská
vodárenská spoločnosť, a.s., Komenského 50, 042 48 Košice, IČO: 36 570 460, proti žalovanému: P.
Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. 78, o zaplatenie XXX,XX eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 15Csp/81/2016-52 zo dňa 07.03.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí sumy 338,23 eur s prísl. a vo výroku o trovách konania.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne: „Žalovaný je povinný zaplatiť

žalobcovi 75,94 eur, 5,5% úrok z omeškania ročne zo sumy 15,31 eur od 12.11.2013 do zaplatenia,
5,25% úrok z omeškania ročne zo sumy 6,03 eur od 1.1.2014 do zaplatenia, 5,25% úrok z omeškania
ročne zo sumy 54,70 eur od 21.3.2014 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti 338,23 eur s príslušenstvom žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.“
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 22 ods. 1, § 23 ods. 1zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných
vodovodoch a verejných kanalizáciách, § 631, § 517 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. k), §

53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
V odôvodnení uviedol, že žalobca podal dňa 16.09.2016 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať
žalovaného na zaplatenie sumy 414,27 eur, príslušných úrokov z omeškania a na náhradu trov konania.
Na základe Zmluvy o dodávke vody z verejného vodovodu, odvádzaní odpadových vôd z povrchového
odtoku verejnou kanalizáciou č. XX -XXXXXXXXXPDXXXX zo dňa 09.10.2013 žalobca dodával
žalovanému pitnú vodu z verejného vodovodu, odvádzal odpadovú vodu do verejnej kanalizácie a
odvádzalvodyzpovrchovéhoodtoku.Podľačl.3.1a3.2.citovanejzmluvyvzniklažalovanémupovinnosť

platiť za odber vody z verejného vodovodu vodné a za odvádzanie vôd verejnou kanalizáciou stočné.
Cenu za vodné a stočné určuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a môže sa zvýšiť pri zmene DPH
alebo pri zmene vstupov spojených s výrobou a dodávkou vody, odvádzaním a čistením odpadových
vôd, s žalovaný v zmluve vyjadril súhlas (čl. 3.3 zmluvy). Podkladom pre zaplatenie vodného a stočného
je daňový doklad - faktúra (čl. 3.5 zmluvy).
Za uvedené mu vyfakturoval spolu sumu vo výške 75,94 eur faktúrou č. XXXXXXXX splatnou 11.11.2013
sumu 15,31 eur, č. XXXXXXXXXX splatnou 31.12.2013 sumu 6,03 eur, č. XXXXXXXX splatnou

20.03.2014 sumu 54,70 eur. Žalovaný podmienky zmluvy nedodržal, neuhradil vyfakturované sumy a
preto súd podanej žalobe v časti istiny 75,94 eur vyhovel.
Žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu o dielo č. XXXX/XXXX/AXV to dňa 04.10.2013 s prílohami.
Predmetom zmluvy bola montáž vodomernej zostavy a montáž zariadenia umožňujúceho diaľkovýodpočet stavu vodomera. V zmysle čl. III zmluvy objednávateľovi poskytuje zhotoviteľ zľavu, ktorú
tvoria náklady spojené s dodávkou a realizáciou prác uvedených v čl. II v bode 1 podľa preukázaných
skutočne vynaložených nákladov bez DPH uvedených v preberacom protokole po odčítaní 0,83 eur

(t.j. 1 eur s DPH). Zmluve predchádzala žiadosť žalovaného zo dňa 04.10.2013 a následne žalovaný
podpísal zápisnicu z realizácie diela zo dňa 11.10.2013. Na základe predmetnej zmluvy o dielo boli
žalovanému realizované služby súvisiace s dopravou, vyfakturované na sumu 15,31 eur. Žalovaný bol
v rozhodujúcom období odberateľom vody na odbernom mieste E. Na základe uvedeného žalovaný
v období od 11.10.2013 do 11.11.2013 odobral a spotreboval vodu 1m3, vyfakturovanú na sumu 6,03

eur. Keďže žalovaný mal neuhradené faktúry, pristúpil žalobca v zmysle § 32 zákona č. XXX/XXXX Z.z.
dňa 24.02.2014 k prerušeniu dodávky vody na odbernom mieste a práce vyfakturoval na sumu 54,70
eur podľa cenníka č. 2 Vybrané výkony a služby. Žalobca žalovanou faktúrou na sumu 338,23 eur za
obdobie od 12.11.2013 do 24.02.2014, t.j. do prerušenia dodávky vody, keďže došlo k porušeniu čl.
IV bod 7 Zmluvy o dielo zo strany žalovaného a teda vzniklo žalobcovi právo vyfakturovať množstvo
minimálneho odberu v zmysle ustanovení čl. IV bod 8 Zmluvy o dielo až do dňa platnosti zmluvy o dielo

do 10.10.2018vo výške 338,23 eur.
Podľa čl. 4 bodu 8 Zmluvy o dielo, ak počas hodnotiaceho obdobia dôjde k prerušeniu pripojenia
odberného miesta zo strany zhotoviteľa, je oprávnený zhotoviteľ vyfakturovať zmluvnú pokutu, ktorá
bude predstavovať finančné vyjadrenie množstva minimálneho odberu uvedeného v čl. IV v bode 4
za obdobie odo dňa prerušenia pripojenia odberného miesta do konca hodnotiaceho obdobia podľa

platného cenníka VVS, a.s..
Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvodzoval z článku IV, bodu 8 Zmluvy o dielo. Táto zmluva je
zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľské
zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú
dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s formulárovým obsahom s tým, že dodávateľ

ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich
realizácie.
V tejto veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy je prísnejšie resp. výlučne sankcionovaný zmluvnou
pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka
zmluvy, čo už samo o sebe spôsobuje nerovnováhu v povinnostiach oboch účastníkov.

Žalobca Zmluvou o dielo uskutočnil montáž vodomernej sústavy a montáž zariadenia umožňujúceho
diaľkový odpočet stavu vodomera za ním určenú zníženú cenu 1 eur, resp. mu poskytol zľavu v
rámci jeho marketingovej a obchodnej stratégie na trhu, keď je nepochybné, že k takémuto kroku,
resp. k predaju za takýchto podmienok nebol nijako donucovaný, bolo to jeho dobrovoľné rozhodnutie
podľa názoru súdu zamerané výhradne na účel získania klientov. Je neprípustné, aby takýto zmluvný

konsenzus bol v prípade nesplnenia očakávaní, ktoré do zmluvného vzťahu žalobca vkladal, z jeho
strany reparovaný zmluvnou pokutou na úkor spotrebiteľa. Zároveň ďalší dôvod neprimeranosti súd
vidí v tom, že žalobca požaduje za nesplnenie povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, a zároveň z tejto
zmluvnej pokuty ešte i úrok z omeškania. Na základe vyššie uvedeného, preto súd zmluvné dojednanie
obsiahnuté v zmluve o dielo, a to v článku IV, bodu 8), ktorého obsahom je dojednanie zmluvnej pokuty

posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z uvedeného dôvodu žalobu v časti o zaplatenie sumy
338,23 eur s príslušenstvom, ktorou si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu zamietol.

2. Proti rozsudku, a to proti zamietavému výroku a súvisiacemu výroku o trovách konania podal v
zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Nestotožňuje sa so záverom, že už samotné dojednanie

zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve pre prípad porušenia povinností zo strany spotrebiteľa
spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy. Žalovaný už pri uzatváraní
zmluvy o dielo zo dňa 4.10.2013 získal oproti žalobcovi nepochybne výhodu, spočívajúcu v práve
žalovaného na montáž vodomernej sústavy a montáž zariadenia umožňujúceho diaľkový odpočet stavu
vodomera za symbolickú cenu po zľave vo výške 1 Eur, dojednanú v čl. III. zmluvy. Celkové náklady

za dodané práce boli v skutočnosti vo výške 344,89 Eur (čo vyplýva z faktúry č.. zo dňa 25.10.2013).
Tým, že žalobca sa so žalovaným dohodol na poskytnutí zľavy, žalobca ako dodávateľ sa už pri
uzatváraní zmluvy o dielo dostal oproti žalovanému do ekonomickej nevýhody, ktorú mal do určitej
miery zmierňovať záväzok žalovaného plniť si riadne a včas svoje povinnosti zo zmluvy o dodávke vody
počas hodnotiaceho obdobia. Žalovaný mal možnosť zľavu odmietnuť a objednať si montáž za bežnú

cenu. Nemožno dospieť k záveru o neprimeranosti pokuty, táto predstavuje paušalizovanú náhradu
škody. Žalovaný na základe zmluvy o dielo získal nepochybne viac výhod ako žalobca. Osobitný nárok
na zaplatenie úrokov z omeškania zo zmluvnej pokuty nemôže mať žiaden vplyv na primeranosť či
neprimeranosť dojednania o zmluvnej pokute., keďže ide len o zákonný dôsledok vzniku omeškania splnením peňažného záväzku. Zmluvná pokuta je primeraná významu a hodnote výhod poskytnutých
žalobcom žalovanému, nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca na správu vodovodných a
kanalizačných sietí vynakladá nemalé finančné prostriedky. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací

súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na opätovné rozhodnutie,
alternatívne, aby žalobe vyhovel a žalobcovi priznal trovy prvoinštančného ako aj odvolacieho konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez
nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Podľa článku 6 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993, o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzavretých so

spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa§53ods.4písm.k)Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby

zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Je nepochybné, že zmluva o dielo zo dňa 04.10.2013 ako aj zmluva o dodávke vody a odvádzaní
odpadových vôd zo dňa 09.10.2013 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je štandardnou

formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri
uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti a žalovaný je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na
predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách

(§ 52 a nasl.).
Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené aj zmluvné dojednania majúce
charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou
zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť

zmenu už vopred naformulovanej zmluvy.
Odvolací súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka,, ktorá vyvoláva v
neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej
podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie
záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ ratio legis“ zákonného

ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar.vl. 87/1995
Zz.) (rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 18Co/109/2011 zo dňa 21.11.2012).
Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný
zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Pre posúdenie dojednania zmluvnej pokuty ako
zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve z hľadiska jej neprijateľnosti nie je podstatné, či reálne

dôjde k porušeniu povinnosti.
V dohode o zmluvnej pokute musí byť jednoznačne špecifikovaná zmluvná povinnosť, na porušenie
ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje. V zmluve uvedená formulácia „...dôjde k prerušeniu pripojenia
odberného miesta zo strany zhotoviteľa...“ je podľa názoru odvolacieho súdu všeobecná a
nejednoznačná. Zo znenia dohody o zmluvnej pokute v zmluve o dielo (čl. IV. bod 8) nevyplýva

jednoznačná špecifikácia porušenia povinnosti, na ktorú sa vzťahuje. Zmluvná podmienka nijako
nekonkretizuje dôvody prerušenia pripojenia, pričom zo samotného zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných
vodovodoch a verejných kanalizáciách vyplýva, že dodávateľ môže prerušiť dodávku vody nielen zdôvodov na strane odberateľa - spotrebiteľa ale aj z dôvodov na strane dodávateľa resp. v dôsledku
udalostí nezávislých na vôli resp. konaní či opomenutí dodávateľa a spotrebiteľa.
V danom prípade nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobca odôvodňuje porušením povinnosti

žalovaného uhrádzať riadne a včas cenu za dodané služby. Odvolací súd konštatuje, že dojednanie o
zmluvnej pokute nijako nereflektuje na závažnosť porušenia zmluvných povinností spotrebiteľa, zmluvná
podmienka oprávňuje dodávateľa požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty bez ohľadu na výšku dlhu
spotrebiteľa. Nie každé porušenie povinnosti je rovnakej intenzity a významu. Pri oneskorenej úhrade
peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška dlhu spotrebiteľa vzniknutého porušením

záväzku.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie považuje zmluvné
dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v zmluve o dielo za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré
spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Ustanovenie o zmluvnej pokute, ktoré nebolo individuálne dojednané, lebo sa jedná o štandardnú typovú
zmluvu a ktoré spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa, ako aj v rozpore s Chartou základných práv
Európskej únie (čl. 98), podľa ktorého v záujme naplnenia jedného zo základných práv Európskej únie
politiky štátov je zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa, a preto je potrebné využiť všetky
efektívneprostriedkyochranyspotrebiteľa,abysazvyšovaladôveraspotrebiteľovvtrh,abyneprimerané
postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Dodávateľ má odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým

svoje služby poskytuje, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľom sa bude správať
s náležitou odbornou starostlivosťou.
Nemožno akceptovať odvolacie námietky žalobcu, ktorý sa odvoláva na to, že zmluvná pokuta bola
dojednaná v dôsledku poskytnutej zľavy za zriadenie vodovodnej prípojky. Tieto inštitúty nemožno
navzájom zamieňať a je vecou obchodnej politiky žalobcu, že poskytol zľavu za zriadenie prípojky.

Dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná. Z neplatnej zmluvnej podmienky
nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť. Keďže žalobcovi nevznikol nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty, nevznikol mu ani nárok na zaplatenie príslušenstva (úrokov z omeškania)
z tejto zmluvnej pokuty.

Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.
mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

Správnemu výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie 338,23 Eur s príslušenstvom zodpovedá aj
správny výrok o trovách konania.
Za daného stavu odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods.
1 CSP).

5. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešný bol žalovaný, ktorému
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu
sa nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy
v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim

procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP
o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady
trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen
nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.